Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5700899706
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5700899706.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Pro Ski, a.s., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08
Bratislava, IČO: 35 884 291, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Gabriela
Hrbáňová, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 252 961, v mene ktorej koná
konateľka a advokátka Mgr. Gabriela Hrbáňová, proti žalovanému: R.. V. T., bytom K. M. XXXX/XX, W.,
B., o odstránenie neoprávnenej stavby, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8 C 381/2000, o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2016 sp. zn. 5 Co 111/2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2016 sp. zn. 5 Co 111/2016 z r u š u j e a vec vracia
tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. septembra 2015 č.k. 8 C
381/2000-477 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvej inštancie rozhodoval opätovne po tom, čo Krajský súd v Žiline uznesením z 8. septembra 2005
sp.zn.5Co54/2005prvýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniezdôvodu,
že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný zriadil stavbu na pozemku
pôvodného žalobcu oprávnene. Súd prvej inštancie tak doplnil dokazovanie a dospel k presvedčeniu, že
užalovanéhonebolapreukázanáskutočnosť,žebyišlooneoprávnenústavbu.Rovnako,akoajNajvyšší
súd Slovenskej republiky v správnom konaní rozsudkom z 28. januára 2015 sp. zn. 3 Sžo 3/2014, je

súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný je právnym nástupcom Lyžiarskeho klubu Martin, pokiaľ
ide o vlastníctvo k stavbe zapísanej na LV č. XXXX postavenej na parcele č. 7153/2, dnes 7153/10
pôvodného súpisného čísla XXXX, ktoré nadobudol kúpou a dražbou. Stavbu „SKI EXPRESSA“ mal
uskutočniť Lyžiarsky klub Martin ako právny predchodca žalovaného, ktorý bol v čase, keď mu bolo
vydané stavebné povolenie v roku 1996 aj spoluvlastníkom sporného pozemku KN-C 7153/2 v k.ú.
Martin, teda pôvodný stavebník začal s výstavbou stavby „SKI EXPRESSO“ Martinské hole už v roku

1996 a 1997 na základe stavebného povolenia z roku 1996. Stavbu začal uskutočňovať so súhlasom
druhého spoluvlastníka vtedajšieho pozemku, a totiž Klubu Slovenských turistov Turca so sídlom na
Kmeťovej ulici 10 v Martine. Stavbu realizoval vybudovaním vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky
ako súčasťou stavby podľa projektovej dokumentácie už v rokoch 1996, 1997 za platnosti stavebného
povolenia vydaného na stavbu „SKI EXPRESSO“ Martinské hole. Súd prvej inštancie poukazuje na
skutočnosť, že nakoľko žalovaný je jeho právnym nástupcom, uskutočňoval v zmysle stavebného

povolenia z roku 1996 stavebné práce, ktoré boli následne dodatočne povolené ako nepovolené zmeny
stavby príslušným stavebným úradom, mestom Martin. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je
možnékonštatovať,žebyžalovanýzriadilneoprávnenústavbunacudzompozemku,vdanomprípadena
pozemku žalobcu. Žalovaný totiž vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho stavebníka Lyžiarskeho
klubu Martin, ktorý na spornom pozemku začal stavať oprávnene, titulom svojho spoluvlastníctva.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. júna 2016 sp.
zn. 5 Co 111/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1a 2 O.s.p. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Vo vzťahu k odvolacej námietke
týkajúcej sa posúdenia, či žalovaný je právnym nástupcom Lyžiarskeho klubu Martin, a s tým súvisiaca
otázka platnosti predmetného stavebného povolenia ako i k otázke, či možno vybudovanie kanalizačnej
a vodovodnej prípojky považovať za začatie stavby, odvolací súd poznamenal, že tejto problematike
bolo okrem predmetného konania venované aj rozsiahle stavebné konanie, ktoré vyústilo do konania o

správnej žalobe, o ktorej bolo s konečnou platnosťou právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2015 sp. zn. 3 Sžo/3/2014, v ktorom bola konštatovaná platnosť
predmetného stavebného povolenia ako aj právne nástupníctvo žalovaného. K namietanému súhlasu
Klubu Slovenských Turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej stavby odvolací súd poznamenal,
že tento súhlas je možné vyvodiť z Dohody o vstupe na pozemok uzavretej medzi žalovaným a
označeným klubom, kde tento klub súhlasí so vstupom na pozemok pracovníkmi a mechanizmami

firmy, ktorá realizuje stavbu pre žalovaného. Uviedol, že uvedená dohoda je aj súčasťou správneho
spisu ako sa uvádza na 4. strane odôvodnenia rozhodnutia príslušného stavebného úradu Mesta
Martin č.j.: MSS-2352/2010-Ig zo 17. februára 2010. V spisovom materiáli vzťahujúcom sa na vec sa
nachádza Zápisnica z jednania uskutočneného 7. júna 2000 medzi Klubom Slovenských turistov Turca
a žalovaným (č.l. 57-58 spisu), v ktorej sa uvádza, že označený klub objednal na základe dohody so

svojím vtedajším spoluvlastníkom Lyžiarskym klubom v septembri roku 1997 zhotovenie vodovodnej
prípojky z verejného vodovodu SEVAK-u pred hospodárskou budovou, na ktorú bol spracovaný projekt
Ski Expresso s tým, že účelom výstavby uvedenej prípojky bolo zabezpečenie dodávky pre uvedený
objekt Ski expresso. V tejto zápisnici sa uvádza, že Klub Slovenských turistov Turiec súhlasí s
pripojením objektu súp.č. XXXX na prípojku. Uvedené podľa odvolacieho súdu preukazuje súhlas

Klubu Slovenských turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej stavby, minimálne v jeho konkludentnej
podobe. Odvolací súd dospel k záveru, že v kontexte celej genézy posudzovaného sporu nemožno
ustáliť, že by právny predchodca žalovaného začal stavať na cudzom pozemku a že by ním v tom čase
plánovaná realizácia stavby napĺňala kritériá stavby neoprávnenej. Skutočnosť, že následnými prevodmi
nehnuteľností predmetná stavba de facto a de iure stojí na cudzom pozemku, súčasný vlastník, ktorý si

jej existenciu na tomto pozemku neželá, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného tak, že by táto
stavbamalanadobudnúťcharakterstavbyneoprávnenejlenvdôsledkuzmenyvlastníkovnehnuteľností,
najmä keď zmeny v osobách (subjektoch) vlastníkov predmetných pozemkov v čase začatia stavby
nebolo možné predvídať. Na záver odvolací súd poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o tom, že
kupuje pozemok zaťažený rozostavanou stavbou, čomu nasvedčuje fakt, že vstúpil do predmetného

konania na strane žalobcu.

3. Odvolací súd vydal 29. novembra 2016 opravné uznesenie sp. zn. 5 Co 11/2016, kde opravil záhlavie
rozsudku z 28. júna 2016 sp. zn. 5 Co 111/2016.

4. Žalobca proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu spolu s opravným uznesením podal dovolanie
z dôvodu, že v konaní došlo k vade spočívajúcej v tom, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože rozhodnutie odvolacieho

súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§
421 ods. 1 písm. c/ CSP). Žalobca v dovolaní poukazuje na zmätočné odôvodnenie odvolacieho
súdu, keď uvádza, že uznesenie okresného súdu obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá,
pričom rozhodoval o odvolaní voči rozsudku. Namieta, že nakoľko odvolací súd potvrdil arbitrárny,
argumentačne neudržateľný a nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie, hoci ho mal zrušiť a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, tak v postupe odvolacieho súdu došlo k vade spočívajúcej v tom,
žeodvolacísúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Poukázal na
postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 213 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Žalobca je toho názoru, že argumentácia

odvolacieho súdu o „existencii súhlasu Klubu Slovenských turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej
stavby“ sú vlastne novými skutkovými zisteniami odvolacieho súdu, ku ktorým odvolací súd dospel bez
toho, aby vyplývali z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie alebo z dokazovania v rámci
odvolacieho konania. Tento záver a argumentácia odvolacieho súdu tak podľa žalobcu nevychádza zoskutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a nemajú ani podklad vo vykonanom dokazovaní.
Žalobca namieta, že záver odvolacieho súdu o „existencii súhlasu Klubu Slovenských turistov Turca
s uskutočňovaním predmetnej stavby“ založený na Dohode a Zápisnici je tak s ohľadom na výsledky

konania pred súdom prvej inštancie a ním zistený a dokazovaný skutkový stav (t.j. na stav, že súd
prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal, v zistenom skutkovom stave ich neuviedol) a v súdnom spise sa
Dohoda a zrejme ani Zápisnica nenachádzajú), prekvapivý a nečakaný, pričom v tomto prípade žalobca
za danej procesnej situácie nemal možnosť namietať jeho správnosť a nemal možnosť sa ani s týmito
dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.

5. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcu ako nedôvodné odmietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ a „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť.

7. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný
procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,

ktorýmávsystémeopravnýchprostriedkovcivilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanie
aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými
stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné
preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012

a 7 Cdo 92/2012; v ďalšom rozhodnutia uvedené pod sp. zn. sú rozhodnutia najvyššieho súdu).

8. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v
súčasnosti,vzmyslektoréhoprávonasúdnuochranuniejeabsolútneavzáujmezaisteniaprávnejistoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež

právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,
vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

9. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto
výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny
výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo

208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená
(meritórnymrozhodnutím)musíbyťvyváženésprísnenýmipodmienkamiprípustnosti-toplatíovšetkých
mimoriadnych opravných prostriedkoch.

10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť

dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
[porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS
172/03].

11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

12. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosťsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

14. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

15. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

17.Žalobcaprípustnosťpodanéhodovolaniavyvodzujez§420písm.f/CSPa§421ods.1písm.c/CSP.

18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

20. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,
5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na
faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného

nároku.

21. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jehoodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej
je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 1 ECdo
10/2014, 3 Cdo 146/2013).

22. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za
právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

23. Časť žalobcovej argumentácie v dovolaní, ktorú uvádza pod porušením práva na spravodlivý prístup

k súdu, sa týka namietania nesprávneho právneho posúdenia. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej
úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym
posúdením (viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo
53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie
uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej
právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného
sporového konania.

26. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS

288/2015 a I. ÚS 547/2016).

27. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

28. V danom prípade obsah spisu dáva podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá
predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov,
ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide
v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa

vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok
z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh
proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Na odvolacie námietky, hoci sú podstatné pre rozhodnutie,
nedáva odvolací súd vo svojom rozhodnutí odpoveď. Odvolací súd v odôvodnení len poukázal na
to, že v danom prípade na odvolacie námietky bolo dostatočne odpovedané nielen rozsudkom súdu

prvej inštancie, ale najmä rozhodnutiami vydanými v súbežne prebiehajúcich a súvisiacich správnych
konaniach. Rovnako s prihliadnutím na to, ako aj na 16 rokov trvajúci spor považoval odvolací súd za
nadbytočné opätovne reprodukovať celú zdĺhavú genézu tejto kauzy a právne závery v nej prijaté. Pokiaľ
odvolací súd aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojich rozhodnutí odkazujú na rozhodnutia vydané v
rámci správnych konaní, táto skutočnosť navodzuje dojem, akoby súdy nižších inštancií nerozlišovali

medzi pojmami nepovolenej stavby podľa stavebnoprávnych predpisov a neoprávnenej stavby podľa
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd len konštatoval, že nevidel dôvod, prečo by sa mal prikloniť k
opozitnému záveru prezentovanému v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu z 30. augusta 2012 sp.
zn. 6 Cdo 18/2011, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje odvolateľ, keďže toto rozhodnutie nemávšeobecnú záväznosť a nebolo ani publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, ktorej účelom je zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov.

29. Žalobca ďalej namieta postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 213 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
Žalobca je toho názoru, že argumentácia odvolacieho súdu o „existencii súhlasu Klubu Slovenských
turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej stavby“ predstavuje nové skutkové zistenia odvolacieho
súdu, ku ktorým odvolací súd dospel bez toho, aby vyplývali z vykonaného dokazovania pred súdom

prvej inštancie alebo z dokazovania v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd považuje túto odvolaciu
námietkuzadôvodnú,nakoľkoodvolacísúdnapodporusprávnostiprvoinštančnéhorozsudkuvychádzal
z iných skutkových zistení ako súd prvej inštancie bez toho, že by zopakoval dokazovanie, pričom
poukázal na dôkaz na strane 8 rozsudku, a to na súhlas Klubu Slovenských turistov. Odvolací súd na
margo existencie súhlasu Klubu Slovenských turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej stavby len
uviedol, že tento je „možné vyvodiť“ a že uvedená dohoda „má byť“ súčasťou správneho spisu. Podľa

§ 383 CSP je však odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že možno
existujúci ale nevykonaný dôkaz súd prvej inštancie nemal k dispozícii a žalobca tak nemal možnosť
sa k nemu vyjadriť.

30. Navyše odvolací súd na dvoch miestach v odôvodnení rozsudku uvádza „uznesenie“ súdu prvej
inštancie, ale išlo o rozsudok. Možno sa domnievať, že ide o zrejmú nesprávnosť, ale dovolací súd
poukazuje aj na túto jeho nedôslednosť.

31. Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen

procesneprípustné,aleajopodstatnenéaďalejsasvecnoustránkoudovolanianezaoberal.Sozreteľom
na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449
ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

32. V novom rozhodnuti´ odvolaci´ su´d rozhodne znova o trova´ch po^vodne´ho konania a o trova´ch

dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.