Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212417
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216212417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ľ.
Q.P., R.. XX.XX.XXXX, Q. J. XX, J. J., 2/ E. Q., R.. XX.XX.XXXX, J. J.Č. XXX, o zaplatenie 13.982,69
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9.985,16 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9.985,16 eur od 01.05.2016 do zaplatenia,
to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 92,- eur mesačne vždy k poslednému dňu v tom

- ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania
tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny nad sumu 11.041,57 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z istiny nad sumu 11.041,57 eur od 01.05.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaných k
zaplateniuspoločneanerozdielneistinyvovýške13.982,69eurspoluspríslušenstvompodľažalobného
návrhu a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým,
že žalobca na základe úverovej zmluvy zo dňa 08.03.2011 poskytol žalovaným peňažné prostriedky

vo výške 17.000,- eur, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných
mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaných s platením splátok úveru vyhlásil
veriteľ na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.10.2014 mimoriadnu splatnosť úveru k
tomuto dátumu a zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaní do predčasného
zosplatnenia úveru zaplatili na istine celkovo sumu 3.017,31 eur (č.l. 51, č.l. 6), pričom po započítaní
ďalších úhrad vykonaných žalovanými po 30.10.2014 zostala istina vo výške 11.041,57 eur (vyjadrenie
žalobcu z 18.09.2018 na č.l. 115). Žalobca si v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa

18.09.2018 uplatnil voči žalovaným nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 11.041,57 eur, riadny úrok
vo výške 10,9 % ročne zo sumy 11.041,57 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 11.041,57 eur od 01.05.2016 do zaplatenia.2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadrili v lehote 10 dní, súd doručil žalovaným 10.06.2018 a postupom podľa § 116 ods. 2 C. s. p.
zverejnením oznámenia dňa 13.06.2018. Žalovaní sa k žalobe s prílohami nijakým spôsobom nevyjadrili.

Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

3. Nakoľko žalobca ešte pred prvým pojednávaním vo veci (podaním zo dňa 18.09.2018) vzal svoju
žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny nad sumu 11.041,57 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny nad sumu 11.041,57 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a
v zmysle upraveného žalobného návrhu v tomto podaní (č.l. 119) aj v časti úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v sume 1.926,92 eur, ktoré už žalobca podľa zmeneného žalobného
návrhu nežiadal priznať (a tieto neboli späťvzaté už skôr aj podaním z 23.11.2016), súd konanie v
tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP (výrok II) bez zisťovania súhlasu žalovaných.

Pokiaľ žalobca v uvedenom podaní ďalej uvádza, že svoju žalobu berie späť aj v časti úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.926,92 eur, súd tu konštatuje,
že žalobca si v konaní neuplatňoval vyčíslené úroky a úroky z omeškania nad uvedenú sumu, a teda
súd podanie zo dňa 18.09.2018 nemohol posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby aj v uvedenej časti
a táto časť podania zostala bezpredmetná.

4.Vovecibolonariadenépojednávanienadeň26.09.2018,ktorésúdvykonal vneprítomnosti
žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (Žaloba čl. 1-41 vrátane
výzvy na úhradu dlžnej sumy s doručenkami, zmluvy o úvere VOP sadzobníka poplatkov a výpisu z

úverového účtu, Čiastočné späťvzatie žaloby a doplnenie žaloby čl. 53-56, Návrh na zmenu žalobcu s
prílohami čl. 71-79, Podanie žalobcu z 18.09.2018, Odpoveď na lustráciu v SP na obidvoch žalovaných)
ako aj prednesom žalovaných, ktorí na pojednávaní uviedli, že nepopierajú čerpanie úveru ako ani výšku
vykonaných úhrad na predmetný úver, všetko tak ako to vyplýva z písomných podaní žalobcu, pričom
žiadajú, aby úver mohli aj naďalej splácať. Žalovaný 1/ uviedol, že do času jeho rozvodu so žalovanou

2/ v roku 2013 splácali tento úver spoločne s tým, že úver bol vzatý na prestavbu rodinného domu, ktorý
je vo vlastníctve matky žalovanej 2/. Po tom, ako sa žalovaní rozviedli a žalovný 1/ sa odsťahoval z
tohto spoločného obydlia, žalovaní prestali splácať predmetný úver, resp. boli vykonané iba príležitostné
úhrady tak ako ich uvádza žalobca vo svojich podaniach. K svojim zárobkovým pomerom žalovaný 1/
uviedol, že pracuje v Rakúsku, kde zarába v hrubom 1000 - 1200,- eur mesačne, pričom výdavky má

mesačne vo výške 200,- eur na 2 deti a 300,- eur na živobytie, nájomné a chod domácnosti. K podaniu
žalobcu z 30.08.2018 prehlásil, že by vládal splácať predmetný úver mesačnými splátkami vo výške 92,-
eur. Žalovaná 2/ na pojednávaní taktiež súhlasila so splácaním tohto dlhu vo výške 92,- eur mesačne
tak ako to žalobca v jeho poslednom podaní navrhol. Splácanie dlhu odôvodnila tým, že je na materskej
dovolenke a jej jediným príjmom je materská dávka vo výške 230,- eur mesačne.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Pôvodný veriteľ
(Poštová banka a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaní ako dlžníci nekonali v predmetnej sporovej veci v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaní dňa 08.03.2011 uzavreli úverovú

zmluvu č.XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 17.000,- eur s
ročnou úrokovou sadzbou 10,90 %, RPMN 12,19 %, s konečnou splatnosťou 15.03.2021 a s počtom a
výškou splátok: 120 x 249,90 eur. V súlade s článkom 9 Obchodných podmienok pre úvery na bývanie
v znení účinnom od 20.08.2010 vyhlásil žalobca listom zo dňa 30.10.2014 mimoriadnu splatnosť úveru,
čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru vo výške

14.692,13eur.Žalovanídopredčasnéhozosplatneniaúveruzaplatilinaistinecelkovosumu3.017,31eur
(č.l. 51, č.l. 6), pričom po započítaní ďalších úhrad vykonaných žalovanými po 30.10.2014 zostala
istina vo výške 11.041,57 eur (vyjadrenie žalobcu z 18.09.2018 na č.l. 115).Žalobca si v tomto konaní
po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 18.09.2018 uplatnil voči žalovaným nezaplatený zvyšok istinyúveru vo výške 11.041,57 eur, riadny úrok vo výške 10,9 % ročne zo sumy 11.041,57 eur od 01.05.2016
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 11.041,57 eur od 01.05.2016 do
zaplatenia.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu

o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebitelia. Žalobca sa domáhal svojich
nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a títo sa zaviazali vrátiť
ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako
veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto
účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 08.03.2011

je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je
spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (viď aj bod 4.4 zmluvy) a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v

listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
vzneníplatnomaúčinnomkudňuomeškania(sprihliadnutímnaskutočnosť,žesajednáoprávnyvzťah,
ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaní nárok žalobcu

nijako nesporovali po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania,
a to aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie istiny 9.985,16 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9.985,16 eur od 01.05.2016 do zaplatenia bola podaná
dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie s platením mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu

splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou (článok 9 Obchodných podmienok), ako aj zákonnou
úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) predčasne zosplatnený ku dňu 30.10.2014,
čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru. Žalovaní do
predčasného zosplatnenia úveru zaplatili na istine celkovo sumu 3.017,31 eur (č.l. 51, č.l. 6), pričom
po započítaní ďalších úhrad vykonaných žalovanými po 30.11.2014 zostala podľa výpočtov žalobcu
istina vo výške 11.041,57 eur (vyjadrenie žalobcu z 18.09.2018 na č.l. 115). Súd však z prehľadu

započítania jednotlivých úhrad obsiahnutého vo vyjadrení žalobcu z 18.09.2018 na č.l. 117 zistil, že
úhrady žalovaných po predčasnom zosplatnení úveru vo výške 2.158,55 eur boli v rozsahu sumy
1.056,41 eur započítané na riadne úroky vzniknuté po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (nad sumu
1.102,14 eur, ktorá bola započítaná na úroky z omeškania vzniknuté po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru), pričom nakoľko podľa názoru súdu žalobca na tieto riadne úroky nemá nárok (viď podrobné

vysvetlenie v odseku 8 odôvodnenia), a teda aj suma úhrad 1.056,41 eur mala byť pri správnom postupe
veriteľa započítaná na istinu úveru, súd túto istinu priznavo výške 9.985,16 eur (táto suma vyšla po
odrátaní sumy 1.056,41 eur od žalobcom udaného zostatku istiny 11.041,57 eur), a to s prislúchajúcim
príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň zaviazal žalovaných
ako solidárny dlžníkov aj k zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny

od 01.05.2016 do zaplatenia, keďže sa žalovaní s plnením svojich záväzkov dostali do omeškania.

8. Pokiaľ ide o uplatnené riadne úroky vo výške 10,90 % ročne zo sumy 11.041,57 eur od
01.05.2016 do zaplatenia, ako aj v sume 1.056,41 eur, ktoré úroky vznikli po vyhlásení predčasnej
splatnosti až do 30.04.2016 (viď predchádzajúci odsek odôvodnenia), súd tento nárok žalobcovi

nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník
je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného
zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania

(R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k.
IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo

získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom
prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval
ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu

v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac
veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného
splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani
dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 10,90 % z
celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny

(žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou
podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní
úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda
zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre
obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok

žalobcovi nepriznal.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo
výroku I a nárok, pri ktorom bolo konanie zastavené výrokom II) zamietol (výrok III).Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a §
255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti
žalovaným v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % v časti
istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore (vrátane rozsahu späťvzatej žaloby a
zastaveného konania z dôvodu úhrad žalovaných). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).