Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207688
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116207688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia590Euraurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/125/2016-134 zo dňa 28.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 590 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 590 Eur od 23.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku,
určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,
zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou, je neprijateľná,

priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške, ktorá
bude presne vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 53a ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, §
457 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX vo výške 700 Eur za poplatok 590 Eur. Spolu mal teda žalobca vrátiť žalovanému sumu
1 290 Eur.

4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že úver bral na potreby do domácnosti. Predmetný úver nikdy
nechcel použiť na účely podnikania. Je pravdou, že v tom čase mal živnosť, ale pracoval ako robotník

pri stavebných pomocných prácach, zvyčajne od marca alebo apríla do decembra daného roka. V tomto
prípade bol úver braný vo februári 2013. Jeho príjem bol okolo 700 až 800 Eur. Peniaze použil na nákup
uhlia. Uviedol, že pri uzatváraní úveru od neho žiadali údaje o živnosti, avšak bližšie sa už o tom nebavili.Žalobca na výzvu súdu predložil aj daňové priznania, z ktorých súd zistil, že v roku 2012 a 2013 mal
žalobca nulový príjem a taktiež neplatil žiadnu daň.

5. Účastníci medzi sebou uzatvorili zmluvu o úvere, pričom žalobca mal postavenie spotrebiteľa a
žalovaný postavenie dodávateľa. Išlo o spotrebiteľský úver, keďže bolo preukázané, že žalobca bral
predmetný úver na súkromné účely, nie na účely podnikateľské. Pri žalobcovom logickom tvrdení, na
aký účel bol úver braný, tak bolo na žalovanom, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že úver
bol skutočne braný na podnikanie. Keďže sa tak nestalo, súd vychádzal z toho, že hoci žalobca v čase

uzatvárania úveru bol živnostník, vystupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy ako spotrebiteľ.

6. Zmluva však neobsahuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať má, a to termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ zmluva neobsahuje
tieto náležitosti, je síce platná, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola poskytnutá suma 700 Eur a žalovanému zaplatil sumu
1 290 Eur. Je tak zrejmé, že suma 590 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane
žalovaného. Súd teda žalobe v tejto časti vyhovel.

8. Čo sa týka poplatku, je potrebné uviesť, že tento poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k
nákladom na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide
o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom poplatok za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy je 393,33 Eur, teda viac ako 56 % z úveru (banky požadujú 1 až 2 %-ný poplatok za
spracovanie úveru). Poplatok je neúmerne vysoký a ako taký je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka). V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s podstatou poplatku
oboznámený, keďže bol súčasťou spomínaných formulárových Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru žalovaného.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobca na
určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý právny záujem. Ustanovenie § 137 CSP
písm. c) pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom ako § 80 písm.
c) OSP (Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov)) a vo vzťahu

k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis (napr. dobrovoľná dražba,
uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie pracovného pomeru). Žalobca sa
domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neprijateľnosti zmluvnej podmienky) a nie určenia,
či tu právo je alebo nie je. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe

vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju
súkromnú potrebu. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný
právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného

bankami. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je
spotrebiteľom. Súd zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že odcitoval
zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., neuviedol
ani jediné tvrdenie, na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú,
napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom podnikania. Rozsudok je

nepreskúmateľný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že
prostriedky získané na základe zmluvy použil pre osobnú spotrebu. Naliehavý právny záujem je daný

spotrebiteľským právom. S určovacím výrokom ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok počíta §
53a OZ a § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

12. Žalovaný v replike opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca si bral úver na výkon podnikania.13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument.

16. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Rozsudok je čo do žalobcom namietaného dôvodu odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, v odôvodnení
svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní.

18. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za
porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

19. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 137 písm. c/ CSP (do 30.06.2016 túto
problematiku upravovalo ust. 80 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom
prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu

nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení
neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov
tohtokonaniaapredmetnejspotrebiteľskejzmluvy.Danosťnaliehavéhoprávnehozáujmumožnovyvodiť
aj z čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok). Za stavu, že zákonodarca zakotvil oprávnenie súdu
rozhodujúceho spor zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo určiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú (§ 298

ods. 1 CSP), tým skôr je daná možnosť priamo spotrebiteľovi domáhať sa svojím návrhom určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

20. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval

v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. V zmluve je síce žalobca označený IČOm ako aj rodným číslom a ako účel poskytnutiaprostriedkov je uvedený výkon podnikania, ako však vyplýva z výpovede žalobcu, úver si bral na
osobnú spotrebu. Bol síce držiteľom živnostenského listu, no pracoval ako stavbár na pomocných
stavebných prácach. V zime (január až marec, resp. apríl) prakticky nikdy práca nebola, niekedy

práca nebola ani v lete. Skutočnosť, že žalobca v rozhodnom čase nevykonával podnikateľskú
činnosť podporujú aj predložené potvrdenia o daňovom priznaní za roky 2012 a 2013. V prípade
pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný

bezpečne-spôsobomnevzbudzujúcimodôvodnenépochybnosti.Bezpečnýmpreukázanímnemôžebyť
len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Všeobecne
známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov
dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné ustanovenie
§ 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver
poskytol žalobcovi na účel výkonu podnikania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom
súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na vyššie

uvedené zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod
režimu právnych noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa. V zmluve nie je uvedený údaj o úrokovej
sadzbe, RPMN, priemernej RPMN, ktoré sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), j), y) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentujú

predmetné údaje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z.)

21. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (poplatok, ktorý je z 2/3 tvorený nákladmi na
vypracovanie, uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), k tomuto odvolací

súd uvádza, že nemá dôvod odkláňať sa od svojej doterajšej rozhodovacej praxe. Žalovanému by mali
byť známe dôvody konštatovania neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky odvolacím súdom, a
to z početných jeho rozhodnutí vo veciach žalovaného (porovn. napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove vo veci sp. zn. 6Co/36/2017, 6Co/134/2016, 20Co/16/2017, 20Co/44/2016).

22. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a určeniu
neprijateľnosti zmluvnej podmienky zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).