Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213624
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116213624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, zastúpeného
právnym zástupcom: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 8885 459, so sídlom Štefanovičova 12, 811 04
Bratislava, proti žalovanému: E. J., X.. XX.X.XXXX, V. L. K. XXX, XXX XX K., C. X. G. : R. XX, J.. S.. L.
G.-X, Ž., Š. S. R., v konaní o zaplatenie 1.240,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.008,52 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 920,35 Eur od 11.5.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 62,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 12.5.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.05.2016, sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.240,96 eur, zmluvných úrokov vo výške 19,50 % ročne
zo sumy 863,04 eur od 11.5.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.133,77 Eur od 11.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe žiadosti vystavil žalovanému oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002365068R zo dňa 30.1.2007, ktorým došlo k uzatvoreniu
zmluvy o povolenom prečerpaní č. 002365068R v zmysle č.l. I bod 2 Obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní.
Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do
výšky limitu 26.000,- Sk (863,04 Eur) formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 30.1.2007.

Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a výška sadzby úroku z omeškania je určená v
Obchodných podmienkach per povolené prečerpanie bežného účtu, ktorá je súčasťou zmluvy. Zároveň
predložil špecifikáciu - prehľad splácania zo strany žalovaného. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné
podmienky, v dôsledku čoho žalobca 31.1.2015 určil splatnosť úveru. Žalobca poskytol dohodnutý
úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 10.5.2016
voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 1.240,96 eur, ktorú
predstavuje istina 863,04 eur, riadny úrok vo výške 270,73 Eur a úrok z omeškania 107,19 eur. Žalobca

eviduje k 10.5.2016 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu o výške
1.240,96 eur, ktorú predstavuje istina 863,04 eur, riadny úrok 270,73 eur a úrok z omeškania 107,19 eur.3. Na výzvu súdu doručil žalobca súdu dňa 22.7.2016 špecifikáciu žaloby, v ktorej uviedol, že
nezaplatená istina vo výške 863,04 Eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru. Nezaplatené
riadne úroky vo výške 270,73 Eur boli účtovaného odo dňa prvého prečerpania úveru a sú vyčíslené ku

dňu 10.5.2016. Základom pre ich výpočet bol aktuálny zostatok na úverovom účte. Úroky z omeškania
vo výške 107,19 Eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania s platením riadnych úrokov,
splatných k 31.5.2008, za čo mu bol účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,04 eur. Následne si svoj
záväzok z úverovej zmluvy splnil, avšak opätovne sa dostal do omeškania. K podaniu doložil výpis z

kontokorentného účtu žalovaného.

4. Súd následne vykonal lustráciu po pobyte žalovaného a zistil, že má evidovaný adrese evidovanej v
Registri obyvateľov SR sa nezdržiava a jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani lustráciou v ZVJS, Sociálnej
poisťovni či prostredníctvom príslušného OO PZ.

5. Súd následne oznámenie o podanej žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Ďalšie písomnosti
doručil žalovanému v zmysle ustanovenia § 116 ods. 3 CSP na adresu žalovaného vedenú v Registri
obyvateľov SR. Žalovaný sa k veci nevyjadril a v konaní ostal procesne nečinný.

6. Vo veci súd nariadil na deň 10.12.2018 pojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť
na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Žalovanému súd
predvolanie doručoval na základe fikcie doručovania v zmysle § 112 CSP. Následne súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a na základe vykonaného dokazovania zistil

nasledovný skutkový stav a vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení:
7. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

9. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

10. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

11. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

13. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

20. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3

je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.22. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie
tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní
jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak
záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od
01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002365068R zo dňa 30.1.2007 (č.l. 5spisu), Oznámením o
zosplatnení úveru zo dňa 1.2.2015 (č.l. 8 spisu), kópiou neprevzatej zásielky (č.l. 9 spisu), výsledkom
zostatku na účte žalovaného (č.l. 17), výpisom z účtu žalovaného č. 4004631529 (č.l. 26-60 spisu),
úrokovými sadzbami platnými od 1.11.2015 (č.l. 28 spisu), Obchodnými podmienkami pre povolené

prečerpanie bežného účtu (č.l. 10-11 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 12-15).

28. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že v zmysle čl. IV. ods. 2 Obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná v
priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. V zmysle čl. V ods. 3 Obchodných podmienok pre

povolené prečerpanie bežného účtu bol žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný
zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov
z omeškania. Žalobca definoval čerpanie úveru, ako aj vyčerpaný úverový limit. Uviedol, že žalovaný
nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho dňa 31.1.2015 určil splatnosť úveru. Uviedol,
že výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu podania žaloby sadzbu 19,50 % ročne.

Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 10.5.2016, je vo výške 8 %
ročne z dlžnej čiastky. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny
zo strany žalovaného eviduje ku dňu 10.5.2016 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o
prečerpaní spolu vo výške 1.240,96 eur.

29. Súd vykonaným dokazovaním nemal pochybnosti o tom, že na žiadosť žalovaného o povolené
prečerpanie zo dňa 30.1.2007 žalobca umožnil žalovanému prečerpanie prostriedkov na bežnom účte
do výšky úverového limitu 26.000,- Sk (863,04 eur), s úrokovou sadzbou 19,50 % ročne s možnosťou
čerpania od 30.1.2007. Zároveň nemal pochybnosti o tom, že strany sporu sa dohodli, že výška sadzby
úroku z omeškania je určená v obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré

tvoria súčasť tejto zmluvy, pričom úroková sadzba je v tejto výške platná do doby pokiaľ zmluvné strany
nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy.

30. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že banka je v zásade zaviazaná vykonať výplaty

a platby z bežného účtu, t.j. debetné operácie iba v rozsahu dohodnutého zostatku na bežnom účte.
Nie je však vylúčené, aby banka vykonávala debetné operácie nad uvedený rozsah, pokiaľ sa na tom
dohodne s majiteľom bežného účtu. V takom prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu,
pričom z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. Toznamená, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného
zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné
peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver alebo povolené prečerpanie). Z uvedeného vyplýva, že

bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového
zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s mínusovým zostatkom
sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve
o úvere (§ 497 a. nasl. Obchodného zákonníka).

31. Súd tak právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479
Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu
o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú
zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď
žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa

v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný
pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
uvedenomznenípovažovaťzaspotrebiteľa.Predmetnúzmluvusúdvyhodnocovalajzaaplikáciezákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaného možno považovať za

spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa
zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky
a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebol preukázaný opak.

32. Rovnako súd nemal pochybnosti o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o uhradenie splátky
z povoleného prečerpania žalovaným, žalobca oznámením o zosplatnení úveru dňa 1.2.2015 oznámil
žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je naďalej v omeškaní s plnením jeho záväzkov zo zmluvy,
stal sa dňa 31.1.2015 celý úver splatný a žalovaného vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu.

33. Dlžná suma 1.240,96 eur podľa skutkového vymedzenia v žalobe predstavuje 863,04 eur istinu,
suma 270,73 eur riadny zmluvný úrok vyčíslený ku dňu 10.5.2016 a úrok z omeškania vo výške 107,19
eurvyčíslenýkudňu10.5.2016,ktorášpecifikáciazároveňvyplývaajzpredloženéhoprehľaduzúčtu(č.l.
17 spisu). Podľa posledného výpisu z účtu (č.l. 26-28 spisu) vyčerpaná a nesplatená istina predstavuje

sumu vo výške 863,04 eur.

34. O výške uplatnenej istiny 863,04 eur ako objemu požičaných finančných prostriedkov žalobcom
žalovanému súd nemal pochybnosti, uvedená istina 863,04 eur vyplýva tak zo zmluvy, ako aj z prehľadu
k účtu (č.l. 28 spisu), či z výpisu z účtu (č.l. 29-60 spisu). V konaní nebol preukázaný opak. Súd preto

uplatnenú istinu 863,04 eur žalobcovi ako dôvodnú priznal. Zároveň súd nemal pochybnosti o zmluvnom
úroku z úveru vo výške 57,31 eur vyčíslený ku dňu splatnosti, t.j. ku dňu 31.1.2015, ani o úroku z
omeškania vo výške 0,22 eur vyčíslený ku dňu 31.1.2015 (č.l. 28 spisu). Preto okresný súd aj v tejto
časti žaloby o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 57,31 eur a úroku z omeškania vo výške 0,22 eur
vyčíslených do 31.1.2015 vyhovel. Celkovo tak okresný súd žalobcovi priznal sumu vo výške 920,57 eur.

35. Žalobca si popri istine, vyčíslenému riadnemu úroku a úroku z omeškania vyčíslenému do
zosplatnenia úveru (do 31.1.2015) a to vo výške 213,42 Eur, vyčíslil aj riadny úrok a úrok z omeškania
po zosplatnení úveru (od 1.2.2015) do 10.5.2016 vo výške 106,97 Eur, no následne si uplatnil aj riadny
zmluvný úrok z omeškania vo výške 19,50 % ročne zo sumy 863,04 Eura (istina) od 11.5.2016 do

zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.133,77 Eur (istina a úroky z
úveru) od 11.5.2016 do zaplatenia.

36. Okresný súd konštatuje, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez
ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa

dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda
existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je
existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalobcovi tak vzniklo právo na
úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 a
ustanovením § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že
žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po zosplatnení úveru 30.11.2013, t.j. dňom 01.02.2015.

V čase prvého dňa omeškania žalovaného bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,0
% ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z sumy 920,35 eur (istina 863,04 eur + zmluvný úrok
57,31 eur vyčíslený k 1.2.2015) od 1.2.2015 do zaplatenia. Nakoľko si žalobca vyčíslil úrok z omeškania
do 10.5.2016, súd rovnako vyčíslil priznaný úrok z omeškania, a to vo výške 87,95 Eur a samostatne

mu priznal úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 920,35 Eur od 11.5.2016 do zaplatenia. Na
základe tejto skutočnosti súd celkovo priznal žalobcovi sumu 1.008,52 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 920,35 Eur od 11.5.2016 do zaplatenia.

37. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, t.j. v časti vyčísleného zmluvného úroku 213,42 Eur vo výške
19,50 % ročne zo sumy 863,04 Eur od 1.2.2015 do 10.5.2016 ako aj nevyčísleného úroku z omeškania

vo výške 19,5 % ročne zo sumy istiny 863,04 Eur od 11.5.2016 do zaplatenia. Na tomto mieste okresný
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008 ako aj na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého
splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov

v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej

nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania

peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robíabsolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len
sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému

výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru,
neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne
(podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z
uvedených dôvodov súd vo zvyšnej uplatnenej časti úroky z omeškania zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, t.j. v zmysle zásadu úspechu v
konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.240,96 EUR s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi
priznal sumu 1.008,52 EUR s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 81,27

% (1.008,52 EUR/ 1.240,96 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 232,44 EUR.
Vzhľadom k predmetu konania je to 18,73 % (232,44 EUR / 1.240,96 EUR x 100%). Čistý procesný
úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 62,54 % (81,27 % - 18,73 %).
Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62,54 %.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.