Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412212047
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4412212047.21

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: V. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. I., J. A. XX, zastúpený Mgr. Ján Polák, advokát, so sídlom Bratislava, Miletičova
64, IČO: 31 817 432, proti žalovaným: I.) A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., P. X a II.) O. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Zámky, P. 5, obaja zast. JUDr. Vlasta Suchanová, advokát, Nové Zámky,
Podzámska 32, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným domáhal určenia, že jeho rodičia ku dňu svojej smrti
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a tvrdil, že je tomu tak preto, že kúpna

zmluva, ktorou vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam bolo prevedené na T. a K. Q., bola určená súdom
za neplatnú, preto aj zmluvy, ktorými nadobúdatelia vlastníctva ďalej vlastníctvo prevádzali na D.. F. K.
a následne na žalovaných, sú preto taktiež neplatné.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uviedli, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto
žaloby, pretože sa dedičstva po svojom otcovi vzdal a tiež namietali, že oni nadobudli vlastníctvo k

predmetným nehnuteľnostiam v dobrej viere a za podmienok, ktoré sa v budúcnosti bez ich zavinenia
zmenili, za čo však oni sankcionovaní nemôžu byť a že žalobca si môže svoje nároky uplatniť len voči
osobám, s ktorými bol on alebo jeho rodičia v právnom vzťahu.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/136/2012-156 zo 04.12.2013 žalobe vyhovel a určil,
že U. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a P.

K., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, boli ku dňu smrti P.
K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nové Zámky, zapísaných Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor, na LV č. XXX, ako parcela registra C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parcela registra C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a
stavba č. súp. XXXX na parcela registra C č. XXXX/X. Ďalej určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území Z. I., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXX
ako parcela registra C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra C č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a stavba č. súp. XXXX na parcela registra C č.
XXXX/X patria do dedičstva po poručiteľoch - U. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, ktorá
zomrela dňa XX.XX.XXXX a P. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Konštatoval pritom, že po tom ako bola prvá z kúpnych zmlúv

týkajúcich sa predmetných nehnuteľností súdom určená za neplatnú, sú i ďalšie (následné) kúpne
zmluvy týkajúce sa rovnakých nehnuteľností absolútne neplatné, pretože platí zásada, že nikto nemôžena iného previesť viac práv, než sám má a v tomto prípade prvý z predávajúcich sa nikdy účinne
vlastníkom týchto nehnuteľností nestal.

4. Krajský súd Nitra uznesením 5Co/158/2014-228 zo 14.10.2015 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu
prvého stupňa, vrátil ho tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a uviedol, že v danej veci
na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.05.1996 medzi pôvodnými žalobcami v I. a II. rade ako
predávajúcimi a T. Q. a K. Q. ako kupujúcimi, prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania na T. a K. Q., kúpnou zmluvou uzavretou dňa 13.12.1996 medzi T. Q. a K. Q.

akopredávajúcimiaD..F.K.akokupujúcim,nadobudolvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam
D..F.Tuma.Z.kúpnouzmluvouuzavretoudňa05.03.1998medzipredávajúcimD..F.K.ažalovanýmivI.
a II. rade ako kupujúcimi predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva
žalovaní v I. a II. rade. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Nové Zámky zapísané na LV Č.
XXX ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX mX - dom č. súp. XXXX a parc. č. XXXX/X -
zastavaná plocha o výmere 32 m2. Kúpna zmluva uzavretá dňa 13.05.1996 medzi pôvodnými žalobcami

v I. a II. rade ako predávajúcimi a T. Q. a K. Q. ako kupujúcimi bola rozsudkom Krajského súdu Nitra 7Co
223/03-241 ZO dňa 08.09.2004 (ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 5 C 56/97-216 z
08.04.2003) týkajúca sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto určovacej žaloby, určená za neplatnú.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2004. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Cdo
60/2005 zo dňa 29.11.2005 dovolanie T. a K. Q. voči vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v

Nitre zamietol. V judikatúre týkajúcej sa problematiky nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka
došlo k posunu. Súdy Slovenskej republiky pri rozhodovacej činností vychádzajú aj z judikatúry súdov
Českej republiky. Napríklad v náleze Ústavného súdu ČR .zo dňa 25.02.2009 sp. zn. I.ÚS 143/07 a
náleze ÚS ČR zo dňa 11.05.2011 sp. zn. II.ÚS 165/11 sa uvádza, že princíp právnej istoty a ochrany
vlastníckeho práva a práv nadobudnutých v dobrej viere vedie k tomu, že je obvykle poskytovaná

ochrana nadobúdateľovi vlastníckeho práva. V prípade nadobudnutia od nevlastníka by bolo krajne
nespravodlivé neposkytovať ochranu právam nadobudnutým v dobrej viere. Osoby, ktorým dobrá viera
nasvedčuje, totiž nenesú žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi právnymi
predchodcami a s ohľadom na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť
inkriminované nehnuteľnosti. Osobe, urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou

prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený Údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byt'
v materiálnom právnom štáte poskytovaná ochrana. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je
treba postaviť na rovnakú úroveň. Vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp

dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, tj. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má ). Pokiaľ však nemožno zachovať
maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti

konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsanijakodozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféruadostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Súdy sú preto
povinné skúmať dobrú vieru ďalšieho nadobúdateľa (tretieho a ďalšieho v poradí ) a zhodnotiť naplnenie
dobrej viery týchto subjektov s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, resp. s ohľadom na všetky okolnosti

nadobudnutia predmetných nehnuteľností takto dotknutých osôb. Ak by nebol takýto subjekt v dobrej
viere, nebolo by možné jeho vlastníckemu právu poskytovať ochranu. V dobrej viere je ten, kto vychádzal
zo zápisu v katastri a nevedel, že stav zápisu nezodpovedá skutočnosti. Treba reflektovať zásadu
legitímneho očakávania obsiahnutú v čl. l Dodatkového protokolu Zmluvy o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd,nakoľkonadobúdateľsimoholbyt'priobvyklomavšeobecneznámombehuvecíistý,

že sa kúpnou zmluvou stane vlastníkom. Právo pôvodného vlastníka vlastniť majetok nemá prednosť
oproti vlastníckemu právu tretieho nadobúdateľa. Došlo by tak k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva,
čo je možné len vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to na základe zákona, len na
tento účel a za náhradu. Ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez
jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť

za túto zmenu (rozsudok NS SR sp. zn. Cdo 311/2008). Vzťah medzi zmluvnými stranami nemôže
mať vplyv na riadne nadobudnuté vlastnícke právo tretích osôb. Nemožno kľúčovú otázku dobrej viery
tretieho nadobúdateľa prejsť iba lakonicky odkazom na zásadu, že nikto nemôže vec nadobudnúť od
nevlastníka. Uzavrel, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť dôkazy umožňujúce odpoveďna otázku, či možno dobrú vieru odporcov pri nadobudnutí nehnuteľnosti usudzovať. Ak by neboli v
dobrej viere, nebolo by možné ich vlastníckemu právu poskytovať. V ďalšom konaní vykoná súd prvého
stupňa dokazovanie v naznačenom smere, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že

pokiaľ sa preukáže dobrá viera odporcov pri nadobudnutí nehnuteľností do ich vlastníctva, je potrebné
ich vlastníckemu právu poskytnúť právnu ochranu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka D.. A. Q. a oboznámením ku
spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z osvedčenia o dedičstve 13D/3 10/2007 zo 06.12.2007 súd zistil, že dedičkou po P. K., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, sa stala U. K., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX.

7. Z osvedčenia o dedičstve 5D/74/2013, Dnot 31/2013 z 26.06.2013 súd zístil, že výlučným dedičom

po U. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX sa stal žalobca.

8. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.05.1996 medzi pôvodnými žalobcami v I. a II. rade ako
predávajúcimi a T. Q. a K. Q. ako kupujúcimi, vkladovanej dňa 16.08.1996 pod V 2192/96 súd zistil, že
ňou prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania na T. a K. Q..

9. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.12.1996 medzi T. Q. a K. Q. ako predávajúcimi a D.. F. K. ako
kupujúcim, vkladovanej pod V 3580/96 dňa 13.12.1996 súd zistil, že ňou prešlo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania na D.. F. K..

10. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.03.1998 medzi predávajúcim D.. F. K. a žalovanými v I. a II. rade
ako kupujúcimi, ktorá bola vkladovaná dňa XX.XX.XXXX pod V XXX/XX súd zistil, že ňou žalovaní v I. a
II.radezakúpnucenu829.300.--Sknadobudlidosvojhobezpodielovéhospoluvlastníctvanehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat území Nové Zámky, zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere 545 m2 - dom č. súp. 4438 a parc. č. 7864/2 - zastavaná plocha o výmere 32 m2.

11. Z osvedčenia o dedičstve 13D/310/2007 zo 06.12.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
06.12.2007, súd zistil, že pôvodný žalobca v I. rade zomrel dňa 05.06.2007 a že jedinou dedičkou po
ňom sa stala žalobkyňa v II. rade.

12. Z rozsudku Krajského súdu Nitra 7Co/223/2003-241 Z 08.09.2004 súd zistil, že ním bol zmenený
Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 5C/56/1997 - 216 z 08.04.2003 a že ním bola kúpna zmluva
uzavretá dňa 13.05.1996 medzi predávajúcimi Jánom a U. K. a kupujúcimi T. a K. Q., týkajúca sa
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto určovacej žaloby, určená za neplatnú. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 18. 11.2004.

13. Z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/60/2005 z 29.11.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.01.2006, súd zistil, že dovolanie T. a K. Q. voči vyššie uvedenému rozsudku
Krajského sudu v Nitre bolo zamietnuté.

14. Z LV Č. XXX pre kat. územie Z. I. súd zistil, že žalovaní sú zapísaní ako vlastníci v katastrálnom
území Nové Zámky, zapísaných na LV Č. XXX ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 545
m2 - dom č. súp. XXXX a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 32 m2.

15. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že prvý súd v roku 1997 dal jeho rodičom za pravdu, že kúpna

zmluva so Q. je neplatná a potom niekedy v roku 1998 -1999 cez jednu známu žalovaným oznámil, či
vedia aký dom kúpili, že je v súdnom spore a tí mu odkázali, že to kúpili legálne.

16. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že hľadali dom pre dcéru, tento bol síce zdevastovaný,
ale na dobrom mieste, kontaktovali D.. K. ako predávajúceho, ktorý bol zaťom vtedajšieho okresného

prokurátora, ktorého poznali a zistili, že na katastri je to čisté, vzbudilo to v nich dôveru a rozhodli sa
dom kúpiť, všetko vybavili a zaplatili kúpnu cenu, potom dom rekonštruovali a nasťahovali sa tam a až
po asi 4 - 5 rokoch sa ozval nejaký advokát, ktorý im poslal list o tom, že zmluva je neplatná, pretože tam
bol nejaký podvod, dovtedy bolo všetko v poriadku. Uviedol, že predtým žiadne takéto indície nemali,susedia síce naznačovali nejaké problémy, ktoré mali s otcom žalobcu, ale viac nevie a dodal, že keby
boli o nich vedeli, neboli by do toho išli.

17. Žalovaná v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že to bolo tak ako hovoril jej manžel, všetko bolo v
poriadku až do roku 2004, keď dostali list o tom, že zmluva sa zrušila, avšak boli na katastri a to aj v
roku 2006, aj 2011. Kde stále nebola žiadna ťarcha ani zápis, nevedeli čo sa deje, rodičia žalobcu si to
mali dať do poriadku so Szelepcsényiovými a nie s nimi a ani žalobca, ktorý vedel, že dom prechádza
z ruky do ruky, ich na to neupozornil, rovnako tak ani Tuma im nič nepovedal.

18. Svedok Ing. A. Q., syn žalovaných vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia sa rozhodli kúpiť dom
pre dcéru (jeho sestru), ktorá sa zo zahraničia vracala na Slovensko, hľadali v danej lokalite, pretože
blízko má dom i on a dozvedeli sa o tomto konkrétnom dome, jednali s pánom K. a práve pre ten dom sa
aj rozhodli, on bol pri podpisovaní zmluvy a odovzdávaní peňazí, potom dom rekonštruovali a nakoniec
sa tam presťahovali a až po asi 6 - 7 rokoch dostali list o tom, že s tým domom niečo po právnej stránke

nemusí byť v poriadku, prekvapilo ich to, ale veľmi tomu pozornosť nevenovali, kontaktovali však Tumu
a ten ich ubezpečil, že je všetko v poriadku. R., že so žalobcom alebo jeho rodičmi sa nikdy nestretol
a ani oni jeho rodičov nekontaktovali, aspoň o tom nevie a dodal, že sa celej kúpy zúčastnil ako člen
rodiny, tak ako to v takých prípadoch býva.

19. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

21. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí
odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho
úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej

kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom,

ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre
všeobecnésúdyzohľadňovaťšpecifickéokolnostiaindividuálnesúvislostikaždéhokonkrétnehoprípadu
tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona
v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany.

Primárnym cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych
práv účastníka konania. (I. ÚS 549/2015). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva
treťou osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä
otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami
kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa)

a individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.

22. Súd po vykonanom dokazovaní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a s prihliadnutím
na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR (I. ÚS 549/2015) uzavrel, že je nutné žalobu
zamietnuť. Závery v poradí prvého rozsudku súdu prvého stupňa súd síce stále považuje za platné a

správne pokiaľ ide o hodnotenie neplatnosti všetkých vyššie uvedených kúpnych zmlúv, avšak hodnotiac
vec po skutkovej i právnej stránke z pohľadu kolízie princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
(princípdobrejviery)aprincípuochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka (niktonemôžepreviesť
na iného viac práv, než koľko sám má) súd konštatuje, že ochrana dobromyseľného nadobúdateľa
vlastníctva má prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu a to z nižšie uvedených dôvodov.

23. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnomprípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné
súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Z hľadiska poskytnutia

ústavnoprávnej ochrany musí tak súd postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere

potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má ). Pokiaľ však
nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom

správnom (katastrálnom) konaní.

24. Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris)

povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k
určitémuposunuvdoterajšejjudikatúreústavnéhosúduvriešeníotázky„nemoplusiuris“(I.ÚS50/2010)
o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá
robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol
potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný

orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností).

25. Z vykonaného dokazovania (výsluchov strán i svedka Ing. Suchana) má súd za nepochybne
preukázané, že žalovaní v I. a II. rade nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
dobromyseľne a v dobrej viere v to, že predávajúci, ktorému vlastnícke právo svedčalo a bolo osvedčené

i zápisom v katastri, je platným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Neskoršia zmena v tom, že
došlo k určeniu v poradí prvej z kúpnych zmlúv za neplatnú, nemôže byť na ťarchu dobromyseľných
nadobúdateľov vlastníctva.

26. V takomto prípade musí predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti (resp. v tomto prípade žalobca ako

dedič po ňom) znášať väčšie riziko a to ako nedbalý vlastník než je riziko nadobúdateľa v dobrej viere
(žalovaných) pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru
a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Inými
slovami, žalovaní v I. a II. rade ako kupujúci nemali žiadnu možnosť dozvedieť sa o spore o vlastníctvo
kupovanej nehnuteľnosti.

27. Z výpovedí strán je totiž zrejmé, že žalovaní v I. a II. rade nemali v čase uzatvárania spornej
kúpnej zmluvy (ktorou vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli), t. j. ku dňu 05.03.1998
žiadnu vedomosť o tom, že by predávajúci nebol vlastníkom predávanej nehnuteľnosti alebo že by
bolo jeho vlastníctvo spochybnené. Žaloba o určenie neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa

13.05.1996 medzi pôvodnými žalobcami v I. a II. rade ako predávajúcimi a Arpádom Q. a K. Q. ako
kupujúcimi bola na súde síce podaná skôr než uzavreli kúpnu zmluvu žalovaní (a to dňa 16.04.1997),
avšak v priebehu tohto konania bolo preukázané, že žalovaní (ktorí účastníkmi konania 5C/56/1997
neboli) o ňom vedomosť nemali, nikdy sa so žalobcom (pred začatím tohto súdneho konania) nestretli
a rovnako ani s jeho rodičmi.

28. Žalobca sám nespochybnil dobromyseľnosť žalovaných pri nadobúdaní ich vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti, naopak, sám uviedol, že im spornosť vlastníckeho práva k uvedenému domu
oznámil až následne, uviedol totiž, že im po známej odkázal, či vedia aký dom kúpili, z čoho je
nepochybné, že k tomu došlo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní vlastníctvo nadobudli a

že teda pred jej uzavretím o uvedených skutočnostiach nič nevedeli a boli dobromyseľní v tom, že
nehnuteľnosť, ktorú kupujú, patrí predávajúcemu (Ing. K.). Navyše nebola preukázaná skutočnosť, že
takému odovzdaniu odkazu žalovaným cez tretiu osobu (súdu neznámu) vôbec došlo.29. Súd konštatuje, že z vyššie uvedeného bolo preukázané, že žalovaní v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy, ktorou sporné nehnuteľnosti nadobudli, boli dobromyseľní v tom, že predávajúci je vlastníkom
predávaných nehnuteľností, vyplývalo to zo zápisu jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností a nič

nespochybňovalo tento ich záver.

30. Ak žalovaní pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konali v dobrej
viere v konštitutívny akt štátu, mali by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa
zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15) a v ostatnom náleze sp. zn. III.

ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o orginárnom
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť
ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v
katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti

každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu
právu.

31. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu zamietol, keď konštatuje, že ochrana dobromyseľného
nadobúdateľa vlastníckeho práva (žalovaných) má prednosť pred ochranou žalobcovho vlastníckeho

práva a to s poukazom na vyššie uvedené.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v I. a II. rade v konaní plne
úspešným priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške týchto trov konania súd rozhodne podľa
§ 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.