Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608010248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4608010248.7

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného W.. R. E. , pre trestný čin
zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, o odvolaní
obžalovaného W.. R. E. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") z
23.05.2018, sp. zn. 1T/89/2008 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v

Nitre 29. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok.

Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku
s a trestné stíhanie proti obžalovanému W.. R. E., narodenému XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom
T., ulica D. číslo XXX/XX, pre skutok v obžalobe Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch z 20.08.2008,

sp. zn. Pv 738/2002, právne kvalifikovaný ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 v znení zákona číslo 457/2003 Z.z., ktorého sa mal
dopustiť tak, že:

ako štatutárny zástupca, majoritný vlastník a zároveň generálny riaditeľ spoločnosti M. a.s., so sídlom

D. XXXX, P., v období od 1.1.1999 do 31.8.2000 v P., napriek tomu, že z miezd zamestnancov boli
zrazené finančné prostriedky vo výške 1.275.324,-Sk, určené na splatné dane, poistné na dôchodkové
zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
tieto v deň výplat na jeho pokyn neboli odvedené určeným príjemcom, ale boli použité na iné účely
v spoločnosti, pričom takto Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany neuhradil sumu 307.783,-Sk,
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Topoľčany sumu 224.344,-Sk, Spoločnej zdravotnej

poisťovni, pobočka Nitra sumu 19.637,-Sk, Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo, pobočka Nitra sumu
15.545,-Sk, Zdravotnej poisťovni Sidéria - Istota, expozitúra Topoľčany sumu 3.565,-Sk, Zdravotnej
poisťovni Perspektíva Bratislava v konkurze sumu 2.461,-Sk, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany sumu 76.752,-Sk a Daňovému úradu Topoľčany sumu 625.236,-Sk,

z a s t a v u j e , pretože je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W.. R. E. (ďalej len „obžalovaný“)
vinným zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 zákona č.140/1961
Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že:

ako štatutárny zástupca, majoritný vlastník a zároveň generálny riaditeľ spoločnosti M. a.s., so sídlom
D. XXXX, P., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v Topoľčanoch napriek tomu, že zo miezd

zamestnancov boli zrazené finančné prostriedky určené na splatné dane, poistné na dôchodkové
zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti,tieto v deň výplat na jeho pokyn neboli odvedené určeným príjemcom, ale boli použité na iné účely v
spoločnosti, pričom takto Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany neuhradil sumu 238.547,-Sk (8.991,10
Eur), Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Topoľčany sumu 77.412,- Sk (2.569,61 Eur),

Spoločnej zdravotnej poisťovni, pobočka Nitra sumu 2.761,- Sk (91,65Eur), Chemickej zdravotnej
poisťovni Apollo, pobočka Nitra sumu 8.339,- Sk (276,80 Eur), Zdravotnej poisťovni Sidéria - Istota,
expozitúra Topoľčany sumu 1.612,- Sk (53,50 Eur), Zdravotnej poisťovni Perspektíva Bratislava v
konkurze sumu 1.739,- Sk (57,72 Eur), Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany sumu 18.355,-
Sk (609,27 Eur) a Daňovému úradu Topoľčany sumu 283.630,- Sk (9.414,73 Eur),

Za tento trestný čin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 256a odsek
1 Trestného zákon trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, výkon ktorého mu podľa § 58 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona určil
skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorke Okresnej prokuratúry Topoľčany
oznámený vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 23.05.2018 v
ich prítomnosti, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti
všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným

podaním doručeným súdu prvého stupňa 19.07.2018 a to tvrdením, že za aktuálnej právnej kvalifikácie
obžalovaného súdom prvého stupňa, kedy trestná sadzba za trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa
§ 256a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bola až na dva roky, bolo potrebné zastaviť trestné
stíhanie nakoľko trestnosť činu zanikla uplynutím trojročnej premlčacím doby (§ 67 odsek 1 písmeno d/
Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), a to dňa 12.08.2002.

Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“)
napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie zastavil.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduobžalovanýakoajjehoobhajca zotrvalinadôvodochpísomne
vypracovaného odvolania.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, vzhľadom na aktuálnu právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného, s prihliadnutím na sadzbu za daný trestný čin ako aj moment
vznesenia obvinenia mal za to, že v danom prípade možno predpokladať, že zanikla trestnosť činu.
Uvedenú skutočnosť ponechal na zváženie odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobu, preskúmal podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie
podané obžalovaným je dôvodné.

Odvolací súd v rámci revíznej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia zistil, že orgány
činnévtrestnomkonanízadovážilidostatokdôkazov,ktorýmiboliobjasnenévšetkyzákladnéskutočnosti
dôležité pre trestné stíhanie tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré
súd potreboval pre svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku ), ktoré by mali vplyv na zistenie
skutkového stavu veci alebo na porušenie práva obžalovaného na jeho obhajobu.

Skutkové závery uvedené v skutkovej vete vo výroku o vine v napadnutom rozsudku, vychádzajú z
výsledkov vykonaného úplného a zákonného dokazovania a zodpovedajú kritériám vyplývajúcim z
ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

K takýmto skutkovým záverom dospel súd prvého stupňa po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil nielen
jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku.Aj krajský súd z dostupných a zadovážených dôkazov dospel k totožnému zisteniu ako súd prvého
stupňa, že bolo bezpochyby preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Pokiaľ ide o konanie obžalovaného, súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania na hlavnom
pojednávaní 23.05.2018 dospel k záveru, že v posudzovanom prípade v konaní obžalovaného nejde o
trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. (trestná sadzba 3 až 10 rokov), ale o menej závažný trestný čin, a to trestný čin zvýhodňovania
veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (trestná sadzba až na 2 roky alebo

peňažným trestom), tak okamihom tohto zistenia mal sa vyrovnať aj s otázkou jeho trestnosti z hľadiska
premlčania trestného stíhania.
Z hľadiska dĺžky premlčacej doby nie je podstatné ako skutok kvalifikoval v obžalobe prokurátor alebo
policajný orgán pri vznesení obvinenia, rozhodujúca je skutočná povaha trestného činu ako ju vyhodnotil
súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Súd prvého stupňa v tomto smere nebol dôsledný, pretože opomenul sa s daným stavom vyrovnať.

Podľa § 67 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných trestných činoch.

V prejednávanej veci trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona č.

140/1961 Zb. bol spáchaný 12.08.1999 a premlčacia doba začala plynúť od spáchania trestného činu,
preto pre predmetný skutok muselo byť vznesené obvinenie obžalovanému v lehote do 12.08.2002, čo
sa nestalo, keďže obvinenie bolo vznesené až 18.11.2003, preto trestnosť činu v tomto prípade zanikla
ešte pred vznesením obvinenia dňa 12.08.2002.

Podľa § 320 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné
stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného
stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vzal za dokázané, úvahy, ktorými sa

spravoval pri hodnotení dôkazov a napokon (a predovšetkým) s poukazom aj na všetky vyššie uvedené
právne úvahy, ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny, na podklade odvolania obžalovaného podľa § 320 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému pre

skutok v obžalobe Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch z 20.08.2008, sp. zn. Pv 738/2002, právne
kvalifikovaný ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného
zákona č. 140/1961 v znení zákona číslo 457/2003 Z.z. zastavil, pretože je premlčané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).