Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210581
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317210581.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 379 277 95 proti žalovanému: Š.M. F., W..
XX.XX.XXXX, F. XXX XX G. Č.. XXX v právnej veci o zaplatenie sumy 318,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 296,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 296,34 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dni od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 22,09 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 86,12% s tým,
že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu,
ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 318,43 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy

právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa XX.X.XXXX so žalovaným Zmluvu o pôžičke
evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 314,30 eur na kúpu
spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (záhr. technika a nár. ms 251). Kúpna cena tovaru
bola 449,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 134,70 eur. Účelom zmluvy bolo
poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného.

Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 20 mesačných splátkach po
17,96 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 359,20 eur. Do podania žaloby na súd žalovaný
uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 17,96 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ho právny predchodca žalobcu listom
zo dňa XX.XX.XXXX - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa

XX.XX.XXXX úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX - Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.Žalovaný do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu
predstavuje sumu 318,43 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zostatkom pohľadávky vo výške 357,31
eur evidovaným v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ a zmluvnou pokutovou vo výške 38,88

eur evidovaným v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Pokuta“/. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal so
splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho
doručení Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

V žalobe ďalej žalobca uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom

prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 38,88 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj
náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní
uplatňuje vo výške 0,- EUR v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluva o spotrebiteľskom úvere evid. č. XXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX, Predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou o prevzatí zo dňa

XX.X.XXXX, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX a Prehľad splátok
a úhrad ku dňu XX.XX.XXXX.

4. Uznesením súdu zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol, že v konaní pokračuje na strane žalobcu so
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov VÚB, a. s. ako právnym nástupcom

spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktorá zanikla k X.X.XXXX a jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov VÚB, a. s. na základe projektu rozdelenia
zlúčením.

5. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová

banka, a. s.; skrátený názov VÚB, a. s. do tohto konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia
s. r. o, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, a to na základe návrhu na zmenu strany
sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená
medzi žalobcom spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum
Slovakia, s. r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči

žalovanému ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila
na miesto doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa XX.X.XXXX adresované žalovanému.

6. Vo vyjadrení na výzvu doručenú súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že uplatnená suma

318,43 eur pozostáva zo štyroch neuhradených splátok 4*17,96 = 71,84 eur a dlžnej sumy predčasne
zosplatnenejistinyzostatkuúveruvovýške246,59eur,ktorápredstavujezostatoklen„čistej“istinyúveru
beznavýšeniaozmluvnéúroky.Ďalejžalobcauviedol,žeodplatazaposkytovanieúverunachádzasvoje
vyjadrenie v RPMN vo výške 16,86% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou
poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Žalobca poukázal, že výška priemernej hodnoty RPMN pre

úvery vo výške do 1500,- eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase
uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 v Súhrnných informáciách
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu
30.06.2014 predstavovala 44,06%.

Ďalej žalobca k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti poukázal na aktuálny právny názor vyjadrený
v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa X.XX.XXXX v právnej veci Z.-XX/XX a podporne poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX a uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Žalobca uvádza, že z rozhodnutia Súdneho dvora X. Z.-XX/XXXX možno vyvodiť záver, že iba
porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa
na úroky a poplatky. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Z.-XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, podľa ktorého tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, a
na rozhodnutie SD EÚ Z.-XXX-XXXX zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorého čl. 4 Smernice č. 87/102/EHS zo

dňa XX.XX.XXXX vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak nebude v zmluve uvedená náležitosť,
ktoránemôžemaťvplyvnaschopnosťdlžníkaposúdiťrozsahjehozáväzku,nebudespravidlaavzásade
sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná.7. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,

uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 05.11.2018.

8. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a ani nerozporoval
obsah listín predložených žalobcom.

10. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť,
a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

12. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 318,43 eur s prísl. S poukazom k
uvedenému súd dňa 15.01.2019 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok

bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej
tabuli tunajšieho súdu od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX.

13. Keďže boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v
spotrebiteľskej veci, súd tak učinil, pričom sa oboznámil s obsahom žaloby, so Zmluvou o pôžičke č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, s predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou
s dátumom prevzatia dňa XX.X.XXXX, s Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
XX.XX.XXXX, s Prehľadom splátok a úhrad ku dňu XX.XX.XXXX, s Oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa XX.XX.XXXX, s vyjadrením žalobcu zo dňa XX.X.XXXX a zistil tento skutkový stav:

Skutkový stav

14. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému
pôžičku vo výške 314,30 eur prevodom na bankový účet sprostredkovateľa tak, že spoločnosť uhradí

kúpnu cenu sprostredkovateľovi bezhotovostným prevodom na účet sprostredkovateľa. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť veriteľovi celkovo sumu 359,20 eur bez poistenia a to v 20 mesačných splátkach vo
výške po 17,96 eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 16,86%, výške RPMN 16,86%, priemernej
hodnote RPMN 44,06%. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti 04/2016.Prvá splátka je
splatná dňa XX.XX.XXXX a ďalšie splátky splatné vždy do 20. dňa v mesiaci.

15. Podľa časti Zmluvy označenej ako Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bodu 1. Predmet
zmluvy spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi viazaný spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.

16. Podľa časti Zmluvy označenej ako Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bodu 6 Podmienky
splácania klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných
splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po
uzatvorenízmluvyalebopodniprevzatiatovaruvprípade,akklientsúhlasilsneskoršímdodanímtovaru.

17. Podľa časti Zmluvy označenej ako Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bodu 9.2 Vyhlásenie
okamžitej splatnosti pôžičky spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania
splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžitesplatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky
počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a v § 565
Občianskeho zákonníka. Spoločnosť ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi

úrokyzomeškaniaainénákladysúvisiacesvymáhanímpohľadávkyspoločnostiuvedenévtejtozmluve.

18. Podľa časti Zmluvy označenej ako Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bodu 9.3 Úrok z
omeškania v prípade ak spoločnosť vyhlási okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný uhradiť úrok z
omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa časti Zmluvy označenej ako Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bodu 11 Doručovanie
spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na
inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností

na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za
doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné
oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu
adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného
oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient

príslušnú zásielku obdrží.

20. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a. s. žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 55,68 eur a to bezodkladne s tým,
že ak do XX.XX.XXXX nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2014, bude veriteľ oprávnený úver

zosplatniť. Podľa priloženej doručenky si žalovaný predžalobnú upomienku prevzal dňa XX.XX.XXXX.
Listom zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu okamžitej
splatnosti predmetného úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy v celkovej výške 323,99 eur,
pričom istina úveru bola vo výške 318,43 eur.

21. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný po poskytnutí pôžičky veriteľovi na splátkach
celkovo do podania žaloby na súd uhradil sumu 152,66 eur, v ktorej je zahrnutá aj akontácia vo výške
134,70 eur.

22. Žalovaný, napriek tomu, že si žalobu s prílohami riadne prevzal, účinne nepoprel skutkové tvrdenia

žalobcu a ani nerozporoval obsah listín predložených žalobcom, preto súd považoval vyššie uvedené
zistené skutočnosti za nesporné.

23. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil názor žalobcu k otázke bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona

129/2010 Z. z., ktorý uviedol, že nimi predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere
podľa vyššie uvedeného zákona. Podľa žalobcu rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky
priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti,
prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu.
Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už hlavných zmluvných

dojednaniach zložitejšia ako, napríklad zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Žalobca
k uvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v
súlade s platnými právnymi predpismi uvedenie mesiaca a roka. Poukázal tiež na vyhlášku MF SR z č.
620/2007Z.z.,ktorousaustanovujevzorformuláraozmluvnýchpodmienkachzmluvyospotrebiteľskom
úvere, podľa ktorej prílohy v časti vysvetliviek 2 C vyplýva, že „ak z predchádzajúcich údajov o počte

a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného
úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa
buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, v mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je
ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný.

Právny stav

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatváraniazmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

26. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

28. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom

pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudla
ako právny nástupca spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. (do 16.02.2018 spoločnosť vystupujúca

pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s. r. o.) ako postupník titulom Zmluvy o postúpení
pohľadávky, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.30. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

31. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,

ako aj obsah zmluvných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

32. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka tiež formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

33. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

34. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 314,30 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 20

splátkach vo výške á 17,96 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 17,96 eur, ktoré skutočnosti
neboli medzi stranami sporu sporné.

35. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 318,43 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ktorá suma predstavuje

súčet neuhradených splátok a zostatok pôžičky po zosplatnení.

36. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o

spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k).

37. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinné údaje
a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia

súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej
splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Zo žiadnych zmluvných podmienok
nevyplýva, aká je doba trvania zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek,
obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskomúver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu takúto
dobu trvania zmluvy v zmluve o úvere uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok“, ktorý v
zmluve o úvere je numeratívne vyjadrený číslom 24, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania

zmluvy“, pretože nevystihuje ani začiatok a ani koniec obdobia.

38. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej
zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína,

že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedeného ustanovenia je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov.

39. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené

členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

40. V zmluve je uvedený iba počet splátok, výška mesačnej splátky, dátum splatnosti prvej splátky

a splatnosť splátky, čo znamená, že nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Takéto znenie zmluvy je pre
bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

41. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

42. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

43. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky
v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú

harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Z.-XX/XXXX
potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,
pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika

nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takúistú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku
kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za

následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení
smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad
problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica

nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia
smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od
zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie
limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“

44. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa ktorého, „vychádzajúc z
účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ
predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

45. Občianskoprávne kolégiom Krajského súdu v Prešove vyslovilo opačný názor vo svojom stanovisku,
podľa ktorého „Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok

úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom. Uvedené zákonné
pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom

č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do
nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť
ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by:
- odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,

- odporoval by princípu právnej istoty,
- nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine.
Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok
spotrebiteľského úveru než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky,
ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/
ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a

poplatkov (čl.10 ods.1 písm. j/, príloha II., 2.).

46. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k
záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernica

nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contralegem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonnéformulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do
novelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).

47. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tento
výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1
ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita

osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť
práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia

vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna,
ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

48. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým

spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

49. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že názor žalobcu o splnení zákonných kritérií na zmluvu
o pôžičke nie je správny. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 314,30 eur,
teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené

finančné prostriedky vo výške 17,96 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 296,34 eur. Súd v
tejto časti nárok žalobcu považuje za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou

žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne od 3.3.2015. Zmluva bola uzatvorená
dňa 18.08.2014 teda v čase, kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
úroku z omeškania z dlžnej sumy 296,34 eur v žalobcom požadovanej výške 5,05 % ročne, ktorá je

v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to od
3.3.2015.

K trovám konania

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy318,43eurspríslušenstvom.Súdžalobe
čo do sumy 296,34 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu

v konaní tak predstavuje 93,06% (=296,34 eur z 318,43 eur) a úspech žalovaného predstavuje 6,94%
(=22,09 eur z 318,43 eur). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 86,12% (93,06% - 6,94%). O výške náhrady trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.