Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215959
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115215959.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: W. X., S..

XX.XX.XXXX, M. Ž. XX/XX, XXX XX D., pr. zast. ADVOKÁTSKA KANCLEÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO,
advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so
sídlom Nerine Chamber, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná pod číslom
1503447, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., IČO: 42 174 716, Martinčekova 13, 0821 01 Bratislava,
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. č. 2857526106 zo dňa 27.4.2006 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.6.2015 domáhala určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 2857526106 zo dňa 27.4.2006 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „s právnym predchodcom žalovaného Poštovou
bankou, a. s. uzavrela dňa 27.4.2006 formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluva o úvere č.
2857526106. Považuje zmluvu za problematickú - neobsahujúcu náležitosti vyžadované zákonom č.

258/2001 Z.z.
Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj
Dohoda o zrážkach zo mzdy a to konkrétne bodu II ods. 3 zmluvy. Žalovaný napriek spornosti veci
požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
súdnerozhodnutie,ktorébyjejuložilopovinnosťplniť,zamestnávateľjejzačalvykonávaťzrážkyzomzdy
a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo
mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek

odsúhlasenia súdom. Jej zamestnávateľom je D. S. V. Q. F..L.. R. Q., A. XX, XXX XX Q., E.J.: XX XXX
XXX.
Žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje e-mailovou
korešpondenciou žalovaného a jej zamestnávateľa zo dňa 8.1.2015. Tým zároveň osvedčuje vecnú
súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy.
Poukázala na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 v znení účinnom od 1.5.2014, že podľa ktorého
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.Žalobkyňa poukázala aj na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon o
ochrane spotrebiteľa novelizovaný o predmetné znenie, podľa ktorého vylučujú a obmedzujú sa
niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie

prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť
takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda
o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov
spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda

predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba
jednostranný úkon zo stany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný
bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už
ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju
odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať

riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak,
aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.
Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa žalobkyne v rozpore so zákonom a je podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázala taktiež na to, že
Európska komisia sa vo veci C-30/12 v písomných pripomienkach z 2.5.2012 vyjadrila k neprijateľnosti

dohodyozrážkachzomzdyjasnevbodoch22a23,čobolonáslednepretavenédonavrhnutejodpovede
na predloženú prejudiciálnu otázku, ako by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť.
Poukázala taktiež na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, avšak pri zmluve so zmluvnými podmienkami,

ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá
istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a
že autoritatívne neustanovení výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky“.

2. Súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 6.7.2015 č.k. 19C/261/2015-17, ktorým uložil
žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.4.2006 č. 2857526106, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy,

zamestnávateľ žalobkyne - D. S. V. Q. F.. L.. R. Q., A. XX, XXX XX Q., E.: XX XXX XXX, je povinný
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.4.2006
č. 2857526106, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2015 a vykonateľnosť 31.8.2015.

3. Právny predchodca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 2.11.2015 namietal nedostatok
procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že
spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi;
Vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať, pričom poukázal na to, že je

nepochybné,žepredmetsporuvznikolzobchodu,ktorýbolpredmetomzmluvy.Rovnakojenepochybné,
že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2
a 3 zákona č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda spor je možné pred súdom skončiť súdnym
zmierom a nejedná sa o spor:
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecích práv k nehnuteľnostiam,

b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Dal do pozornosti súdu, že platnosť rozhodcovskej doložky nebola namietaná.
Má za to, že samotný odkaz na judikatúru Európskeho súdneho dvora nezdôvodňuje neplatnosť

uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Súdu dáva do pozornosti, že zmluva bola uzatvorená 6.10.2005.
Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali
v čase jeho vzniku. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.marca 2009, sp. zn. IM Obdo
V 16/2006).Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 ,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, v ktorom
je taxatívnym spôsobom vymenované, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami vzhľadom na to, že
zmluva o úvere v tomto ustanovení uvedená nie je , je vylúčená aplikácia ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, platný v čase uzatvorenia zmluvy.

Poukázal ďalej na to, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský štát a nemožnosť ju použiť v
horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva.
Pokiaľ by aj súd zvažoval dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je
možné záver o neplatnosti dohodu o zrážkach zo mzdy oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS (ďalej

len „Smernica“ v príslušnom gramatickom tvare), nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je
súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam
pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ
by súd uvažoval o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nie je možné brať do úvahy judikatúru
ESD, nakoľko judikatúra ESD nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania -

bezprostredne záväzná. Dokonca judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zdôrazňuje hranice
absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti.
Poukázal ďalej na právne posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého je nevyhnutné
riešiť výlučne s ohľadom na požiadavky vnútroštátneho právneho poriadku kladenými v posudzovanom

prípade príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na základe týchto ustanovení je potom
potrebné konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je
neplatná automaticky (ex lege), ale je potrené v každom jednotlivom prípade ju skúmať, ako má dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobiť ujmu spotrebiteľa a značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach,
ktoré mu z uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajú a uvedené tvrdenia riadne podložiť

dôkazmi.
Ďalej vzniesol námietku nedostatku procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, v návrhu
absentuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tvrdenia žalobkyne majú
len subjektívny rozmer bez relevantného zdôvodnenia. Opakuje a zdôrazňuje, že samotná skutočnosť,
že žalobkyňa je spotrebiteľka, nespĺňa túto podmienku.

Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalobkyňa nemôže preukázať naliehavý právny záujem, nakoľko
Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a mediačná, a. s., vydal dňa
24.11.2010 rozhodcovský rozsudok, sp.zn. IBA0410104, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2010
a vykonateľnosť dňa 27.12.2010, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému istinu vo výške
1.011,71 eura, úrok vo výške 7,5 % ročne, zo sumy 1.011,71 eura od 2.3.2010 do zaplatenia istiny, úrok z

omeškaniavovýške9%ročnezosumy1.011,71euraod2.3.2010dozaplateniaistinysumuvyčíslených
dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej
splatnosti celého úveru vo výške 152,82 eura, sumu vyčíslených dlžných úrokov a úrokov z omeškania
za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého
úveru do dňa 1.3.2010 vo výške 203,98 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške

54,74 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Uvedenú povinnosť si žalobkyňa dobrovoľne voči žalovanému nesplnila. Nie je teda pravdivou
skutočnosťou tvrdenia žalobkyne o neexistencii žiadneho rozhodnutia, ktoré by uložilo žalobcovi
povinnosť plniť. Rovnako sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach ani tvrdenie žalobkyne, že
žalovaný si jednostranne diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nemôže preukázať naliehavý právny záujem ani z dôvodu,
že zabezpečovací inštitút, ktorý explicitne upravuje jeden zo základných právnych predpisov, ktorým je
Občiansky zákonník a ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy, právny predchodca žalovaného uplatnil
u zamestnávateľa žalobkyne už v roku 2008, kedy žalobkyňa prestala splácať svoju pohľadávku. Z
uvedeného vyplýva, že žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem preukazuje po viac ako 7 rokoch, odo

dňa keď bol prvýkrát uplatnený u zamestnávateľa žalobkyne a po takmer 10 rokoch odo dňa uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere.
Podľa žalovaného žalobkyňa nepopiera platnosť zmluvy, ani že ju uzatvorila dobrovoľne na základe
slobodnej vôle. Svojím podpisom súhlasila s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že sa dohode o zrážkachzo mzdy musel podrobiť je zjavne účelové a tendenčné. Žalobkyňa totiž nikde netvrdí, že bol prinútený
zmluvu podpísať. Rovnako účelové a tendenčné aj správanie žalobkyne, ktorá nespochybňuje platnosť
zmluvy ako takej, teda nenamieta časť, z ktorej brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej má svoj

záväzok splatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle ust. § 551
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V zmysle predmetného ustanovenia je zjejmé,
že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú podobu, inak je neplatná. Zmluva, ktorej obsahom je
aj dohoda o zrážkach zo mzdy, má písomnú formu, a preto nie je možné neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy, na tomto základe namietať. Je teda zrejmé, že jedine nedodržanie písomnej formy dohody

o zrážkach zo mzdy spôsobuje neplatnosť takejto dohody. Poukazuje na fakt, že zo znenia ust. §
551 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva,
ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, tzv. zabezpečuje pohľadávku veriteľa. V žiadnom
prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ak by súd prijal takúto argumentáciu žalobkyne, ad absurdum by bolo analogicky možné
akýkoľvek zabezpečovací inštitút, napr. ručenie, záložná zmluva, vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú

podmienku.
Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nespôsobuje neznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalobkyňa navštívila žalovaného
dobrovoľne a z vlastnej vôle s úmyslom získania úveru a právny predchodca žalovaného nijakým
spôsobom nevyvíjal na žalobcu žiadny nátlak, z ktorého by bol nútený získať úver od právneho

predchodcu.
Podľa žalovaného dohoda o zrážkach nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o
zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav
nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.
Má za to, že pokiaľ súd neprípustne bude v rozpore s vyššie uvedeným posudzovať uzatvorenú Dohodu

o zrážkach zo mzdy podľa Smernice, v rozpore s tou skutočnosťou, že táto nie je priamym prameňom
práva, mal skúmať okolnosti jej uzavretia, predovšetkým, či jej uzatvorenie skutočne spôsobilo
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a či táto ochrana poskytovaná súdom neprekročí hranice
prípustnosti, a súd nebude chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, ale jeho ľahkomyseľnosť
a nezodpovednosť ako zmluvnej strany, ktorá sa, a posteriori, po tom, čo nastali dôsledky porušenia

povinností, dovoláva neplatnosti, pre ňu „nevýhodnej podmienky“.

4. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalovaného na spoločnosť OMIKRON
TRADING LIMITED, ktorá zotrvala na tvrdeniach žalovaného a poukázala ďalej na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava II vo veci 58c/148/2014, kde súd deklaroval, že určovací návrh je

prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho
postavenie bolo porušené a že nie sú splnené podmienky o tomto určovacom výroku.
Žalobkyňa namietala, že práve opačne, jedine vyhovujúci rozsudok v tejto veci môže zabrániť tomu, aby
boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe tejto neplatnej dohody.
5. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.4.2017 č.k. 19C/261/2015-93 tak, že určil, že dohoda o

zrážkach zo mzdy v zmluve č. 2857526106 zo dňa 27.4.2006 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
je neplatná, priznal žalobkyni 100 % náhradu trov konania.

6. V dôsledku podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.1.2018 č.k.

4Co/59/2017-116 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie
pričom uviedol, že
z obsahu spisu a najmä predmetu žaloby vyplýva, že predmetom konania je určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, z dôvodov na ktoré právny zástupca v žalobe riadne poukázal. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval platnosť zmluvy o úvere uzavretej

medzi stranami sporu dňa 27.04.2006 v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka i napriek tomu,
že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu. Navyše uviedol, že v zmysle
ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neuvedenie úrokovej sadzby v zmluve
má za následok, že úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Z citovaného ust. § 4
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy dňa 27.04.2006 vyplýva,

že len neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov má za následok, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch). Právne posúdenie uplatneného nároku podľa ustanovení Obchodného zákonníka je v rozpore
s rozhodovacou praxou všeobecných súdov pri posudzovaní uplatnených nárokov spotrebiteľa ourčenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše v celom kontexte odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia súdu nezrozumiteľné a zmätočné. Na túto skutočnosť správne
poukázala právna zástupkyňa žalovaného. Náležité odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je

súčasťou práva strán sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy.
Za nedôvodnú však považoval odvolací súd odvolaciu námietku týkajúcu sa nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľky v tomto konaní. Je

nesporné, že konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do
30.06.2016 podaním žaloby dňa 10.06.2015 (č.l. 1 spisu).
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, bolo možné sa
žalobou domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o
tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenia

navrhovateľa v hmotnoprávnych vzťahoch.
Podľa § 3 ods. 3, 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona
č. 250/2007 Z.z.), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na spotrebiteľskú právnu vec, uplatnený nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy žalobkyňa má na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny
záujem vzhľadom na začatie konania v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust.
§ 80 písm. c). Uplatnenú námietku preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Len žalobou o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a teda deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej

dohody sa žalobkyňa môže následne brániť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby nevykonával
zrážky z jej mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovaným, resp.
jeho právnym predchodcom.
Vzhľadom na procesné pochybenie súdu, ktorý sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s predmetom
žaloby, svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k ďalšej

uplatnenej námietke týkajúcej sa predmetu konania, a to namietanej neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy v záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej.

7. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby,
skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdiť ako vzťah

spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vo veci samej opätovne rozhodnúť.
Písomné vyhotovenie odôvodnenia rozhodnutia musí spĺňať náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 CSP,
a to v rozsahu náležitosti požadovaných zákonom s tým, že v rámci zdôvodnenia rozhodnutia súdu,
súd musí uviesť z ktorých skutkových zistení odôvodňuje aplikáciu práve použitej právnej normy, ktoré
skutočnosti považoval za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vrátane právneho

posúdeniaveci.Odôvodnenierozhodnutiamusíposkytnúťdostatočné,jasnéazrozumiteľnévysvetlenie,
na základe akých skutkových zistení súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu vo veci, ktoré musí byť
výsledkom logickej úvahy súdu.

8. Súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinným dôkazov pripojených

k žalobe a to zmluvy o úvere, mailovou komunikáciou, vyjadrením k výzve, rozhodnutiami súdov,
vyjadrením k žalobe, predbežným opatrením, uznesením na strane žalovanej, obsahom zápisnice zo
dňa 20.4.2017 a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa je fyzická osoba - spotrebiteľka.

10. Právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I v oddieli Sa vo vložke č. 501/B s dňom zápisu 31.12.1992 a v predmete činnosti o.i.
aj poskytovanie úverov.

11. Na formulárovom tlačive Poštovej banky a. s. ( PB) uzavreli dňa 27.4.2006 PB a žalovaná - klient -
zmluvu o úvere na výšku úveru 50.000,- Sk, s týmito údajmi:
dátum prvej platby do 27.5.2006, číslo úverového účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX, poistenie áno, počet
pravidelných mesačných splátok 50, dátum každej ďalšej splátky k 27.dňu v mesiaci, celková výškanákladov na poskytnutý úver 28.188,42 Sk výška mesačnej splátky 1.644,- Sk, RPMN 11,32 %, číslo
zmluvy 2857526106.
V texte sa ďalej uvádza zmluvou o úvere vzniká PB záväzok poskytnúť na žiadosť Klienta a za splnení

podmienok stanovených PB peňažné prostriedky až do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Poskytnutím
prostriedkov podľa predchádzajúcej vety vzniká klientovi záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť,
zaplatiť úroky a poplatky ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle OP. Klient svojím podpisom potvrdzuje,
žesaoboznámilsOP,súhlasísichobsahom,prijímanávrhyvnichpredloženéapotvrdzujeichprevzatie.
Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k PO v zmysle ZoB.

V ďalšom texte je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu
o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení, kde je
zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zmluvy o úvere. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na
predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto dohoda sa vzťahuje na budúceho platiteľa mzdy ako
i na iné príjmy klienta.
Ak je klient majiteľom, resp. spoludisponentom osobného účtu vedeného v PB, svojím podpisom

výslovne súhlasí s inkasom peňažných prostriedkov, z účtu klienta PB na účely splácania peňažných
záväzkov vzniknutých zo ZoÚ.
Ak klient neodmietol poistenie, udeľuje týmto súhlas s poistením schopnosti splácať splátky úveru v
zmysle A) Základného súboru poistenia (pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a
smrti) bližšie špecifikovaného v čl. 11 OP.

Klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle § 93b ZoB.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
( OZ ) poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na
to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj

keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku.

14. Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 551 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy.

16. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uvedená vo formulárovej zmluve tak, že podpisom tejto
zmluvyzmluvnéstranyuzatvárajúDohoduozrážkachzomzdy,jeneplatná,pretožeuzavretieakejkoľvek
dohody vyžaduje v zmysle ustanovení §§ 34 a 37 OZ slobodnú, vážnu, určitú a zrozumiteľne vyslovenú

vôľuobochzmluvnýchstrán,avšakvprípadežalobcuakospotrebiteľaniejemožnézistiťaaniusudzovať
na takúto dohodu, keďže uzavretie takejto dohody bolo obligatórnou súčasťou formulárovej zmluvy.

18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú prax súdov vyslovenú aj napr. v rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 19.2.2013 č.k. 12C/68/2012 a uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16. januára

2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia
iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétneokolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,

odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

19. Je z vykonaného dokazovania zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s

dohodou o zrážkach zo mzdy., jedná sa jednoznačne o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorá v
zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu
ochranu. Súdy už v minulosti judikovali takéto dohody o zrážkach zo mzdy uvádzané drobným písmom
v texte zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukazovali na to, že takéto dohody neboli
individuálne dojednané a spotrebiteľ ani nemal možnosť takúto dohodu prijať alebo odmietnuť, lebo by
mu inak úver nebol poskytnutý.

20. Ak sa žalovaný bráni tým, že súd nemá právomoc tento spor prejednávať s poukazom na dohodu
o tom, že v prípade sporov, sa spor rozhodne v súlade s rozhodcovskou doložkou, aj ohľadom takto
uzavretej doložky, bolo súdmi judikované, že takáto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
preto dovolávať sa jej v danom spore nie je možné.

21. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, súd poukazuje na to, že podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Vzhľadom k uvedenému zneniu súdy častokrát zamietali žaloby, ktorými sa žalobcovia

domáhali určenia neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu ich procesnej neprípustnosti.
Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č.
279/2017 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z.z.
V tomto článku sa Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4,
ktorý znie:
Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie:
18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku
Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že s ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak

vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o
určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Novelizované ustanovenie § 137 c opäť na ustálenú prax súdov o tom, že spotrebiteľ má na
určení takejto neplatnosti vždy naliehavý právny záujem, tým skôr, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú

podmienku a absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v každom štádiu zmluvného vzťahu spôsobilý
vyvolávať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami.

23. Preto súd žalobe vyhovel.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech a preto jej priznal nárok na 100% náhradu

trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).