Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216218861
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7216218861.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloletého A., narodeného X. U. XXXX,
bývajúceho v E., zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
so sídlom v Košiciach, Staničné nám. 9, dieťa rodičov matky K. bývajúcej v E., a otca Q. zomrelého XX.
X. XXXX o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14 P
163/2016, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2017 sp. zn.

7 CoP 33/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 22. augusta 2016 č. k. 14 P

163/2016-37 nariadil neodkladné opatreníe, ktorým sa nariaďuje matke K. odovzdať maloletého A.
narodeného X. U. XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti S., narodeného XX. X. XXXX, bytom E. s
oprávnenímapovinnosťousaomaloletéhoosobnestarať,zastupovaťhovbežnýchveciachaspravovať
jeho majetok. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
podať riadny návrh na začatie konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k vyhrotenej situácii medzi matkou a maloletým

A. je ohrozený fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého v domácnosti, je v záujme maloletého
zverenie do osobnej starostlivosti brata S., naviac keď maloletý náležite vyjadril svoj názor a vôľu byť
v starostlivosti brata.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. februára 2017 sp. zn. 7 CoP
33/2017 I. odvolacie konanie o odvolaní matky podané 31. augusta 2016 zastavil, II. odvolanie matky

podané 5. septembra 2016 spolu s jeho doplnením podaným 12. septembra 2016 odmietol. Zastavenie
konania podľa § 369 ods. 3 C.s.p. vo vzťahu k prvému výroku odôvodnil späťvzatím odvolania a
odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. b/ C.s.p. vo vzťahu k druhému výroku stratou legitimácie
matky na opätovné podanie neskoršieho odvolania.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala matka maloletého dovolanie z dôvodu podľa §

420 písm. f/ C.s.p. a žiadala ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Odvolaciemu súdu vyčítala, že nepostupoval v súlade s § 129 ods. 1 C.s.p., keď
nezrozumiteľnosť, resp. neurčitosť procesného úkonu z 5. septembra 2016 označeného ako späťvzatie
odvolania pričítal na jej ťarchu. Uviedla, že jej úmyslom nebolo späťvzatie odvolania, hoci to výslovne
uviedla v podaní z 5. septembra 2016 vzhľadom k tej skutočnosti, že zároveň v písomnom podaní z 5.
septembra 2016 uviedla odvolacie námietky proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení a požiadavka

meritórneho prejednania odvolania vyplýva z jej ďalších písomných podaní po podaní odvolania. Všetky
tieto okolnosti svedčia o tom, že objektívny dôvod, aby konanie bolo zastavené nenastal už aj z tohodôvodu, že jej podania adresované súdu sú nejednoznačné a pripúšťajú rôzny výklad. Uvedeným
nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Procesný opatrovník maloletého možnosť vyjadriť sa k dovolaniu nevyužil.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené Civilným
mimosporovým poriadkom (zákonom č. 161/2015 Z.z. - ďalej len „C. m. p.“ alebo „Civilný mimosporový
poriadok“). Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože Civilný mimosporový poriadok
neustanovuje inak, dovolací súd preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania matky maloletého
dieťaťa podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o dovolaní (§ 35 C.s.p) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastníkom, v

neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpeným advokátom v súlade s § 429
ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal (§ 443 C.s.p.), či je dovolanie procesne
prípustné a dospel k záveru, že dovolanie matky maloletého dieťaťa je potrebné odmietnuť.

7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

8. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Podľa § 447 písm. c/ C.s.p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. V danej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zastavené odvolacie konanie a odmietnuté

odvolanie matky podané 5.9.2016 spolu s jeho doplnením podaným 12.9.2016 bolo treba považovať za
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Takéto rozhodnutie tak bolo možné napadnúť dovolaním podľa
§ 420 C.s.p.

11. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ C.s.p. treba rozumieť

taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené
domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na

predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Judikatúra najvyššieho súdu už za právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 dospela k záveru, že o
znemožnenie realizácie procesných oprávnení ide tiež v prípade procesne nesprávneho postupu súdu,

v rámci ktorého sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie
zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané
(viď R 23/1994, R 82/2002 a R 4/2003). Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré
nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli, preto
ich treba považovať za naďalej aktuálne.

13. Podľa ustanovenia § 369 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak
odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (ods. 1). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť,
právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré
majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti

uznesenia o zastavení odvolacieho konania (ods. 2). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,
vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (ods. 3).14. Najčastejšie uskutočňovaným procesným úkonom strán je podanie. Podaním vo veci samej je najmä
žaloba,vzájomnážaloba,zmenažaloby,späťvzatiežaloby,odpor,odvolanie,dovolanie,aaktozpovahy
veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 123

ods. 2 C.s.p). Pre posúdenie podania je rozhodujúce objektívne hľadisko, t. j. podľa toho ako bol navonok
prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je
skutočný súhlas. Relevantná odborná literatúra (porovnaj Veľké komentáre, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovičaspol.,Civilnýsporovýporiadok,NakladateľstvoC.H.Beck,2016,
s. 440 a nasl.) v tejto súvislosti uvádza, že pre podanie strán platí tzv. teória prejavu vôle, súd teda

prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené a nie je rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala
niečo iné. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam,
než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii v podaní
použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania.
15. Vymedzenie podania o veci samej úzko súvisí s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda sporový
civilný proces. Uvedená zásada sa prejavuje tým, že je to predovšetkým strana, kto disponuje

samotným konaním a jeho predmetom. Zákon dáva stranám sporu možnosť dispononovať procesnými
prostriedkami (konaním) nielen tým, že podajú odvolanie, okrem iného aj tým, že už podané odvolania
môžu vziať účinne späť. Späťvzatie odvolania treba považovať za procesný úkon urobený voči súdu,
ktorým sa stráca spôsobilý podklad pre odvolacie konanie. Povedané inak späťvzatie odvolania
je procesný úkon odvolateľa (strany, ktorá podala odvolanie), obsahom ktorého je jednoznačný,

pochybnosti nevyvolávajúci prejav odvolateľa, že rezignuje na svoj pôvodný zámer (aby o odvolaní
vecne rozhodol odvolací súd) a že už netrvá na vecnom prejednaní jeho odvolania a meritórnom
rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu.

16. Z obsahu dovolania vyplýva, že matka maloletého v súvislosti s použitým dovolacím dôvodom podľa

§ 420 písm. f/ C.s.p, tvrdí, že v konaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu predovšetkým
tým, že nepostupoval v súlade s § 129 ods. 1 C.s.p., keď nezrozumiteľnosť, resp. neurčitosť procesného
úkonu z 5. septembra 2016 označeného ako späťvzatie odvolania pričítal na jej ťarchu a konanie o
odvolaní zastavil.

17. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že „späťvzatie podania“, ktorým bolo odvolanie
vzaté späť, nie je prípustné, a to ani v prípade, že by k späťvzatiu odvolania došlo v dôsledku omylu.
Civilný sporový poriadok totiž prípady, kedy je možné vziať vykonaný úkon späť výslovne upravuje
(porovnaj ustanovenie §§ 144 a 369 ods. 1 C.s.p.). Podobnú možnosť však zákon v danom prípade
nepripúšťa; ak vzala strana procesný úkon tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nie je možné

takéto späťvzatie vziať ďalším úkonom späť a navrátiť tak konanie do pôvodného stavu. Ani skutočnosť,
že procesný úkon bol vykonaný omylom, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávnych
vzťahov. Civilný sporový poriadok na rozdiel od občianskeho zákonníka dôsledky úkonov vykonaných
v omyle neupravuje. Rozhodujúce je, že toto podanie bolo súdu doručené a že je podpísané. Z obsahu
spisu vyplýva, že matka maloletého svoje odvolanie, ktorým napadala uznesenie súdu prvej inštancie

o nariadení neodkladného opatrenia, vzala späť (č. l. 51 spisu), a to podaním 2. septembra 2016 (súdu
prvej inštancie bolo doručené 5. septembra 2016). Z tohto jej podania nevyplýva ani nezrozumiteľnosť,
resp. neurčitosť, nechýba ani jej podpis, z obsahu je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že jej prejav
vôle smeroval skutočne k späťvzatiu odvolania; na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že iným
podaním z toho istého dňa, ktoré rovnako bolo doručené súdu prvej inštancie 5. septembra 2016 (č.

l. 47 spisu) znovu podala odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré neskôr
doplnila podaním z 12. septembra 2016. Ustanovenie § 129 C.s.p. na ktoré sa matka maloletého
odvoláva vo svojom dovolaní na daný prípad aplikovať nie je možné, pretože sa týka odstraňovania
vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade matka maloletého žiadne takéto
podanie súdu neadresovala. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá

fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i
jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

18. Vyššie uvedené uzatvára dovolací súd konštatovaním, že odvolací súd zastavením odvolacieho

konania podľa § 369 ods. 3 C.s.p. a odmietnutím jej znovu podaného odvolania podľa § 386 písm. b/
C.s.p. svojím postupom neznemožnil matke maloletého, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.; 19. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania matky maloletého z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.
nevyplýva, najvyšší súd jej dovolanie podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.