Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118011037
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118011037.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného G. E. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v
Nitre dňa 23.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. E., narodený XX.XX.XXXX v E. U. H.,
trvale bytom v D., H. XXX/XX,
prechodne bytom v D., V. N. I. XXX/X,

sa uznáva vinným, že:

ako otec maloletého D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky C. G. v U., hoci má k tomuto vyživovaciu
povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 11Nc 471/02-88 zo dňa
21.11.2005, právoplatným dňa 20.12.2005, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 1
000 Sk (33,19 Eur) mesačne od 28.12.2001 do 28.12.2003 a sumou 2 000 Sk (66,39 Eur) mesačne od
29.12.2003 naďalej, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky vopred vždy do 15-teho dňa príslušného

mesiaca, od 28.12.2001 si túto povinnosť vôbec neplní a tak ku dňu 31.08.2018 dlhuje na jeho výživnom
sumu 12 481, 24 Eur, pričom matke dieťaťa bolo a je v dôsledku neplnenia výživného otcom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplácané náhradné výživné v období od 01.12.2010 do 31.03.2016
a v období od 01.06.2016 do 31.08.2018 vo výške 66,39 Eur,

teda:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a

spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas

tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 1(jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3Pv 809/16 prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému G. E.. Súd vykonal hlavné pojednávanie voči obžalovanému v jeho neprítomnosti po

splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Obžalovaný
bol na hlavné pojednávanie riadne predvolaný s poučením podľa ustanovení § 252 Trestného poriadku,
bola mu zaslaná obžaloba spolu s výzvou podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku ako aj výzva
s poučením podľa § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal
dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného G. E. z prípravného konania, výsluchom svedkyne
C. G., prečítaním výpovede svedka D. G. a svedkyne G.. K. R. z prípravného konania a prečítaním

listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku s úpravou skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania.

Obžalovaný G. E. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju
neúčasť mailom ospravedlnil, požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Za
splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku, súd vykonal
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal
jeho výpoveď z prípravného konania (z č. l . 74-78 zo dňa 25.09.2017) v ktorej uviedol, že využíva svoje

právo a odmieta vypovedať.
Svedkyňa C. G., matka D. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že otec dieťaťa od 28.12.2001 k
dnešnému dňu neuhradil žiadnu sumu výživného, mal platiť 66,39 eur mesačne. Syn ukončil štúdium na
strednej škole augustom 2018, následne sa prihlásil na ÚPSVaR a zamestnal sa, pracuje u jej rodičov
vo firme Š&G., má normálnu pracovnú zmluvu a dostáva pravidelný mesačný plat. Podľa obžaloby ku

dňu 30.07.2018 mal obžalovaný dlh na výživnom 12 414,85 eur. Za obdobie august 2018 mu pribudol
dlh vo výške 66,39 eur, teda celkový dlh na výživnom predstavuje 12 481,24 eur. Dostávala náhradné
výživné vo výške 66,39 eur v dvoch obdobiach od 01.12.2010 do 31.03.2016 a následne od 01.06.2016
do 31.08.2018. O náhradné výživné požiadala z dôvodu, že obžalovaný neplatil, a tak podala návrh na
exekúciu u súdneho exekútora JUDr. Šupu, ktorý jej žiadnu časť dlžného výživného zatiaľ nevymohol

a exekučné konanie prebieha naďalej. Exekútor ju informoval, že obžalovaný má aj ďalšiu exekúciu.
Počasobdobianeplneniavyživovacejpovinnostipracovala,jejpríjembolcca500eur,robilanaviacerých
pozíciách a spolu so synom žili s jej rodičmi v dome. Rodičom na bývanie neprispievala, zruba 5 rokov
bola nezamestnaná a v tom čase jej vypomáhali so starostlivosťou o maloletého a s financovaním jeho
výživy rodičia, ktorí jej prispievali na to aby mohla so synom normálne fungovať. Nezamestnaná bola z

tohodôvodu,žesinevedelanájsťprácu,vobdobírokov2004-2009chodilanavysokúškoluanezvládala
popri tom aj pracovať. Študovala na UKF na filozofickej fakulte. Od januára 2019 nepracuje, predtým
pracovala vo firme u svojich rodičov tam, kde pracuje teraz jej syn. V období, keď otec maloletého
výživné neplatil syn netrpel nebezpečenstvom núdze, lebo jej vypomáhali rodičia. Obžalovaný sa so
synom nekontaktoval, nezaujímal sa o neho, asi 3-krát ho bol pozrieť keď bol malý a raz boli za ním

v Bratislave, nezaujímal sa jeho vzdelávanie, ani o jeho osobnostný vývoj. So synom žije v spoločnej
domácnosti naďalej, avšak tento je už finančne samostatný.
Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania z
09.03.2017 z čl. 18 odsek 3, kde sa vyjadrovala k nebezpečenstvu núdze, čo rozhodne poprela a
uviedla, že do takého stavu by sa so synom nedostali, lebo by to vyriešila. V podstate nechcela, aby to

tam bolo tak uvedené, ale si neuvedomila, že to takto podpísala.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď D.
G. zo dňa 13.11.2017 z čl. 90-96, v ktorej uviedol, že chodí na súkromnú školu Animus, na Levickej ul. v
Nitre a je v 4. ročníku, chcel by ísť na vysokú školu do Bratislavy. S otcom sa nestretáva a nekontaktuje,

naposledy ho videl asi pred 7 rokmi v Bratislave. Otec mu nekupuje žiadne darčeky, ani pomôcky do
školy, o otcovi nevie nič. Býva s matkou a so starými rodičmi v rodinnom dome. Na domácnosť dáva
peniaze jeho matka aj starí rodičia, ale nevie kto čo platí. Matka mu platí výdavky na školu a pomôcky do
školy. Starí rodičia mu niekedy dávajú vreckové. Nevie presne uviesť, koľko má platiť jeho otec výživné,
cca 100 eur. Matka dostáva na neho nejaké peniaze zo štátu, okolo 66 eur. Od matky vie, že otec naneho nikdy neplatil výživné. Uvedomuje si, že každý mesiac čo otec neplatí výživné dlh na výživnom
narastá. Od matky vie, že otec je dlžný okolo 12 000 eur.
Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď

svedkyne G.. K. R. zo dňa 04.09.2017 z čl. 98-101, v ktorej uviedla, že pracuje na odbore sociálnych
vecí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre, čk. 11Nc
471/02-88 zo dňa 21.11.2005 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa D. G.
sumou 2 000 Sk (66,39 eur) vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. G. a zároveň mu bolo
zročné výživné povolené splácať v splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Dňa 28.03.2011 matka maloletého požiadala o výplatu náhradného výživného, nakoľko obžalovaný si
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo
2011/44148/1 zo dňa 30.3.2011 bol matke priznaný nárok na náhradné výživné v sume 66,39 eur
od 1.12.2010. Dňa 31.3.2016 bolo vydané rozhodnutie o zániku nároku na náhradné výživné číslo
NR1/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2016/28564-0016 z dôvodu že v rámci vykonanej kontroly bolo zistené, že
priemerný mesačný príjem za posledných 6 mesiacov presiahol 2,2 násobok výšky životného minima,

čím zanikol nárok na výplatu náhradného výživného. Následne dňa 14.9.2016 si matka podala na Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre žiadosť o výplatu náhradného výživného, nakoľko obžalovaný si
riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, ktoré bolo matke priznané rozhodnutím
zo dňa 21.9.2016 číslo: NR1/OHNVaŠSD/HN/SOC/2016/71646-0002 v sume 66,39 eur mesačne odo
dňa 01.06.2016. Uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevystupuje v tomto trestnom konaní

ako poškodený a v prípade ak by C. G. povinný G. E. uhradil riadne výživné, je matka povinná vrátiť
ÚPSVaR vyplatené náhradné výživné za toto obdobie.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z fotokópie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre (čl. 24) zo dňa 21.9.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2016 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre
priznal na D. G. nárok na náhradné výživné v sume 66,39 eur mesačne odo dňa 01.06.2016, ktoré
bolo vyplácané mesačne k rukám C. G.. Z rodného listu (čl. 26) bolo zistené, že D. G., osoba mužského
pohlavia, sa narodil dňa 28.12.1998 matke C. G., nar. XX.XX.XXXX a otcovi G. E., nar. XX.XX.XXXX

(obžalovaný). Z fotokópie právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra (čl. 27-29) súd zistil, že
rozsudkom č.k. 11Nc/471/02-88 zo dňa 21.11.2005, právoplatným dňa 20.12.2005, bol maloletý D. G.
zverený do osobnej starostlivosti matky C. G. a obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého
D. sumou vo výške 1 000 Sk (33,20 eur) mesačne od 28.12.2001 do 28.12.2003 a sumou 2 000 Sk
mesačne od 29.12.2003 naďalej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné v

sume 70.000 Sk súd povolil obžalovanému splácať v 2 000 Sk mesačných splátkach spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia splátky. Z potvrdenia exekútorského úradu
JUDr. Miroslava Šupu (čl. 30) zo dňa 07.09.2016 bolo zistené, že stále prebieha exekučné konanie č.
EX 846/2007 o vymoženie zročného výživného a bežného výživného vo veci oprávneného mal. D. G.,
zast. matkou C. G. voči povinnému G. E., pričom ku dňu 07.09.2016 neboli vymožené žiadne finančné

prostriedky. Z archívu ZVJS (čl. 31) bolo zistené, že v databázach archívu nie je evidovaný záznam o
výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody u obžalovaného. Z ODI zoznamu vozidiel (čl. 33-36)
bolo zistené, že na osobné motorové vozidlá vo vlastníctve alebo v držbe obžalovaného je vedených 57
exekútorských blokácii. Zo správy SSOŠ Animus (čl. 37) súd zistil, že D. G. bol ku dňu 07.12.2016 žiak
3.B triedy SSOŠ Aminus. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre (čl. 42-46, 153-154)

bolo zistené, že C. G. bola od 8.11.2016 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Od januára 2004
poberala prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Od júna 2016 poberala náhradné výživné. Z
potvrdenia o návšteve školy (čl.97) zo dňa 8.11.2017 vyplynulo, že D. G. bol v školskom roku 2017/2018
žiakom IV.B triedy SSOŠ Aminus. Z Rozhodnutia o náhradnom výživnom Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Nitre ( čl. 102,104-105) zo dňa 30.3.2011 číslo: 2011/44148/1 súd zistil, že ÚPSVaR Nitra priznal

na D. G. nárok na náhradné výživné v sume 66,39 eur mesačne počínajúc dňom 1.12.2010, ktoré bolo
vyplácané mesačne pozadu žiadateľovi C. G.. Rozhodnutím zo dňa 31.3.2016 číslo NR1/OHNVaŠSD/
HN/SOC/2016/28564-0016 nárok na náhradné výživné zanikol dňom 1.3.2016.

Z potvrdenia Úradu geodézie a kartografie SR (čl. 38-39) zo dňa 13.12.2016 bolo zistené, že obžalovaný

nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (čl.
42-46) zo dňa 6.12.2016, bolo zistené, že obžalovaný nepoberá, ani v minulosti nepoberal žiadnu
sociálnu dávku a nie je, ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z oznámenia
Sociálnej poisťovne (čl. 53-55) zo dňa 7.12.2016, bolo zistené, že obžalovaný nie je evidovaný a nie jepoberateľom dávky garančného poistenia. Z oznámenia MARKET o.c.p. a.s. (čl.56) zo dňa 13.12.2016
súd zistil, že obžalovaný G. E. nemal vedený účet majiteľa cenných papierov, ani zahraničných cenných
papierov. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 9.12.2016 (čl. 57-61) bolo zistené, že obžalovanému G.

E. neboli vyplatené žiadne dávky od 01.01.2016 do 9.12.2016. Evidovaný nie je a ani v minulosti nebol
poberateľom nemocenských dávok ani dávok v nezamestnanosti. Bol evidovaný u zamestnávateľa
MPO okná s.r.o.. Zo Správy Centrálneho depozitára Cenných papierov (čl. 62-63,157-163) bolo
zistené, že obžalovaný nemá zriadený účet majiteľa cenných papierov, nemá registrované záložné
právo k cenným papierom, ani žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov, nie je registrovaný

ako akcionár listinných akcií na meno. Zo správy Daňového úradu Bratislava (čl. 65) súd zistil, že
obžalovaný nepodal za zdaňovacie obdobie 2005 až 2016 žiadne daňové priznanie. Obžalovaný podal
daňové priznanie za roky 2001, 2002, 2003 a 2004. Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného
úradu Bratislava (čl. 66-69) bolo zistené, že obžalovaný G. E. bol v roku 1995 a 1999 držiteľom
živnostenských oprávnení, ktoré zanikli 25.1.1995 a 10.5.2010. Z aktuálneho odpisu z registra trestov
(čl.71-73,140,178,201-202,212-213) obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ sedem

krát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu
z Obchodného registra SR (čl. 107-108) súd zistil, že obžalovaný bol konateľom spoločností Win - Sills
s.r.o. a MPO okná s.r.o. ktoré boli zrušené dňa 07.04.2015 a 06.11.2014. Z daňových priznaní (čl.
111-138) bolo zistené, obžalovaný za rok 2001 uviedol základ dane 132 167 Sk, príjmy 4 449 588 Sk,
výdavky 4 317 421 Sk, za rok 2002 uviedol základ dane 30 884 Sk, príjmy 2 711 994 Sk, výdavky 2

681 110 Sk, za rok 2003 základ dane 125 644 Sk, príjmy 2 164 868 Sk, výdavky 2 039 224 Sk, za rok
2004 evidoval príjmy 37 553 Sk, výdavky 115 433 Sk a skončil v daňovej strate 77 880 Sk. Z výpisu
z Obchodného registra ČR (čl.146-147) vyplynulo, že obžalovaný bol ku dňu 19.4.2018 konateľom a
spoločníkom spoločnosti Air-Trips s.r.o. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
SR (čl.177) bolo zistené, že obžalovaný sa ku dňu 27.06.2018 nedopustil žiadneho priestupku. Z

lustrácie v ZVJS (čl. 203) súd zistil, že obžalovaný sa nenachádzal v evidencii ZVJS.

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám
matky vo výške 33,19 eur mesačne od 28.12.2001 do 28.12.2003 a následne sumou 66,39 eur mesačne
od 29.12.2003 naďalej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, určeným na základe rozsudku Okresného

súdu Nitra sp. zn. 11Nc/471/02-88 zo dňa 21.11.2005, právoplatným dňa 20.12.2005, konštatoval súd s
poukazom na vykonané dokazovanie, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti mal
vzniknúť obžalovanému celkový dlh na výživnom za obdobie od 28.12.2001 do 31.08.2018 v sume 12
481, 24 Eur, ktorý nebol uhradený ani len z časti.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal zavinene obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil

všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne
neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť upravenú súdom, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
teda po dlhší čas a oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to, čo bolo obsahom vyživovacej
povinnosti.

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. Podľa § 122 odsek 13 Trestného
zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle,

že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto
zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu zániku vyživovacej povinnosti
obžalovaného k jeho synovi, nakoľko tento ku dňu 31.8.2018 ukončil štúdium na strednej škole a od
01.01.2019 sa zamestnal. Súd tak príkladne k tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného a následne

nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného aj s poukazom
na skutočnosť, že protiprávneho konania sa obžalovaný dopúšťal závažnejším spôsobom konania. V
zmysle vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin
závažnejším spôsobom konania, pretože páchanie trestnej činnosti trvalo po dlhší čas (od roku 2001).V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky
možnosti, aby si svoju povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či mu jeho aktuálna
životná situácia umožňuje platiť výživné v takom rozsahu, ako sa vychádzalo pri určení vyživovacej

povinnosti. Povinnosť obžalovaného vyživovať iného (maloleté dieťa) vyplývala nielen zo Zákona o
rodine, t.j. z ustanovení o vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ale táto mu bola určená aj rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Nc/471/02-88 zo dňa 21.11.2005.
Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za potrebné upraviť právnu vetu spáchaného
trestného činu, nakoľko z výpovede svedkyne C. G. vyplynulo, že v dôsledku neplnenia vyživovacej

povinnosti obžalovaným sa oprávnená osoba -syn obžalovaného nedostal do nebezpečenstva núdze,
keďže matka sa vedela aj za pomoci jej rodičov o neho plnohodnotne postarať. Súd tak zmenil právnu
vetuvtomzmysle,ževypustilkvalifikačnýmomentuvedenýv§207odsek3podpísmenoma)Trestného
zákona z dôvodu, že nebolo preukázané, že oprávnená osoba sa v dôsledku konania obžalovaného
dostala do nebezpečenstva núdze.
Chráneným objektom je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nezaopatreného dieťaťa

vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie
vyživovacej povinnosti, trestne zodpovedným subjektom je osoba povinná poskytovať peňažné plnenie
a zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že oprávnenej
osobeneposkytolvčasariadneto,čoboloobsahomjehovyživovacejpovinnosti.PodľaZákonaorodine,
každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa a musí využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnil.
Obžalovaný G. E. v prípravnom konaní využil svoje právo odoprieť výpoveď. Ku dňu hlavného
pojednávania obžalovaný svoj dlh na výživnom ani len čiastočne nezaplatil, a to aj napriek výzve,
zákonnému poučeniu o účinnej ľútosti a poskytnutiu dostatočného časového priestoru na úhradu dlhu na

výživnom. Z listinných dôkazov, výpovede svedka D. G., výpovede svedkyne C. G. bolo preukázané, že
obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú
skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom
napriek tejto vedomosti tak neurobil. Obžalovaný nielenže matke dieťaťa pravidelne a riadne neplatil
výživné na dieťa, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojeniu potrieb dieťaťa

a o dieťa sa nezaujímal. Súd v rámci riadneho odôvodnenia rozhodnutia považoval za nevyhnutné
zaoberať sa aj rozsahom vyživovacej povinnosti, ktorý je ohraničený možnosťami a schopnosťami
obžalovaného, spravidla je určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom povinného.
Súd pri rozhodovaní vo veci neriešil podľa § 7 Trestného poriadku predbežnú otázku, v rámci ktorej by
pre trestné konanie určil inú výšku výživného, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä z rozsudku

Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Nc/471/02-88 zo dňa 21.11.2005 mal dostatočne preukázané, že
s týmto sa už súd vysporiadal v rámci konania o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu, pričom v prípade obžalovaného súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol okolnosti, resp.
skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov na strane obžalovaného. Výpoveďou svedkyne C. G. a
listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť napriek tomu,

že minimálne v rokoch 2001 až 2004 vykonával podnikateľskú činnosť, z ktorej vykazoval príjem
(zisk) a tak mohol plniť uloženú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého požiadala príslušný úrad o
poskytovanie náhradného výživného (66,39 eur), ktoré finančné čiastky spolu s prídavkom na dieťa a
nepravidelným príjmom matky boli jediným zdrojom na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, pričom
finančne jej významne pomáhali jej rodičia. Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou svedkov D.

G. a C. G. a listinnými dôkazmi. Dobu neplnenia vyživovacej povinnosti a výšku dlhu na výživnom mal
súd tiež preukázanú z výpovede svedkyne C. G. a z listinných dôkazov.
Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, po úprave
skutkovej a právnej vety v zmysle vykonaného dokazovania. Obžalovaný svojim úmyselným konaním

naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal tento čin, závažnejším spôsobom konania. Právna
kvalifikácia v odseku 3 citovaného ustanovenia bola daná skutočnosťou, že obžalovaný si neplnil svoju
zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania, spočívajúcim v páchaní trestného

činupodlhšíčasod28.12.2001aždo31.08.2018.Úmyselnékonanieobžalovanéhobolomožnéodvodiť
jednak z vedomosti obžalovaného o tom, že je povinný platiť výživné (cca 2 eurá denne), ale aj z
nerešpektovania tejto povinnosti, keďže v záujme splnenia vyživovacej povinnosti neurobil nič. Celázodpovednosť za výživu a zaopatrenie maloletého dieťaťa zostala len na pleciach matky. Takýto postoj
a konanie otca je nielen v rozpore so zákonom, ale aj so základnými pravidlami morálky.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konal v priamom úmysle, kedy vedel, že môže svojim konaním porušiť a ohroziť záujem
chránenýzákonomazároveň tentochránenýzáujem (objekt)chcelporušiťaohroziť(jednotavedomosti
a vôle). Obžalovaný svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedel že je povinný prispievať výživné
na svojho syna, si vyživovaciu povinnosti neplnil ani v minimálnej výške vyplývajúcej zo Zákona o rodine

(§ 62 odsek 3).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného na jeho osobné pomery, ale aj na zistenie, že tento bol
doposiaľ sedemkrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky, a vo všetkých prípadoch sa na neho

hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný nemal v evidencii priestupkov žiadny záznam. Čo sa týka
rozhodovania o treste, súd nevzhliadol u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.
Pri ukladaní trestu súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe určenej v rozmedzí jeden rok až päť rokov a to na
samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 1 (jeden) rok. Vzhľadom na to, že boli splnené

podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, mu súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a v zmysle § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti
prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej prevencie bude

v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok,
teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby to s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou 2 roky. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bude postačujúce na nápravu páchateľa,
zabezpečenie ochrany spoločnosti, chráneného spoločenského záujmu, pre naplnenie účelu trestu a
prevýchovu páchateľa. Takto uložený trest je zákonný a z hľadiska súdu aj spravodlivý.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.