Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/368/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613208946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4613208946.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so

sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739 proti žalovanej: E. Y., V.. XX.XX.XXXX, P.
XXX XX Y. XXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom ul. Gustáva Švéniho č.
6, 971 01 Prievidza, o zaplatenie 3.879,48 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.08.2013 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatiť sumu 4.100,03 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 17.08.2012 do zaplatenia spolu s trovami konania. V
návrhu uviedol, že dňa 03.07.2012 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a.s. na odbernom mieste Y.,
Č.. XXX, t.j. v mieste bydliska žalovanej zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej
značky na počítadle a poškodenie počítadla. Poškodenie meradla bolo potvrdené Slovenskou legálnou
metrológiou, n.o. V dôsledku uvedeného, v období od 19.09.2011 do 03.07.2012 dochádzalo na
uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia § 59

Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi
povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda vo výške 4.100,03 Eur, ktorá bola
vyčíslená podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a náklady
zisťovania si žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2012 na sumu 4.100,03 Eur
splatnou dňa 16.08.2012. Žalovaná dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila.

2. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/718/2013-13 zo dňa 11.09.2013. Žalovaná podala proti
platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že nie je preukázaný jej zásah do počítadla plynomeru,
jedine je preukázané Slovenskou legálnou metrológiou, n.o., že pri vonkajšej obhliadke bolo zistené, že
overovacia značka na predloženom plynomeri javí znaky porušenia a táto spoločnosť nedokáže s istotou
potvrdiť alebo vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do mechanizmu číselníka. Z toho dôvodu
uvedený ústav odporučil polícii, aby bol urobený posudok pracovníkmi PZ - Kriminalisticko expertízneho
ústavu.

3. Súd rozsudkom č.k. 7C/368/2013 - 124 zo dňa 05.06.2014 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
3879,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3879,48 eur od 17.8.2012 až
do zaplatenia a trovy konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku za návrh vo výške 246 eur a v trováchprávneho zastúpenia vo výške 1148,38 eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vzhľadom k tomu,
že na strane žalovanej boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Vo zvyšku, čo do sumy
220,55 eur s prísl. súd návrh zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 4,80 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu.

4. Proti predmetnému rozsudku podala odvolania žalovaná, ktorá v odvolaní uviedla, že súd odôvodnil
uloženú jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.879,48 eura objektívnou zodpovednosťou za škodu
podľa § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý ponecháva otázku ustanovenia

začiatku a konca doby trvania neoprávneného odberu ako aj určenie výšky náhrady škody, na
podzákonný predpis, ktorým je v tomto prípade vyhláška č. 155/2005 Z.z.. Výpočet náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa zákona o energetike a vykonávacej vyhlášky je v
rozpore s článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorý dáva rovnosť ochrany vlastníckeho
práva. Súd preto nesmie vyhlášku aplikovať mechanicky, ale musí zohľadňovať špecifiká okolností
prípadu tak, aby sa zistená škoda čo najviac priblížila skutočnej škode. Uviedla , že ešte v konaní

pred súdom prvej inštancie poukázala na rozhodnutie NS SR 6MCDo 8/2012 v zmysle ktorého aj
pri objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, musia byť splnené
všetky znaky zodpovednosti za škodu , čo v tomto prípade nebolo. K tomu, aby boli naplnené znaky
neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike je potrebné preukázanie toho, že nesprávne
zaznamenávanie odberu plynu meradlom bolo dôsledkom neoprávneného zásahu odberateľa, čo

preukázané nebolo. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal či sa skutočná škoda dá
vyčísliť a prečo žalobca žiada škodu za obdobie od 19.09.2011 do 03.07.2012. Poukázala na to, že v
roku 2012 bola robená kontrola plynomeru a nebol zistený žiadny zásah do plynomeru ani poškodenie
plomby. Aj svedkovia (zamestnanci žalobcu) vypočutí pred súdom prvého stupňa uviedli, že ak by
sa manipulovalo s plombou na plynomery, tak by boli poškodené obidva zaisťovacie ozuby a tu bol

poškodený len jeden a tiež by bola menšia plomba odlomená od väčšej, čo sa tiež nestalo. Z uvedených
dôvodov žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a
žalobcovi bude uložené nahradiť jej trovy celého konania.

5. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/516/2014 - 143 zo dňa 30.12.2016 napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a o trovách
štátu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude
povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa posúdením otázky, v čom spočívala majetková ujma
žalobcuasamotnýmspôsobomvýpočtuškody(zčohoškodapozostáva)asvojerozhodnutieizákonným
spôsobom odôvodniť.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že i naďalej trvá na podanej žalobe ako aj na všetkých písomných
vyjadreniach. Považuje za nesporné a konštatoval to aj KS v Nitre, že k neoprávnenému odberu
zemného plynu tak ako ho definoval zákon o energetike platný a účinný v rozhodnom období došlo.
Škoda, ktorá žalobcovi vznikla odberom plynu spôsobom kvalifikovaným zákonom o energetike ako

neoprávnený predstavuje hodnotu zemného plynu odobratého žalovanou v rozhodnom období zo
žalobcovej siete a nákladov, ktoré žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu
vynaložil a ktoré by mu v prípade ak by k odberu plynu nedochádzalo, nevznikli. Zemný plyn, ktorý
žalovaná odoberala nebol zemným plynom patriacim jej dodávateľovi, s ktorým mala uzavretú zmluvu
o dodávke plynu. Z vyjadrenia dodávateľa vyplýva, že žalovaná bola v rozhodnom období odberateľkou

zemného plynu a v tomto období odobrala od svojho dodávateľa zemného plynu zemný plyn v celkovom
množstve 0m3, pričom dodávateľ zemného plynu žalovanej ku dňu 18.09.2011 vyfakturoval spotrebu do
stavu 6966m3. V prípade, ak dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nemôže byť na účely určenia spotrebovaného množstva plynu použitý
údaj, ktorý indikuje počítadlo takéhoto plynomera. K použitiu tohto údaja bránia ustanovenia zákona

o metrológii (Zákon č. 142/2000 Z.z.), v zmysle ktorých porušením či poškodením plomby plynomera
zaniká platnosť jeho úradného overenia a v prípade, ak by žalobca alebo dodávateľ zemného plynu
použilinaurčeniespotrebovanéhomnožstvaplynuúdajztakéhotomeradla,vystavilbysarizikuuloženia
sankcie vyplývajúcej z ustanovení vyššie uvedeného zákona. V prípade odberu plynu spôsobom
akým ho v rozhodnom období odoberala žalovaná, tak žalobca nemá k dispozícii presný údaj o

množstve žalovanou spotrebovaného zemného plynu, na základe ktorého by bolo možné určiť skutočne
spôsobenú škodu a na jej určenie tak musel použiť náhradný spôsob a to metodiku vyplývajúcu z
ustanovení príslušného všeobecne záväzného predpisu, ktorým v rozhodnom období bola vyhláška
MH SR č. 155/2005 Z.z. Množstvo odobratého plynu za rozhodné obdobie sa podľa ustanovení tejtovyhlášky určí pomocou spotrebičov, ktoré sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo nachádzali a
ich predpokladanej doby prevádzky. Žalobca v zmysle výpočtu, ktorý je prílohou žaloby, zobral do úvahy
len spotrebič na vykurovanie. Vyššie uvedená vyhláška stanovuje v prípade spotrebiča na vykurovanie

jeho dennú prevádzku v rozsahu 1h denne mimo vykurovacie obdobie, teda v období od 01.05. do
30.09. a v rozsahu 12h denne počas vykurovacieho obdobia teda od 01.10. do 30.04. Žalobcovi tak bola
žalovanou spôsobená škoda, ktorej výška spočíva v cene žalovanou odobratého množstva zemného
plynu za rozhodné obdobie a nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s neoprávneným odbernom vznikli a
ktoré by inak vynaložiť nemusel. Hodnota zemného plynu odobratého žalovanou v rozhodnom období

určená pomocou vyššie uvedenej metodiky predstavuje sumu 3.879,48 eura a výška nákladov žalobcu
v zmysle výpočtu, ktorý je prílohou žaloby, predstavuje sumu 220,55 eura. Pokiaľ ide o obdobie od
04.07.2012 do 18.09.2012, toto obdobie sa netýka žalobcom uplatňovaného nároku a nie je potrebné
skúmať, či dodávateľ zemného plynu žalovanej za dodané obdobie vystavil alebo nevystavil daňový
doklad. Zo zápisnice z pojednávania z 15.05.2014, ktorú má žalobca k dispozícii však vyplýva, že v
spise sa nachádza vyúčtovacia faktúra vyhotovená za fakturačné obdobie od 19.09.2011 do 18.09.2012,

teda vyúčtovacia faktúra zahŕňajúca celé toto obdobie. Je teda zrejmé, že žalovaná ako odberateľka
zemného plynu v rozhodnom období zemný plyn odoberala, odoberala zemný plyn patriaci žalobcovi
ako prevádzkovateľovi siete, u ktorej je jej odberné plynové zariadenie pripojené, za takýto odber plynu
nezaplatila, čím došlo na strane žalobcu k zmenšeniu jeho majetkovej sféry a vzniku škody.
7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení,

dôkazné bremeno, či vznikla škoda a v akej výške je na strane žalobcu, ktorý do dnešného dňa tak
neučinil a teda nie je možné nijak škodu finančne vyčísliť. Jednoznačne z doterajšieho dokazovania
vyplýva, že žalovaná pravidelne platila za spotrebovaný plyn, čo jej chodili faktúry. Z potvrdenia SPP a.s.
vyplýva, že žalovaná neodobrala žiaden zemný plyn, pričom sa nejedná o spor medzi SPP, ale medzi
SPP-distribúcia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu

na náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
stranami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä so žalobou, faktúrou XXXXXXXXXX, vyfakturovaním
škody, výpočtom škody, neoprávneného odberu plynu pre kategóriu obyvateľstvo, zápisom zo dňa

03.07.2012, odpoveďou Slovenskej legálnej metrológie zo dňa 20.07.2012, platobným rozkazom,
odporom, vyjadreniami zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej, fotodokumentáciou, spisu
ORPZ TO ČVS: ORP-452/TO-TO-2012, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaná je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste Y. XXX/XX, pričom dňa 03.07.2012
zamestnanci žalobcu vykonávali u žalovanej náhodnú kontrolu plynomeru a podľa zápisu vyhotoveného

pri kontrole plynomeru žalovanej vzniklo u nich podozrenie na pozmenenie overovacej - zabezpečovacej
značky meradla, a z toho dôvodu meradlo (plynomer) odmontovali a bolo zaslané Slovenskej legálnej
metrológii, n.o. na preskúmanie, pričom im bolo potvrdenie poškodenie meradla, čím dochádzalo na
uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu a podľa žalobcu tým vznikla
škoda vo výške 4.100,03 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z.z.

Z listu Slovenskej legálnej metrologie, n.o., Hviezdoslavova 31, 974 01 Banská Bystrica, metrologické
pracovisko Bratislava, Geologická 1, 822 11 Bratislava, IČO 37 954 541 zo dňa 20.07.2012 vyplýva, že
pri vonkajšej ohliadne plynomeru typu G6, výrobcu Premagas s výrobným číslom XXXXXXX rok výroby
1995 bolo zistené, že overovacia značka na predloženom plynomere javí znaky porušenia - je porušená,
avšak nedokážu s istotou potvrdiť alebo vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do mechanizmu

číselníka.
Následne žalobca uskutočnil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu u žalovaného a
výšku škody stanovil na sumu 4.100,03 eur, z čoho suma 3.879,48 eur predstavuje škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 19.09.2011 do 03.07.2012 a
suma 220,55 eur predstavuje ostatné náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného

odberu zemného plynu. Žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2012,
splatnoudňa16.08.2012,náhradutejtoškodyvsume 4.100,03eur.Žalovanáuvedenúfaktúružalobcovi
neuhradila.
Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 05.06.2014 č.k. 7C/368/2013-124 nadobudol právoplatnosť dňa
25.06.2014 v zamietajúcej časti čo do sumy 220,55 eura. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie

sumy 3.879,48 eura s prísl.

9. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.10. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
11. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

13. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na

konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predovšetkým treba spomenúť osobitnú zodpovednosť za
škodu, ktorá vzniká na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom (pozri § 177
a nasl. ZP), resp. na základe Obchodného zákonníka, kde je osobitne upravené spôsobenie škody na

základe porušenia povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 až 387 OBZ), alebo na základe
porušenia ďalších povinností ustanovených v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka (pozri §
757 OBZ). Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch.
Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady
zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

14. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

15. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za

škoduzväčšanevyžadujúzavinenieakopredpokladvznikuzodpovednostizaškodu.Pokiaľsazavinenie
nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej
zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska
vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

16. Každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť
(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo právneho vzťahu
alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)

a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa
podľa § 420 odseku 3 OZ predpokladá.

17. Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinnom od 01.09.2012, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase, keď sa konanie začalo.

18. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu, v platnom znení do 31.8.2012, Škoda spôsobená neoprávneným
odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku
2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá jea) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v
domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok

pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie
odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,
sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

19. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného
odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia
neoprávneného odberu plynu.

20. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinnom do
31.08.2012 (ďalej len "zákon č. 656/2004 Z. z."), prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť

potrebné zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na
zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.

21. Podľa § 51 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom

s prevádzkovateľom distribučnej siete.

22. Podľa § 59 ods.1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber bez
určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

23. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi

distribučnej siete.

24.Podľa§59ods.3zákonač.656/2004Z.z.,aknemožnovyčísliťskutočnevzniknutúškodunazáklade
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

25. Podľa § 9 ods. 4, 5 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, metrologická kontrola počas používania
určenýchmeradieljenáslednéoverenieurčenýchmeradiel(ďalejlen"následnéoverenie").Metrologickú
kontrolu vykonáva ústav a vo vymedzenom rozsahu aj organizácia určená úradom (ďalej len "určená
organizácia") a podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu autorizované podľa

§ 24 (ďalej len "autorizovaná osoba").

26. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, autorizácia je udelenie oprávnenia
podnikateľovi alebo inej právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného
merania. Autorizáciu udeľuje úrad na základe písomnej žiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby.

27. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany, mal súd
za preukázané, že žaloba na zaplatenie sumy 3.879,48 eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou za obdobie od

19.09.2011 do 03.07.2012 nie je dôvodná, a preto ju súd zamietol.

28. Je nesporné, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste Y. XXX/XX a pri kontrole
meradla zamestnancami žalobcu dňa 03.07.2012 vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a
zabezpečovacej značky meradla, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo demontované a predložené

Slovenskej legálnej metrológii, n.o., ktorá vo svojej odpovedi zo dňa 20.07.2012 uviedla, že pri vonkajšej
obhliadke bolo zistené, že overovacia značka na predloženom plynomeri javí znaky porušenia - je
porušená. Nedokážu s istotou potvrdiť alebo vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do mechanizmu
číselníka. Ako bolo konštatované v uznesení Krajského súdu v Nitre v danom prípade nebolo spornéuzavretie zmluvy o dodávke zemného plynu do rodinného domu žalovanej. Samotné poškodenie
zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii (porušenie overovacej značky na počítadle)
nepostačuje k zaviazaniu žalovanej na náhradu škody bez preukázania vzniku škody, nakoľko citované

ust. § 59 ods. 2 zák. č 656/2004 Z.z. o energetike uvádza, že odberateľ , ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Dôkazné bremeno, že škoda vznikla
a v akej výške znáša žalobca. Žiadne z ustanovení Zákona o energetike teda nezbavuje žalobcu
povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu, keď uvedené zákonné
ustanovenie predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu má za následok aj vznik škody a

nadväzujúci ods. 3 § 59 odkazuje na všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom iba pre
prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej (teda preukázanej) škody, nie pre prípad nemožnosti
zistenia, či škoda v skutočnosti (vôbec) vznikla. V prípade, ak chce byť žalobca v konaní úspešný,
musí preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, to znamená, že jeho majetok sa zmenšil. Skutočná
škoda žalobcovi mohla vzniknúť iba takým zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo vôbec
nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu; odchýlka merania je

významná, len ak táto bola spôsobená odberateľom (§ 59 ods. 1 písm. c/). Teda nie každý neoprávnený
odber plynu definovaný v zákone má za následok vznik škody, keďže podmienkou vzniku nároku na
náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu nevyhnutne preukázať, že škoda skutočne
vznikla, ktorej povinnosti teda žalobca nie je zbavený, pričom preukázanie skutočného vzniku škody
nie je dôvodné a možné stotožňovať (stotožniť) s preukázaním (len) poškodenia overovacej značky

meradla; porušenie overovacej značky preukazuje len možnosť vzniku škody manipuláciou, dôkazom
toho a teda preukázaním vzniku škody bez ďalšieho však nie je.

29. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať vznik škody, tzn. že sa jeho majetok zmenšil
zásahom do meradla a overovacej a zabezpečovacej značky na číselníku, pričom vznik škody nemožno

vyvodzovať z každého porušenia overovacej značky na počítadle a poškodenia počítadla. Škoda mohla
vzniknúť len zásahom do meradla tak, že by riadne nezaznamenávalo skutočný odber plynu, pričom
zo samotnej odpovede Slovenskej legálnej metrológie vyplýva, že nedokážu s istotou potvrdiť alebo
vyvrátiť, či bol alebo nebol vykonaný zásah do mechanizmu číselníka. Žalobca mal v prvom rade
postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., podľa ktorého je najskôr potrebné vyčísliť

škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, použije sa spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška č. 155/2005 Z. z.
Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá
pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov nemôže

vychádzať ani zákon č. 656/2004 Z. z., ktorý len v prípade nemožnosti vyčíslenia škody odkazuje na
citovanúvyhlášku.Keďžejedanáobjektívnazodpovednosťzaškoduvzniknutúneoprávnenýmodberom
plynu, nie je potrebné preukazovať, či k poškodeniu došlo zavinením žalovanej, avšak je potrebné
preukázať, že žalovaná týmto konaním spôsobila žalobcovi škodu a medzi jej konaním a vzniknutou
škodou musí byť daná príčinná súvislosť. Žaloba škodu ihneď vyčísloval v zmysle vyhlášky č. 155/2005

Z. z.. Vzhľadom na to súd konštatuje, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako
sankcia, a nie ako náhrada škody, keď takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje skutočnú
spotrebu, ktorú je pritom možné určiť napríklad podľa priemeru spotreby zemného plynu žalovanou za
posledné roky. V tejto súvislosti nemohla zostať bez povšimnutia súdu i tá skutočnosť, že žalovaná
je takto sankcionovaná v dôsledku zákonom stanovenej objektívnej zodpovednosti, pričom na druhej

strane jej zákon ukladá povinnosť mať plynomer na verejne dostupnom mieste, čím vzniká situácia, keď
odberateľ zemného plynu (žalovaná) zodpovedá za plynomer, ktorý musí byť na verejne prístupnom
mieste a ku ktorému má prístup ktokoľvek.

30. Žalobca tvrdil, že takýmto neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným mu vznikla škoda,

ktorá bola vypočítaná zákonným postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. a v súlade s
vyhláškou č. 155/2005 Z. z., a vyúčtovaná vo faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 4.100,03 eur vrátane
náhrady nákladov zisťovania. Súd poukazuje na to, že žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda odkazujúc
na ustanovenie § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých, neberúc
do úvahy existenciu ustanovenia § 59 ods. 2 citovaného zákona, ktoré predpokladá, že nie každý

neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody, keď sa v ňom uvádza:
"Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn (teda aj plyn s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie), je povinný prevádzkovateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.". Súhlasnes názorom žalovaného i súd konštatuje, že v žalobe počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal,
že mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že mu skutočne škoda
vznikla. Až po tomto preukázaní by mal nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. Len v prípade,

ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu (na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov), je
žalobca oprávnený postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. a vyhlášky č. 155/2005
Z. z.). Navyše, kontrola odberného miesta nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 51 ods. 4
zákona č. 656/2004 Z. z., pretože kontrola sa uskutočnila bez predošlej dohody medzi žalobcom, ako
prevádzkovateľomdistribučnejsiete,ažalovanou,akoodberateľom,keďzamestnancižalobcusvojvoľne

zisťovali zabezpečenie meradla bez predchádzajúceho upozornenia odberateľa.

31. Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného
odberu plynu zo strany žalovanej mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že škoda mu vznikne automaticky, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by mu v dôsledku

porušenia zabezpečenia na meradle žalovaného vznikla škoda a v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno a preto súd jeho žalobu zamietol vyhodnotiac ju ako nedôvodnú.

32. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

34. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, súd žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške,
ktoré jej patrí titulom trov právneho zastúpenia ako i iných trov - zaplatených súdnych poplatkov.

36. Svedočné, ktoré si v danom prípade vyžiadalo trovy štátu, bolo nariadené v súvislosti s nárokom na
náhradu škody a bolo pre rozhodnutie potrebné. Pri rozhodovaní o trovách štátu súd vychádzal z toho,

že žalovaná bola v konaní úspešná, preto štát má v zmysle § 259 CSP proti žalobcovi právo na plnú
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením svedočného vo výške 4,80 eura.

37. O výške náhrady trov konania a trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).