Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111010112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4111010112.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému G. E.,

pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,
G. E., narodený XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom V. č. XX L.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

v presne nezistenom čase dňa 28.10.2004 na Hlohovskej ulici číslo 2 v Nitre - Lužianky na Daňovom
úrade Nitra II podával ako podnikateľský subjekt s obchodným menom G. E. R. Q. L. za tento daňový
subjekt s prideleným daňovým identifikačným číslom XXXXXXXXXX na základe príjmov z podnikania
vykonávaného na základe živnostenského oprávnenia číslo XXX-XXXXX zo dňa 4.1.2001 daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2004, v rámci ktorého uplatnil
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 746 206,- Slovenských korún (24 769,50 eur) tým,
že odpočítal daň z pridanej hodnoty z nákupu tovaru v tuzemsku, a to konkrétne daň vo výške 150 000,-
Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo dňa 1.7.2004 za predaj
25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských korún (31 600,61
eur), daň vo výške

152 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX. zo dňa 30.7.2004

za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských korún (31 600,61,
eur) daň vo výške 152 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo
dňa 31.7.2004 za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských
korún (31 600,61 eur), daň vo výške 152 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry
číslo X/XXXX zo dňa 1.8.2004 za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952
000,- Slovenských korún (31 600,61 eur) a daň vo výške 138 000,- Slovenských korún (4 580,76 eur)
z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo dňa 31.8.2004 za predaj 20 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s

daňou vo výške 865 606,- Slovenských korún (28 732,86 eur), vystavených podnikateľským subjektom
E. E. C. ako predávajúcim s tým, že vyššie uvedený obchod spočívajúci v nákupe ložísk bol fiktívny
a v skutočnosti k nemu medzi podnikateľskými subjektmi G. E. R. Q. L. ako kupujúcim a E. E. C. ako
predávajúcim vôbec nedošlo,

t e d a :neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l :

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č.
300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 277 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, Trestného zákona, bez zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37

Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, obžalovanému výkon tohto trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 odsek 1, Trestného zákona, u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 4 písm. g/ Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Nitra, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej
v texte tiež so znením „súd“) dňa 07.02.2011 na G. E. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“)
obžalobu sp. zn. 3Pv 1141/2006 (ďalej v texte len so znením „obžaloba“), pre zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení

neskorších predpisov.
Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby, na hlavnom
pojednávaní výsluchom obžalovaného G. E., svedkov W. O., E. E., C.. T. Q., C. O., C. O., W.. W. C., C.
O., G. D., prečítal zápisnicu o výsluchu zomrelého svedka G. I. a prečítal listinné dôkazy.
Obžalovaný G. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, zo spáchania skutku, ktorý mu je

kladený obžalobou za vinu. Uviedol, že E. E., s ktorým sa zoznámil u jeho účtovníčky, klame a že to
bol on kto mu ponúkol za dobrú cenu na predaj ložiská do fénov a vysávačov a dodnes mu dlží za
ložiská peniaze. Obžalovaný ďalej uviedol, že ložiská doviezol na dvakrát a zložil ich u účtovníčky O. v
garáži jej domu, pri čom mu pomáhali jej synovia a šofér I.. Dohodol sa s E., že mu za ložiská zaplatí
zálohovými platbami, tak, že po tom ako mu známy pod menom G. dal určitú časť, túto dal E. a uplatnil

si nadmerný odpočet a pracovníci daňového úradu vykonali kontrolu ložísk. Známy G. sa mu ozval, že
ložiská nezodpovedajú vzorkám a niektoré aj boli poškodené, pričom obžalovaný uviedol, že mali na
sebe povlak. Z uvedeného dôvodu oslovil E., ale ten sa mu už vyhýbal. Obžalovaný na položené otázky
uviedol, že v tom čase bol živnostník, pod menom R. Q., mal rybársku predajňu a obchodoval tiež s
iným tovarom za províziu, ale so strojárskym tovarom neobchodoval, bolo to prvýkrát a ložiská boli s I.

zobrať v Močenku. Pýtal sa svojich známych, či niekto nemá záujem o ložiská, ktorých pôvod neskúmal
a cez známeho sa mu ozval známy z Martina, myslel si, že sa volal G., priezvisko si už nepamätal, že
by ich vedel vyviesť do Rakúska

a tak im dal vzorky. Predaj ložísk sprostredkovával s tým, že obchod sa
uskutočnil u pani O. tak, že faktúry a dodacie listy vystavil E. a príjmové pokladničné doklady vypísal
on, alebo O., na čo sa už nepamätal a podpísal ich E., pri preberaní peňazí, pri ktorom boli len oni
dvaja. Vyplatil mu na dvakrát po jednom milióne Sk, s tým, že prvý milión mu dal známy G. z Martina
v hotovosti v Nitre, ktorý potom vyplatil E. v kuchyni u O. a druhý milión Sk mu už známy G. z Martina

nechcel vyplatiť tak mu požičali z rodiny a známy a potom ho vyplatil E. v kuchyni u O.. Celková sumaobchodu bola 4 milióny Sk a zisk mal predstavovať 7až 8 %. Obžalovaný ďalej uviedol, že svedok I.
klamal, keďže s ním mal nezhody a klamal aj svedok E., ktorý mu nevrátil peniaze a ktorý tvrdil, že aj
jeho oklamali. E. celkom za ložiská vyplatil 2 mil. Sk v dvoch splátkach v kuchyni u pani O., pričom mu

vrátil len 20 000,- Sk, s tým, že zvyšné ložiská vráti a vyplatí ho, ale už ho potom nevidel a trestné
oznámenie na neho nepodal. Obžalovaný na položenú otázku nechcel povedať meno známeho, ktorý
sprostredkoval známeho G. N. z Martina.
Svedkyňa W. O., ktorá robila účtovníctvo tak obžalovanému ako aj E. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že predmetné ložiská boli v roku 2004 u nej v garáži, ktoré skontrolovali počas kontroly pracovníci

daňového úradu a urobili zápisnicu, že nadmerný odpočet je v poriadku. Svedkyňa uviedla, že E. bol
kvartálnym platcom DPH. Svedkyňa ďalej uviedla, že kúpnu cenu vyplácal E. v hotovosti po čiastkach a
že myslela, že bola pri tom, s tým, že peniaze mali byť E. vyplatené v kancelárii. Príjmové pokladničné
doklady a faktúry vystavila firma p. E., dali na ne pečiatky a E. ich podpísal. Svedkyňa uviedla, že
obžalovaný v rokoch 2004 až 2006 nemal žiadnu prevádzku.
Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či sa ložiská kupovali. O. mu povedala, že by sa

nejaké ložiská mali kupovať a chceli od neho nejaké splnomocnenia. O tom, že sa mali kupovať ložiská
sa dozvedel až na polícii. Svedok na položené otázky uviedol, že sa v tom čase zaoberal dovozom
osobných automobilov a robil sprostredkovanie tovaru. Obžalovaného nepoznal a nestretol sa s ním.
Svedok ďalej uviedol, že obchod s ložiskami nerealizoval a o ložiskách vedel len od O., že ich ona mala
kúpiť a následne predať. Ložiská nevidel a neprišiel s nimi do kontaktu, faktúry videl až pri výsluchu u

policajtov a nepodpisoval ich. Žiadnu peňažnú sumu nepreberal, nevedel o obchode s ložiskami. Asi rok
po tom, ako mu O. hovorila o obchode s ložiskami, bol za ním v tej súvislosti jeden pán, aby mu podpísal
plnomocenstvo, že to potrebuje na políciu. Svedok uviedol, že na príjmových pokladničných dokladoch
a faktúrach je jeho pečiatka, ale podpis nie je jeho. Nemal vedomosť o tom, či boli doklady zaúčtované,
ale mal problém s tým, že jeho doklady sa u O. stratili. Faktúry a príjmové doklady mu pri podnikaní

vystavovala O. a on ich u nej podpisoval.

Svedok C.. T. Q., pracovník Daňového úradu Nitra II. so sídlom v Lužiankach, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že s kolegyňou C. vykonával daňovú kontrolu u obžalovaného, výsledok ktorej zaznamenali
v protokole o daňovej kontrole s tým, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty neuznali z

jednoznačného dôvodu, keďže dodávateľ odmietol, že by tovar dodal. Svedok v tejto súvislosti uviedol,
že nadmerný odpočet DPH sa viaže na tovar a dodávateľa. Dozvedeli sa, že účtovníčka dodávateľa
mala manipulovať s pečiatkami. Vykonali obhliadku tovaru u O., z ktorej zistili, že sa jednalo o
ložiská československej výroby z roku 1990, ktoré boli prehrdzavené. Ďalej preverením účtovníctva a
dodávateľských faktúr zistili, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach.

Svedok C. O., syn účtovníčky O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho matka požiadala, aby pomohol
pri vykladaní ložísk. Nevedel o koho ložiská sa jedná a bol pri dvoch vykládkach, pri ktorých bol aj jeho
brat a obžalovaný E.. Svedok na položenú otázku uviedol, že sa nepamätal, či pri vykládkach bol aj
O. a E..
Svedok C. O., syn účtovníčky O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na vykládku prišli dve autá, pričom

v jednom bol obžalovaný E. a jeho brat a v druhom O. a E.. Matka mu povedala, že vykladaný tovar je
obžalovaného E.. Svedok po položení otázok upresnil, že E., ktorého pozná ako klienta matky neprišiel
s autom, ale bol pri vykládke prítomný.
Svedkyňa W.. W. C., pracovníčka daňového úradu na hlavnom pojednávaní uviedla, že daňovú kontrolu
vykonala s kolegom Q.. V tom období v roku 2004 pracovala ako kontrolórka dani z prímov právnických

a fyzických osôb na Daňovom úrade Nitra II. so sídlom v Lužiankach, s tým, že sa už nepamätala, či sa
jednalo o obžalovaného E. a už sa nepamätala, čo vypovedala pred vyšetrovateľom.
Svedok C. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa už nepamätal, o čo sa jednalo, len vedel o tom,
že obžalovaný E. mal kúpiť nejaké ložiská a tiež na to, že bol pri ich vykládke. Svedok ďalej uviedol, že
trvá na svojej výpovedi, ktorú urobil pred vyšetrovateľom. Na položené otázky uviedol, že bol v tom čase

zamestnaný u O. a dopočul sa, že obžalovaný E. mal ložiská nevedel od koho, len započul, že od E..
Ložiska videl, boli vo veľkosti dvojeurovej mince v tubách v samostatných malých škatuliach, uložené
vo veľkých škatuliach.
Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, s odôvodnením, že by mohol sebe privodiť
trestné stíhanie. Súd z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka na (č.l. 197-199 vyšetrovacieho spisu)

zo dňa 12.03.2010 zistil, že svedok odmietol vo veci zo strachu vypovedať.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu zomrelého svedka G. I. na (č.l. 153 - 154
vyšetrovacieho spisu) zo dňa 16.10.2007 a na (č.l. 341-342 vyšetrovacieho spisu) zo dňa 9.12.2010.Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vedel o tom, že obžalovaný mal obchod
s rybárskymi potrebami v Nitre. Svedok na položené otázky vo výpovedi uviedol, že obžalovaný E.
ho nepožiadal o žiadnu prepravu ložísk z Močenku do Nitry v roku 2004, teda žiadne ložiská ani

neprevážal ani neskladal. Svedok ďalej uviedol, že O. osobne nepoznal, obžalovaný mu povedal, že mu
robí účtovníctvo. Bol vlastníkom osobného motorového vozidla značky Fiat a ak by mal prevážať ložiská
potreboval by na to nákladné auto, ktoré nevlastnil a ani si ho na účel prevozu ložísk nezapožičal, s tým,
že prepravu takého tovaru by si určite pamätal.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu.

Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania podľa § 2 odsek 10
Trestného poriadku tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.
Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok kvalifikovaný ako zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa stal
tak, ako je popísaný v obžalobe a že skutok spáchal obžalovaný G. E. tak, že neoprávnene vo väčšom
rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený

prospech.
Súdmalvykonanýmdokazovanímzavinenieobžalovanéhojednoznačne,bezakýchkoľvekpochybností,
preukázané. Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom ale vyplynulo, že obžalovaný bol zo spáchania skutku
bez akýchkoľvek pochybností usvedčený predovšetkým zhodnými výpoveďami priamych svedkov, E. E.,

C.. T. Q., W.. W. C. a G. I., ktorí obžalovaného jednoznačne usvedčujú zo spáchania skutku kladenému
mu za vinu.
Súd vyhodnocoval dve skupiny svedkov. V prvej skupine to boli svedkovia W. O., C. O., C. O. a C. O. a v
druhej skupine usvedčujúci svedkovia E. E., C.. T. Q., W.. W. C. a G. I.. Obžalovaný na svoju obranu pred
súdom vypovedal, že svedkovia E. E. a G. I. zámerne nehovorili pravdu, aby mu uškodili. Obžalovaný

G. E. pred súdom tvrdil, že tovar - ložiská odkúpil za sumu 2 mil. Sk (66 387,84 eur) od E.a E.a, ktorý to
ale poprel. Svedok E. E., tiež poprel, že obžalovanému dodal ložiská, poprel, že by sa podieľal na ich

dovezení k účtovníčke O., poprel, že by vystavoval faktúry, príjmové pokladničné doklady a že by

ich podpisoval. O tom, že by sa mal realizovať obchod s ložiskami vedel len od O., ktorá mu robila
účtovníctvo tak, ako aj obžalovanému a mala tak prístup k jeho účtovným dokladom a k jeho firemnej
pečiatke. Svedok E. E. pred súdom ako aj v konaní pred daňovým úradom jednoznačne tvrdil, že
príjmové pokladničné doklady č. 5, 6,7,8 a 9 na (č.l. 13 až 17 vyšetrovacieho spisu) a faktúry č.
052004, 062004, 072004, 082004 a 092004 na (č.l. 18 až 22 vyšetrovacieho spisu) ani nevyhotovil ani

nepodpísal.
Súd z vykonaného dokazovanie zistil, poukazujúc pri tom na zhodné usvedčujúce výpovede svedkov
C.. T. Q. a W.. W. C., pracovníkov Daňového úradu Nitra II. - správcu dane obžalovaného ako
podnikateľského subjektu - G. E. R. Q. L. a listinné dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise a
prečítané na hlavnom pojednávaní, že výpoveď svedka E. E. je potrebné vyhodnotiť ako dôveryhodnú.

V tejto súvislosti súd poukazuje na listinné dôkazy vo vyšetrovacom spise, a to zápisnicu o ústnom
pojednávaní obžalovaného na (č.l. 26 vyšetrovacieho spisu), zápisnice o miestnom zisťovaní na (č.l. 27
až 30 vyšetrovacieho spisu), účtovnú evidenciu a evidenciu dane z pridanej hodnoty - podnikateľského
subjektu E. E. na (č.l. 31 až 39 vyšetrovacieho spisu), zápisnicu o ústnom pojednávaní na (č.l. 41 až
42 vyšetrovacieho spisu), odpovede Daňového úradu Námestovo na (č.l. 51 vyšetrovacieho spisu),

odpovede Daňového úradu Bratislava III. na (č.l. 57 vyšetrovacieho spisu), protokolu o daňovej kontrole
obžalovaného ako podnikateľského subjektu - G. E. R. Q. L. na (č.l. 60 až 64 vyšetrovacieho spisu),
zápisnice o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní daňového subjektu - E. E. na (č.l. 69 až 71
vyšetrovacieho spisu), protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly podnikateľského subjektu - G.
E. R. Q. L. č. 827/320/561/06/Ceb, na (č.l. 74 až 80 vyšetrovacieho spisu), dodatočného platobného

výmeru na daň z pridanej hodnoty v sume 746 206,- Sk (24 769,50 eur) na (č.l. 91 až 94 vyšetrovacieho
spisu), daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podnikateľského subjektu - G. E. R. Q., za I až IV
štvrťrok roku 2004 na (č.l. 104 až 108 vyšetrovacieho spisu), daňové priznania k dani z pridanej hodnoty
podnikateľského subjektu - E. E., za I až IV štvrťrok roku 2004 na (č.l. 239 až 257 vyšetrovacieho spisu),
výkaz o majetku a záväzkoch podnikateľského subjektu - E. E. na (č.l. 258 až 259 vyšetrovacieho spisu),

výkaz o príjmoch a výdavkoch podnikateľského subjektu - E. E. na (č.l. 260 až 261 vyšetrovacieho
spisu), protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly podnikateľského subjektu - E. E. na (č.l. 262
až 278 vyšetrovacieho spisu), z ktorých súd zistil, že predmetom fakturácie a následného uplatnenia
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty mal byť tovar - 120 000zahrdzavených ložísk od výrobcu ZLK, vyrobené v ČSSR v rokoch 1989-1990
uložených v 29 krabiciach, v priestoroch rodinného domu W. O. G. v L., ktoré ale E. E. obžalovanému

fakticky nepredal.

Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní a v konaní Daňových úradov Nitra a Šaľa jednoznačne tvrdil, že
s obžalovaným neobchodoval, žiadne ložiská mu nepredal a že ho nepoznal.
Správca dane spochybnil pôvod tovaru, teda otázku od koho E. tovar nakúpil, keďže vo faktúrach

deklarovaný dodávateľ - D., s.r.o. so sídlom Y. XX, L. nevedel predložiť hodnoverné účtovné a daňové
doklady k fakturácii tovaru a na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vo veci odmietol vypovedať.
Z výsledkov daňového šetrenia vyplynulo, že obžalovaný ako daňový subjekt svoje právo na odpočítanie
dane v zmysle zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov deklaroval
na základe skutočností, ktoré sa v priebehu daňového konania ukázali ako nepravdivé, že službu prijal
od platiteľa DPH.

Podľa názoru súdu zhodné výpovede svedkov E. E., C.. T. Q., W.. W. C., G. I. a listinných vykonaných
dôkazov z daňových šetrení jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného z
protiprávneho konania vytvárajúc ucelený rad dôkazov v ich súhrne rozplývajúci nepresvedčivú a
nedôveryhodnú obranu obžalovaného.
Svedok G. I. poprel tvrdenie obžalovaného, že zabezpečoval prepravu ložísk z Močenku do domu O..

Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne W. O., s poukazom na výpoveď svedka E. E., ktorému zabezpečovala
účtovníctvo ako i s poukazom na zistené výsledky daňových šetrení za nedôveryhodnú a účelovú, tiež
s poukazom na skutočnosť, že vypovedala, že predmetné príjmové doklady a predmetné faktúry E. E.
podpisoval u nej v kancelárii, teda v rozpore s tvrdením obžalovaného. Je nepochybné, že O. mala
prístup tak k účtovným dokladom obžalovaného, ako aj k účtovným dokladom E. E. ako i k jeho pečiatke.

To, že u svedka E. E. absentoval motív vypovedať nepravdivo potvrdzuje samotné šetrenie daňových
úradov vykonávajúcich kontrolu. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na motív samotného konania
obžalovaného, neoprávneného získania finančného prospechu. Súd vyhodnocoval vykonané dôkazy
jednotlivo a v ich súhrne na základe logických úvah.
Výpovede svedkov C. O., C. O. a C. O. sa týkali výlučne prevozu tovaru - ložísk, a to, či ložiská existovali

a či u O. boli alebo neboli zložené pre posúdenie zavinenia obžalovaného vzhľadom k tomu, že z
výsledkov daňového konania vyplynulo, že ich pôvod nie je známy, nemali žiadnu relevantnú hodnotu.

Súd do konania na návrh obhajoby pribral znalca z odboru písmoznalectvo odvetvia ručné písmo a v
nadväznosti na jeho písomné stanovisko do konania pribral znalecký ústav - Kriminalistický a expertízny

ústav Policajného zboru Bratislava, z odboru - prírodovedné skúmanie a kriminalistické analýzy, odvetvie
- písmoznalectvo a jazyková expertíza za účelom posúdenia pravosti podpisov E. E. na faktúrach a
príjmových pokladničných dokladoch na (č.l. 13 až 22 vyšetrovacieho spisu), na odstránenie rozporov
výpovedí E. E. a W. O., či E. E. je pisateľom podpisov na uvedených listinách. Z odborného stanoviska
KEÚ PZ na (č.l. 591-592 súdneho spisu) súd zistil, že sporné podpisy sú neskúmateľné, vyhotovené ako

ľahko napodobniteľné parafy bez identifikačne hodnotných znakov bez možnosti ich písmoznaleckého
skúmania za účelom identifikácie pisateľa.
Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného
činu. Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin
namierený.

Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, úmyselného protiprávneho konania
obžalovaného spočíva v tom, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný G. E. neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech fiktívnym nákupom ložísk, o čom súd z vykonaného

dokazovania nemal žiadne pochybnosti.
Objektívnastránkatrestnéhočinuzahŕňasamotnékonanieobžalovanéhoajehospôsobkonania,ktorým
bolo predstieranie nákupu ložísk.
Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti
subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie

je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho
dve zložky, vedomostná a vôľová, teda pohnútka a motivácia obžalovaného, ktoré ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania boli jednoznačne preukázané. Možno tak bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že subjektívna stránka danej skutkovej podstaty bola úmyselným zavinením obžalovanéhojednoznačne preukázaná. Súd vykonaním dôkazov a ich vyhodnotením v ich vzájomnom súhrne dospel
k záveru, že tieto nasvedčujú vierohodnosti výpovedí usvedčujúcich svedkov s usvedčujúcimi listinnými
dôkazmi. Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí

zavinenie z nedbanlivosti. Podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne,
ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom.

Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, sa trestného činu neodvedenia dane a poistného

dopustí ten, kto neoprávnene v malom rozsahu
uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 277 ods. 1, písm. b/ Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, veta prvá, veta druhá, veta tretia škodou malou sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 266,- eur, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej
sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
Súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2004 zistil, že obžalovaný si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 746
206,- Slovenských korún (24 769,50 €), teda v rozsahu sumy prevyšujúcej desaťnásobok sumy 266,-

eur, čo predstavuje sumu najmenej 2666,- eur a neprevyšujúcej sumu dosahujúcu stonásobok sumy
266,- eur, čo predstavuje sumu najmenej 26600,- eur, teda obžalovaný čin spáchal vo väčšom rozsahu.
Súd konanie obžalovaného z vykonaného dokazovania vyhodnotil ako úmyselné, v kontexte s jeho pred
súdom preukázaným motívom zabezpečiť, pre seba majetkový prospech.
Obžalovaný bol vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený

zo spáchania skutku a jeho konaním boli naplnené všetky zákonné znaky zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jeho jednoznačne
protiprávnym a úmyselným konaním podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona a následkom súd nemal
žiadne pochybnosti.

Pre právne posúdenie zavinenia obžalovaného boli vo vykonanom dokazovaní produkované vyššie
popísanédôkazy,ktoréobžalovanéhojednoznačneusvedčujú,žepredstieraným-fiktívnymzdaniteľným
plnením - nákupom ložísk krátil daň z pridanej hodnoty tak, že znížil vlastnú daňovú povinnosť, teda
daňovú povinnosť splnil, ale daň odviedol v nižšej výške ako mal, o rozdiel dane v sume 746 206,-
Slovenských korún (24 769,50 €), o čom svedčí predovšetkým rozhodnutie Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa
27.06.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.07.2006 na (č.l. 9 až 11 vyšetrovacieho spisu).

Pre právne posúdenie objektívnej stránky konania obžalovaného nebolo relevantné, kde boli
deklarované ložiská uskladnené a ako sa tam dostali, ale

skutočnosť, na ktorú sa okrem preukázania tovaru viaže nadmerný odpočet DPH,
tedaktoboldodávateľomložísk,tedaakoichobžalovanýnadobudol.Zdôkazovvykonanýchnahlavnom
pojednávaní bolo jednoznačne dokázané, že obžalovaný
vykonal fiktívny obchod, keď deklaroval nákupnú cenu ložísk, ktoré boli staré a poškodené,
predovšetkým z miestnych šetrení vykonaných príslušným správcom dane Daňovým úradom Nitra II.,

ale i dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.
Súd z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil, že skutok obžalovaný spáchal tak, že si
zadovážil 120 000 kusov ložísk, u ktorých s cieľom uplatnenia si nadmerného odpočtu DPH deklaroval
ich nadobudnutie kúpou na základe faktúr od E. E.S., ako platcu DPH. Vojtech Vőrőš ale kúpu a predaj
ložísk, podpísanie faktúr a príjmových pokladničných dokladov poprel napriek tomu, že mal vo svojich

účtovných dokladoch - v zozname došlých piatich faktúr nadobudnutie ložísk od dodávateľa D. D..,
ktorého konateľom bol na hlavnom pojednávaní vypočutý G. D., ktorý ale odmietol pred súdom v obave,
že sebe privodí trestné stíhanie a v prípravnom konaní zo strachu vypovedať. Daňový úrad v Námestove
a Daňový úrad Bratislava III. nedohľadali žiadne doklady a účtovné písomnosti spoločnosti D. D..
a spoločnosti bola daň vyrubená podľa pomôcok. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že titul

nadobudnutia ložísk E. E. od spoločnosti D. D. a faktúry k tomu vystavené bol len fiktívny obchod, bez
reálneho plnenia, teda reálneho odovzdania tovaru na základe uhradených faktúr a z uvedeného dôvodu
v reťazci kúpy a predaja predmetných ložísk bol fiktívny aj následne ich odpredaj obžalovanému, keďže
iný titul ich nadobudnutia nedeklarovalSkutok je obžalobou správne kvalifikovaný, pretože v čase spáchania skutku (konania páchateľa
a následku) bol účinný Trestný zákon v znení, v rámci ktorého neexistoval trestný čin Daňového
podvodu podľa § 277a Trestného zákona (toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.10.2012).

Neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu je postihované v rámci skutkovej podstaty neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, Trestného zákona, druhá alinea a keďže bol skutok spáchaný
do 01.10.2012 tak musí byť posudzovaný podľa vtedy účinného znenia zákona a kvalifikovaný ako
neodvedenie dane a poistného podľa § 277.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 odsek 4 Trestného

zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné
zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
Súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu bol súdne trestaný,
pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd z výpisu z evidencie priestupkov Obvodného

úraduvNitrezistil,žeobžalovanývevidenciipriestupkovmáevidovanýjedenpriestupokprotiverejnému
poriadku. Súd zo správy Daňového úradu Nitra II. zistil, že obžalovaný ako daňový subjekt G. E. R.
Q. L. je platiteľom dani z príjmov fyzickej osoby a má evidované nedoplatky na daniach, pre ktoré
bolo voči nemu začaté daňové exekučné konanie. Súd zo správy o povesti Mesta Nitra zistil, že voči
obžalovanému neeviduje žiadne priestupkové konanie a že má jedno dieťa. Súd u obžalovaného nezistil

žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd tak pri určení druhu trestu a jeho výmery postupoval
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest ukladal v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe.
Súd pri určení druhu a výmery trestu dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného
zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a na nápravu obžalovaného dosiahnuť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom

jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, s probačným dohľadom, keďže súd ukladal trest odňatia
slobody neprevyšujúci tri roky za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona.
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaného rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku odvolanie smeruje,
do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.