Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Pc/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316215359
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316215359.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: V. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A., Č. XXXX/XX, proti odporcovi: V. R., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom A., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 220,- eur, a to v období od
22. 8. 2016 do 30. 1. 2018, pričom výživné v celkovej výške 3960,- eur, je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 8. 2016 domáhal, aby súd

určil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľka a zaviazal odporcu na platenie výživného vo
výške 220,- eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca opustil
spoločnú domácnosť v máji 2016 na základe zrušenia trvalého pobytu zo dňa 11. 3. 2016 na podnet
majiteľa bytu. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi si plnila a plní výlučne matka navrhovateľa,
odporca ako jeho otec sa o výživu navrhovateľa nezaujíma, ani si ju dobrovoľne neplní. Navrhovateľ bol
v čase podania návrhu žiakom 4. ročníka Strednej priemyselnej školy v Trnave. Navrhovateľ má výdavky
súvisiace so školou (cestovné, strava, učebná literatúra), ďalej s oblečením a podobne. Nemá žiaden

príjem (resp. minimálny príjem z príležitostných brigád) a nevlastní žiaden majetok. Je si vedomý toho,
že odporca pracuje na čierno, dosahuje mesačný príjem 900,- až 1100,- eur. vzťahy účastníkov konania
sú veľmi zlé, odporca dokonca okradol navrhovateľa. Zdravotný stav matky navrhovateľa je zlý, od roku
2016 má diagnostikovanú rakovinu, pre ktoré ochorenia matka navrhovateľa nemôže takmer pracovať,
nakoľko sa dlhodobo lieči.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľ je synom odporcu. V čase rozhodovania súdu je žiakom 1. ročníka bakalárskeho štúdia
STU v Bratislave, Materiálovo-technologická fakulta so sídlom v Trnave. Výživné žiada určiť len za
obdobie od . 22. 8. 2016 do 30. 1. 2018, nakoľko má veľmi zlé vzťahy s odporcom, bojí sa ho, preto

výživné požaduje do rozhodnutia súdu, nakoľko si založil živnosť a v súčasnosti otvára polygrafickú
prevádzku. Živnosť má založenú od 28. 4. 2017, doposiaľ bol však stratový. Navrhovateľ žije s matkou,
ktorá sa lieči na závažné ochorenie, z tohto dôvodu pracuje len na základe dohody s minimálnym
príjmom (mesačne do 30,- eur). Náklady spojené s bývaním uhrádza navrhovateľov dedko (otecodporcu), navrhovateľ s matkou uhrádzajú len náklady za elektrinu vo výške 32,50 eura mesačne. Matka
navrhovateľa poberá invalidný dôchodok a to od 16. 2. 2016 vo výške 358,90 eura mesačne, od 1.
1. 2017 vo výške 366,- eur mesačne a od 1. 1. 2018 vo výške 373,20 eura, z tohto dôchodku sa jej

vykonávajú zrážky vo výške 57,90 eura mesačne.

5. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, súdu sa podarilo lustráciou zistiť, že v období od 1. 3. 2016
do 23. 12. 2016 pracoval na základe dohody o vykonaní práce, kde dosiahol v uvedenom období nulový
príjem a v období od 17. 2. 2017 do 15. 6. 2017 bol zamestnaný v spoločnosti BONUS 2016 s.r.o.,

kde dosiahol vymeriavací základ 234,51 eura mesačne. iné skutočnosti sa súdu nepodarilo preukázať,
navrhovateľ o ňom nemá žiadnu vedomosť.

6. Podľa § 62 ods. 1, 3 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR), Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

7. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie

schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie
pracovnéhopomeru).Dosiahnutímplnoletosti(aniinoučasovouhranicou)vyživovaciapovinnosťrodičov

nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia
povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

8. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti

treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby
zastával lepšie platené miesto.

9.Okrempríjmovýchpomerovsazisťujecelkovámajetkovásituáciapovinnéhorodičadanávlastníctvom
hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými
papiermi a pod.10. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad, ak
dieťa bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s

druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov,
ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné
by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto
dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

11. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti
a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie
sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení
majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z
trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

12. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými
potrebami na strane oprávneného dieťaťa.

13. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené

všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí
od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu,
vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov.
V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných
najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb

dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne
škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

14. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v
zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže

nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

15. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy

dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo vo výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné
samostatne sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom.

16. Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje zákonom zakotvená
priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča

je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania
výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich
vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi
ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu
nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

17. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká
peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto

potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.18. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady uvedené v § 62 ods. 1, 2, 4
a 5 a v ustanovení §-u 75 ods. 1 ZR.

19. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu
povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

20. Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča

môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

21. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že navrhovateľ podal návrh dôvodne. Súd pri určení
vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že obaja rodičia majú jedno dieťa, ktoré nie je schopné samo
sa živiť a je výživou odkázané na svojich rodičov. Pri určení výšky výživného na navrhovateľa súd bral
do úvahy to, že navrhovateľ skutočne žiada výživné za minimálne obdobie, po ktoré si odporca svoju
vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, že navrhovateľ sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie a

hoci vyživovacia povinnosť odporcu nekončí dňom 30. 1. 2018, súd je viazaný návrhom navrhovateľa a
preto rozhodol o vyživovacej povinnosti len z obdobie tak, ako to svojím návrhom navrhovateľ žiada. Súd
poukazuje na závažné nedostatky odporcu v starostlivosti o navrhovateľa, dovŕšenie plnoletosti dieťaťa
neznamená, že končia všetky rodičovské povinnosti. Správanie odporcu súd nemôže akceptovať,
tolerovať, je prejavom absolútnej rodičovskej ignorancie základných životných potrieb vlastného dieťaťa

(strava, štúdium, cestovné do školy). Naopak, v prospech konania navrhovateľa svedčí to, že aj napriek
štúdiu si založil živnosť a snaží sa vymaniť spod potreby výživného od rodiča, ktorý má nepochybyteľne
negatívny prístup k svojim povinnostiam. O neokrôchanom správaní a prístupe odporcu svedčí aj to,
že matka navrhovateľa, hoc vážne chorá, si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi plní a
odporca im nie je ani minimálnou oporou v tomto ťažkom období, na rozdiel od jeho otca, starého otca

navrhovateľa, ktorý navrhovateľovi finančne pomáha pri rozbehu jeho živnosti.

22. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľa,
súd považoval za nevyhnutné, spravodlivé ale najmä potrebné v záujme dieťaťa určiť výživné na
navrhovateľa vo výške 220,- eur mesačne za obdobie od 22. 8. 2016 do 30. 1. 2018.

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. V mimosporových konaniach upravených
týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v

konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.