Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112215789
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3112215789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: G. P., proti žalovanej: A. I.,
bytom P. W. XXX, o zaplatenie 122,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 01. decembra 2017, č. k. 34C/48/2013-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 16,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu
vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobcovi ani žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
122,86 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 28.05.2011 do zaplatenia a náhrady

trov konania, a to z dôvodu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovanou po
odstúpení od zmluvy, vypočítanej podľa vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 559 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 154, § 188 a § 191 ods. 1 CSP. Konštatoval, že
žalobca mal so žalovanou uzavretú zmluvu na odber elektrickej energie za obdobie od 19.09.2007 do
02.04.2011, pričom žalobca listom zo dňa 28.03.2011 ku dňu 02.04.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu

neuhradenia záväzkov žalovanej voči žalobcovi. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa
18.04.2011 bolo zistené, že odberné miesto bez platnej zmluvy nebolo odpojené a uvedeného dňa ho
zamestnanec žalobcu odpojil. Bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie od 03.04.2011 do
18.04.2011 s celkovou spotrebou elektriny počas trvania neoprávneného odberu 511 kWh, teda celková
škoda predstavuje 122,86 eur, ktorá suma bola vyfakturovaná žalobcom žalovanej fa č. XXXXXXX s
dátumom splatnosti XX.XX.XXXX. Ďalej súd uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol
v dôsledku odporu podaného dňa 30.07.2012 žalovanou zrušený. Z predloženého poštového poukazu

vyplýva, že dňa 08.11.2012 (teda po podaní odporu) žalovaná uhradila žalobcovi žalovanú sumu 122,86
eur, ktorú skutočnosť žalovaná súdu preukázala pred pojednávaním a pred vyhlásením uznesenia o
skončenídokazovania.Žalobcanevyužilsvojeprávozúčastniťsapojednávania,naktoromsavykonávali
dôkazy,vrátanedokladuoúhradežalovanejsumyataksaktomutodôkazu nevyjadril.Súdzuvedeného
dôvodu nemohol žalobe vyhovieť v celom rozsahu, keďže dlh zanikol jej splnením ešte 08.11.2012.
Nakoľko predmetom žaloby boli aj úroky z omeškania a žalovaná uhradila iba istinu, súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 122,86 eur za
obdobie od 28.05.2011 do 08.11.2012, čo predstavuje 16,53 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako
nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 262ods. 1,2, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2 a § 257 CSP tak, že žalobcovi ani žalovanej nepriznal nárok
na ich náhradu. Súd uviedol, že je pravdou, že pôvodne bola žaloba podaná dôvodne, ale po začatí
konania žalovaná dlžnú sumu uhradila a žalobca napriek tomu trval na žalobe a v konečnom dôsledku

bol vo veci neúspešný. Preto podľa zásady úspechu by mala nárok na náhradu trov konania žalovaná.
Na druhej strane žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaná dlžnú sumu uhradila až pod tlakom
súdneho konania, dokonca po ňou podanom odpore. Keby žalobca za daných okolností vzal dôvodne
podanú žalobu späť, mal by nárok na náhradu trov konania, čo však neurobil. Za danej situácie súd
nepovažoval za spravodlivé priznať niektorej strane nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že postupom súdu, ktorý svoje zamietavé rozhodnutie
postavil na dôkaze, ktorý žalovaná doložila do spisu krátko pred pojednávaním, bol porušený princíp
kontradiktórnosti konania, ktorý je zakotvený aj v čl. 9 základných princípov CSP a tým bolo porušené aj

jeho právo na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 168/2012 a sp. zn. II. ÚS 31/2016. Poukázal na to, že je pravdou, že nevyužil svoje právo zúčastniť
sa pojednávania dňa 01.12.2017, avšak svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil,
súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, a vzhľadom k tomu, že nebolo zo strany súdu nič
zasielané, legitímne očakával, že žalovaná do dňa pojednávania nič do spisu nezasielala. Ak by sa jeho

právny zástupca pojednávania zúčastnil, tak okrem toho, že by sa neefektívne zvýšili trovy konania, tak
by sa až vtedy oboznámil s dôkazom žalovanej, ktorý mu súd pred pojednávaním nedoručoval. Keďže
v takomto prípade by nebola dodržaná 5 dňová lehota na oboznámenie sa s týmto dôkazom - v zmysle
§ 178 ods. 2 CSP per analogiam, tak by zo strany právneho zástupcu bola oprávnená požiadavka na
odročenie pojednávania, aby ho (žalobcu) s týmto dôkazom mohol oboznámiť. Ak by potvrdil pravosť

takéhoto dôkazu, pravdepodobne by vzal žalobu späť v časti istiny, súd by musel konanie zastaviť a
prináležala by mu aj náhrada trov konania. Avšak súd ho s týmto dôkazom neoboznámil, v pojednávaní
riadne pokračoval napriek tomu, že nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania, keďže
menej ako 5 dní pred pojednávaním bol súdu predložený dôkaz zo strany žalovanej a s týmto nebol
on oboznámený. Žalovaná pritom mohla tento dôkaz doručiť súdu celých 5 rokov, avšak k uvedenému

došlo až krátko pred pojednávaním. Poukázal na to, že on vedie v súčasnosti tisícky súdnych sporov
a bez toho, aby ho samotní žalovaní oboznamovali o úhrade, nemôže fakticky pred každým súdnym
pojednávaním zisťovať, či došlo k úhrade žalovanej istiny v konkrétnom prípade. S poukazom na
uvedené skutočnosti mal za to, že súd neaplikoval princíp kontradiktórnosti konania, pojednávanie buď
vôbec nemal otvoriť (vzhľadom na nový dôkaz zo strany žalovanej, ktorá na jeho predloženie mala viac

ako 5 rokov) alebo ho mal o tomto dôkaze ešte pred otvorením pojednávania upovedomiť. Preto žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 378 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti
úrokov z omeškania 9,25 % ročne z istiny (122,86 eur), za obdobie od 28.05.2011 do 08.11.2012, v

celkovej sume 16,53 eur. Súd mal za preukázané, že žalobca mal so žalovanou uzavretú zmluvu na
odber elektriny v období od 19.09.2007 do 02.04.2011, ktorým dňom žalobca odstúpil od uvedenej
zmluvy. Pri kontrole zamestnancom žalobcu dňa 18.04.2011 bolo zistené, že odberné miesto bez platnej
zmluvy nebolo odpojené a zamestnanec ho odpojil, pričom bol zistený neoprávnený odber elektrickej
energie za obdobie od 03.04.2011 do 18.04.2011 so spotrebou 511 kWh, čo predstavuje škodu vo výške

122,86 eur, vyfakturovanou faktúrou žalovanej s dátumom splatnosti dňa 27.05.2011. V danej veci podal
žalobcažalobunasúdedňa14.06.2012,pričomdňa17.07.2012bolvdanejvecivydanýplatobnýrozkaz,
voči ktorému podala žalovaná dňa 30.07.2012 odpor. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň
01.12.2017, pričom žalovaná pred termínom pojednávania (26.10.2017) zaslala súdu prvej inštancie
poštový peňažný poukaz , ktorým preukázala, že dňa 08.11.2012 uhradila žalovanú istinu v sume 122,86

eur. Súd prvej inštancie preto žalovanú zaviazal iba k zaplateniu úrokov z omeškania z istiny , a to
za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. XXXXXXX (splatná dňa 27.05.2011) do dňa
úhrady istiny (08.11.2011) vo výške 9,25 % ročne, čo predstavovalo sumu 16,53 eur a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.6. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením
v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam

žalobcu uvádza nasledovné:

7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nemal v danej veci rozhodnúť na pojednávaní dňa 01.12.2017,
keďže žalovaná pred pojednávaním doručila súdu dôkaz o zaplatení žalovanej istiny v sume 122,86 eur
eštevroku2012,ktorýdôkazmusúdnezaslalnaoboznámenie,resp.honeinformovalopredloženítohto

dôkazu do súdneho spisu; v danom prípade by nebola ani dodržaná 5 dňová lehota na oboznámenie
sa s týmto dôkazom (v zmysle § 178 ods. 2 CSP per analogiam), tak by zo strany právneho zástupcu
žalobcu bola oprávnená požiadavka na odročenie pojednávania na oboznámenie sa žalobcu s týmto
dôkazom. Postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, čo malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

9. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

10. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Ako je zrejmé zo spisu, v danej veci bol nariadený termín pojednávania na deň 01.12.2017, pričom
predvolanie na tento termín bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 23.10.2017, pričom dňa
26.10.2017 doručila žalovaná do spisu poštový peňažný poukaz o úhrade sumy 122,86 žalobcovi
dňa 08.11.2012. Deň pred pojednávaním (30.11.2017) právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju

(aj žalobcovu) neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil pojednávať v jeho
neprítomnosti, navrhol v prípade splnenia podmienok rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovanej
a žiadal zaslať zápisnicu z pojednávania na mailovú adresu. Súd na pojednávaní dňa 01.12.2017, na
ktorom sa strany sporu ani právny zástupca žalobcu nezúčastnili, vyhlásil po oboznámení obsahu spisu
a vyhlásení dokazovania za skončené rozsudok.

13 V danej veci bol odvolací súd toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušenia
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. V zmysle ust. § 154 CSP platí, že až do vyhlásenia
dokazovania za skončené môžu strany sporu predkladať dôkazy a súd tieto vykonáva na pojednávaní.
Súd prvej inštancie, dôkazy predložené do spisu na pojednávaní dňa 01.12.2017 aj oboznámil (vykonal)

a na tomto správnom postupe súdu prvej inštancie nemôže nič zmeniť to, že žalobca sa prostredníctvom
právneho zástupcu predmetného pojednávania nezúčastnil a teda toto právo nevyužil. V predmetnej
veci nemožno akceptovať námietku právneho zástupcu žalobcu, že tým, že mu nebol doručený doklad
žalovanej o zaplatení žalovanej sumy, nebola dodržaná ani 5 dňová lehota na oboznámenie sa s týmto
dôkazom (analógia § 178 ods. 2 CSP). Ako už bolo uvedené, dôkazy súd vykonáva na pojednávaní,

pričom v danom prípade žalobca (práv. zástupca) nevyužil toto právo a pojednávania sa nezúčastnil.
Naviac je potrebné dodať, že žalobkyňou doručený dôkaz o zaplatení sumy 122,86 eur je ešte z roku
2012, teda je iba chybou žalobcu, že túto platbu nespároval a v súlade s touto skutočnosťou vo veci
následne nekonal.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní však žalovanej žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).