Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202082
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716202082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: R.. T. G., W.. X.X.XXXX, F. T., T. XXXX/X,
štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv.
Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce, so sídlom Batizovce,
Štúrova 61/27, IČO: 42238099, o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/60/2016-115 zo dňa 11.5.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

II. Priznáva sa žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom takto rozhodol, cit.:
„Súd určuje, že žalobca je od 19.12.2012 riadnym členom T. spoločnosti J. - F. a jeho členstvo nepretržite
stále trvá.
V zostávajúcej časti konanie zastavuje.
Náhradu trov stranám nepriznáva.“

Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil tým, že žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal, že

dňa 19.12.2012 bol prijatý za riadneho člena T. spoločnosti J. - F. zaplatením vkladu a podpísaním
stanov. Jeho prijatie prebehlo za rovnakých podmienok, ako prijatie ďalších 12 členov pôvodného PZ
GB, čo nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice členskej schôdze a prijatého uznesenia a päť členov
pôvodného PZ GB na zakladajúcej členskej schôdzi dňa 15.11.2012, čo je zrejmé z uznesenia č.1
tejto členskej schôdze. V čase prijímania členov v roku 2012 žalovaný nemal prenajatý poľovnícky
revír, preto bolo iluzórne naplnenie podmienky členstva v tzv. majetkovom cenze. Žalovaný sám nemal
vedomosť, ktoré pozemky v tom čase budú tvoriť poľovnícky revír. Okolnosti zvolania členskej schôdze

na deň 19.12.2012 sú podrobne vysvetlené v bode 2 zápisnice z členskej schôdze. Jej zvolanie malo
slúžiť okrem iného na doplnenie členov výboru a prijatia ostatných členov PZ GB, k čomu aj došlo.
Žalovaný teda sám stanovil odlišné podmienky členstva pre členov pôvodného poľovníckeho združenia
a nových členov. Dôvod týchto odlišných podmienok zakotvených v samotných stanovách v § 1 je zrejmý
z výpovede svedka R. Q.. Preto postup žalovaného, ktorý od mesiaca marec 2013 žalobcu už prestal
pokladať za člena spoločnosti na základe správy dozornej rady zo dňa 12.3. 2013 spochybňujúcej
plnenie podmienky žalobcu v tzv. majetkovom cenzuse, prípadne doporučenia prenajímateľa a tento

nemohol vykonávať práva ani plniť povinnosti s tým spojené, nebolo zákonným.
Z obsahu dokumentov z roku 2013 (zápisnica z členskej schôdze zo dňa 16.3.2013, uznesenia z
uvedenej členskej schôdze) nevyplýva, aby táto rozhodovala o členstve žalobcu a prijímala uznesenia
týkajúce sa jeho práv a povinností ako osoby, ktoré by mohli byť predmetom súdneho prieskumu. Žiadnerozhodnutie vydané ani doručené mu nebolo, preto nie je možné konštatovať zánik práva žalobcu jeho
neuplatnením na súde v prekluzívnej lehote. V konaní súd nezistil, aby členstvo žalobcu zaniklo iným
spôsobom. Preto súd neuznal dôvodnú obranu žalovaného v namietaní zániku práva žalobcu v dôsledku

preklúzie, resp. nesplnení podmienok členstva.
O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 145 a nasl. CSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, proti prvému a tretiemu výroku, žalovaný, ktorý navrhol

odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že
19.12.2012 nešlo o ustanovujúcu členskú schôdzu a názor súdu, že 19.12.2012 nebolo možné uplatniť
majetkový cenzus, keďže T. spoločnosť J. - F. nebola v tom čase prenajímateľ revíru je neudržateľný.
Pri prijímaní žalobcu sa počítalo s tým, že žalobca bude vystupovať ako zástupca štátnych lesov M.,
a teda že majetkový cenzus pri prijímaní je naplnený. Poznamenal, že členská schôdza v takomto
prípade neschvaľuje zánik členstva, ale toto maximálne berie na vedomie, čo znamená, že členská

schôdza rozhoduje 70-timi % výlučne o vylúčení člena, nie o strate členstva. Súd prvej inštancie
nesprávne právne vyhodnotil členskú schôdzu, keď konštatoval, že členská schôdza mohla rozhodnúť
o nerešpektovaní stanov vo vzťahu k majetkovému cenzusu pri prijímaní nových členov.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec

správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením na okolnosti prípadu, na procesné
prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne relevantné
otázky strán sporu.

7. V danej veci je nepochybné, že žalovaná spoločnosť na svojej členskej schôdzi konanej 19.12.2012

prijala nových členov, medzi ktorými je nepochybne aj žalobca, č.l. 16, 17 spisu (uznesenie z čs. ps. J.-
F. konané 19.12.2012).

8. Ďalej je nepochybné, že podľa stanov T. spoločnosti J.-F. podľa § 1 bodu 6., zakladajúcimi členmi tejto
PS môžu byť všetci členovia súčasného PZ J., ktorých sa ustanovujúcej schôdzi netýkajú podmienky

členstva uvedené v § 5 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e).

9. Za stavu, ak z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca bol vylúčený z členstva T. spoločnosti -
žalovaného a súčasne pri jeho prijatí neprichádzal okrem iného do úvahy pri posudzovaní vzniku jeho
členstva majetkový cenzus tak, ako to v odvolaní namietal žalovaný podľa § 5 písm. a) stanov, potom

všetky námietky odvolateľa v odvolaní sú neopodstatnené a žalobca je nepretržite členom T. spoločnosti
J.-F. od jeho vzniku.10. So zreteľom na uvedené možno teda konštatovať, že ak žalobcovi vzniklo riadne členstvo v
žalovanom stanovami predpísaným spôsobom a zároveň nedošlo ku zániku členstva žalobcu v
žalovanom, jedným zo stanovami predpísaným spôsobom, potom jeho členstvo nepretržite trvá od jeho

vzniku, teda od 19.12.2012.

11. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

12.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
a vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení odvolací súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím.

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).