Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011846
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2114011846.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného T. R., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale
bytom H., I. R. N. XXX/XX, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 03.11.2017, č. k. 4T/92/2014-381, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2019

v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného T. R. spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
09.09.2014 sp. zn. 4Pv/467/13/2207-37 pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305

ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v priebehu
mesiacamáj2013vkatastrálnomúzemímestaH.naľavejstranenespevnenejcestyvsmereodmiestnej
čističky odpadových vôd na pozemku s parcelným číslom 7100/1, na ktorom platí prvý stupeň ochrany v
zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov neoprávnene,
bez súhlasu príslušného orgánu a v rozpore s § 47 ods. 3, ods. 4, písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vyrúbal a s koreňovým balom vyvrátil celkovo

10 kusov stromov agáta bieleho (Robinia Pseudoacatia) s obvodmi kmeňov nad 40 cm meraných vo
výške 130 cm nad zemou a vo výške 23 - 99 cm nad zemou vyrúbal krovité porasty (baza čierna, svíb
biely, hloh jednosemenný) na ploche cca 50 m2, čím takto spôsobil pre Slovenskú republiku v zastúpení
Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec škodu
vo výške 4.058,18 Eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní okresný súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným

spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli
obžalovaný T. R., svedok A. R., svedok W. H., svedkyňa K. H., svedok O. H., svedok Ing. K. H., svedok
K. D., svedkyňa D. R. a svedok S. C..
Obžalovaný a vo veci vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaný vykonával terénne práce na
parcele č. 7100/ l v katastrálnom území H., na ktorom platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a to vypílením stromov agátov

a krovinatých porastov. V tejto časti vyhodnotil okresný súd výpovede obžalovaného a svedkov ako
vierohodné.Rozporyvichvýpovediachnastalilenvčastirozmerovvypílenýchstromovarozlohyadruhu
vypílených krovinatých porastov, pričom práve ich určenie je podľa názoru okresného súdu podstatné
pre právnu kvalifikáciu stíhaného skutku ako trestného činu.
Výpoveď obžalovaného okresný súd v tejto časti vyhodnotil ako čiastočne vierohodnú, výpoveď svedka
A. R. vyhodnotil tiež ako čiastočne vierohodnú pre jeho blízky rodinný pomer k obžalovanému a účasti

na vykonaných terénnych úpravách.Výpovede svedkov W. H. a Ing. K. H. okresný súd vyhodnotil ako čiastočne vierohodné, nakoľko majú s
obžalovaným negatívny vzťah, primárne prameniaci z rodinného konfliktu týkajúceho sa majetku, ktorý
bol predmetom dedičského konania po smrti otca obžalovaného. Svedok Ing. K. H. mal s obžalovaným

dokonca fyzický konflikt a svedok W. H. bol priestupkovo riešený za výrub stromov a bolo na neho
podané aj trestné oznámenie.
Výpovede ostatných priamych svedkov, ktorí sa vyjadrovali k rozmerom vypílených stromov sú podľa
názoru okresného súdu taktiež čiastočne spochybnené, pretože uvádzali rozmery stromov odhadom v
snaheverifikovaťporušeniezákonaobžalovaným(svedkoviaO.H.,K.H.,K.D.,D.R.)akobžalovanému

majú negatívny vzťah.
Výpovede svedka S. C. a nepriamych svedkov okresný súd vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko nemali
záujem skresľovať zistený skutkový stav (svedkovia N. D., Ing. H. I., Mgr. K. T.) alebo sa k samotnému
výrubu nevedeli priamo vyjadriť (svedkovia K. J., S.X., C. Z., Ing. T. C.).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom právneho posúdenia súdu bolo ustáliť počet vypílených
stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou a rozlohu vypílených krovinatých

porastov. Okresný súd pri svojich záveroch vychádzal primárne z výpovedí svedkov N. D. a Ing. H. I.,
ktorí vykonali obhliadku miesta výrubu. Svedok N. D. uviedol, že na obhliadke pozoroval len staršie pne
agátov, ktorých vek presahoval jeden rok, alebo sa ich vek nedal určiť. Vyrúbané kroviny nepozoroval.
Svedkyňa Ing. H. I. uviedla, že starší výrub neevidovala a evidovala len výrub z jari 2013, avšak
sama uviedla, že nedisponuje odbornými vedomosťami, na základe ktorých by vedela bez pochybností

určiť čas vypílenia stromu s poukazom na stav jeho pňa, pretože toto vie určiť len znalec. Rovnaké
závery možno podľa názoru okresného súdu aplikovať aj na vyrúbané krovinaté porasty. K vyhotovenej
fotodokumentácii a stanoviska okresný súd uviedol, že keďže na fotodokumentácii absentuje meradlo,
ktoré by verifikovalo zistené rozmery pňov, z ktorých pri výpočte svedkyňa vychádzala, jej výpočty
nemožno považovať za objektívny dôkaz postačujúci pre určenie počtu vypílených stromov s obvodom

kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou a rozlohu vypílených krovinatých porastov.
SvedkoviaIng.K.H.aW.H.uviedli,žezmeraliobvodypňovvyrúbanýchstromovagátovvovýške130cm
a na 4 - 5 stromoch ich obvod presahoval 40 cm. Svedok Ing. K. H. sa vyjadril, že stromov s podobnými
rozmermi tam bolo dokopy asi 10 kusov, avšak svedok W. H. uviedol, že akýchto stromov tam bolo len 4
- 5 kusov, čím vznikli rozpory v ich výpovediach ohľadne počtu vypílených stromov. Plochy vyrúbaných

krovinatých porastov svedkovia nezmerali. S poukazom na vyššie uvedené a negatívny vzťah svedkov
k obžalovanému, okresný súd považoval ich výpovede v tejto časti len za čiastočne vierohodné. Ostatní
vo veci vypočutí svedkovia sa síce vyjadrovali k rozmerom vyrúbaných stromov, ale tieto uvádzali len
odhadom. S poukazom na uvedené potom okresný súd konštatoval, že nemožno rozmery stromov
uvádzané svedkami považovať za relevantné pre objektívne určenie rozmerov vypílených stromov alebo

ustálenia rozlohy krovinatých porastov, ktoré mali byť obžalovaným vypílené.
Okresný súd dospel k záveru, že keďže na základe vykonaného dokazovania neboli bez rozumných
pochybností preukázané rozmery vypílených stromov, čas ich výrubu a ani plocha a druh vyrúbaných
krovinatých porastov, bolo potrebné s poukazom na zásadu in dubio pro reo obžalovaného spod podanej
obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že konkrétna osoba v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi
na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodila alebo zničila prírodný
biotop, v dôsledku čoho okresný súd konštatoval, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba.
Okresný súd neodkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže

si nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil. V prípravnom konaní sa dňa 19.09.2013 vyjadril
tak, že za Slovenskú republiku uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 4.058,18 Eur a žiada, aby
súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, avšak vo svojej
následnej výpovedi dňa 15.05.2014 po poučení podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku prehlásil že si
nebude uplatňovať náhradu žiadnej škody, čím negoval predchádzajúce uplatnenie práva na náhradu

škody. Okresný súd uviedol, že keďže podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku je poškodený povinný návrh
na náhradu škody uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z
návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje, nie je
možné uplatnenie nároku na náhradu škody priamo na hlavnom pojednávaní považovať za uplatnené
včas a teda v súlade so zákonnou úpravou.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. V písomne
odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol, že rozmery vypílených stromov a plocha a druh vyrúbaných
krovinatých porastov boli ustálené ohliadkami miesta výrubu stromov a krovín, ktoré vykonali dňa06.06.2013 pracovníci Obvodného úradu životného prostredia Trnava, pracovisko Hlohovec a dňa
12.07.2013 pracovníci Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Zo správy a stanoviska
zmienených orgánov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené, rovnako ako z

oboznámenej fotodokumentácie nepochybne vyplynulo, že na dotknutom pozemku bolo vyrúbaných
a s koreňovým balom vyvrátených celkovo 10 kusov stromov agáta bieleho (Robinia Pseudoacatia) s
obvodmi kmeňov nad 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a zároveň na ploche cca 50 m2 vo
výške 23-99 cm nad zemou boli vyrúbané krovité porasty (baza čierna, svíb biely a hloh jednosemenný).
Z písomného stanoviska Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty zo dňa 19.07.2013 je zrejmé,

že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín a krovitých porastov bola vyčíslená na sumu 4.058,18- Eur,
do tohto výpočtu pritom neboli zahrnuté nájdené pne zo starých výrubov, ani dreviny s obvodom kmeňa
meraným vo výške 1,3 m nad zemou menším ako 40 cm. Svedkyňa Ing. H. I. vo výpovedi potvrdila,
že dňa 12.07.2013 ako dendrologička vykonávala ohliadku miesta výrubu drevín, našla množstvo
vyrúbaných drevín a na základe vykonaného merania zistila, že z vyrúbaného agáta bieleho 10 kusov
malo vo výške 130 cm obvod väčší ako 40 cm, preto vypočítala len spoločenskú hodnotu týchto

drevín. Starší výrub, neuskutočnený v roku 2013, neevidovala ani nezapisovala. Množstvo a čas výrubu
stromov a krovinatých porastov vyplýva aj z výpovedí ďalších svedkov. Svedok Mgr. K. T., ktorý oznámil
výrub stromov a zásah do vegetácie Obvodnému úradu životného prostredia na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že k výrubu malo dôjsť niekedy v apríli - máji 2013, o čom ho informovali očití svedkovia
výrubu K. H. a W. H.. So zástupcom úradu životného prostredia sa zúčastnil aj na miestnej ohliadke a

dodal, že na prelome rokov 2012 - 2013 sa od obžalovaného dozvedel, že obžalovaný mal zámer na
mieste, kde bol výrub uskutočnený, užívať rekreačnú chatu - teda výrub súvisel s úpravami terénu za
týmto účelom. Svedok W. H. uviedol, že v máji 2013 videl obžalovaného T. R. píliť porast a veľké agáty,
po čom obžalovaný traktorom vyvrátil zo zeme kmeňové obaly a zahrnul miesto hlinou. Pokiaľ ide o
rozsah tohto výrubu, potvrdil, že silných agátov vypílil obžalovaný 10-11 kusov, menších agátov vypílil

obžalovaný asi 40 kusov a kríky vypílil na ploche 50 až 60 m2, pričom tieto vyrúbané kríky obžalovaný
polial naftou a zapálil. Svedkyňa K. H. vypovedala, že v máji 2013 videla obžalovaného v oblasti Pod
Šomodou pilovať aleju veľkých agátov za účelom vytvorenia si prístupovej cesty. Agáty boli dlhé 10
metrov a bolo ich 8 až 10 kusov Neskôr obžalovaného videla píliť aj marhule, šípky a orechy. Aj svedok
O. H. potvrdil, že videl obžalovaného píliť nejaké kríky a tiež agáty v počte 10 kusov o výške 10-12

metrov, s obvodom pňov okolo 100 cm, ktoré na mieste, kde si obžalovaný robil prístupovú cestu, rástli
asi20rokov.SvedokIng.K.H.nahlavnompojednávanívypovedal,ževidelobžalovanéhopilovaťstromy
nachádzajúce sa popri ceste ku chatke obžalovaného, pričom po odchode obžalovaného šiel s bratom
W. H. odpílené stromy pomerať. Odpílených bolo 10 kusov stromov, zmerali len 4-5 a tieto mali obvod
85 cm a výšku 9 metrov. Ďalej uviedol, že cez víkend potom obžalovaný s bagrom prekopal cestu a

vyvracal pne s koreňmi a vypílil aj väčšie množstvo krovitých porastov ako šípky, baza, menšie orech a
agáty, ktoré polial naftou a zapálil. Vykonanie výrubu stromov a krovín potvrdili aj svedkovia K. D., Ing. T.
C. a svedok S. C.. Posledný z menovaných vypovedal, že výrub stromov a krovín nevidel, avšak vie, že
pozemok bol pred postavením príjazdovej cesty porastený bazou, agátom, krovinami a kríkmi a neskôr
videl len kopu dreva v tvare konárov.

Prokurátor ďalej uviedol, že s poukazom na takto vykonané dokazovanie má za to, že vina obžalovaného
T. R., skutkový stav i právna kvalifikácia v zmysle podanej obžaloby boli v plnom rozsahu preukázané.
Oslobodzujúci výrok súdu v napadnutom rozsudku založený na dôvode, že nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd svoje rozhodnutie

založil výlučne na spochybňovaní vierohodnosti výpovedí očitých svedkov s poukazom na ich údajný
negatívny vzťah k obžalovanému, prípadne s poukazom na to, že svedkovia neboli jednotní pokiaľ
ide o počet a rozmery vypílených agátov a rozlohy vypílených krovinatých porastov, resp. že tieto
údaje uvádzali len odhadom. Súd však absolútne nevzal do úvahy výsledky vykonaných ohliadok
na mieste výrubu stromov a krovinatých porastov nestrannými orgánmi a to pracovníkmi Obvodného

úradu životného prostredia Trnava, pracovisko Hlohovec (dňa 06.06.2013) a pracovníkmi Správy
chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (dňa 12.07.2013), ktorí presne konkretizovali druhovú skladbu
vyrúbaných stromov a krovín, ako i množstvo a rozmery spílených stromov a rozsah vyrúbaných krovín.
Zo stanoviska Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty zo dňa 19.07.2013 tiež jednoznačne
vyplynulo, že na pozemku, kde bol vykonaný výrub, platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č.

543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a spoločenská hodnota
vyrúbaných drevín a krovitých porastov predstavuje sumu 4.058,18 Eur - do tohto výpočtu však neboli
zahrnuté nájdené pne zo starých výrubov, ani dreviny s obvodom kmeňa meraným vo výške 1,3 m nad
zemou menším ako 40 cm. Vo svetle zmienených listinných dôkazov a z nich vyplývajúcich zistení zvykonaných ohliadok na mieste činu je spochybňovanie vierohodnosti výpovedí očitých svedkov podľa
prokurátora nedôvodné, najmä keď nemožno očakávať (i s odstupom času od spáchania skutku), že
všetci svedkovia budú schopní presne vyčísliť počet, druhové zloženie, množstvo, veľkosť či rozsah

obžalovaným vyrúbaných stromov a krovín. Z výpovedí vypočutých svedkov však bolo možné bez
pochybností určiť čas a miesto spáchania skutku i približný rozsah vykonaného nezákonného výrubu
stromov a krovín obžalovaným, ktorý rozsah výrubu bol presne ustálený príslušným orgánom ochrany
prírody a krajiny.

Vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v ich vzájomnej súvislosti je
podľa prokurátora možné dospieť k jedinému záveru a síce, že sa stal skutok uvedený v obžalobe
podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava dňa 09.09.2014, č. k. 4Pv 467/13/2207-37, že tento
napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1
písm. c) Trestného zákona a že ho spáchal obžalovaný T. R.. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd
v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu

Trnava a podľa § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Trnava
na nové konanie

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry
a obžalovaný. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obhajcu (so súhlasom obžalovaného)

a poškodeného, ktorí boli o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomení. Prokurátor krajskej
prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť.
Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1

Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom

vypočul obžalovaného T. R., svedka - poškodeného N. D., svedkyňu K. J., svedka S. C., svedka C.
Z., svedka W. H., svedkyňu Ing. H. I., svedka A. R., svedkyňu K. H., svedka O. H., svedka Mgr. K. H.,
svedka K. D., svedkyňu D. H., svedka Ing. T. C., svedka S. C., svedka Mgr. K. T. a oboznámil listinné
dôkazy (fotodokumentáciu, stanovisko Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty k spoločenskej
hodnote vyrúbaných drevín zo dňa 19.07.2013, správy Obvodného úradu životného prostredia Trnava,

pracovisko Hlohovec zo dňa 26.07.2013, odpoveď Mestského úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu
zo dňa 08.12.2013, postúpenie podnetu Mestským úradom Hlohovec zo dňa 28.05.2013, odpoveď
Okresného úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 21.02.2014, odpis registra trestov, lustráciu
v STA a lustráciu v registri priestupkov).

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne
i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu
rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a námietkami prokurátora a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo

skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Pokiaľ prokurátor poukazuje na výpoveď svedkyne Ing. H. I., ktorá vo výpovedi potvrdila, že dňa

12.07.2013 ako dendrologička vykonávala ohliadku miesta výrubu drevín, našla množstvo vyrúbaných
drevín a na základe vykonaného merania zistila, že z vyrúbaného agáta bieleho 10 kusov malo vo výške
130 cm obvod väčší ako 40 cm, preto vypočítala len spoločenskú hodnotu týchto drevín, starší výrub,
neuskutočnený v roku 2013, neevidovala ani nezapisovala, treba uviesť, že z jej výpovede vyplývajú ajiné skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. Menovaná svedkyňa uviedla aj to, že
z obhliadky urobila fotodokumentáciu, avšak neodfotila všetky pne a na fotografiách nepoužila meradlo.
S poukazom na svoje vzdelanie nevie určiť čas výrubu, tento posudzovala len podľa odhadu - vizuálne.

Čas výrubu vie určiť len znalec. Piliny po pílení na mieste výrubu nevidela.

Odvolací súd poukazuje i na výpoveď svedka - poškodeného N. D. na hlavnom pojednávaní, ktorý tiež
uviedol, že v tejto veci podal svedok K. T. trestné oznámenie, o čom boli vyrozumení v júni 2013. Vykonal
miestne šetrenie na označenom pozemku, na ktorom bol prítomný aj svedok K. T.. Prešiel celý pozemok.

Cesta už bola vytvorená a nachádzala sa tam kopa zeminy, v ktorej boli konáre, ale nemožno vylúčiť,
že aj nejaké pne stromov. Pne, ktoré neboli zahrnuté, boli kmeňmi agátov a boli staršie ako jeden rok,
prípadne dva roky, alebo sa nedalo určiť, kedy boli stromy spílené. Vyrúbané kríky nevidel.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedkov okresný súd správne postupoval, keď zisťoval pomer týchto
k obžalovanému, aby mohol vyhodnotiť vierohodnosť výpovede jednotlivých svedkov. Odvolací súd sa

stotožňuje so záverom okresného súd ohľadom vierohodnosti ich výpovede.

Okresný súd správne pri svojich záveroch vychádzal z vyššie uvedených výpovedí svedkov N. D. a
Ing. H. I., ktorí vykonali obhliadku miesta výrubu. Z odvolania prokurátora je zrejmé, že tento selektoval
len tie časti ich výpovede, ktoré boli pre obžalobu výhodné, čo však nie je prípustné. Pokiaľ ide o

fotodokumentáciu a stanovisko treba zdôrazniť, že na fotodokumentácii absentuje meradlo, ktoré by
verifikovalo zistené rozmery pňov a tak výpočty vyššie uvedenej svedkyne nemožno (ako správne
uviedol súd prvého stupňa) považovať za objektívny dôkaz. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výpovede
svedkov Ing. K. H. a W. H. sú len čiastočne vierohodné.

Napokon tak správne okresný súd aplikoval zásadu in dubio pre reo, pretože na základe vykonaného
dokazovania neboli bez rozumných pochybností preukázané rozmery vypílených stromov, čas ich
výrubu a ani plocha a druh vyrúbaných krovinatých porastov. A preto krajský súd odvolanie prokurátora
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.