Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/223/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117225491
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117225491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava,
IČO: 47 251 336, právne zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti
žalovanému: M. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. R. XX/XX, L. L., o zaplatenie 1.413,50 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Csp/114/2017-55 zo dňa 19. apríla
2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom ako súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol
nasledovne:
Žalovanýjepovinný zaplatiťžalobcovi731,80Eurspolus5%ročnýmúrokomzomeškaniaod26.7.2016

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 497 - § 506 Obchodného zákonníka, ustanovenia
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Súd zo žiadosti o vydanie platobnej karty zistil, že žalovaný ako dlžník žiadal vydanie platobnej karty

Visa Classic Sphere s úverovým rámcom 1.500,- eur.
Súd zo žalobcom predložených listinných dôkazov zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
minimálnej splátky vo výške 191,85 eur, z dôvodu že dlžník je v omeškaní viac ako 26 dní s upozornením
na odopretie poskytovania doplnkových služieb a predčasnej splatnosti záväzku.
Listom zo dňa 25.7.2016 bol uplatnený nárok na predčasnú splatnosť úveru a uplatneným nárokom vo
výške 1.445,15 Eur. List si prevzal žalovaný dňa 29.7.2016.
Súd sa oboznámil aj s výpisom z kartového účtu, kde súd osobitne zistil čerpanie v rozsahu 2.680,- Eur

a sumu celkových úhrad 1.966,20 Eur.
Vo vzťahu k uplatneným nárokom súd hodnotil predloženú žiadosť o vydanie platobnej karty, či spĺňa
základné náležitosti stanovené ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia
právneho úkonu.Podľa predloženej žiadosti z 29.1.2014, prijatej žalobcom toho istého dňa, žalovaný žiadal o vydanie
platobnej karty Visa Classic Sphere s úverovým rámcom 1.500,- Eur. V žiadosti neboli stanovené žiadne
iné podmienky pre poskytnutie úveru.

Žalobca totiž nepreukázal a ani netvrdil, že by sa úver mal spravovať ust. § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., teda že by bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. Takéto ustanovenia zmluvy žalobca netvrdil,
nepreukázal a súd ich ani nezistil. Ak keď takýto typ úveru by bol danému vzťahu medzi stranami
najbližší, aj takto poskytnutý úver musí pri uzavretí zmluvy obsahovať náležitosti podľa podľa § 9

ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), najmä f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto

informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, w) právo na odstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky
jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok
podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, pričom tieto údaje zmluva

neobsahovala.
Ak má zmluva obsahovať základné náležitosti zmluvy dané zákonom, podľa názorom súdu nepostačuje
ich prípadné uvedenie vo všeobecných obchodných podmienkach, v cenníku, najmä ak nie je pevne
spojený so samotnou zmluvou. Základné náležitosti vôbec nemôžu byť vymedzené výhradne v
obchodných podmienkach či poplatkoch, pretože potom by fakticky samotná zmluva a celé kontraktačné

konanie sa zúžilo len na vymedzenie zmluvných strán, teda označenie mena veriteľa a dlžníka. Rovnako
ak návrh neobsahuje základné náležitosti, nemožno tieto stanoviť ani v oznámení o prijatí návrhu či
obdobnom dokumente, pretože by sa jednalo o prijatie s výhradou, čo je považované za protinávrh.
Teda ak žalobca chcel poskytnúť žalovanému úver na základe kreditnej karty, či povolené prečerpanie
k účtu, na základe žiadosti, mal zaslať protinávrh s obsahom základných náležitostí dlžníkovi, pričom

perfektná zmluva by vznikla jeho prijatím.
Všeobecné obchodné podmienky a cenník majú upravovať všeobecné náležitosti, ktoré sú dané
vopred a ktorými sú podmienené vzájomné vzťahy, ktoré prípadne spresňujú alebo vysvetľujú základné
náležitosti, stanovujú neupravené vzťahy a pod.. Teda všeobecné podmienky, hoci sa považujú za
súčasť zmluvy, nemôžu obsahovať základné ustanovenia zmluvy, ktoré musia byť dohodnuté a uvedené

pri uzatváraní úveru.
V predmetnej zmluve, ktorá bola uzavretá prijatím návrhu bez ustanovenia základných náležitostí,
a to aj v prípadnom protinávrhu, ktorý by následne postupom podľa § 40 Obč. zák. prijal dlžník,
absentovala väčšina základných náležitostí stanovených § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Podľa názoru
súdu absentuje najmä okrem úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, stanovenie výšky a splatnosti

splátok, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny aj
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmluve ďalej absentovalo vymedzenie povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na

žiadosťveriteľavplnejvýške,vymedzeniepoplatkovspojenýchsospotrebiteľskýmúveromapodmienky,
za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Pokiaľ by súd pre absenciu skutkových tvrdení mal považovať úver za bežný spotrebiteľský úver, nie
revolvingový úver, absentuje väčšina základných náležitostí zmluvy.
Zuvedenéhodôvodusúdpodľa§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.považoval poskytnutýspotrebiteľský

úver za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko súd zistil, že plnenie v prospech žalovaného bolo vo výške 2.680,- Eur a plnenie žalovaného
na úhradu úveru bolo vo výške 1.966,20 Eur, súd priznal žalobcovi nárok na vrátenie plnenia vo výške
rozdielu 731,80 Eur.
Nárok na úhradu úroku z omeškania súd stanovil podľa návrhu, keď žalobca žiadal priznať úrok z

omeškania od 26.7.2016 po uplynutí lehoty splatnosti stanovenej vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, teda od času, kedy žalovaný musel vedieť, že je jeho povinnosťou vrátiť prijaté prostriedky. Výšku
úroku z omeškania stanovil podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Nakoľko úspech strán bol obdobný, že rozsah vzájomných úspechov konzumoval neúspech protistrany,

súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal odvolanie
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.413,50 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.331,52 Eur od 26.7.2016 do zaplatenia do troch dní od
nadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovkonaniavplnejvýške.Vosvojom
odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a považuje ho za nesprávny. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a má za to,
že zmluvu nie je možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
nakoľko poskytnutie úveru žalovanému nebolo viazané na bežný účet žalovaného a neumožňovalo

sa mu ním disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom. V zmysle čl. VII zmluvy je určená výška úrokovej sadzby pre VISA Classic saphere 16,90 %,
podmienky vykonania jej zmeny, stanovenie výšky a splatnosti splátok - minimálne splátky, ktoré je nutné
odvodzovať od výšky reálneho čerpaného úveru (5 % z dlžnej sumy minimálne 9,96 Eur) predpoklady

na výpočet RPMN. V čl. I zmluvy je uvedená RPMN vo výške 20,93 % ako aj priemerná hodnota
RPMN vo výške 25,09 % a celkové náklady spojené s úverom vo výške 168,36 Eur. Ostatné náležitosti,
ktoré podľa súdu v zmluve absentujú, nie sú náležitosťami, ktorých absencia spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody (s uvedenými argumentmi sa vyporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie), a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)