Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010547
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1512010547.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému C. H., stíhaného pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/97/2012 zo dňa 28.12.2018, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 17. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného C. H., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením predseda senátu Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2T/97/2012 zo dňa
28.12.2018 rozhodol tak, že obžalovaného C. H. vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm.
a) Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňom prevzatia obžalovaného na území Slovenskej republiky,
t. j. dňom 28.12.2018 o 10.00 h a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Zároveň

predseda senátu rozhodol tak, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa väzba obžalovaného dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tak, že má trvalé bydlisko, kde bude preberať korešpondenciu a dostaví
sa na všetky pojednávania. Navrhol nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

KrajskýsúdvBratislavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1písm.a/,b/ Tr.por.,preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je
dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na C. H. bola dňa 18.07.2012 podaná
obžaloba pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 03.12.2015 príkaz na zatknutie
obžalovaného C. H. a dňa 23.05.2018 európsky zatýkací rozkaz, nakoľko nebolo možné zistiť miesto

pobytu obžalovaného a zabezpečiť ho pre účely trestného konania (hlavného pojednávania).

Osobná sloboda obžalovaného C. H. bola obmedzená na základe európskeho zatýkacieho rozkazu
zrealizovaného v Českej republike, pričom obžalovaný bol z Českej republiky vydaný do Slovenskej
republiky dňa 28.12.2018 o 10.00 h. Predseda senátu vypočul obžalovaného dňa 28.12.2018 a rozhodol
tak, že ho vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.Sťažnostný súd konštatuje, že útvar Policajného zboru SR, ktorý vydanú osobu prevzal ju v zmysle §
8 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze bezodkladne odovzdal vecne a
mieste príslušnému súdu na rozhodnutie o väzbe, pričom predseda senátu, ktorý prevzal zatknutého

obžalovaného o väzbe rozhodol v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 73 ods. 5 Tr. por. Zákonné
procesnélehotyvzmysleustanovenia§73ods.5Tr.por.akoajzákonaoeurópskomzatýkacomrozkaze
boli zachované.

Sťažnostný súd, pri rešpektovaní prezumpcie neviny obžalovaného, konštatuje, že v danom prípade

sú u obžalovaného C. H. dané aj materiálne podmienky vzatia do väzby, nakoľko obžalovaný bol
pôvodne, rozsudkom zo dňa 11.12.2014, neprávoplatne, uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
trestného činu. Krajský súd v Bratislave síce uznesením sp. zn. 1To/61/2015 zo dňa 12.08.2015 zrušil
predmetné odsudzujúce rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
avšak z odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia sa nedá vyvodiť, že by naplnenie znakov skutkovej
podstaty stíhaného trestného činu bolo v danej trestnej veci vylúčené, pričom krajský súd nariadil vo veci

doplniť dokazovanie. Bude preto vecou ďalšieho dokazovania na hlavnom pojednávaní, či sa podozrenie
zo spáchania stíhaného trestného činu potvrdí alebo rozptýli. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd
uzatvára, že podmienka uvedená v návetí ustanovenia § 71 ods.1 Tr. por. je nateraz splnená.

V tejto súvislosti sťažnostný súd dodáva, že súd rozhodujúci o väzbe musí síce podľa § 71 ods. 1 Tr.

por. vždy skúmať aj to, či zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bola prokurátorom
podaná obžaloba bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obžalovaný, avšak ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. hovorí o „podozrení“, teda na splnenie
tejto väzobnej podmienky postačí len dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, že obžalovaná osoba
sa dopustila alebo mohla dopustiť trestnej činnosti uvedenej v obžalobe. Záver o podozrení v zmysle

väzobnej podmienky uvedenej v ustanovení § 71 ods. 1 Tr. por. preto nie je možné stotožňovať so
záverom o vine, nakoľko výrok o vine prichádza do úvahy len vtedy, ak o trestnej činnosti obžalovaného
nie sú dôvodné pochybnosti (na výrok o vine teda kladie zákon prísnejšie požiadavky ako na výrok
o podozrení pri väzobnom rozhodovaní). Skutočnosť, že sťažnostný súd konštatuje pri väzobnom
rozhodovaní pretrvávajúce podozrenie zo spáchania žalovanej trestnej činnosti preto nehovorí nič o

meritórnom rozhodovaní súdu prvého stupňa po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd uzatvára, že väzba je zaisťovací inštitút slúžiaci k dosiahnutiu účelu trestného konania,
pričom rozhodovanie o nej nespočíva na princípe istoty bez dôvodných pochybností, ale vždy je vedené
v rovine pravdepodobnosti vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať z konania obžalovaného, ktoré

by mohlo napĺňať skutkovú podstatu niektorého z väzobných dôvodov.

Podľa názoru sťažnostného súdu dôvod väzby uvedený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. bol
predsedom senátu ustálený správne.

V tomto smere krajský súd konštatuje, že na obžalovaného C. H. bola podaná obžaloba dňa 18.07.2012.
V tom čase si obžalovaný na písomných podaniach uvádzal adresu na doručovanie písomností L., C. č.
X a na tejto adrese aj preberal doručované písomnosti. Následne však obžalovaný prestal na predmetnej
adrese preberať doručované zásielky, pričom súd prostredníctvom polície zistil, že obžalovaný na tejto
adrese nebýva a ani sa tam nezdržuje (č. l. 313). Obžalovaný pritom neuviedol žiadnu inú adresu na

ktorej by bol schopný preberať doručované zásielky.

Predsedníčka senátu okresného súdu preto dňa 12.03.2013 vydala na obžalovaného príkaz na
zatknutie. Z policajných správ zabezpečených po vydaní príkazu na zatknutie vyplýva, že obžalovaný
po rozvode vycestoval z územia Slovenskej republiky a mal by sa zdržiavať v Rakúsku (č. l. 328). O tom,

že sa obžalovaný zdržiava v Rakúsku obžalovaný konajúci súd neinformoval. Okresný súd následne
prostredníctvom Národnej ústredne Sirene zistil presnú adresu obžalovaného v Rakúsku a preto došlo k
zrušeniu príkazu na zatknutie a okresný súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, pričom súdne zásielky
doručoval obžalovanému na adresu do Rakúska. Obžalovaný sa následne v roku 2014 zúčastňoval
hlavného pojednávania, pričom dňa 13.11.2014 (č. l. 383) požiadal na hlavnom pojednávaní, aby mu

bola pošta doručovaná prostredníctvom advokátskej kancelárie C.. G. Š.. Na vyhlásení rozsudku dňa
11.12.2014 sa obžalovaný nezúčastnil, pričom následne už nepreberal súdne zásielky ani na adrese v
Rakúsku a ani prostredníctvom advokátskej kancelárie. Zo súdnych zásielok založených v spise (č. l.
448 - 450) je zrejmé, že obžalovaný nepreberal zásielky nielen na adrese v Rakúsku, ale ani zásielkydoručované mu prostredníctvom advokátskej kancelárie C.. G. Š. a ani prostredníctvom advokátskej
kancelárie G.. C. N., pričom nebolo známe aktuálne miesto pobytu obžalovaného.

Predsedníčkasenátuokresnéhosúdupretodňa03.12.2015opätovnevydalanaobžalovanéhopríkazna
zatknutie s tým, že následne okresný súd konal proti obžalovanému ako proti ušlému. Vzhľadom k tomu,
že bol predpoklad, že obžalovaný sa zadržiava v cudzine bol dňa 23.05.2018 vydaný na obžalovaného
aj európsky zatýkací rozkaz.

Na podklade vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu bol následne obžalovaný zadržaný dňa
07.10.2018 v Českej republike, pričom bolo zistené, že sa má v Českej republike zdržiavať na adrese
Č. R., G.. V. Č.. X.

Z uznesenia Krajského súdu v Českých Budějovicích sp. zn. 1 Nt/9/2018 zo dňa 26.11.2018 pritom
vyplýva, že obžalovaný sa má zdržiavať v Českej republike od roku 2012, má mať manželku, ktorá má

české štátne občianstvo a to na adrese Č. R., Z. M. X.

Zo spisového materiálu tiež nepochybne vyplýva, že obžalovaný okresnému súdu neoznámil, že sa
zdržiavanakonkrétnejadresevČeskejrepublikeatoajnapriektomu,žemalvedomosťoprebiehajúcom
súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava V. Navyše, v roku 2014 sa zúčastňoval hlavného

pojednávania a preto mu nič nebránilo, aby súdu uviedol, že žije v Českej republike a oznámil konkrétnu
adresu na ktorej by bol schopný preberať doručované súdne zásielky.

Obžalovaný bol následne odovzdaný slovenským justičným orgánom dňa 28.12.2018 o 10.00 h a ešte
v ten istý deň bol predvedený pred predsedu senátu konajúceho súdu.

Skutočnosť, že obžalovaný bol nedostupný nielen pre Okresný súd Bratislava V, ale aj pre iné súdy
možno vyvodiť z toho, že na obžalovaného bol vydaný príkaz na zatknutie aj Okresným súdom Košice
II sp. zn. 3Tp/7/2016 zo dňa 10.02.2016 a to v súvislosti s vedením trestného stíhania pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. (č. l. 528).

Z uvedených skutočností možno ustáliť dostatočne odôvodnenú obavu, že obžalovaný nemá stále
miesto pobytu, na ktorom by bol dostupný pre súd, pričom je zjavné, že často mení miesta svojho pobytu,
avšak žiadnym spôsobom o týchto skutočnostiach neinformuje konajúci súd a to aj napriek tomu, že má
vedomosť o prebiehajúcom trestnom konaní. Obžalovaný teda nebol vzatý do väzby z dôvodu, že často

mení miesta svojho pobytu (takéto konanie je legálne), ale z dôvodu, že o týchto zmenách neinformuje
konajúci súd a tak vedome a cielene marí súdne konanie (hlavné pojednávanie), nakoľko súd nepozná
miesto jeho pobytu a nedokáže mu doručovať súdne zásielky. Skutočnosť, že tak obžalovaný robí s
úmyslom vyhýbať sa úkonom trestného konania možno vyvodiť nepochybne z toho, že má vedomosť o
prebiehajúcom súdnom konaní ako aj o tom, že nemá na území Slovenskej republiky žiadne trvalejšie

miesto na preberanie súdnych zásielok a musí vedieť aj to, že ak súdu neoznámi miesto svojho pobytu
v cudzine (ktoré taktiež zmenil bez oznámenia súdu), bude pre súd nedostupný a súd nebude môcť
vykonať hlavné pojednávanie a vo veci rozhodnúť.

Pokiaľ sa obžalovaný odvolával na to, že mu mali byť súdne zásielky doručované prostredníctvom

obhajkyne C.. G. Š.L., tak z vyššie uvedené je zrejmé, že túto možnosť doručovania okresný súd
využil, avšak neúspešne, pričom z oznámenia Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že predmetná
obhajkyňa bola vyčiarknutá zo zoznamu advokátov s účinnosťou od 01.07.2015. Oznámenie len
internetovej adresy je nedostatočné, nakoľko takáto adresa nezaručuje, že sa doručované zásielky
dostanú do rúk práve a len obžalovanému. Navyše, ide len o neformálnu možnosť súdu na doručovanie

súdnych zásielok, ktorá nezaručuje, že obžalovaný bude takéto neformálne doručovanie zásielok
rešpektovať, keď zjavne maril hlavné pojednávanie tým, že zatajoval svoj pobyt a adresu v Českej
republike.

S poukazom na uvedené možno vysloviť dôvodnú obavu, že obžalovaný časté zmeny miesta svojho

pobytu spojené s ich neoznámením konajúcemu súdu využíva aj na to, aby sa vyhýbal trestnému
stíhaniu, čo napĺňa skutkovú podstatu väzobného dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam neprichádza zatiaľ do úvahy nahradenie väzby dohľadom
probačného úradníka. V tejto súvislosti sťažnostný súd upozorňuje, že pri zvažovaní nahradenia väzby
niektorým z inštitútov uvedených v ustanovení § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Tr. por., je nutné vychádzať z

dôsledného hodnotenia osoby obžalovaného a povahy prejednávaného prípadu. V predmetnej trestnej
veci osoba obžalovaného, pri ktorom je podozrenie, že zmeny miesta svojho bydliska realizuje aj z
dôvodu, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, pričom už v minulosti na neho bol vydaný príkaz na
zatknutie z dôvodu nedostupnosti pre trestné konanie, znemožňuje nahradiť väzbu písomným sľubom,
dohľadom probačného úradníka, či prijatím peňažnej záruky, pretože tieto inštitúty nedokážu zatiaľ

eliminovať hrozbu z možnej opätovnej nedostupnosti obžalovaného pre súd.

Sťažnostný súd uzatvára, že predseda senátu Okresného súdu Bratislava V postupoval v súlade so
zákonom, keď na podklade realizovaného európskeho zatýkacieho rozkazu vzal obžalovaného do
väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Nakoľko predseda senátu nepochybil ani
v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu a nepochybil ani pri určení začiatku plynutia

väzby obžalovaného, nevidel sťažnostný súd dôvod na zmenu napadnutého uznesenia a preto podanú
sťažnosť obžalovaného zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.