Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106207590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8106207590.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1. I. S., rod. R., bytom R. X, H., 2. E. Q., bytom R. X,
H., 3. Bc. E. E., bytom R. X, H., 4. T. F., rod. E., bytom R. X, H., 5. D. U., bytom R. X, H., 6. E. U., rod.
D., bytom R. X, H., 7. I. H., bytom R. X, H., 8. Mgr. I. H., rod. Q., bytom R. X, H., 9. M. H., bytom R.
X, H., 10. E. G., bytom R. X, H., 11. I. G., rod. R., bytom R. X, H., 12. R. E., bytom R. X, H., 13. I. H.,
bytom R. X, H., 14. S. P., bytom R. X, H., 15. I. P., rod. P., bytom R. X, H., 16. E. P., bytom J. XX, H. - J.,

17. I. R., rod. P., bytom V. X, H., právne zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Babinom, so sídlom
Hlavná č. 29, Prešov, proti žalovanému L. E., bytom R. XX, H., zastúpenému JUDr. Milanom Lukáčom,
bytom Záborského 15, Veľký Šariš, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 16C 70/2006-409 zo dňa 20. 11. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Vyslovil, že
náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aj po doplnenom dokazovaní nezistil iné zásadné skutočnosti
než tie, pre ktoré žalobný návrh zamietol už rozsudkom zo dňa 04. 12. 2008. Poukázal, že pozemok,
p. č. C KN č. 4687/9 o výmere 114 m2 - zastavané plochy, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. H.

vznikol geometrickým plánom č. 225-91/GM úradne overeným 30. 07.1991. Vtedy sa stal samostatne
existujúcou vecou v právnom zmysle a mohol sa stať predmetom občianskoprávnych vzťahov. V čase
keď do vlastníctva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov prevádzalo Bytové družstvo Prešov byty
a spoluvlastníctvo k pozemku, na ktorom bol bytový dom postavený a k priľahlému pozemku ,bol
zapísaným vlastníkom pozemku p. č. 4687/9 žalovaný. Konštatoval, že tento pozemok bol samostatnou
vecou v právnom zmysle a do vlastníctva žalobcov preto nemohol byť prevedený. Poukázal na to, že

ak by aj ako vlastník sporného pozemku p. č. 4687/9 nebol zapísaný žalovaný, prevod vlastníctva k
pozemku v kúpnych zmluvách uzavretých medzi Bytovým družstvom Prešov a žalobcami, resp. ich
právnymi predchodcami nebol v celom rozsahu relevantným. Poukázal na ust. § 23 ods. 1 vetá prvá
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého s vlastníctvom
bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Pojem priľahlého pozemku v

zákone definovaným nie je. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, priľahlým pozemkom je taký pozemok, ktorý tvorí so stavbou, t. j. s
bytovým domom a so zastavaným pozemkom, jeden funkčný súvislý celok. Uviedol, že tejto definícii,
resp. charakteristike priľahlého pozemku nemôže zodpovedať (ako uviedol aj znalec v znaleckom
posudku), pozemok na ktorom je prístupová cesta, pretože takáto cesta, je stavbou. Preto žalobný
návrh ako je uvedené vo výroku rozsudku zamietol. Poukázal na to, že zamietol návrh na dokazovanie

výsluchom znalca podľa návrhu žalobcov. Znalec mal byť súdom vypočúvaný k okolnostiam zápisovlistín. Tento návrh považoval za neúčelný, pretože chronológia popísaná znalcom, zodpovedala listinám,
na ktoré poukázal, resp. ktoré sú v spise a ich vyhodnotenie bolo otázkou právnou nie skutkovou.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa zásady úspechu vo veci. Žalobcovia v konaní úspech nemali,
preto nemajú právo na náhradu trov, ktoré im s konaním vznikli. Úspešný žalovaný náhradu trov konania
nežiadal, v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov ani neuplatnil, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Poukazovali na
to, čo bolo predmetom sporu, čo sa žalobou domáhali a že svoj návrh odôvodňovali konkurenciou
vlastníckychprávzdôvodu,žedoevidenciekatastrabolzapísanýspornýpozemokvytvorenýnazáklade
geometrického plánu, ako príloha kúpnej zmluvy, ktorou predávajúci prevádzali vlastníctvo k pozemkom,
ktorého neboli vlastníkom. Týmto zápisom boli žalobcovia, resp. ich právny predchodca, ukrátený na
svojich vlastníckych právach, tým, že v katastrálnej mape bola výmera novovznikajúceho pozemku

odrátanázichpozemku.Vlistevlastníctvavšakodrátanávýmeranebola.Spornýpozemokbolvytvorený
z pozemku parc. č. 4687/6 a ten z pozemku parc. č. 1326/6 vo výmere 3 292 m2 evidovanom na LV
č. X, k. ú. H., ktorý pod týmto parcelným číslom vznikol na základe geometrického plánu v roku 1961.
Pozemok parc. č. 1326/6 o výmere 3 292 m2 bol rozhodnutím Mestského úradu v Prešove, finančného
odboru zo dňa 18. 11. 1969 pridelený do trvalého užívania Stavebnému bytovému družstvu pri OSP v

Prešove. V septembri 1991 bol pozemok rozdelený na pozemky parc. č. 4687/4 vo výmere 191 m2,
parc. č. 4687/5 vo výmere 190 a parc. č. 4687/6 vo výmere 2911 (spolu 3 292 m2) evidované na LV č.
XXXX v k. ú. H.. Žalobcovia na základe zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatváraných v
máji 2001 nadobudli podielové spoluvlastníctvo k pozemkom parc. č. 4687/5 vo výmere 190 n2 a parc.
č. 4687/6 vo výmere 2 911 m2. Pôvodné pozemky mpč. 1293/1 zapísaný na LV č. XXXX a pozemok

mpč. 1330, boli rozhodnutím v dedičskej vej veci D 1304/90 priznané do vlastníctva O. U., L. P. a T. P.
(boli prededené v pôvodnej výmere bez odrátania tej časti pozemkov parc. č. 1326/1, 1330/3 a 1293/1,
ktoré ich predchodcovia previedli na Československý štát na základe kúpnych zmlúv zo dňa 07. 11.
1969. Títo časť z nadobudnutých pozemkov, a to geometrickým plánom č. 225-91/GM zo dňa 30. 07.
1991 novovytvorenú parcelu č. 4687/7 o výmere 114 m2 previedli kúpnou zmluvou registrovanou pod R I

284/1992 na D. E. a MVDr. C. E.. Darovacou zmluvou zo dňa 06. 10. 1998 nadobudol k pozemku parc. č.
4687/7 výlučné vlastnícke právo L. E.. Pri zavkladovaní sa zistilo, že v katastrálnom operáte je duplicitné
číslovanie parciel, preto Správa katastra úradným záznamom č. 56/2000 vykonala v tomto prípade
zmenu v číslovaní parcely z 4687/7 na 4687/9. Z toho vyplýva, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo
od svojich právnych predchodcov a bolo potrebné zosúladiť skutočný stav s právnym s poukázaním

na to, že nevlastník veci nemôže previesť vlastníctvo k veci, keďže nie je vlastníkom. V súčasnosti je
však v katastri evidovaný ako vlastník sporného pozemku žalovaný, lenže ani tomuto nemohlo vzniknúť
vlastnícke právo, keďže mu vlastníctvo prevádzal nevlastník. Tento sporný pozemok bol stále aj na
LV Bytového družstva, ktoré pri prevode bytov do vlastníctva. Bytové družstvo previedlo aj priľahlý
pozemok v podiele novým vlastníkom bytov. Z týchto dvoch dôvodov je potrebné určiť, že vlastníkom

sú žalobcovia, pretože nadobudli vlastníctvo k pozemkom v pôvodnej výmere od skutočných vlastníkov.
Nemožno totiž nadobudnúť vlastnícke právo k už existujúcej veci bez toho, aby zaniklo vlastnícke právo
doterajšiemu vlastníkovi a naopak, vlastník veci, ktorá naďalej existuje, nemôže stratiť vlastníctvo k
nej, bez toho, aby vlastníctvo k nej nadobudla iná osoba. Z tohto dôvodu nemôžu vedľa seba ako
rovnocenné právne tituly obstáť tituly svedčiace o vlastníctve rôznych osôb k tej istej nehnuteľnosti,

pokiaľ by nešlo o spoluvlastníkov. Nadobúdací titul žalobcov je na rozdiel od titulu žalovaného právne
účinný.Ďalejuviedli,ževzhľadomnadĺžkukonaniamajúzato,ževýsluchomznalcavzhľadomkrozsahu
jeho znaleckého posudku, by došlo k vyjasneniu mnohých nejasností a súd by dospel k opačnému
rozhodnutiu - t. j. vyhovel by žalobe. Súd však nepovažoval za potrebné vypočuť znalca, čo hodnotia
ako neúplné zistenie skutkového stavu veci. Majú za to, že výsluch znalca by vniesol iné svetlo do celej

veci a mal by na rozhodnutie súdu značný vplyv. Preto odvolanie podali nielen z dôvodu procesných
vád, ale aj materiálnych. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby určil,
že sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. 4687/9 vo výmere 114 m2 - zastavané plochy a nádvoria
v k. ú. H. s veľkosťou podielov, ako špecifikovali v odvolaní alebo alternatívne, aký napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, aby žalobcovia načítali znalecký
posudok znalca Ing. D. T. so všetkými skutočnosťami v ňom vyjadrenými. Tak by mali prísť k poznatku,že rozhodujúce právne úkony urobené geodetom, čo do tvorby parciel, tvorby priľahlých plôch, ich
umiestnenia, v teréne a ich výmery, nezodpovedajú stavu pred vypracovaným geometrického plánu,
nezodpovedajú umiestneniu, z ktorého boli vykúpené v roku 1969 pre Československý štát. Uviedol,

že znalec po spočítaní výmery parciel, po následnom zlúčení týchto parciel, po ich znovu rozdelení
geometrickýmplánomvyčíslil,ževroku2001žalobcoviadostalidopodielovéhospoluvlastníctvaodSBD
Prešov viac o 654 m2. Túto plochu nezaplatili. Táto skutočnosť svedčí o tom, že ani SBD Prešov nemalo
prehľad o veľkosti parciel a plôch., ktoré mali byť predmetom predaja žalujúcim. Má za to, že podielové
spoluvlastníctvo vždy vytvára podmienky a dôvody súdnych sporov. Navrhuje a je presvedčený,

že celú vec, veľkosť plôch jednotlivých parciel je možné vyriešiť nariadením spracovania nového
geometrického posudku. Bez tohto riešenia nie je možné vec vysporiadať k spokojnosti účastníkov.
Je to jediné východisko a riešenie. Novým geometrickým posudkom by sa odstránili hrubé porušenia
spôsobené geometrickým plánom Z. R., uvedie sa do súladu stav právny a faktický a vysporiadavajú
sa plochy parciel a ich umiestnenie v prírode. Má za to, že nový geometrický posudok vyriešiť otázku
spornej parcely č. 4687/9 o výmere 114 m2m, ktorej vlastníctvo je výlučným dôvodom tohto sporu a

spochybňovania vlastníctva na strane žalovaného žalobcami.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že
postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu práva účastníkom konania konať pred súdom, a to

nedostatočne zisteným skutkovým stavom, následkom čoho došlo k vydaniu nepreskúmateľného
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia trpí rozpormi a jeho záver je nepreskúmateľný.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O. s. p..

Všeobecný súd pri hodnotení dôkazov je viazaný tiež skutkovým stavom veci a nie je prípustný
neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese

dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (nález ÚS SR, sp.
zn. I ÚS 114/2008).

Všeobecný súd musí vyhádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivo ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.).

V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenia
skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl.
6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne
konanie (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 52/03).

Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení
absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočnosti nezhodnotil. Práve v tomto smere videl odvolací súd pochybenie a
nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Právny záver odôvodnenia rozhodnutia je nepresvedčivý vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu, čo
je možné považovať za odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom, pretože rozhodnutie spočíva
v jeho nepreskúmateľnosti.Nebolo sporné, čo je predmetom konania. Žalobcovia upravenou žalobou sa domáhajú určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi k parcele č. 4687/9 vo výmere 114 m2, k. ú. H., a to v podieloch, ktoré

špecifikovali vo svojom upravenom návrhu.

Na súde bolo zistiť, či žalobcom svedčí k danej nehnuteľnosti o určitej výmere spoluvlastníctvo alebo nie.

Súd prvého stupňa doteraz ustálil, že rozhodnutím Okresného národného výboru v Prešove, finančného

odboru, č. Fin. 5955-2040/69K1 z 18.11.1969 bol do trvalého bezplatného užívania Stavebnému
bytovému družstvu pri Okresnom stavebnom podniku v Prešove za účelom družstevnej bytovej výstavby
pridelený pozemok p. č. EN 1326/6 o výmere 3292 m". Predmetný pozemok bol vytvorený geometrickým
plánom č. 761-707-0195-1969 z 25.10.1969 po tom ako boli s vlastníkmi pozemnoknižných parciel
mpč. 1330/3, 1293/1, 1326/1 uzavreté kúpne zmluvy, ktorými boli do vlastníctva štátu prevedené - časť
z parcely č. 1330/3 vo výmere 287 m , časť z parcely 1293/1 vo výmere 1765 m a časť z parcely

1326/1 vo výmere 1240 m. Spoluvlastníkmi prevádzaných častí parciel boli R. M. a E. M., rod. P. u
parciel č. 1330/3 a č. 1293/1 a spoluvlastníkmi časti parcely č. 1326/1 E. P., E. C., rod. P. a D. C..
Na LV č. XXXX v k. ú. H. bolo zapísané trvalé užívanie pozemkov p. č. EN 4687/4, 4687/5 a 4687/6
Okresným stavebným bytovým družstvom Prešov. Zápis bol vykonaný na základe žiadosti Okresného
stavebného družstva v Prešove a geometrického plánu č. 241-1-341-260-78 podľa skutočného stavu,

aj so zastavanou plochou, tieto pozemky mali predtým p. č. 1326/6. Trvalé užívanie zapísané na LV č.
XXXX v k. ú. H. sa zo zákona, podľa ust. § 23 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. zmenilo dňom 1.9.1993 na
vlastníctvo Bytového družstva Prešov. Geometrickým plánom č. 225-91/GM vyhotoveným 26.7.1991,
overeným dňa 30.7.1991 vytvorený bol z mpč. 1293/1 v k. ú. H. okrem iného pozemok p. č. 4687/7
vo výmere 114 m . Predmetný pozemok bol na základe kúpnej zmluvy z 20.12.1991 prevedený jeho

spoluvlastníkmi - O. U., rod. P., L. P. a T. P., rod. P. do vlastníctva D. E. a MVDr. C. E.; kúpna zmluva
bola Štátnym notárstvom v Prešove registrovaná 25.2.1992 pod č. RI1289/92. Darovacou zmluvou zo
dňa 6.10.1998, vklad ktorej bol pod č. V 7492/1998 povolený 7.7.1999 MVDr. C. E. a D. E. darovali
žalovanému pozemky p. č. 4687/7 o výmere 114 m a č. 4688/10 o výmere 799 m , zapísané na LV
č. XXXX v k. ú. H.. Pri zápise darovacej zmluvy V 7492/98 bolo zistené, že pozemok p. č. 4687/7 -

zastavaná plocha o výmere 114 m" má duplicitné označenie s pozemkom zapísaným na LV č. XXXX
vlastníka Stredné odborné učilište stavebné Prešov, pozemok p. č. 4687/7 bol preto prečíslovaný na p.
č. 4687/9. Na LV č. XXXXX k. ú. H. sú žalobcovia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku p. č.
4687/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2911 m2, nadobúdacími titulmi boli zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu, ktoré s nimi, resp. s ich právnymi predchodcami, v roku 2001 uzavrelo

Bytové družstvo Prešov;

Po celý čas od začiatku konania žalobcovia svoj návrh odôvodňujú konkurenciou vlastníckych práv z
dôvodu, že do evidencie katastra bol zapísaný sporný pozemok, vytvorený na základe geometrického
plánu, ako príloha kúpnej zmluvy, ktorým predávajúci prevádzali vlastníctvo k pozemkom, ktorého

neboli vlastníkom. Týmto zápisom boli žalobcovia, resp. ich právny predchodca ukrátený na svojich
vlastníckych právach, tým, že v katastrálnej mape bola výmera novovznikajúceho pozemku odrátaná z
ichpozemku.Vlistevlastníctvavšakodrátanávýmeranebola.Spornýpozemokbolvytvorenýzpozemku
parc. č. 4687/6 a ten z pozemku parc. č. 1326/6 vo výmere 3 292 m2 evidovanom na LV č. X, k. ú. H.,
ktorý pod týmto parcelným číslom vznikol na základe geometrického plánu v roku 1969. Pozemok parc.

č.1326/6ovýmere3292m2bolrozhodnutímMestskéhoúraduvPrešove,finančnéhoodboruzodňa18.
11. 1969 pridelený do trvalého užívania Stavebnému bytovému družstvu pri OSP v Prešove. V septembri
1991 bol pozemok rozdelený na pozemky parc. č. 4687/4 vo výmere 191 m2, parc. č. 4687/5 vo výmere
190aparc.č.4687/6vovýmere2911(spolu3292m2)evidovanénaLVč.XXXXvk.ú.H..Žalobcovia na
základe zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatváraných v máji 2001 nadobudli podielové

spoluvlastníctvo k pozemkom parc. č. 4687/5 vo výmere 190 m2 a parc. č. 4687/6 vo výmere 2 911
m2. Tiež poukazovali, že pôvodné pozemky mpč. 1293/1 a mpč. 1330 boli rozhodnutím v dedičskej
veci pod D 1304/90 priznané do vlastníctva O. U., L. P. a T. P. (boli prededené v pôvodnej výmere
bez odrátania tej časti pozemkov parc. č. 1326/1, 1330/3 a 1293/1, ktoré ich predchodcovia previedli
na Československý štát na základe kúpnych zmlúv zo dňa 07. 11. 1969). Títo časť z nadobudnutých

pozemkov, a to geometrickým plánom č. 225-91/GM zo dňa 30. 07. 1991 novovytvorenú parcelu č.
4687/7 o výmere 114 m2 previedli kúpnou zmluvou registrovanou pod R I 284/1992 na D. E. a MVDr. C.
E.. Darovacou zmluvou zo dňa 06. 10. 1998 nadobudol k pozemku parc. č. 4687/7 výlučné vlastnícke
právo L. E.. Pri zavkladovaní sa zistilo, že v katastrálnom operáte je duplicitné číslovanie parciel, pretoSpráva katastra úradným záznamom č. 56/2000 vykonala v tomto prípade zmenu v číslovaní parcely
č. 4687/7 a na nové číslo je 4687/9. Z toho vyplýva, že nadobudli vlastníctvo od svojich právnych
predchodcov a bolo potrebné zosúladiť skutočný stav s právnym s poukázaním na to, že nevlastník veci

nemôže previesť vlastníctvo k veci, keďže nie je vlastníkom. V súčasnosti je však v katastri evidovaný
ako vlastník sporného pozemku žalovaný, lenže ani tomuto nemohlo vzniknúť vlastnícke právo, keďže
mu vlastníctvo prevádzal nevlastník. Tento sporný pozemok bol stále aj na LV Bytového družstva, ktoré
priprevodebytovdovlastníctvapreviedloajpriľahlýpozemokvpodielenovýmvlastníkombytov.Ztýchto
dvoch dôvodov je potrebné určiť, sú vlastníkmi, pretože nadobudli vlastníctvo k pozemkom v pôvodnej

výmere od skutočných vlastníkov. Nemožno totiž nadobudnúť vlastnícke právo k už existujúcej veci
bez toho, aby zaniklo vlastnícke právo doterajšiemu vlastníkovi a naopak, vlastník veci, ktorá naďalej
existuje, nemôže stratiť vlastníctvo k nej, bez toho, aby vlastníctvo k nej nadobudla iná osoba. Z tohto
dôvodu nemôžu vedľa seba ako rovnocenné právne tituly obstáť tituly svedčiace o vlastníctve rôznych
osôb k tej istej nehnuteľnosti, pokiaľ by nešlo o spoluvlastníkov. Ich nadobúdací titul je na rozdiel od
titulu žalovaného právne účinný.

Po vrátení veci, súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie na zistenie akým postupom, v akých
časových súvislostiach a z ktorých pozemnoknižných parciel bol vytvorený pozemok parc. č. 4687/9
zapísaný na LV č. XXXX a pozemok parc. č. 4687/6 zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. H.. Zároveň, aby
zistil, či pozemok parc. č. 4687/9 je totožný s pozemkom parc. č. 4687/6. Pokiaľ áno, v akom rozsahu.

Na tieto otázky znalec odpovedal, popísal časovú súvislosť vzniku týchto parciel a zároveň uviedol, že
parcela č. 4687/9 je totožná s parcelou 4687/6. Ide o identický pozemok s tým istým geometrickým a
polohovým určením.

Preto na súde prvého stupňa bolo tieto zistenia znalca preveriť a premietnuť aj do právneho záveru, či
predmetný pozemok prestal byť v roku 1969 vlastníctvom doterajšieho vlastníka, alebo nie. Zvlášť, ak
znalec zistil (č. l. 336 spisu), že pozemok parc. č. 4687/9 o výmere 114 m2 zapísaný na LV č. XXXX
(teda na žalovaného), bol od pôvodných vlastníkov v roku 1969 riadne vykúpený ako časť pôvodnej
pozemnoknižnej parciel mpč. 1293/1. Na týchto tvrdeniach zakladali aj žalobcovia dôvodnosť svojho

žalobného návrhu (č. l. 1 - 5). Tiež znalec poukazoval, že z toho dôvodu táto plocha nemohla byť
predmetom dedičského konania D 1304/90 a zápis v LV č. XXXX bol iba formálny bez geometrického
vymedzenia hraníc. Tiež zistenia znalca mal súd riadne vyhodnotiť a prijať právny záver, vo svetle
tvrdení uvádzaných v žalobnom návrhu a žalobnom výroku, o ktorú žalobcovia žiadali rozhodnúť tak,
aby boli určené, že sú spoluvlastníkmi tohto pozemku. Ak by súd došiel k záveru, že pozemok prestal

byť vlastníctvom doterajšieho vlastníka tak potom následne všetky prevody predmetného pozemku, či
už prededenie, kúpne zmluvy alebo darovanie, nemohli byť s ohľadom na takéto zistenia realizované
platne.

Preto odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa ak prijal v napadnutom rozhodnutí záver, že

predmetný pozemok nemohol byť prevedený do vlastníctva žalobcov, aj preto, že v tom čase už
existoval ako samostatná vec, jeho právny záver trpí vzhľadom aj na iné zistenia znalca rozpormi a je
nepresvedčivý, čím odňal možnosť účastníkom konať pred súdom, v dôsledku nepreskúmateľnosti jeho
rozhodnutia.

Ak pozemok, ktorý je predmetom sporu je totožný s pozemkom, ktorý bol predmetom výkupu, tak súd
prvého stupňa nemohol prijať ten záver, ku ktorému došiel.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo ďalej úlohou súdu prvého stupňa nielen zistiť, či bytové družstvo
bolo skutočne vlastníkom, keď prevádzalo predmetné pozemky na žalobcov, ale rovnako bolo potrebné

rovnako sledovať aj tú líniu, či ten, kto daroval pozemok žalovanému bol skutočným vlastníkom (pri
rešpektovaní zásady nemo plus iuris). V tomto smere odôvodnenie rozhodnutia vôbec nie je jasné
a zreteľné. Pritom z obsahu spisového materiálu, celej genézy sporu a aj znaleckého dokazovania
vyplýva, že žalovaný nadobudol vlastníctvo od svojich právnych predchodcov - počínajúc prededením
pôvodných nehnuteľností pôvodnými vlastníkmi pod č. k. D 1304/99 pozemnoknižných parciel, ktoré sa

následne kúpnou zmluvou odpredali a následne ďalším prevodom bol obdarovaný žalovaný. V tomto
smere absentuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa pri sledovaní línii, či aj ten kto daroval
žalovanému predmetnú nehnuteľnosť bol skutočným vlastníkom alebo nie. Je zrejmé, že znalec nie je
oprávnený riešiť otázky právne, ale vo vykonanom znaleckom dokazovaní prijal určité skutkové zistenia,ku ktorým mal byť jasný právny záver súdu, a to, či sporný pozemok, ktorý je predmetom sporu bol
vykúpený v roku 1969, riadne od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov alebo nie.

Tá línia, ktorú sčasti aj sledoval súd prvého stupňa a na ktorú poukazoval aj žalovaný, že bytové
družstvo podľa výsledkov znaleckého dokazovania by v skutočnosti malo mať väčšiu výmeru ako by mu
patrila, je v tomto predmete sporu a pre daný sporu irelevantná. Predmetom sporu je jasne vymedzený
predmet, a to určenie, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia spoluvlastníctva k určitému pozemku o
určitej výmeru. Vo vzťahu k nemu mal súd prvého stupňa jasne deklarovať, na základe už aj dostatku

zhromaždených listín a materiálov v spise a vykonaného znaleckého dokazovania, či pozemok bol
predmetom prevodu z bytového družstva na žalobcov alebo nie a na strane žalovaného, či ten kto mu
daroval pozemok, bol skutočným vlastníkom alebo nie, to všetko za zachovanie zásady nemo plus iuris.

Z tých skutkových zistení, ktoré sa doteraz nachádzajú v spise, ako aj vykonaného znaleckého
dokazovania vyplýva záver, že predmetný pozemok prestal byť v roku 1969 vlastníctvom doterajších

vlastníkov. Ak prestal byť vlastníctvom doterajších vlastníkov, tak potom súd prvého stupňa nemohol
prijať ten právny záver, že sa predmetný pozemok nemohol nadobudnúť do vlastníctva žalobcov.
Okolnosti súvisiace s prevodom vlastníctva pozemkov zo strany Bytového družstva Prešov na žalobcov
a okolnosti podmienok ustanovených zákonom č. 182/1993 Z. z. ku dňu účinnosti zákona bolo dôležité
skúmať a zisťovať predovšetkým v tom, čo všetko vlastnilo bytové družstvu ku dňu účinnosti zákona,

kedysatrvaléužívanienehnuteľnostímenilonavlastníctvozozákona.To,čibytovédružstvozískaloviac
alebo menej alebo väčšiu výmeru nejakým novým geometrickým zameraním a geometrickými plánmi,
je táto otázka v tejto línii pre predmet sporu irelevantná. Podstatou je zistenie, či žalobcovia môžu byť
vlastníkmi pozemku, ku ktorému sa domáhajú spoluvlastníctva alebo nie.

Odvolací súd aj napriek tomu, že súd prvého stupňa konštatoval, že po doplnenom dokazovaní
nezistil iné zásadné skutočnosti než predtým, bol názoru, že jeho záver nie je správny. Oproti
predchádzajúcemu rozhodnutiu, v čase kedy odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie, súd prvého
stupňa nielenže nemal vykonané znalecké dokazovanie, ku ktorým prijímal už vtedy nejasné právne
závery, ale naviac jeho rozhodnutie, aj keď bolo skutkovo dostatočne odôvodnené, právny názor vo veci

samej bol nejasný.

K otázke znaleckého dokazovania a jeho záverom, odvolací súd dodáva, že je potrebné zreteľne oddeliť
procesné otázky od otázok právnych. Znalec v znaleckom dokazovaní splnil len uloženú úlohu súdu, v
danom prípade identifikoval parcely, ktoré sú predmetom sporu s pozemnoknižným stavom, avšak na

otázku, či žalobcovia môžu alebo nemôžu byť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ku ktorej žiadali určiť
vlastníctvo, právny záver mohol urobiť len súd, a to na základe zistení a listín, ktoré sú v spise. Zaiste
aj výsluch samotného znalca môže byť súdu nápomocný, pri tomto zisťovaní a bližším objasňovaním.

So zreteľom na vyššie uvedené, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1

písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyrieši otázku, ktorá sa prelína od začiatku konania, a to či
pozemok, ktorý je predmetom sporu bol vykúpený štátom alebo nie, k čomu mu pomôžu nielen dôkazy
nachádzajúce sa v spise, ale aj závery znaleckého dokazovania, ktoré opätovne a komplexne podrobí

vyhodnoteniu vo vzťahu k tomu, čo je predmetom sporu. Ak zistí, že bol pozemok vykúpený bude
sledovať, či žalovaný potom mohol predmetný pozemok nadobudnúť od svojich právnych predchodcoch
alebo nie, tiež či predmetný pozemok bol aj predmetom prevodu v kúpnej zmluvy z bytového družstva na
žalobcov. To, že v čase, kedy bytové družstvo prevádzalo do vlastníctva žalobcov byty a spoluvlastníctvo
k pozemkom, sporný pozemok už bol vyčlenený, nie je tak podstatné ako to, či bytové družstvo previedlo

to, čo bolo jeho vlastníctvom. Pretože ak na jednej strane zo znaleckého posudku Ing. T. vyplývajú
zistenia, že to, čo je predmetom sporu, bolo riadne vykúpené v roku 1969 tak potom ani predchodcovia
žalovaného nemohli platne previesť a tiež darovať nehnuteľnosti na žalovaného. K tomu však musí súd
prvého stupňa vykonať potrebné dokazovanie a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu prijať
aj úplné právne závery vo všetkých rovinách dôležitých pre posúdenie predmetu sporu.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.