Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010385
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418010385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému Q. P. pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b/, § 139 odsek 1 písmeno c/, e/, f/ a § 38 odsek 5 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.11.2018, č.k. 3T/12/2018-390, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovaný Q. P., narodený XX.XX.XXXX v S., trvale bytom A. N., A.. H.slo XXXX/X, toho času vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre od 17.10.2017,

s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e

dňa 15.10.2017 v čase o 11.00 hodine prišiel k svojej matke - poškodenej B. W., narodenej XX.XX.XXXX
do bytu na adrese A. N., A. H.. XXXX/X, v ktorom bývala a požadoval od nej peňažnú sumu 3000 eur,
pričom keď mu poškodená odmietla peniaze dať, tak jej povedal, že ju podreže, a podreže aj jej dcéru
M. P. a potom podpáli jej byt, na čo mu poškodená B. W. prisľúbila, že mu požadovanú sumu odovzdá
v mesiaci november roku 2017, s čím obžalovaný súhlasil, avšak vzápätí žiadal od nej peňažnú sumu
200 eur s tým, že ak mu tieto nedá, tak potom ona aj jej dcéra M. P. uvidia, na čo poškodená B. W. z
obavy o život dala obžalovanému sumu 200 eur,

hoci rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29.07.2010, č.k. 3T/127/2010-125, právoplatným
29.07.2010, bol odsúdený za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
ktorý vykonal 22.06.2012,

t e d a

iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin na chránenej
osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku a opätovne spáchal zločin,

č í m s p á c h a l

opätovný zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c/, e/ Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona.Z a t o m u u k l a d á

podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 7 (siedmych) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmena b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmena c/ Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné
protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného Q. P.
za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno a/, b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, § 139 odsek 1 písmeno c/, e/, f/ Trestného zákona
a § 38 odsek 5 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
odmesiacaaprílroku2017,prostredníctvomtelefonickýchhovorovvpravidelnýchintervalochpožadoval

od svojej matky - poškodenej B. W., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A. N., A. H.. XXXX/X, peniaze
pre svoju potrebu a na úhradu exekúcií s tým, že ak mu ich poškodená nedá, tak uvidí, podpáli jej byt,
ktoré konanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 15.10.2017 v čase o 11:00 hodine, kedy prišiel k poškodenej
na adresu trvalého bydliska A. N., A. H.. XXXX/X a opätovne požadoval od nej sumu vo výške 3.000,00
€, a keď mu poškodená odmietla peniaze dať, tak jej povedal, že ju podreže, a podreže aj jej dcéru M.

P., a potom podpáli jej byt, na to mu poškodená B. W. prisľúbila, že mu požadovanú sumu dá v mesiaci
november roku 2017, s čím obžalovaný Q. P. súhlasil, avšak vzápätí žiadal od nej sumu vo výške 200,00
€ s tým, že ak mu tieto nedá, tak potom ona aj jej dcéra M. P. uvidia, na čo poškodená B. W. z obavy o
život dala obžalovanému sumu 200,00 € a tento opustil jej byt,
a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T

127/2010-125 zo dňa 29.07.2010, ktorým bola podľa § 334 odsek 4 Trestného poriadku schválená
dohoda o vine a treste uzavretá prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nové Zámky s obžalovaným dňa
15.07.2010, bol odsúdený pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený o. i. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a na výkon tohto trestu
bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Za to mu uložil podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon tohto trestu podľa § 48 odsek 2 písmena b/ Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno b/, c/, d/ Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení. Následne ho písomne
odôvodnil prostredníctvom obhajkyne, uvádzajúc, že smeruje proti výrokom o vine a treste, kde z obsahu
odvolacích námietok je zrejmé, že namieta aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Namietal proti nemu, že existujú dôvody na jeho zrušenie v zmysle § 321 odsek 1 písmeno b/, c/

Trestného poriadku, konkrétne pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť
alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pretože vo svojom rozhodnutí dospel k nelogickým záverom,
ktoré sú zjavným dôsledkom neúplnosti a nesprávnosti skutkových zistení a nezohľadnenia všetkých
okolností prípadu.

Z vykonaného dokazovania podľa neho nevyplýva, že by bolo preukázané, že sa stal žalovaný skutok
a v tomto smere namietal spôsob hodnotenia dôkazov súdom I. stupňa. Zdôraznil zmenu svedeckej
výpovede poškodenej v jeho prospech, domáhajúc sa zohľadnenia ako pravdivej jej výpovede z
hlavného pojednávania, z ktorej vyplynulo, že trestné oznámenie na neho podala v stave všeobecnej
úzkosti, ktorou poškodená trpí, kde nešlo o strach z jeho konania, resp. z toho, že by jej ublížil, ale z

toho, že keď sa vráti domov bude sa znova hádať so svojou sestrou. Jeho vina nie je preukázaná anivýpoveďou svedkyne P., ktorá na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a pokiaľ bola prečítaná jej
výpoveď z prípravného konania a na otázku sudkyne či je obsah v súlade s jej výpoveďou, odpovedala
kladne, týmto potvrdením sa nedá nahradiť jej výpoveď pred súdom a nie je možné ju považovať za

výpoveď s rovnakou dôkaznou váhou.
Zo znaleckého (psychologického) posudku (PhDr. Róberta Máthé) a z jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní je preukázané, že poškodená má všeobecnú schopnosť vierohodne vypovedať o
udalostiach, čím má za preukázané, že vierohodná je jej výpoveď z hlavného pojednávania, táto má
najvyššiu dôkaznú váhu a touto bol preukázaný aj motív, pre ktorý podala trestné oznámenie, konkrétne

dostať ho na liečenie, pretože on má dlžoby na zdravotnom poistení a nevedela ho do žiadneho
liečebného zariadenia umiestniť. O tom, že keď podávala trestné oznámenie, nevedela čo robí svedčí
i fakt, že podpísala predmetnú zápisnicu, ktorej obsahom je jej vyjadrenie o tom, že žiada, aby boli
potrestané dve v nej menované osoby, ktoré s danou vecou nemajú nič spoločné.
Hoci je preukázané, tak ako znaleckými posudkami vypracovanými na jeho osobu tak i tvrdením
poškodenej a rovnako aj svedkov a znalcov, že je výbušnej povahy a pod vplyvom liekov, ktoré užíval

počas liečby zo závislosti mohlo byť jeho správanie agresívnejšie, neznamená to, že sa dopustil
žalovaného zločinu, zdôrazňujúc, že výpoveďami svedkov bolo preukázané, že s poškodenou si
finančne pomáhali navzájom, pričom táto mu dodnes posiela peniaze i do výkonu trestu, pričom je
zrejmé, že bez nátlaku, vydierania či akéhokoľvek vyhrážania.
Skutok uvedený v obžalobe je značne nadhodnotený a aj slová, že ak mu matka nepošle peniaze, tak

uvidí čo bude, aj keby boli pravdivé, ešte stále nenapĺňajú zákonné znaky vydierania, keď poškodená
hovorila iba o vyhrážkach ale žiadnu príčinnú súvislosť medzi nimi a žiadosťou o peniaze neuviedla.
Okrem toho je preukázané, že sumu 3000 eur mu sama ponúkla a to konkrétne v dôsledku predaja
svojho bytu.
Následne namietal aj procesné chyby prípravného konania a nedostatky obžaloby. V uvedenom zmysle

poukázal na nezrovnalosť v spisových značkách, ktoré nekorešpondujú pokiaľ ide o príkaz sudkyne pre
prípravné konanie (12Tp/293/2017) a znalecké posudky na č.l. 131 a 134 (12Tp/162/2017) a na č.l. 134
(12Tp/293/2017), čo nie je číslo konania sa ho týkajúceho, preto to domnieva, že by mal byť tento dôkaz
vyhodnotený ako nezákonný.
Za chyby obžaloby považuje v časti záverov o jeho trestnej zodpovednosti odkaz aj na obsah zápisnice

o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a dychovú skúšku, ktorá má potvrdzovať požitie alkoholu
(z jeho strany), hoci vyšetrovací spis takéto dôkazy neobsahuje.
Namieta aj znalecké posudky vypracované v prípravnom konaní tými istými znalcami ako v konaniach,
ktoré predchádzali tomuto konaniu a sú ako keby „cez kopirák“ rovnaké. Aj z výpovedí znalcov vyplýva,
že sa svojich predchádzajúcich posudkov pridržiavali a boli nimi ovplyvnení. Takýto postup nie je správny

vzhľadom na to, že v predchádzajúcich konaniach sa ku skutku priznal, ale len z dôvodu, že chcel
podstúpiť liečbu, na ktorú by sa inak nedostal a nechcel svojej matke spôsobovať ešte väčšie problémy.
Vzhľadom na uvedené má za to, že sa skutok nestal tak ako je mu kladený za vinu na základe trestného
oznámenia, ktoré bolo podané 2 dni potom, ako sa mal údajne stať a že výrok o vine a výške trestu je
neprimerane vysoký. Súd I. stupňa tak rozhodol v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, ktorá je úzko

spätá s požiadavkou objektívnej pravdy.
Za hlavný odvolací dôvod následne označil neprimeranosť uloženého trestu podľa § 321 odsek 1
písmeno e/ Trestného poriadku, keď z dokazovania vyplýva, že poškodená poprela dejový priebeh
činu v trestnom oznámení pod prísahou na hlavnom pojednávaní. Trestné oznámenie bolo účelové,
nezakladajúce sa na pravde a aj z ostatných vykonaných dôkazov je zrejmé, že konanie obvineného

nenapĺňalo skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol uznaný za vinného.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prerokoval a rozhodol, alebo v prípade, že odvolací súd má za to, že je dostatočne
preukázaná jeho vina, zmenil vo svojom rozhodnutí výrok o treste a uložil mu trest nižší.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila Okresná prokurátorka v Nových Zámkoch hodnotiac napadnutý
rozsudok ako zákonný a dôvodný vo výroku o vine i treste, a dôvody odvolania obžalovaného preto
ako neopodstatnené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajkyne
a prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra a v v neprítomnosti inak riadne a včas upovedomenej
poškodenej, ktorá neprítomnosť ospravedlnila, obžalovaný naďalej popierajúc žalovanú trestnú činnosť,
aj prostredníctvom obhajkyne zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v nich uvedených, nad ichrámec v konečnom návrhu obhajkyne ponechávajúc na zváženie odvolaciemu súdu, či okolnosti prípadu
neodôvodňujú mimoriadne zmiernenie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Prokurátor, hodnotiac napadnutý rozsudok ako správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhol podľa § 319

Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou-
obžalovaným - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul

pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, hoci z iných než ním uvádzaných dôvodov, zistiac chyby výroku o vine napĺňajúce dovolací
dôvod podľa § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku, v dôsledku ktorých bolo nevyhnutné ho zrušiť
v celom rozsahu a bez zistenia dôvodov na vrátenie veci súdu I. stupňa odvolací súd preto vo veci, t.j.
výroku o vine a v nadväznosti na to aj vo výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, v danom

prípade vo výroku o treste a ochrannom opatrení, sám rozhodol.

Odvolací súd primárne konštatuje, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu predpokladanom
v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Nedopustil sa ani takých procesných chýb, ktoré by odôvodňovali
opakovanie alebo doplnenie dokazovania. Pri hodnotení dôkazov (v zmysle § 2 odsek 12 Trestného

poriadku) sa správne vysporiadal s dôkaznou situáciou po vykonaní dokazovania na hlavnom
pojednávaní, a v tom rámci najmä so zmenou svedeckej výpovede poškodenej - matky obžalovaného,
pôvodne v trestnom oznámení aj prvotnej svedeckej výpovedi usvedčujúcej obžalovaného zo
žalovaného konania, následne (a to aj na hlavnom pojednávaní) však popierajúcej pravdivosť prvotných
výpovedí.

V tomto zmysle je namieste zdôrazniť, že poškodená (inak pripútaná na vozík) síce podala na
obžalovanéhotrestnéoznámeniesodstupomdvochdnípoposlednomtrestnoprávnerelevantnomútoku
zo strany obžalovaného na jej osobu, ktorý v trestnom oznámení (zo 17.10.2017) opisovala, avšak toto
dostatočne logicky vysvetlila jednak jej zdravotným hendikepom i nádejou, že obžalovaný po 15.10.2017

z domu odcestuje, tento však napriek tomu, že mu odovzdala časť požadovaných peňazí neodcestoval,
naďalej sa k nej správal agresívne, v dome poškodenej zotrval čakajúc na obdržanie jej dôchodku,
aby mu poškodená mohla odovzdať aj ďalšiu peňažnú sumu, pričom ani po jej obdržaní obžalovaný
nesplnil svoj prísľub odcestovania (do Českej republiky, kde v danom čase žil) ale naopak stupňoval
svoje požiadavky o ďalšiu peňažnú sumu 3 000 eur (ktorú už mu poskytnúť nevedela).

Už z obsahu trestného oznámenia vyplýva dostatočne podrobná výpoveď oznamovateľky poškodenej,
ktorá v trestnom oznámení uvádzané skutočnosti následne v podstatných okolnostiach potvrdila v
rámci jej svedeckej výpovede z 10.11.2017 (vykonanej po vznesení obvinenia za prítomnosti obhajcu
obžalovaného), ktorá bola na hlavnom pojednávaní z 02.08.2018 za splnia zákonných podmienok na

taký postup, podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítaná a preto na ňu je možné ako na dôkaz v
konaní pred súdom prihliadať.
Okrem faktu prítomnosti obhajcu (v danom čase) obvineného pri tomto výsluchu, žiadne pochybnosti
o zákonnosti vedenia tohto výsluchu nemožno dovodiť ani zo svedeckej výpovede vyšetrovateľky O..
P.. X. P., ktorá ho vykonávala.

Uvedený záver nemôže zvrátiť fakt zjavnej nesprávnosti v obsahu zápisnice o trestnom oznámení
spočívajúci v menovaní dvoch s vecou zjavne nesúvisiacich osôb. Z obsahu výpovede poškodenej,
dostatočne podrobnej aj logickej, zreteľne vyplýva, že popisuje konanie jej syna - obžalovaného (a
nie iných osôb), preto závery odvolateľa o tom, že by poškodená v danom čase nevedela, čo hovorí,
neobstoja.

Pokiaľ poškodená v ďalšej už svedeckej výpovedi uviedla rozporne niektoré skutočnosti, šlo o menej
významné detaily, avšak verbálne násilné a s vyhrážkami spojené vynucovanie si zaplatenia sumy 3
000 eur zo strany obžalovaného nepochybne potvrdila.
Obdobne bola ako dôkaz procesne prenesená na hlavné pojednávania aj svedecká výpoveď sestry
obžalovaného M. P. z 18.10.2017 (vykonaná po vznesení obvinenia kontradiktórnym spôsobom), z

dôvodu využitia práva odoprieť vypovedať ako svedok v zmysle § 264 odsek 4 Trestného poriadku, ktorá
poškodenou B. W. uvádzané skutočnosti ako priama svedkyňa inkriminovaného konania potvrdila.K hodnovernosti poškodenej sa dostatočne zrozumiteľne vyjadriť znalec - psychológ v posudku i v
rámci výpovede na hlavnom pojednávaní, potvrdzujúc, že poškodená je schopná riadne vnímať i
reprodukovať vlastné prežitky a s pravdepodobnostným záverom sa priklonil ako k hodnovernej k

prvotnej svedeckej výpovedi poškodenej, hodnotiac jej neskoršie zmenené výpovede (v ktorých poprela
vyhrážky zo strany obžalovaného v súvislosti s dožadovaním sa sumy 3 000 eur, uvádzajúc, že tieto
mu prisľúbila dobrovoľne ako majetkové vysporiadanie medzi ním a jeho sestrou z dôvodu, že na svoju
dcéru vlastnícky previedla byt) ako motivované pomôcť obžalovanému, ako jej synovi, v priaznivejšom
výsledku prebiehajúceho trestného konania.

PokiaľideosvedkaU.P.(strýkaobžalovaného),ktorýažnahlavnompojednávaní27.09.2018vypovedal
o svojej priamej účasti pri konflikte z 15.10.2017, potvrdzujúc hádku medzi obžalovaným a jeho sestrou,
avšak popierajúc trestnoprávne relevantné vyhrážky zo strany obžalovaného, namieste je zdôrazniť,
že prítomnosť tohto svedka pri konflikte z 15.10.2017 v prípravnom konaní nikto nepotvrdzoval - ani
poškodená ani svedkyňa P. a dokonca ani sám obžalovaný.

Obžalovaný v procesnom postavení obvineného, po tom čo 18.10.2017 využil právo nevypovedať, k
veci vypovedal 01.03.2018 a k uvedenému svedkovi sa vyjadroval len v súvislosti s okolnosťami jeho
zadržania (mal byť zadržaný za domom, kde sa rozvrával so svojím strýkom), ku ktorému však došlo
až 17.10.2017. Navyše sám obžalovaný vypovedal, že ho „nepotrebuje vypočuť, pretože je pre neho
nedôveryhodným svedkom.“ Dokonca sám obžalovaný ani na hlavnom pojednávaní neuvádzal, že tento

svedok by bol prítomný pri incidente z 15.10.2017, uvádzajúc, že až na druhý deň 16.10.2017 bol tento
svedok v predmetnej domácnosti.
Z tohto pohľadu výpoveď svedka P. (po tom, čo v prípravnom konaní využil právo nevypovedať)
z hlavného pojednávania, keď jeho prítomnosti pri posudzovanom incidente nikto tam prítomný
nepotvrdzuje a je preto ostanými dôkazmi vyvrátená, je aj vo vzťahu k okolnostiam týmto svedkom

opisovaných (o absencii vyhrážok zo strany obžalovaného voči poškodenej) celkom nehodnoverná.

Na podklade uvedeného dospel súd I. stupňa k správnemu záveru o vine obžalovaného vo vzťahu
k všetkým trestnoprávne relevantným skutočnostiam k inkriminovanej situácii zo dňa 15.10.2017.
Obžalovaný v tomto rozsahu bol usvedčený prvotnými svedeckými výpoveďami jeho matky a sestry,

ktoré hodnotil odvolací súd ako vykonané zákonným spôsobom a hodnoverné. Argumentáciu z
odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd tak považoval za potrebné len doplnil vyššie
uvedeným spôsobom.

Aj ostatné odvolacie námietky procesného charakteru hodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.

Znalecké dokazovanie bolo vykonané zákonným spôsobom, keď znalci - psychológ a psychiater boli
k znaleckým posudkom vypracovaným v prípravnom konaní aj kontradiktórnym spôsobom vypočutí
na hlavnom pojednávaní. Z pohľadu namietaných spisových značiek na jednotlivých dokumentoch v
prípravnom konaní, argumentácia odvolateľa nereflektovala na spôsob prideľovania vecí sudcom pre
prípravné konanie, keď v štádiu prípravného konania sa na konkrétnom príslušnom okresnom súde

jednotlivé podania zakladajúce pôsobnosť sudcu pre prípravné konania evidenčne prideľujú vždy pod
novou spisovou značkou (v súlade s tzv. spravovacím a kancelárskym poriadkom a rozvrhom práce
príslušného súdu). Odvolací súd pritom nezistil ani inú nezákonnosť v znaleckom dokazovaní.
Pokiaľ ide o zjavnú pisársku chybu odôvodnenia obžaloby, keď okrem iného poukazuje aj na
neexistujúcu, resp. vo vyšetrovacom spise sa nenachádzajúcu zápisnicu o ohliadke miesta činu a

dychovú skúšku, táto sama osebe nezákonnosť obžaloby nespôsobuje. Odvolací súd tu len zdôrazňuje,
že o žiadne z týchto (neexistujúcich) dôkazov súd I. stupňa ani súd odvolací svoje meritórne závery
argumentačne neoprel.

Súd I. stupňa však nebol dôsledný, keď skutok obžaloby akceptoval v celom v nej uvedenom rozsahu. Z

obžaloby - jej tzv. skutkovej vety, vyplýva, že okrem skutkových okolností incidentu z 15.10.2017 je v nej
ustálené i protiprávne konanie obžalovaného, ktorého sa mal dopúšťať opakovane, v časovom rozsahu
od apríla 2017 do 15.10.2017, počas ktorého mal v podstate pod hrozbou podpálenia bytu vynucovať
od poškodenej peniaze počas bližšie nekonkretizovaných telefónnych hovorov.
Už v obžalobe (a následne i v napadnutom rozsudku) bolo žalované konanie právne posúdené ako

pokračovací trestný čin, hoci skutkovo - konkretizáciou každého čiastkového útoku pokračovacieho
trestného činu - takto vymedzené nebolo.Podľa § 237 odsek 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby
alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.

Podľa § 235 písmeno c/ Trestného poriadku obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí
byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s
uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie

Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať

uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.

Podľa§10odsek16Trestnéhoporiadkuskutkomsarozumieajčiastkovýútokpokračovaciehotrestného
činu, ak nie je výslovne ustanovené inak.

Vo vzťahu k posudzovaniu zákonných náležitostí obžaloby z pohľadu formulácie tzv. skutkovej vety pri
skutkovom vymedzení pokračovacieho trestného činu (v intenciách najmä vyššie citovaných zákonných
ustanovení) na účel zjednotenia výkladu aj aplikačnej praxe súdov, prijalo trestnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“) na publikáciu z Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - ďalej „zbierka“ (pod č. 51/2016, v čiastke
č. 6/2016) rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14.12.2015, sp.zn. 2Tost/35/2015, s judikovaním právneho
záveru, že

je závažnou procesnou chybou v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. (aj § 241 ods. 1

písm. f/ Tr. por.), ak v obžalobnom návrhu nie je spôsobom uvedeným v § 235 písm. c/ Tr. por., časť vety
pred bodkočiarkou, popísaný a tým identifikovaný každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,
aj keď právna kvalifikácia takého činu (§ 235 písm. c/ Tr. por., časť vety za bodkočiarkou) sa vzťahuje
na pokračovací trestný čin ako celok.

Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že právne závery najvyššieho súdu
uvedené v citovanom rozhodnutí sú v rozhodných otázkach plne aplikovateľné aj na v tomto odvolacom
konaní posudzovanú trestnú vec.

Hoci vyššie uvedené (aj ďalšie na to nadväzujúce) závery najvyšší súd konštatoval v štádiu trestného

konania v rámci inštitútu predbežného prejednania obžaloby, tieto nestrácajú svoje uplatnenie ale
naopak tým skôr je nevyhnutné ich rešpektovať aj v ďalších štádiách trestného konania, vrátane konania
odvolacieho s tým rozdielom, že v danom štádiu už nemožno (tak ako po preskúmaní alebo predbežnom
prejednaní obžaloby v zmysle § 241 až 245 Trestného poriadku) odmietnuť obžalobu alebo vrátiť vec
prokurátorovi do prípravného konania (ktoré je možné v odvolacom konaní len z dôvodov podľa § 323

Trestného poriadku s poukazom na § 279 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré však na posudzovanú
situáciu aplikovateľné nie sú), a tým vytvoriť procesnú možnosť pre konvalidáciu procesnej chyby
obžaloby z pohľadu riadneho vymedzenia čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu v súlade
s § 235 písmeno c/ Trestného poriadku v intenciách vyššie citovaného judikátu.

Absencia skutkového vymedzenia každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, ako
absencia obligatórnej náležitosti obžaloby predstavuje závažnú procesnú chybu odôvodňujúcu
odmietnutie obžaloby (podľa § 241 odsek 1 písmeno f/, resp. § 244 odsek 1 písmeno h/ Trestného
poriadku) aj podľa skoršieho judikovaného rozhodnutia najvyššieho súdu (pod č. 118/2014 zbierky).

Uvedený záver o závažnosti uvedenej procesnej chyby má konzekvencie vo vzťahu k právu obvineného
(obžalovaného) na obhajobu v tom smere, aby obžalovaný bol najneskôr s podaním obžaloby (keď
všeobecnejší popis trestnej činnosti obstojí ešte pri vznesení obvinenia) a teda v konaní pred súdom
dostatočne konkrétne oboznámený s rozsahom trestnej činnosti, pre ktorú je postavený pred súd.V ďalšej rovine má dôsledok procesný, majúci svoj základ v § 10 odsek 16 Trestného poriadku
(podľa ktorého aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu sa z pohľadu procesného posudzuje

ako samostatný skutok), v zmysle ktorého, ak súd po hodnotení na hlavnom pojednávaní vykonaných
dôkazov dospeje k záveru, že vina obžalovaného z akéhokoľvek dôvodu nebola preukázaná vo vzťahu
k jednému ale viacerým čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, je povinný obžalovaného
oslobodiť spod obžaloby vo vzťahu k tomuto alebo viacerým čiastkovým útokom, hoci za iné čiastkové
útoky pokračovacieho trestného činu (posudzujúc ich z hmotnoprávneho hľadiska ako jeden trestný

čin) obžalovaného uzná za vinného, pričom nepostačuje len nezahrnutie tohto alebo týchto čiastkových
útokov obžaloby do skutkovej vety odsudzujúceho výroku rozsudku.

Po konfrontácii týchto právnych záverov s posudzovanou trestnou vecou preto odvolací súd konštatuje,
že súd I. stupňa pochybil primárne v tom, že prijal (teda neodmietol) obžalobu prokurátora, hoci táto
z pohľadu skutkového vymedzenia žalovanej trestnej činnosti nespĺňala náležitosti v zmysle § 235

písmeno c/ Trestného poriadku v rozsahu konkretizácie jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho
trestnéhočinu,ktorýchsamalobžalovanýmdopustiťvrámcitelefónnychhovorovspoškodenou,pretože
vnejneboliindividualizovanéjednotlivéčiastkovéútokypokračovaciehotrestnéhočinuvydieranianajmä
časom a spôsobom konania (obsahom hovoru, konkrétnymi verbálnymi vyjadreniami a pod.) a to vo
vzťahu k jednotlivým telefonátom, resp. aj ďalšími okolnosťami významnými pre nezameniteľnosť týchto

čiastkových útokov s inými.

Pokiaľ aj súd I. stupňa obžalobu prijal (určením termínu hlavného pojednávania) ani následne na
uvedené skutočnosti nereflektoval pri komplexnom hodnotení viny obžalovaného vo vzťahu k skutku
obžaloby ako celku.

Obžaloba z pohľadu uvedených kritérií však spĺňa náležitosti dostatočného vymedzenia skutku z
hľadiska jeho nezameniteľnosti vo vzťahu k inkriminovaným okolnostiam z 15.10.2017, čo malo viesť
súd I. stupňa po vykonaní hlavného pojednávania k záveru o potrebe skutkovej úpravy vo výroku o vine,
ku ktorej však nepristúpil a nekriticky tak do napadnutého rozsudku prevzal skutok obžaloby.

Uvedená chyba obžaloby sa tak preniesla (v myšlienkových intenciách teórie o plodoch otráveného
stromu) aj do napadnutého rozsudku a v štádiu odvolacieho konania tak možno obžalobu akceptovať
len v rozsahu časti skutkovej vety, v ktorej splnila vyššie uvedené zákonné podmienky.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám obžalovaného uznal za vinného
pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým obžalovaný naplnil znaky opätovného
zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno c/, e/ Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Došlo tak k skutkovej zmene oproti napadnutému rozsudku z pohľadu rozsahu žalovanej trestnej
činnosti, jej redukciou len na žalované konanie z 15.10.2017, čím z pohľadu právnej kvalifikácie takto
ustáleného skutku stratilo opodstatnenie ho právne posudzovať ako pokračovací trestný čin a súčasne
z pohľadu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty toto konanie nemožno hodnotiť ako trestný čin
páchaný po dlhší čas (ako jeden z tzv. závažnejších spôsobov konania).

Oproti napadnutému rozsudku nebolo možné zohľadniť ani kvalifikačný moment spáchaniu činu na
„chorej osobe“, a to z dôvodu, že táto okolnosť nebola skutkovo ustálená v napadnutom rozsudku
(doplnenie tejto okolnosti by bolo v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu, vzhľadom na
absenciu odvolania v neprospech obžalovaného). Nič to však nemení na tom, že obžalovaný sa dopustil
žalovaného konania voči tzv. chránenej osobe - poškodenej ako osobe blízkej (jeho matke) a osobe

vyššieho veku.

Ani uvedená zmena výroku o vine v prospech obžalovaného však tohto nevymanila z identickej zákonnej
trestnej sadzby odňatia slobody, z ktorej pri ukladaní trestu vychádzal súd I. stupňa - t.j. 4 až 10 rokov
odňatia slobody (§ 189 odsek 2 Trestného zákona) sprísnenej v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona

zvýšením jej dolnej hranice o polovicu ako dôsledok opätovného spáchania zločinu v zmysle skutkovo
ustáleného skoršieho odsudzujúceho súdneho rozhodnutia.Na tom podklade aj odvolací súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody (bez možnosti uloženia
iného druhu trestu a ako trestu samostatného v zmysle § 34 odsek 6 Trestného zákona) v sadzbe 7
až 10 rokov odňatia slobody, nezistiac pritom akékoľvek okolnosti prípadu alebo také osobné pomery

obžalovaného, ktoré by svedčili v jeho prospech pri úvahách o možnosti mimoriadneho zmiernenia trestu
v zmysle § 39 Trestného zákona, ktorého sa aj sám odvolateľ alternatívne domáhal. Naopak v jeho
neprospech svedčí opakovaná recidíva násilnej trestnej činnosti obdobného charakteru ako je v tejto
veci posudzovaný zločin, keď v kriminálnej genéze obžalovaného, ktorý sa v minulosti v 7 prípadoch
dostal do konfliktu s Trestným zákonom (žiadne z odsúdení nie je zahladené) posledné tri odsúdenia

sú v dvoch prípadoch pre opakované trestné činy nebezpečného vyhrážania a v jednom prípade zločin
vydierania s totožnou obeťou - jeho matkou, poškodenou i v aktuálne posudzovanej trestnej veci.

Ani opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody, keď posledný z nich vykonal 13.01.2017 ani
opakované tri protitoxikomanické liečenia (z ktorých v dvoch prípadoch bol prepustený a v jednom
prípade bolo upustené od jeho výkonu) neviedli ani k náprave obžalovaného a zjavne, ako vyplynulo z

vykonaného dokazovania, ani k efektívnej liečbe drogovej závislosti.

Ani zmeny skutkové či právne vykonané odvolacím rozhodnutím tak nevedú k dôvodnosti záveru o
neprimeranosti trestu, ktorý bol obžalovanému uložený aj napadnutým rozsudkom, navyše na samej
spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov odňatia slobody.

Zaradenie obžalovaného na výkon uvedeného trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia
odôvodňuje fakt, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku, pre ktorý je
odsudzovaný, bol (navyše opakovane) vo výkone trestu odňatia slobody mu uloženom pre úmyselný
trestný čin (§ 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona).

Záver o nevyhnutnosti uloženia obžalovanému ochranného protitoxikomanického liečenia v ústavnej
forme, dôkazne odôvodňujú závery znaleckého psychiatrického posudku voči obžalovanému, konkrétne
s ohľadom na zistenú jeho rozvinutú drogovú závislosť a právne podľa § 73 odsek 2 písmena c/
Trestného zákona skutočnosť, že spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na

jeho osobu možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať.

Na podklade uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd z podnetu
odvolania obžalovaného napadnutý rozsudok zrušil preto, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho boli porušené aj ustanovenia Trestného

zákona (v časti nesprávnej právnej kvalifikácie žalovaného skutku) a sám o vine obžalovaného a
výrokoch na ňu nadväzujúcich rozhodol spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.