Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010043
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5616010043.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.
januára 2019 odvolanie obžalovaného C. G. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/15/2016 zo dňa 30.4.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/15/2016 z 30.4.2018, bol obžalovaný C. G.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 19.5.2015 v čase o 18.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, ev. č. LM 235

BB po štátnej ceste II/584 v smere Huty - Liptovské Matiašovce, okres Liptovský Mikuláš, v ktorom úseku
je dopravnou značkou IP 24A (zóna s dopravným obmedzením) najvyššia povolená rýchlosť 40 km/h v
obochsmeroch,akeďprechádzalpravotočivouzákrutouvkm26,30rýchlosťouasi72km/hstoleranciou
+/- 5%, neprispôsobil rýchlosť vozidla dopravnému značeniu, svojim schopnostiam a stavu vozovky,
prešiel s vozidlom optickým stredom vozovky do protismeru, kde sa zrazil ľavou prednou stranou vozidla
s motocyklom zn. Kawasaki LE 650A, ev. č. 9S8021, MPZ CZ, ktorý viedol A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom

W. R., L. XXXX, okres Kolín, Česká republika, ktorý následkom zrážky padol na zem a pri zrážke a
páde utrpel zlomeninu ľavej časti panvy, otvorenú zlomeninu ľavej stehennej kosti, zlomeninu vonkajšej
strany ľavého členka, vykĺbenie ľavého členka, roztrhnutie šľachovo-väzivového aparátu ľavého členka,
vykĺbenie ľavého lakťového zhybu, zlomeninu dolnej časti ľavej ramennej kosti, zlomeninu lakťového
výbežku lakťovej kosti vľavo s posunom úlomkov, devastačnú ranu ľavého predkolenia, natiahnutie
šľachovo-väzivového aparátu v driekovej časti chrbtice, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu v

hrudnej časti chrbtice, na ktoré zranenia je liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu
10-12 mesiacov, pričom poškodením motocykla zn. Kawasaki LE 650A, ev.č. 9S8021, MPZ CZ a
osobných vecí vznikla A. U. škoda vo výške 2.590,- Eur a z titulu bolestného vznikla škoda vo výške
12.441,- Eur a obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 16 ods. 1, 5 a § 3 ods. 2 písm. a), b) zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov, ktorého
výkon mu bol za splnenia zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr.
zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Obžalovanému bol súčasne za splnenia
zákonných podmienok podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na dobu 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd

poškodeného A. U., nar. XX.X.XXXX v D., Česká republika, trvale bytom L. XXXX, W. R., okres Kolín,
Česká republika, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal
odvolanie obžalovaný C. G., a to proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste.

Obžalovaný podané odvolanie zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu písomným podaním zo
dňa 24.7.2018, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24.7.2018, a to nasledovne:

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodňuje tým, že zobral za hodnoverné výpovede svedkov a
poškodeného s tým, že podľa ich tvrdení obžalovaný išiel neprimerane rýchlo a prešiel cez pomyselnú

čiaru stredu vozovky a tak došlo k zrážke motorky a motorového vozidla s tým, že vozidlo sa v dôsledku
brzdenia dostalo do šmyku. V ďalšom sa súd odvoláva na stanovisko znalca Ing. S. Chomu, ktorý
ako príčinu nehody určil nesprávnu techniku jazdy obžalovaného a túto vyhodnotil ako vysoko rizikovú,
pretože podľa názoru znalca obžalovaný poškodenému spôsobom jazdy vytvoril tzv. náhlu prekážku
a vodič motocykla nedokázal zabrániť nehode ani pri dodržaní primeranej, resp. povolenej rýchlosti v
danom úseku.

Obžalovaný sa necíti byť vinný zo zavinenia dopravnej nehody a na svoju obhajobu uvádza, že nebol to
on, kto vznik dopravnej nehody zavinil. Trasu a zákrutu, kde došlo k dopravenej nehode, dobre pozná,
ako vodič z povolania týmto miestom a v tomto smere prechádzal minimálne 1 až 2 - krát mesačne pri
cestách väčšinou smerujúcich do Poľska. Nevedel odhadnúť rýchlosť, akou v čase dopravnej nehody
jazdil, ale predpokladal, že keď mal zaradený tretí prevodový stupeň, bežne pri takomto prevodovom

stupni jazdí rýchlosťou medzi 40 - 50 km/h, aj keď toto je len jeho odhad. Nakoľko v tom čase bola v
predmetnom úseku obmedzená rýchlosť na 40 km/h, nevedel sa jednoznačne vyjadriť, či išiel pod 40
km/h, alebo prekročil túto rýchlosť.
V prípravnom konaní bol do konania pribratý znalec z odboru dopravy. Znalec v znaleckom posudku
okrem iného konštatuje, že technika vozidla Renault (vozidla obžalovaného) sa mu javí ako nesprávna,

vodič preukázateľne prekročil povolenú rýchlosť 40 km/h. Ako a na základe čoho znalec dospel k
takémuto záveru a ako stanovil rýchlosť jazdy obžalovaného na cca 72 km/h, je pre obhajobu veľkou
neznámou. Je absolútne nelogické, ako môže znalec v znaleckom posudku uviesť, že na základe
sekvencie brzdenia vozidla, ktoré má systém ABS, ktoré evidentne nemôže dovoliť dostať vozidlo do
šmyku, ako to popisuje poškodený a následne svedkovia, čiže zrejme znalec na základe výpovedí týchto

svedkov skonštatoval, že vozidlo, ktoré má ABS, sa dostalo do šmyku, a to v dôsledku prekročenia
rýchlosti, následkom čoho vozidlo obžalovaného zavinilo dopravnú nehodu. Znalec zrejme za brzdné
stopy vozidla obžalovaného vyhodnotil stopy, ktoré sa nachádzali na vozovke po iných vozidlách pred
nehodou prechádzajúcich po tomto úseku cesty a ktoré tam jazdili cestné preteky do vrchu. V žiadnom
prípade sa nejednalo o brzdné stopy vozidla obžalovaného.

Obhajoba žiadala doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva, ktorý
by (obhajoba predpokladá) vyvrátil tvrdenie znalca, že vozidlo obžalovaného, ktoré má ABS systém,
sa dostalo do šmyku za takých okolností, ako to konštatuje znalec Ing. Chomo. V listinnom dôkaze
- odbornom vyjadrení Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 10.10.2017 sa konštatuje, že motocyklista
nejazdil pri pravom okraji vozovky, teda jazdil pri pomyselnom strede vozovky. Pri takomto spôsobe

jazdy motocyklistu, pri prejazde motocykla zákrutou došlo k nakloneniu motocykla a tento ľavou časťou
zachytil vozidlo obžalovaného. Stanovisko konštatuje, že motocyklista nešiel pri pravom okraji vozovky,
ako to vo svojej výpovedi deklaroval poškodený.
Za existujúceho dôkazného stavu, keď súd prvého stupňa zamietol dôkazný návrh obhajoby vykonať
znalecké dokazovanie o vzniku a príčine dopravnej nehody, vznikli dôvodné pochybnosti o vine vodiča

obžalovaného, a preto obhajoba pri uplatnení zásady in dubio pro reo považuje za správne oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby.
Z uvádzaných dôvodov obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa prokurátor vyjadril v písomnom podaní zo dňa 16.8.2018,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17.8.2018, a to nasledovne:

Obžalovaný v odôvodnení odvolania uvádza, že popiera spáchanie skutku v tom, že on nezavinil
dopravnú nehodu, lebo zákrutu a trasu, kde došlo k dopravnej nehode, pozná veľmi dobre, je vodič z

povolania a týmito miestami jazdí jeden až dva krát mesačne. Nevedel odhadnúť rýchlosť, akou jazdil,
ale predpokladal, že keď mal zaradený tretí prevodový stupeň, tak išiel rýchlosťou 40 až 50 km/h. Vyjadril
nesúhlas so závermi znaleckého posudku znalca z odboru dopravy, ktorý techniku vozidla obžalovaného
vyhodnotil ako nesprávnu, pričom vodič obžalovaný prekročil povolenú rýchlosť 40 km/h. Obžalovanývyslovil, že mu nie je známe, na základe čoho znalec dospel k takémuto záveru a rýchlosť jeho vozidla
vypočítal na približne 72 km/h. Obžalovaný nesúhlasí s vyjadrením znalca, že na základe sekvencií
brzdenia vozidla, ktoré má ABS a ktoré evidentne nemôže dovoliť dostať vozidlo do šmyku, ako to

popisuje poškodený a svedkovia. Ako brzdné stopy vozidla obžalovaného znalec zrejme vyhodnotil
stopy, ktoré sa na vozovke nachádzali ešte pred nehodou od vozidiel, ktoré jazdili cestné preteky do
vrchu. Obžalovaný ďalej poukázal na ním predložené odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva
v Žiline zo dňa 10.10.2017, podľa ktorého motocyklista nejazdil pri pravom okraji vozovky a ak by sa
nepohyboval pri strede vozovky, nedošlo by k zachyteniu ľavou časťou osobného motorového vozidla.

Obžalovaný nesúhlasí s tým, že súd zamietol návrh obhajoby vykonať ďalšie znalecké dokazovanie
ohľadom vzniku a príčiny dopravnej nehody.
Prokurátor sa nestotožňuje s vyjadrením obžalovaného, čo sa týka posudzovania rýchlosti, akou
obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase pred dopravnou nehodou a v čase dopravnej nehody a tiež
s úvahami obžalovaného o vyhodnotení brzdných stôp na vozovke znalcom z odboru dopravy. V tejto
súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa sudca podrobne zaoberal

všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v nadväznosti na dôkazy vykonané v
prípravnom konaní. Sudca podrobne každý dôkaz rozobral a vyhodnotil, pričom s jeho vyhodnotením
dôkazov sa plne stotožňuje. Znalec Ing. Chomo sa v znaleckom posudku podrobne a zodpovedne
zaoberal jednak spôsobom jazdy obžalovaného, ako aj poškodeného, zodpovedne vyhodnotil rýchlosti
obidvoch motorových vozidiel a tiež sa podrobne zaoberal aj možnosťami zabránenia vzniku dopravnej

nehody tak zo strany obžalovaného, ako aj poškodeného. Uviedol, že obžalovaný preukázateľne
prekročil v tom čase v danom úseku povolenú rýchlosť 40 km/h a krátko pred nehodou jazdil rýchlosťou
cca 72 km/h, čo bolo príčinou, že s vozidlom nezvládol prechod cez pravotočivú zákrutu, pretože ho
s vozidlom „vynieslo" a vytvoril tak z technického hľadiska náhlu prekážku poškodenému, ktorý viedol
motocykel zn. Kawasaki. Znalec vzal do úvahy, že z obidvoch strán vozovky sa nachádzali zbytky

posypového materiálu, to znamená, že ani poškodený sa nemohol s motocyklom pohybovať úplne pri
pravom okraji vozovky, pretože to bolo pre neho nebezpečné. Pokiaľ by sa bol obžalovaný s vozidlom
pridržiavalbližšiekpravémuokrajuvozovkyadodržalstanovenúrýchlosť,nebolbyprešielľavoustranou
svojho vozidla za pomyselnú stredovú čiaru a nebolo by došlo k zrážke s motocyklom poškodeného.
Znalec ďalej konštatoval, že aj keď poškodený prekročil stanovenú rýchlosť, ktorú znalec vypočítal na 56

km/h pred nehodovým dejom, rýchlosť motocykla nemala vplyv na vznik dopravnej nehody, pretože sa
pohyboval vo svojom jazdnom pruhu. Znalec sa zaoberal aj možnosťami zabránenia vzniku dopravnej
nehody tak obžalovaným, ako aj poškodeným, pričom uviedol, že pokiaľ by obžalovaný dodržal povolenú
rýchlosť, nebol by prešiel cez pomyselnú čiaru stredu vozovky a k zrážke by nedošlo. V prípade, že
by motocyklista, to znamená poškodený, jazdil rýchlosťou 40 km/h, tak pri spôsobe jazdy

obžalovaného by došlo k dopravnej nehode, pretože to bol obžalovaný, ktorý prešiel do koridoru jazdnej
dráhy poškodeného.
Úvaha obžalovaného o brzdných stopách po vozidle, nemá oporu v znaleckom posudku, pretože znalec
sa neodvoláva na brzdné stopy, podľa ktorých by určil trajektóriu vozidiel. Okrem toho obžalovaný ani
žiadnym dôkazom nepreukázal, že nejaké brzdné stopy mali pochádzať od vozidiel, ktoré tam pred tým

jazdili cestné preteky do vrchu. Nie je známe, či aj nejaké cestné preteky tam boli a kedy.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý
sa zaoberal vlastne len možnosťami zabránenia vzniku dopravnej nehody, avšak podrobnejšie sa k
príčinám vzniku dopravnej nehody v tomto odbornom vyjadrení ústav nezaoberal.
Okresný súd správne a zákonne uznal vinu obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., pretože obžalovaný pri jazde prekročil
povolenú rýchlosť, čo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody a teda porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona. Súd obžalovanému súčasne uložil primeraný trest.
Z uvedených dôvodov navrhuje odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným C. G. nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľaustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak
na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom

dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových
zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súdpostupovalprihodnotenídôkazovdôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazáklade

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj
v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku

podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného C. G. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a
trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto
konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného C. G. v rozsahu, v akom

sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho
obhajobyprezentovanejvcelomdoterajšomkonaní.ObžalovanýC.G.založilodvolanienaopakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami
obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na

odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný C. G. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný
C. G. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje
práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za
vinu, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom,

závery znaleckého posudku vypracovaného v tejto veci Ing. Stanislavom Chomom, znalcom z odboru
cestnej dopravy a vyjadril sa aj k ďalším skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a
rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného C. G., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a

nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.Aj keď obžalovaný C. G. počas celého trestného konania sa necíti byť vinným zo spáchania žalovaného
skutku a popiera zavinenie dopravnej nehody jeho osobou, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov

vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného. Vykonané dôkazy vytvárajú
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich
priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný C. G. spáchal
žalovaný skutok ublíženia na zdraví. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný C. G. spáchal žalovaný skutok

prečinu ublíženia na zdraví v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania primárne spochybňuje a namieta závery znaleckého
posudku vypracovaného ohľadne priebehu nehodového deja Ing. Stanislavom Chomom, znalcom
z odboru cestnej dopravy. V tomto smere aj krajský súd zastáva názor, že tieto námietky sú výlučne v
rovine tvrdení obhajoby, majúce za cieľ zbaviť obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný

skutok. Tieto obhajobou produkované námietky nepredstavujú žiaden reálny základ pre vyslovenie
vážnych pochybností o správnosti záverov znalca Ing. Chomu. Rovnako tak obhajoba nepredložila
žiaden relevantný dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné konštatovať zrejmú nesprávnosť
záverov znaleckého posudku tohto znalca. Vypracovaný znalecký posudok aj pre krajský súd vyznieva
presvedčivo a logicky, pričom znalec tak v rámci písomne vypracovaného znaleckého posudku, ako aj

počas výsluchu na hlavnom pojednávaní erudovaným spôsobom vysvetlil závery, ku ktorým dospel (teda
nemožno sa stotožniť s námietkou obhajoby, že nie je zrejmé, akým spôsobom znalec dospel k záveru
o rýchlosti vozidla obžalovaného a k technike jazdy vozidla obžalovaného a motocykla poškodeného
bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody). Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní súčasne znalec
reagoval na námietky obhajoby voči ním vypracovanému znaleckému posudku, ktoré obhajoba opakuje

aj v podanom odvolaní, pričom podľa názoru krajského súdu sa znalec Ing. Chomo v rámci výsluchu
dostatočným spôsobom s týmito vysporiadal. Aj napriek týmto námietkam obhajoby znalec naďalej
zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku a tieto žiadnym spôsobom nekorigoval, pričom
uvedené dostatočne presvedčivo a erudovane zdôvodnil. K znaleckému posudku vypracovanému
znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Chomom je tiež nutné dať do osobitnej pozornosti, že znalec

bol privolaný na miesto dopravnej nehody krátko po jej vzniku, mal teda možnosť bezprostredne po
dopravnejnehodeoboznámiťsasosituáciouastopaminamiestesamotnejdopravnejnehodyasúčasne
ajpotomneskôrsadostavilpriamonamiestodopravnejnehodyzaúčelomvykonaniapotrebnýchmeraní
z hľadiska jeho odbornej znaleckej činnosti.

Aj keď sa obžalovaný aj naďalej cíti nevinný zo zavinenia dopravnej nehody, následkom ktorej
poškodený A. U. utrpel zranenia popísané v skutku napadnutého rozsudku, s poukazom na dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní (výpoveď svedka poškodeného, očitých svedkov dopravnej nehody,
závery znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy, listinné dôkazy týkajúce sa najmä
dokumentovania miesta dopravnej nehody), ani krajský súd nemá žiadne pochybnosti o zavinení

dopravnej nehody obžalovaným, ako uvedené ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
K vzniku dopravnej nehody jednoznačne došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy a porušením
povinností vodiča obžalovaným, ktorý v predmetnom úseku cesty preukázateľne prekročil povolenú
rýchlosť 40 km/h (znalec vypočítal rýchlosť vozidla obžalovaného pred samotným nehodovým dejom a
sekvenciou brzdenia 72 km/h s možnou odchýlkou +/- 5%) a z hľadiska straty smerovej stability pri jazde

smerovým oblúkom aj limitnú rýchlosť pri jazde týmto smerovým oblúkom, čím sa vozidlo obžalovaného
čiastočne dostalo do koridoru pohybu protiidúceho motocykla poškodeného a zároveň poškodenému
ako vodičovi vytvorilo z technického hľadiska náhlu prekážku. Znalec síce aj u vodiča motocykla
(poškodeného A. U.) konštatoval nesprávnu techniku jazdy vzhľadom na prekročenie povolenej rýchlosti
40 km/h, avšak vyššia rýchlosť motocykla poškodeného nevyvolala kolíznu situáciu vzhľadom na to, že

poškodený s motocyklom preukázateľne jazdil vo svojom jazdnom pruhu. Ak aj poškodený jazdil vyššou
ako povolenou rýchlosťou, pokiaľ by sa obžalovaný nebol s vozidlom čiastočne dostal do jeho jazdného
pruhu a bol by jazdil v koridore svojho jazdného pruhu, k vzniku dopravnej nehody by nebolo došlo.
V danom prípade teda absentuje akékoľvek zavinenie (príp. spoluzavinenie) poškodeného na vzniku
dopravnej nehody.

Obžalovaný v rámci podaného odvolania vyslovil názor, že to bol práve poškodený, kto dopravnú
nehodou zavinil, nakoľko podľa neho pri prechode zákrutou došlo k nakloneniu motocykla smerom do
jazdného pruhu obžalovaného a v dôsledku naklonenia poškodený ľavou časťou motocykla zachytilvozidlo obžalovaného. K takejto obžalovaným prezentovanej verzii vzniku dopravnej nehody krajský súd
uvádza, že táto je v danom prípade nereálna a vylúčená. Ak by malo k dopravnej nehode dôjsť takýmto
obžalovaným prezentovaným spôsobom, k zrážke motocykla poškodeného s vozidlom obžalovaného by

muselo dôjsť v koridore jazdného pruhu obžalovaného. V danom prípade však k zrážke preukázateľne
došlo v koridore jazdného pruhu poškodeného, čomu logicky zodpovedá popis priebehu dopravnej
nehody znalcom Ing. Chomom v rámci vypracovaného znaleckého posudku.

V danom prípade sa nemožno stotožniť s obžalovaným prezentovaným dojmom v rámci podaného

odvolania, že tak súd prvého stupňa, ako aj znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Chomo sa nekriticky
stotožnili s výpoveďou svedka poškodeného a očitých svedkov dopravnej nehody (ďalších vodičov
motocyklov jazdiacich spoločne s poškodeným, s ktorým sa vzájomne poznali). Súd prvého stupňa v
rámci napadnutého rozsudku pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov postupoval plne v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., teda všetky vykonané dôkazy (nielen výpovede svedka poškodeného
a ďalších svedkov) hodnotil tak jednotlivo, ako aj v súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu,

pričom následne dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré nemožno považovať za úplne totožné
s výpoveďami poškodeného a svedkov (napr. pokiaľ ide o záver o rýchlosti motocykla poškodeného
bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody). Znalec Ing. Chomo sa pred vypracovaním znaleckého
posudku oboznámil s výpoveďami poškodeného a svedkov (čo je dokonca povinnosťou znalca
oboznámiť sa s obsahom spisu), no nie je pravdou, že by ich výpovede bez ďalšieho nekriticky prevzal

do svojich záverov (v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na fakt, že znalec v rámci svojich záverov
uvádza vyššiu rýchlosť motocykla poškodeného, ako uvádzal sám poškodený). Znalec v rámci písomne
vypracovaného posudku podrobne uvádza všetky podklady (teda nielen výpovede osôb), na základe
ktorých dospel k záverom prezentovaným v znaleckom posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku
znalec výpovede osôb konfrontoval s ďalšími objektívne existujúcimi zisteniami a na základe výpočtov

a simulácie nehodového deja, s použitím štandardne aplikovaných metód pre tento odbor znaleckej
činnosti, dospel k záverom, o ktorých nemá ani krajský súd žiadne pochybnosti.

Úvaha obžalovaného o brzdných stopách po vozidle nemá oporu v znaleckom posudku, pretože znalec
sa neodvoláva na brzdné stopy, podľa ktorých by určil trajektóriu vozidiel. Rovnako oporu v znaleckom

posudku nemá ani tvrdenie obžalovaného, polemizujúce so závermi znaleckého posudku, že jeho
vozidlosanemohlodostaťdošmyku,nakoľkomá„ABS".Vsúvislostishodnotenímtechnikyjazdyvozidla
obžalovaného znalec šmyk vozidla obžalovaného nekonštatuje.

Závery znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Chomu žiadnym spôsobom nespochybňuje ani odborné

stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, vypracované na žiadosť obhajoby dňa 8.2.2018 a ktoré
bolo prečítané na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Aj zo záverov tohto stanoviska
vyplýva, že obžalovaný s vozidlom prešiel do koridoru jazdného pruhu poškodeného. Toto odborné
stanovisko v podstate rieši len parciálnu otázku možnosti zabránenia dopravnej nehode poškodeným, a
to tým spôsobom, ak by poškodený v čase dopravnej nehody bol jazdil viac pri pravom okraji vozovky. V

tejto súvislosti však opätovne krajský súd poznamenáva, že poškodený v čase vzniku dopravnej nehody
s motocyklom jazdil v koridore svojho jazdného pruhu a bol to práve obžalovaný, kto s vozidlom prešiel
do koridoru jazdného pruhu poškodeného a vytvoril mu náhlu prekážku. Možnosti poškodeného jazdiť
s motocyklom pri pravom okraji vozovky boli limitované vrstvou posypu pri pravom okraji vozovky, ktorá
bola na tomto mieste objektívne preukázaná.

Odkazujúc v ostatnom na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje, následne súd prvého stupňa postupoval správne a zákonne, keď protiprávne
konanie obžalovaného C. G., ktoré vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne posúdil

ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h)
Tr. zák. Uvedené právne posúdenie protiprávneho konania obžalovaného C. G. zodpovedá stavu veci,
ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel súd prvého stupňa prihliadať. Súd prvého stupňa
pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a logicky zdôvodnil právne posúdenie skutku práve
ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm.

h) Tr. zák. V súvislosti s takouto právnou kvalifikáciou protiprávneho konania obžalovaného odvolací
súd v podrobnostiach odkazuje na podrobné a erudované odôvodnenie napadnutého rozsudku (str. 11,
12 odôvodnenia rozsudku). V tejto súvislosti krajský súd na doplnenie uvádza, že náhle prejdenie s
vozidlom, čo i len čiastočne do koridoru jazdného pruhu oproti idúcich vozidiel, a to najmä pri vyššejrýchlosti máva za následok vážnu dopravnú nehodu s vážnymi následkami, ako tomu bolo v tomto
prípade. Súčasne aj znalec v rámci vypracovaného znaleckého posudku techniku jazdy obžalovaného, v
dôsledku ktorej došlo k tejto dopravnej nehode, vyhodnotil nielen ako nesprávnu, ale zároveň vzhľadom

na ostatných účastníkov cestnej premávky aj ako vysoko rizikovú.

Pokiaľ obžalovaný v rámci podaného odvolania aj naďalej poukazuje na potrebu doplnenia dokazovania
v zmysle jeho ďalších dôkazných návrhov, ktoré mu boli súdom prvého stupňa odmietnuté, ani v tomto
smere odvolací súd nezistil nesprávnosť, či nezákonnosť v takomto postupe prvostupňového súdu.

Navyše, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku svoje rozhodnutie veľmi podrobne
a presvedčivo zdôvodnil, preto krajský súd v tomto smere v podrobnostiach opätovne odkazuje na
dôvody uvádzané súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku (str. 12 odôvodnenia rozsudku). V
tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe.

V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného krajský súd považuje za potrebné dať
obžalovanému do pozornosti nasledovné:

Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pre reakciu orgánov činných v
trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu
spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov
činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym
rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda

nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o
voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie skutku
súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu)
podložené zamietnutie dôkazných návrhov obžalovaného nemožno považovať za porušenie práva na
obhajobu.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému C. G. sa súd prvého stupňa v súlade so zásadami
ukladania trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4
Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu

spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a
možnosti nápravy obžalovaného. Pre dosiahnutie účelu trestu bolo nutné obžalovanému ukladať aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu za splnenia zákonných podmienok
podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil práve v súvislosti s vedením
motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný porušením povinností vodiča

podľa zákona o cestnej premávke spôsobil poškodenému následok spočívajúci v ťažkej ujme na zdraví a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
navyše v prípade obžalovaného sa nejedná o disciplinovaného vodiča, ako to vyplýva z evidencie
priestupkov obžalovaného, teda za tohto stavu by nebolo zodpovedajúce stavu veci a zákonu ukladanie
trestu zákazu činnosti vodiča na úplne dolnej hranici.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej
a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky a súčasné uloženie trestu zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá na dobu 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov za zákonný a spravodlivý,
zodpovedajúci potrebám tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, keď súd prvého stupňa postupom podľa § 288
ods. 1 Tr. por. správne poškodeného A. U. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Aj v
tomto smere krajský súd v podrobnostiach odkazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody súdu prvého

stupňa uvedené na str. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.