Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 3, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011846
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114011846.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému T. R.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. R. nar. XX. XX. XXXX v Nitre
trvale bytom Hlohovec, Slovenského národného povstania 874/25

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 09.09.2014 sp. zn. 4Pv/467/13/2207-37 pre prečin porušovania ochrany
rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v priebehu mesiaca máj 2013 v katastrálnom území mesta Hlohovec na ľavej
strane nespevnenej cesty v smere od miestnej čističky odpadových vôd na pozemku s parcelným číslom
7100/1, na ktorom platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a

krajiny v znení neskorších predpisov neoprávnene, bez súhlasu príslušného orgánu a v rozpore s § 47
ods. 3, ods. 4, písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
vyrúbal a s koreňovým balom vyvrátil celkovo 10 kusov stromov agáta bieleho (Robinia Pseudoacatia)
s obvodmi kmeňov nad 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a vo výške 23 - 99 cm nad
zemou vyrúbal krovité porasty (baza čierna, svíb biely, hloh jednosemenný) na ploche cca 50 m2, čím
takto spôsobil pre Slovenskú republiku v zastúpení Obvodným úradom životného prostredia Trnava -
pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec škodu vo výške 4.058,18 Eur

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný Ľuboš Nitran stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 11.09.2014 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného T. R. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov
podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal odpor. Súd nariadil
a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného T. R., svedka - poškodeného N. D.,
svedkyňu K. J., svedka S. C., svedka C. Z., svedka W. H., svedkyňu X.. H. I., svedka A. R., svedkyňuK. H., svedka O. H., svedka K.. K. H., svedka K. D., svedkyňu D. H., svedka X.. T. C., svedka S. C.,
svedka K.. K. T. a oboznámil listinné dôkazy.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nedopustil skutku, pre ktorý na neho bola
podaná obžaloba. Priznal, že na pozemku s parcelným číslom 7100/1, k. ú. Hlohovec vyvrátil pomocou
traktora koreňové baly agátov v období troch víkendov od marca 2013 do 14.04.2013, ale stromy už

boli dávno vyrúbané. Pomáhali mu synovia A. R. a T. R.. Pred vykonávaním prác sa bol informovať na
Obvodnom úrade a bolo mu oznámené, že stromy, ktoré majú vo výške 130 cm nad zemou obvod kmeňa
do 40 cm, môže vyrúbať a nepotrebuje na to povolenie. Agáty, ktoré vypílil, mali obvod vo výške 130
cm nad zemou do 20 cm. V čase keď vypílil stromy, boli na susednom pozemku prítomní jeho mama,
synovec W. H., jeho brat K. H. a ich najmladší brat T. H.. Vykonávaním prác si robil prístupovú cestu k
chatke. Hrubšie časti stromov od priemeru 3 cm si odložil a haluzovinu spálil. Niektoré stromy, ktorých

vypílenie sa mu v obžalobe kladie za vinu, vypílili iné osoby vrátane svedka W. H. a svedka K. H..

K rodinným pomerom uviedol, že v roku 2008 sa v dedičskom konaní vzdal svojich nárokov v prospech
matky, ale následne ho oklamali a bolo mu povedané, že na pozemok, kde bola rodičovská chatka,
už nesmie vstúpiť. V rámci rozvodového konania mu robil právne poradenstvo svedok K. T., ktorý

bol priateľom synov jeho sestry - bratov Hrnčiarových. Tento sa dozvedel, že chce od ostatných
spoluvlastníkov kúpiť ich spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v tejto oblasti a v snahe podviesť ho,
hovoril týmto spoluvlastníkom, že kupujúcim nebude on, ale bratia H..

Svedok - poškodený N. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tejto veci podal svedok K. T. trestné

oznámenie, o čom boli vyrozumení v júni 2013. Vykonal miestne šetrenie na označenom pozemku, na
ktorom bol prítomný aj svedok K. T.. Prešiel celý pozemok. Cesta už bola vytvorená a nachádzala sa
tam kopa zeminy, v ktorej boli konáre, ale nemožno vylúčiť, že aj nejaké pne stromov. Pne, ktoré neboli
zahrnuté, boli kmeňmi agátov a boli staršie ako jeden rok, prípadne dva roky, alebo sa nedalo určiť,
kedy boli stromy spílené. Vyrúbané kríky nevidel. Urobil o tom záznam, fotodokumentáciu a odstúpil

vec Štátnej ochrane prírody Modra, Správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Nárok na náhradu
škody si na hlavnom pojednávaní uplatnil vo výške 4.058,18 Eur.

Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju v roku 2012 listom oslovil pán Hrnčiar, ktorý
prejavil záujem o zakúpenie jej pozemku. Zatelefonovala mu na číslo, ktoré jej v liste uviedol a išli sa

pozrieť na jej pozemok. Tento bol husto zarastený agátmi. Neskôr ju kontaktoval obžalovaný, ktorý jej
ponúkol lepšiu kúpnu cenu a pozemok mu odpredala. Keď sa o predaji dozvedela matka obžalovaného,
chcela, aby zmluvu zrušila a predala pozemok pánovi H.. Na mieste nevidela žiadne samostatné stromy,
stopy po pílení stromov ani terénnych úpravách.

Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu so sestrou - svedkyňou K. J. zdedili po otcovi
pozemok, o ktorého odkúpenie prejavil záujem pán Hrnčiar. O. v roku 2012 sa tam boli pozrieť, avšak on
zostal stáť pri ceste, lebo pri ceste boli kríky vysoké asi tri metre a ďalej vidieť nebolo. Neboli tam stopy
po výrube ani terénnych úpravách. Z finančných dôvodov nakoniec predal pozemok obžalovanému.

Svedok C. Z., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na predmetnom pozemku bol pred 30 - 40 rokmi.
Dal spolu s K. Z. obžalovanému súhlas na vyčistenie pozemku. V prvej polovici roka 2013 bol u neho
obžalovaný a povedal mu, že by mal záujem o odkúpenie jeho pozemku, a že na ňom plánuje vykonať
terénne úpravy a vyrúbať kríky. Povedal obžalovanému, že ak bude pozemok predávať, bude prvý,
ktorému ho ponúkne. Kvôli tomuto pozemku sa mu H.oví vyhrážali.

Svedok W. Hrnčiar, krstný syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že je spoluvlastníkom
predmetného pozemku spolu so Štefan Z. a ďalšími osobami. V. v máji 2013 vyrúbal na ploche asi 5
m x 60 m porast a medzi týmto porastom bolo 4 až 5 ks veľkých agátov s obvodom kmeňa 90 cm.
Obžalovaný ich pílil motorovou pílou a pomáhal mu pri tom syn Dávid R. a ešte jeden muž, ktorého

nepoznal. Tí odnášali odpílené časti na kopu. Vyrúbané kríky obžalovaný oblial naftou a zapálil. Spolu
s K. H. meral odpílené stromy 130 cm od spodnej časti ich kmeňa a mali obvod 85 - 90 cm. Takýchto
agátov tam bolo 4 až 5 kusov. Ostatné agáty boli tenšie, obvod mali vo výške 130 cm asi 30 cm. Hrubšie
kmene neskôr popílil na metrové kusy a zahrnul hlinou. Terénne úpravy robil obžalovaný 3 až 4 víkendy.Keď pílil obžalovaný stromy boli na mieste prítomní K. H., O. H., D. R., K. H., K. D. a K. B.. Oslovil
obžalovaného, aby prestal s výrubom, avšak ten a mu vysmial. Políciu nezavolal, pretože babka D. R.
mu povedala, aby to nechal tak. Kríky pílil obžalovaný odhadom na ploche 30 - 40 m2. Kmeňové obaly

obžalovaný vyvrátil traktorom zo zeme a zahrnul hlinou. Svedok priznal, že aj on v tejto oblasti piloval
stromy. Prvý krát mal povolenie z Mestského úradu avšak druhý krát povolenie nemal, tak za vypílenie
menších agátov dostal pokutu vo výške 20 Eur. Bolo na neho podané trestné oznámenie za vypílenie
agátov staršieho dáta, avšak tieto vypílil jeho dedko a obžalovaný mu pri tom pomáhal. Jeho brat svedok
K. H. pílenie stromov obžalovaným fotil.

V prípravnom konaní svedok uviedol, že silných agátov vypílil obžalovaný 10 -11 kusov, menších agátov
vysokých asi 6 - 7 metrov v počte 40 kusov a kríky vypílil na ploche 50 až 60 metrov štvorcových. K
uvedenému rozporu svedok uviedol, že asi je pravda, čo povedal v prípravnom konaní.

Svedkyňa X.. H. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Obvodný úrad Hlohovec požiadal štátnu

organizáciuvoveciochranyprírodyoobhliadkuaostanoviskovovecivýrubudrevínnaparceleč.7100/1
v katastrálnom území Hlohovec. Ako dendrológ pracujúci pre uvedenú organizáciu vykonala obhliadku
dňa 12.07.2013. Prešla len časť pozemku, na ktorom bol uskutočnený výrub na úseku dlhom asi 50 m
a širokom 5 až 6 metrov. Bolo nájdených 10 kusov vyrúbaných alebo i s koreňovým balom vyvrátených
drevín agátu bieleho a krovinaté porasty na ploche asi 50 m2, kde prevládala baza čierna, svib biely

a hloch jednosemenný. Starší výrub, neuskutočnený v roku 2013, neevidovala ani nezapisovala. Z
obhliadky urobila fotodokumentáciu, avšak neodfotila všetky pne a na fotografiách nepoužila meradlo.
S poukazom na svoje vzdelanie nevie určiť čas výrubu, tento posudzovala len podľa odhadu - vizuálne.
Čas výrubu vie určiť len znalec. Piliny po pílení na mieste výrubu nevidela. Nájdené pne odmerala vo
výške rezu a to tak, že odmerala obvod a výšku pňa. Našla veľké množstvo vyrúbaných drevín, z ktorých

väčšina mohla byť vyrúbaná bez súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny. Po vykonaní prepočtu zistila,
že 10 kusov vyrúbaného agátu bieleho mali vo výške 130 cm väčší obvod ako 40 cm, a preto vypočítala
spoločenskú hodnotu týchto drevín.

Svedok A. R., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol s obžalovaným

na ich chatke v oblasti Pod Šomodou, kde robili prístupovú cestu, lebo jeho babka im zakázala chodiť
cez jej cestu. Ako začali chodiť na ich chatu babka a jeho bratranci im robili zle. Na obžalovaného
podávali trestné oznámenia a volali na nich políciu. Na žiadosť obžalovaného sa bol spýtať na Mestskom
úrade v Hlohovci, aké stromy a kroviny môžu vyrúbať. Boli mu uvedené parametre stromov a kríkov, na
ktoré treba povolenie. Obžalovaný sa išiel opýtať aj sám, aby si bol uvedenými parametrami istý. Potom

začali s prácami a začali pozemok čistiť aj s pánom K. T.. Prišli za nimi bratranci a začali im nadávať, čo
robia. Čistenie trvalo 3 až 4 víkendy. Na pozemku sa nachádzali aj staré pne po odpílených stromoch.
Nikoho iného upravovať predmetný pozemok nevidel.

I. K. H., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v máji 2013 videla obžalovaného v

oblasti Pod Šomodou pilovať alej veľkých agátov za účelom vytvorenia prístupovej cesty. Obžalovaného
videla zo vzdialenosti 3 až 5 metrov aj so synom A. R. a ešte jedným pánom. Videli to aj jej deti K., O.,
Richard a K., ktorý je kamarátom syna W.. Agáty boli dlhé 10 metrov a bolo ich 8 až 10 kusov. Neskôr
obžalovaného videla píliť aj marhule, šípky a orechy. Veľké stromy mal položené pri chate a pílil ich na
jednometrové kusy. S obžalovaným nekomunikuje, pretože oklamal jej rodičov.

Svedok O. H., synovec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako si obžalovaný robil
prístupovú cestu k pozemku, kde má chatu. Vypílil agáty, ktoré tam rastú asi 20 rokov v počte 10 kusov
s výškou 10 - 12 metrov, obvodom pňov okolo 100 cm a nejaké kríky. Stromy pílil obžalovaný motorovou
pílou a používal aj bager. Bol tam aj syn obžalovaného A. a ešte jedna osoba, ktorú nepozná.

Svedok X.. K. H., synovec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako si obžalovaný
s jeho synom a ešte jednou osobou, ktorú nepozná piluje stromy, ktoré išli paralelne s ich cestou ku
chatke. Keď obžalovaný odišiel spolu s bratom Richardom išli pomerať predmetné stromy. Tieto mali
obvod 85 cm a výška stromov bola 9 metrov. Takýchto stromov tam bolo 10 kusov avšak merali len 4 -

5 stromov. Cez víkend prišiel obžalovaný s bagrom a prekopával cestu a vyvracal pne s koreňmi. Vypílil
väčšie množstvo krovitých porastov ako šípky, baza čierna, menšie orechy a agáty. Polial ich naftou a
zapálil. Obžalovaný veľké stromy popílil, a keď zistil, že sa o to zaujíma životné prostredie, tak odtiaľ
zmizli. S obžalovaným mal konflikt, pretože tento ho napadol, má s ním zlý vzťah.Svedok K. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď išiel ku kamarátovi W. H. na kávu, videl
obžalovaného píliť stromy. Boli tam s ním jeho syn A. a ešte nejaký pán a na mieste mal obžalovaný aj

traktor - bager. Stromy pílil obžalovaný motorovou pílou a mali hrúbku kmeňov okolo 40 cm.

Svedkyňa D. R., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný na predmetnom
pozemku, ktorý je v susedstve s jej pozemkom a chatkou, na jar roku 2013 vypílil motorovou pílou agáty
a spravil si tam cestu bagrom. Videla ako vypílil agát, ktorý mal 5 - 6 metrov a tiež ako tento agát padol.

Obžalovaný vypílil aj suché stromy, boli to malé agáty, vypílil aj živý orech, suché slivky a jednu mladú
slivku na hranici pozemku a strom hloch. Bol tam s ním jeho najstarší syn a ešte jeden kamarát.

K rodinným pomerom uviedla, že s obžalovaným nemá dobrý vzťah. Po mužovej smrti sa jej deti v
dedičskom konaní zriekli majetku. Obžalovaný zbil jej najstaršieho vnuka Michala H. a vyhrážal sa mu,
pričom vnukovi bola volaná záchranka. Obžalovaný pri jednom incidente napadol aj svedkyňu tak, že ju

udrel po líci. Riešila to aj polícia a odvtedy skončili.

Svedok X.. T. C., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že má v predmetnej oblasti
pozemok, ktorý je 2 - 3 pozemky ďalej. Na jar roku 2013 prišiel na chatu v jednu sobotu, všetko bolo
ako obvykle a na ďalšiu sobotu tam boli na pozemku, ktorý začal obžalovaný obrábať, popílené stromy

a bola tam malá kôpka dreva.

Svedok S. C., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred tromi rokmi si
obžalovaný spravil prístupovú cestu k svojmu pozemku, ktorý sa nachádza v lokalite Šomoda. Pozemok
bol pred urobením príjazdovej cesty zarastený. Bola tam baza, agát a nejaké kroviny a kríky. Výrub

stromov a krovín nevidel. Videl len kopu dreva v tvare konárov, ale nevie, čo všetko tam bolo. S
obžalovaným sa bavil len o výrube krovín.

Svedok K.. K. T., na hlavnom pojednávaní uviedol, že k výrubu malo dôjsť niekedy v apríli - máji 2013.
Informovali ho o tom synovci obžalovaného svedok Michal H., ktorý je jeho bývalý spolužiak a svedok

W. H., ktorí výrub priamo videli. On sa na mieste výrubu a terénnych úpravách nachádzal asi 5 dní po
výrube, keď bol na návšteve u H.. Predmetný výrub bol oznámiť a začalo sa trestné konanie. Obžalovaný
mal zámer na uvedenom pozemku, kde bol výrub uskutočnený, užívať rekreačnú chatu a tieto stromy,
ktoré tam vyrúbal súviseli s úpravami terénu k tomuto účelu. Toto sa dozvedel od obžalovaného na
prelome rokov 2012 - 2013, keď riešil jeho majetkové záležitosti po rozvode s bývalou manželkou. Bol

na mieste zisťovania so zástupcom životného prostredia Ing. D. a na miestnej obhliadke. Videl tam
vyrúbané stromy agátov zhrnuté na jednej kope, aj vytrhané pne zo zeme. Tie zvyšky boli zhrnuté na
jednu kopu pod pozemkom. Boli tam ešte zvyšky pňov, ktoré tento Ing. D. zameral, odfotografoval ich a
fotografie sú súčasťou spisu. Pne boli hrubé, od kmeňa dolu mali min. 40 - 50 cm, niektoré boli aj hrubšie.

Z listinných a vecných dôkazov súd oboznámil:
fotodokumentáciu
stanovisko Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty k spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín
zo dňa 19.07.2013
správy Obvodného úradu životného prostredia Trnava, pracovisko Hlohovec zo dňa 26.07.2013

odpoveď Mestského úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 08.12.2013
postúpenie podnetu Mestským úradom Hlohovec zo dňa 28.05.2013
odpoveď Okresného úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 21.02.2014
odpis RT
lustrácia v STA

lustrácia v Registri priestupkov

Zo stanoviska Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty k spoločenskej hodnote vyrúbaných
drevín zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že obhliadka sa uskutočnila dňa 12.07.2013 na pozemku parcela
registra KNC č. 7100/1, k. ú. Hlohovec, a leží mimo zastavaného územia obce. List vlastníctva nie je

založený. Na pozemku platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov. Predmetné dreviny rástli ako náletová drevinová vegetácia.
Vyrúbané dreviny boli nájdené na úseku dlhom 50 m o šírke 5 - 6 metrov. Celkovo bolo nájdených 10
kusov vyrúbaných, resp. i s koreňovým obalom vyvrátených drevín agátu bieleho a vyrúbané krovinatéporasty na ploche cca 50 m2 (baza čierna, svib biely, hloh jednosemenný). Obvod kmeňov bol meraný
vo výške 1,3 metra. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín a krovitých porastov v k. ú . Hlohovec je
celkom 4.058,18 Eur.

Zo správy Obvodného úradu životného prostredia Trnava, pracovisko Hlohovec zo dňa 26.07.2013
vyplýva, že na základe oznámenia Mgr. K. T., doručeného dňa 21.05.2013 bola vykonaná miestna
obhliadka, pričom bol potvrdený zásah do prírodného prostredia. Na obhliadke dňa 06.06.2013 nebolo
možné výrub bez pochybností potvrdiť, a preto sa obrátili so žiadosťou o odborné stanovisko na

Štátnu ochranu prírody, Správu CHKO Malé Karpaty so sídlom v Modre. V zmysle ich stanoviska bolo
vyrúbaných 10 kusov drevín agátu bieleho s obvodom kmeňa meranom vo výške 130 cm nad zemou
presahujúcom 40 cm.

Z odpovede Mestského úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 08.12.2013 vyplýva, že
obžalovaný sa bol pred 18.05.2013 informovať na Mestskom úrade Hlohovec na podmienky výrubu

drevín.

Z postúpenia podnetu Mestským úradom Hlohovec zo dňa 28.05.2013 vyplýva, že mesto Hlohovec
nevydalo povolenie na výrob stromov na parcelách č. 6477, 6478 a 6479 v k. ú. Hlohovec.

Z odpovede Okresného úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 21.02.2014 vyplýva, že parcela
registra C KN č. 7100/1 nemá založený list vlastníctva v k. ú. Hlohovec, druh pozemku je evidovaný ako
trvalý trávnatý porast a nie ako záhrada. Na parcele sa nenachádza záhradkárska osada. Vlastnícke
právo k pôvodným parcelám registra E KN č. 6477, č. 6478, č. 6479 je evidované na LV č. 6768 a č.
1331 v k. ú. Hlohovec.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 13.04.2004, sp. zn. 4T/162/2003 odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
na trest odňatia slobody vo výške 4 mesiace so skúšobnou dobou do 02.12.2005, dňa 31.01.2007 prišlo
k jeho osvedčeniu a v súčasnosti na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Zlustrácievregistripriestupkovobžalovanéhosúdzistil,žeobžalovanýsaodroku2012do2015dopustil
4 priestupkov na úseku cestnej premávky a dňa 06.09.2014 sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, keď sa vyhrážal fyzickou ujmou na zdraví synovcovi svedkovi Richardovi H. za to, že
mu spravil na pozemku s motorovým vozidlom koľaje.

- Hodnotenie dôkazov -

Súdposudzovalvšetkyvykonanédôkazyzhľadiskaichzávažnosti,prípustnostiavierohodnostiadospel
k nasledovným záverom:

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným
spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli
obžalovaný T. R., svedok A. R., svedok W. H., svedkyňa K. H., svedok O. H., svedok X.. K. H., svedok
K. D., svedkyňa D. R. a svedok S. C..

Obžalovaný a vo veci vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaný vykonával terénne práce na
parcele č. 7100/1 v katastrálnom území Hlohovec, na ktorom platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a to vypílením stromov agátov
a krovinatých porastov. V tejto časti vyhodnotil súd výpovede obžalovaného a svedkov ako vierohodné.

Rozpory v ich výpovediach nastali len v časti rozmerov vypílených stromov a rozlohy a druhu vypílených
krovinatých porastov, pričom práve ich určenie je podstatné pre právnu kvalifikáciu stíhaného skutku
ako trestného činu.

Výpoveď obžalovaného súd v tejto časti vyhodnotil ako čiastočne vierohodnú, pretože možno reálne

predpokladať, že sa obžalovaný svojou výpoveďou snaží spochybniť právnu kvalifikáciu skutku ako
trestného činu.Výpoveď svedka A. R. súd vyhodnotil tiež ako čiastočne vierohodnú pre jeho blízky rodinný pomer k
obžalovanému a účasti na vykonaných terénnych úpravách.

Výpovede svedkov W. H. a X.. K. H. súd vyhodnotil ako čiastočne vierohodné, nakoľko majú s
obžalovaným negatívny vzťah, primárne prameniaci z rodinného konfliktu týkajúceho sa majetku, ktorý
bol predmetom dedičského konania po smrti otca obžalovaného. Svedok X.. K. H. mal s obžalovaným
dokonca fyzický konflikt a svedok W. H. bol priestupkovo riešený za výrub stromov a bolo na neho
podané aj trestné oznámenie.

Výpovede ostatných priamych svedkov, ktorí sa vyjadrovali k rozmerom vypílených stromov sú taktiež
čiastočne spochybnené, pretože uvádzali rozmery stromov odhadom v snahe verifikovať porušenie
zákona obžalovaným (svedkovia O. H., K. H., K. D., D. R.) a k obžalovanému majú negatívny vzťah.

Výpovede svedka S. C. a nepriamych svedkov súd vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko nemali záujem

skresľovať zistený skutkový stav (svedkovia N. D., X.. H. I., K.. K. T.) alebo sa k samotnému výrubu
nevedeli priamo vyjadriť (svedkovia K. J., S. C., C. Z., X.. T. C.).

- Výrok o vine -

Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa
dopustí ten, kto, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na
ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov
reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí prírodný biotop.

Podľa§47ods.3,ods.4,písm.a)zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyvzneníneskorších
predpisov sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje
inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a
estetickýchfunkciídrevinyavplyvovnazdraviečlovekaasosúhlasomvlastníkaalebosprávcu,prípadne
nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak

žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Súhlas na výrub
dreviny sa nevyžaduje na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou,
a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného
územia obce s výmerou do 20 m2.

Predmetom právneho posúdenia súdu bolo ustáliť počet vypílených stromov s obvodom kmeňa nad 40
cm vo výške 130 cm nad zemou a rozlohu vypílených krovinatých porastov. Súd pri svojich záveroch
vychádzal primárne z výpovedí svedkov N. D. a X.. H. I., ktorí vykonali obhliadku miesta výrubu.
Svedok N. Blažek uviedol, že na obhliadke pozoroval len staršie pne agátov, ktorých vek presahoval
jeden rok, alebo sa ich vek nedal určiť. C. kroviny nepozoroval. Svedkyňa X.. H. I. uviedla, že starší

výrub neevidovala a evidovala len výrub z jari 2013, avšak sama uviedla, že nedisponuje odbornými
vedomosťami, na základe ktorých by vedela bez pochybností určiť čas vypílenia stromu s poukazom
na stav jeho pňa, pretože toto vie určiť len znalec. Rovnaké závery možno aplikovať aj na vyrúbané
krovinaté porasty. K vyhotovenej fotodokumentácii a stanoviska je potrebné uviesť, že keďže na
fotodokumentácii absentuje meradlo, ktoré by verifikovalo zistené rozmery pňov, z ktorých pri výpočte

svedkyňavychádzala,jejvýpočtynemožnopovažovaťzaobjektívnydôkazpostačujúcipreurčeniepočtu
vypílených stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou a rozlohu vypílených
krovinatých porastov.

Svedkovia X.. K. H. a W. H. uviedli, že zmerali obvody pňov vyrúbaných stromov agátov vo výške

130 cm a na 4 - 5 stromoch ich obvod presahoval 40 cm. Svedok X.. K. H. sa vyjadril, že stromov s
podobnými rozmermi tam bolo dokopy asi 10 kusov, avšak svedok W. H. uviedol, že akýchto stromov
tam bolo len 4 - 5 kusov, čím vznikli rozpory v ich výpovediach ohľadne počtu vypílených stromov. Plochy
vyrúbaných krovinatých porastov svedkovia nezmerali. S poukazom na vyššie uvedené a negatívny
vzťah svedkov k obžalovanému, však možno považovať ich výpovede v tejto časti len za čiastočne

vierohodné. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia sa síce vyjadrovali k rozmerom vyrúbaných stromov, ale
tieto uvádzali len odhadom. S poukazom na uvedené nemožno rozmery stromov uvádzané svedkami
považovať za relevantné pre objektívne určenie rozmerov vypílených stromov alebo ustálenia rozlohy
krovinatých porastov, ktoré mali byť obžalovaným vypílené.Keďže na základe vykonaného dokazovania neboli bez rozumných pochybností preukázané rozmery
vypílených stromov, čas ich výrubu a ani plocha a druh vyrúbaných krovinatých porastov, súd s

poukazom na zásadu in dubio pro reo oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby, nakoľko nebolo
dokázané, že konkrétna osoba v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu
prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou
obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodila alebo zničila prírodný biotop, v dôsledku čoho súd
konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Súd neodkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže si nárok
na náhradu škody riadne a včas neuplatnil. V prípravnom konaní sa dňa 19.09.2013 vyjadril tak, že
za Slovenskú republiku uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 4.058,18 Eur a žiada, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, avšak vo svojej následnej
výpovedi dňa 15.05.2014 po poučení podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku prehlásil, že si nebude

uplatňovať náhradu žiadnej škody, čím negoval predchádzajúce uplatnenie práva na náhradu škody.
Keďže podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku je poškodený povinný návrh na náhradu škody uplatniť
najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z
akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje, nie je možné uplatnenie nároku
na náhradu škody priamo na hlavnom pojednávaní považovať za uplatnené včas a teda v súlade so

zákonnou úpravou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.