Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201841
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117201841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. S. XX, XXX XX
G., 2/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. S. XX, XXX XX G., o zaplatenie 3.508,64 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/23/2017-99 zo dňa 23.05.2018
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)zamietolžalobužalobcu,
rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/
nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až
3, § 54 ods. 1 až 2, § 107 ods. 1 a 2 a § 457 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.

z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že, že právny predchodca žalobcu a žalovaní
uzavreli typovú zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že žalovaní ako
spotrebitelia nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Je teda nepochybné, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom takéto zmluvy nesmú obsahovať neprimerané podmienky,
t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku súd prvej inštancie považoval aj podmienku
uplatnenia Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho
menej priaznivé postavenie. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený
záver, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka a to aj
napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že

z úradnej povinnosti prihliada na prípadné premlčanie uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Keďže v danom prípade k odstúpeniu od zmluvy došlo k 30.01.2014
a žaloba v tejto veci bola podaná až 30.01.2017, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty pre účely vydania bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie predmetný návrh z dôvodu jehopremlčania zamietol. Pokiaľ žalobca argumentoval skutočnosťou, že Ústavný súd SR konštatoval rozpor
tohto ustanovenia s Ústavou SR, tak súd prvej inštancie poukázal na to, že toto rozhodnutie Ústavného
súdu doposiaľ nebolo publikované v Zbierke zákonov, preto je predmetný zákon naďalej platný a účinný.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania
a úspešným žalovaným, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli, preto im náhradu trov
konania nepriznal.

5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal
zmeniť rozhodnutie tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok proti
žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods.1
písm. b) a písm. h) CSP. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie mal aplikovať v danom

prípade ústavne konformný výklad, pričom poukázal na čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a na
Nález Ústavného súdu SR z 8.3.2011, III. ÚS 348/06-42, v ktorom Ústavný súd SR uvádza, že „aplikovať
dotknutú právnu normu má súd tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade s dotknutou ústavnou normou.“
Odvolateľ zastáva názor, že aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zo strany
súdu prvej inštancie je porušením princípov právneho štátu, porušením zákazu diskriminácie, porušením

ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, porušením práva na majetok a ochranu vlastníckeho
práva, porušením práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a porušenie rovnosti účastníkov
súdneho konania. Odvolateľ si je vedomý, že v čase vydania rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal
z platného a účinného zákonného ustanovenia, avšak zastáva názor, že aplikovaním ustanovenia
§ 5b porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s Ústavou SR, pričom odvolateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR pod. sp. zn. PL. ÚS 11/2016.
Aplikovaním platného a účinného zákonného ustanovenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
avšak zároveň aj ustanovenia, ktoré bolo v čase rozhodnutia vyhlásené za nesúladné s Ústavou SR, ale
eštenepublikovanévZbierkezákonov,možnopovažovaťpodľanázoruodvolateľa zaprekročenieprahu

právnej istoty ako súčasť princípov právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu. Odvolateľ príkladom
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č.k. 5Co/628/2016 zo dňa 28.03.2018 podľa ktorého,
„aj napriek tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu v tejto veci nebol nález o nesúlade ust. §
5b cit. Zák., s čl. 46 Ústavy SR ešte publikovaný v Zbierke zákonov, avšak existuje verejne dostupná
a právne relevantná informácia, ktorou je samotný a vyhlásený nález ústavného súdu o nesúlade

sporného ustanovenia s Ústavou SR, bolo povinnosťou odvolacieho súdu v rámci tohto dovolacieho
konania prihliadnuť na Ústavným súdom SR konštatovaný nesúlad dotknutého ustanovenia.“ Odvolateľ
ďalej uviedol, že za takého stavu mal súd postupovať v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 CSP a
konanie prerušiť až do skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR. Námietka premlčania
je hmotnoprávna námietka, a preto ak by ju žalovaní uplatnili dodatočne, nie je možné na ňu prihliadať,

keďže ju bolo potrebné uplatniť najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené.

6. Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu, len konštatovaním, že sa v právnych veciach nevyznajú a nemajú
na to, aby si právneho zástupcu mohli dovoliť, takže sa k odvolaniu žalobcu po právnej stránke nevedia
vyjadriť. Uvádzajú, že je pre nich smerodajné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí

žaloby a ich finančná situácia je nezmenená.

7. K vyjadreniu žalovaných na podané odvolanie, žalobca skonštatoval, že trvá na podanom odvolaní.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9.Podľačl.125ods.1písm.a)ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyrozhoduje
o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovilasúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom.

10. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné
do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a

ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v
odseku1písm.d),ajsnariadeniamivládyasovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiministerstieva
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

11. Podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa

odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné
rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

12. Podľa čl. 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti
o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie

podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.

13. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z.z o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov iné akty nadobúdajú záväznosť dňom
ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú

v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.

14. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

15. S poukazom na citované články Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákonné ustanovenia, odvolací
súd uvádza, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 23.05.2018 bolo povinnosťou
prvoinštančného súdu riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom
nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd zároveň dodáva, že nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, bol v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky publikovaný dňa 27.09.2018 a to pod č. 271/2018 Z. z. Do tohto momentu je však
potrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Rozhodnutím súdu nedošlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, ako ani Dohovoru o
ochrane ľudských a základných slobôd, uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie ex offo neprerušil konanie v zmysle § 162
ods. 1 CSP, odvolací súd sa s ňou nestotožnil. Súd prvej inštancie neprerušil konanie podľa § 162
ods. 1 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie CSP ukladá túto povinnosť súdu, ktorý dospeje k záveru
o rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, čo bol Okresný súd Košice II a tento
konanie aj prerušil. Súd prvej inštancie vychádzal z právnej úpravy (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), ktorá

bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platná a účinná a preto pokračoval v konaní.

17. Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 2 - ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia
§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie správne postupoval, ak prihliadol ex offo na
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

18. Na základe vyššie uvedeného preto možno uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne,
pokiaľ nárok žalobcu považoval za premlčaný a preto odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie vrátanevecne správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).