Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213340
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715213340.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému F. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.
N., F. XXX/XX, o zaplatenie 7.150,28 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen zo dňa 6. septembra 2016 č. k. 15C/325/2015-67 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
25. októbra 2016 č. k. 15C/325/2015-74, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 6. septembra 2016 č. k. 15C/325/2015-67 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 25. októbra 2016 č. k. 15C/325/2015-74 z r u š u j e
vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v závislom výroku o trovách konania a v
tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie 870,86 € s príslušenstvom.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.375,02 € spolu s 8,75% ročným úrokom
z omeškania od 23. 10. 2012 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Dopĺňacím rozsudkom podľa § 225 ods. 1 CSP doplnil súd
prvej inštancie rozsudok o výrok v prevyšujúcej časti „súd žalobu zamieta“. Okresný súd rozhodoval o

uplatnenom nároku na zaplatenie 7.158,28 € s príslušenstvom, v dôsledku čiastočného späťvzatia o
zaplatenie sumy 870,86 € s príslušenstvom konanie zastavil. Po vykonanom dokazovaní dospel súd
prvej inštancie k záveru, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v pozícii spotrebiteľa
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z prehľadu splátok a úhrad pre súd vyplynulo, že žalovaný
mal od právneho predchodcu žalobcu poskytnutú pôžičku vo výške 6.517,45 €. Z uvedenej sumy uhradil
3.142,43 €, teda zostáva uhradiť 3.375,02 €, na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal. Rovnako

považoval súd žalobu v časti o priznanie úroku z omeškania za dôvodnú s tým, že po zosplatnení
dlžnej sumy bol zo strany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na okamžité splatenie dlhu, zásielka
sa vrátila ako nedoručená. V zmysle všeobecných zmluvných podmienok upravujúcich doručenie mal
žalobca (resp. jeho právny predchodca) za to, že zásielka je doručená. V tejto časti súd považoval
nárok za dôvodný s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ žalobca žiadal priznať zvyšok istiny do uplatňovaného

nároku do 6.279,42 € s príslušenstvom, v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú a v tejto časti
žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že v zmluve o úvere absentovali náležitosti upravené v § 9 ods.
2 písm. a/ až y/. Z predloženej žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky vyplýva, že uvedená
zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2, písm. k/). Ďalej podľa odôvodnenia súdu prvej

inštancie absentuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, rovnako nie je presne špecifikovaná ani náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods. 2, písm. i/ a j/ tak, ako to vyžaduje zákonná úprava. S poukazom na § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. považoval preto uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Pretože súd prvej
inštancie opomenul pri vyhlasovaní rozsudku rozhodnúť o prevyšujúcej časti žalobou uplatneného

nároku, dopĺňacím rozsudkom po nariadení nového termínu vyhlásenia rozhodnutia rozhodol o tomto
tak, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu

názoru o bezúročnosti úveru, preto rozhodnutie v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol navrhol zmeniť tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 2.904,40 €
spolu s príslušným úrokom z omeškania a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.Poukázalnato,žeprávnynázorsúduprvejinštancie,podľaktoréhojeúverpotrebnépovažovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a
nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky nie je správny a je v rozpore s právnym názorom

vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a. s. c/a K. A.. K uvedeniu konečnej splatnosti úveru vyjadril presvedčenie, že označenie
konečnej splatnosti úveru uvedením mesiaca a roka (10/2018) je dostatočne určité a zrozumiteľné,
súladné s platnými právnymi predpismi. Odkázal na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa
ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšej časti

odvolania poukázal na závery Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní C-42/2015 a výkladu čl.
10 ods. 2 písm. i/ a h/ Smernice 2008/48/ES. V zmysle záverov uvedeného rozhodnutia zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
K otázke uvedenia presného dátumu splatnosti jednotlivých splátok dospel Súdny dvor k záveru, že

cieľ Smernice je splnený, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súdny dvor EÚ rozhodol, že
ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou

2008/48/ES, ktorá je záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na
úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé
zložky, t. j. na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o
obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a ani o takú náležitosť, ktorej
absencia by bola spôsobila spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Navrhuje

preto zmeniť napadnutý rozsudok v súlade s petitom odvolania a priznať mu náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP),

preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Dopĺňací rozsudok,
ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm.
c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd pre prehľadnosť konštatuje, že súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol,
že v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. V tomto dopĺňacom rozsudku odôvodnil svoj postup ust. §
225 ods. 1 a 2 CSP s tým, že rozsudkom zo dňa 06. 09. 2016 opomenul rozhodnúť o celom nároku
uplatňovanom v konaní. Odôvodnenie tejto zamietajúcej časti rozhodnutia (teda skutkové aj právne
posúdenie veci) je obsiahnuté v rozsudku zo dňa 06. 09. 2016 v ods. 22. . Konkrétne súd prvej inštancie

uviedol, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky (č. XXXXXXX, podpísaná žalovaným 21. 06. 2010 a
právnym predchodcom žalobcu dňa 21. 07. 2010), neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splnenia v zmysle § 9
ods. 2 písm. k/. Ďalej súd uviedol, že absentuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a tiež, že nie je presne špecifikovaná náležitosť v
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i/ a j/ podľa zákonnej úpravy. S odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 129/2010 Z. z. považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.6. Odvolacia námietka žalobcu smerovala voči tomuto záveru, teda záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a
nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením a dôvodmi odvolania
súhlasí s odvolacím argumentom žalovaného, podľa ktorého neobstojí záver súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z uvedených dôvodov, konkrétne absencie náležitostí stanovenej
v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a písm. k/ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

8. K prvému nosnému dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a
bezpoplatkový - konkrétne, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda náležitosť upravená
v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, odvolací súd uvádza, že
vychádzajúc z účelu Smernice 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods.
2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. je toto ustanovenie potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej - ktorej anuitnej splátky. Rovnako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 56/2018
zo dňa 17. 04. 2018. Najvyšší súd zároveň uviedol, že tieto interpretačné prístupy a právne závery sa
vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti ním posudzovaného
rozhodnutia. Uviedol to vzhľadom na zmenu zák. č. 129/2010 Z. z. v ust. § 9 ods. 2 písm. i/ v tom zmysle,

že s účinnosťou od 1. mája 2018 sa slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú
slovami „frekvenciu splátok“, čo bolo v dôvodovej správe vysvetlené nevyhnutnosťou vzhľadom na
závery obsiahnuté v Rozsudku. S poukazom na uvedené aj odvolací súd sa priklonil k posúdeniu tejto
otázky takýmto spôsobom, to znamená, že presné rozpísanie termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov treba chápať tak, že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje, takže pokiaľ je v zmluve dostatočne jasne uvedené, aká je výška, aký je počet a aké
sú termíny splátok, je to pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľné a nerozpísanie jednotlivých termínov
splátokistiny,osobitnesplátokúverovaosobitnesplátokinýchpoplatkovnemázanásledokbezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. V predmetnej zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 142 €, počet splátok
99 a termín splátok v už uvádzaných všeobecných obchodných podmienkach v bode 6.2 - „pokiaľ nie je

v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo vo VOP stanovené inak, sú splátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

9. K ďalšiemu tvrdenému dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti v zmysle právneho názoru súdu prvej
inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním, a to k absencii doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, odvolací súd poukazuje na uvedenú zmluvu,
kde je v bode II. uvedený termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 10/2018. Je teda dostatočne jasné
a zrozumiteľné, že posledná splátka má byť zaplatená v mesiaci október 2018 (podľa všeobecných
obchodných podmienok bodu 6.2 do 20. októbra 2018), čo vzhľadom na uvedený počet splátok ( a podľa
bodu 6.4 VOP - prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté

inak) je pre bežného spotrebiteľa dostatočne jasné a zrozumiteľné uvedenie doby trvania zmluvy, ako
aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto aj v tomto smere odvolací súd považoval
odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.

10.Vzhľadomnauvedenýzáver,ženeobstojísúdomoznačenýdôvodpreto,abybolauplatnenásankcia

vzmysleust.§11ods.1písm.a/zák.č.129/2010Z.z.,atoabsenciadvochvyššieuvedenýchzmluvných
náležitostí, odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP dospel k záveru o nutnosti
zrušiť v tejto časti rozsudok ( to znamená zrušiť dopĺňací rozsudok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá), a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a z toho dôvodu nevykonania
ďalších dôkazov pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že v tejto

veci ide o spotrebiteľský spor, preto v súlade s ust. § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz. Odvolací súd uvádza, že pre náležité posúdenie uplatneného nároku je
možné posúdiť predmetnú zmluvu z hľadiska spotrebiteľského práva (keď v pôvodnom rozsudku sícesúd konštatoval nepresnosť náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i/ a j/ v zmysle zákonnej úpravy, avšak
žiadnym spôsobom tento svoj záver nevysvetlil).

11. V zmysle uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. c/ CSP
zrušil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).