Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117240377
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:6117240377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej

a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu:
SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, (podnikajúci
prostredníctvom organizačnej zložky: SETCAR s.r.o.-organizačná zložka podniku zahraničnej osoby,
so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Žilina, Oddiel: Po, Vložka č.: 10409/L), zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, so
sídlom P. X, XXX XX E., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom

Mucskom, so sídlom R. XX, XXX XX T. X, o zaplatenie 252,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2018-108 zo dňa 26. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2018-108 zo dňa 26. apríla 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 252,07 Eur od 05.11.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O
trovách súdneho konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (výrok II.).

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku po vykonanom dokazovaní a s poukazom na právnu úpravu
v ust. § 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový

poriadok“), § 4, § 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1 CSP, § 4 ods. 1, 2
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla (ďalej aj len ,,zák. č. 381/2001 Z.z.“), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), uviedol, že
medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 20.06.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode,
pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo obchodnej
spoločnosti LIGNOS, s.r.o., ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené

skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom v konaní neexistovala dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti a okresný súd z nich vychádzal v súlade s úpravou v ust. § 186 ods. 2 veta
prvá CSP. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané.
Súčasne medzi stranami nebolo sporné, že poškodený dňa 28.06.2016 uzavrel Zmluvu o nájme č. 314,na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 28.06.2016 do 06.07.2016 za cenu 58
Eur denne. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 2016319 za prenájom
vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 58 Eur predstavovalo celkovú sumu

626,40 Eur. (č.l. 12-13 spisu).

3. Podľa okresného súdu z listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa
21.10.2016 vyplýva, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného
plnenia v sume 269,93 Eur za používanie po dobu priznanú na zapožičanie motorového vozidla, avšak

za cenu 42 Eur bez DPH, t.j. 42 Eur x 9 dní = 378 Eur (zmena technickej hodnoty vozidla 93,85 Eur
a - pevné prevádzkové náklady 14,22 Eur, t.j. 269,93 Eur). Z oznámenia vyplýva, že žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 20.10.2016 (č.l. 21-22 spisu). Okresný súd zdôraznil, že z oznámenia o
poistnom plnení vyplýva, že žalovaný uznáva dobu zapožičania 9 dní, tú nenamietal, avšak považuje za
primeranú cenu nájomného maximálne 42 Eur bez DPH a keďže náhradným vozidlom bolo najazdené
1.422 km, tak zmena technickej hodnoty vozidla je daná po dobu priznanú za zapožičanie náhradného

vozidla.

4. K námietke žalovaného, týkajúcej sa účelovosti a nutnosti vynaložených nákladov na zapožičanie
náhradného motorového vozidla, okresný súd zvýraznil, že poškodený v liste zo dňa 06.07.2016
prehlásil účelnosť zapožičania náhradného vozidla ako služobné vozidlo firmy LIGNOS, s.r.o. (č.l. 14

spisu). Z predloženej faktúry je nepochybné, že poškodený mal vozidlo zapožičané 9 dní a počas
tej doby najazdil 1.422 km, z čoho je zrejmé dostatočné využívanie vozidla a podľa prehlásenia
poškodeného aj opodstatnené a účelné. Teda je nepochybné, že poškodený využíval vozidlo na
služobné účely. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 58 Eur. Pokiaľ žalovaný namietal výšku
nájomného dojednanú zmluvou o nájme vo výške 58 Eur za deň, tak podľa okresného súdu bolo

dôkaznou povinnosťou podľa Čl. 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní
neučinil. Žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - poškodený,
v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo za čas od
28.06.2016 do 06.07.2016. Ak namietal výšku nájomného s tým, že ako opodstatnené určil výšku
nájomného na 42 Eur, tak relevantne nezdôvodnil určenie takejto ceny. Poškodený mal dojednané

denné nájomné zmluvou, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne stanovil výšku nájomného, nepredložil ani žiadny
výpočet a dôvod, na základe čoho priznal iba 42 Eur denne a odpočítal zároveň aj sumu 93,85 Eur
ako zmenu technickej hodnoty vozidla a 14,22 Eur ako pevné prevádzkové náklady vzhľadom na
počet najazdených km. Žalovaný tento svoj postup ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal a
neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd

prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo vyjadrení k
žalobe, o čase potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla.
Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal
ceny nájomného iných autopožičovní a jeho tvrdenie, že bolo vecou poškodeného, aby zisťoval ponuky
najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach okresný súd neprijal, keďže poškodený bol ten,

komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a
bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, počas vykonávania opravy jeho vozidla.
Bolo by neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase
hľadaním najlacnejšieho nájomného. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a
dohodol výšku nájomného, ktorú okresný súd nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú.

Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia o neprimeranosti výšky nájomného žalovaný nepreukázal.
Okresný súd vo vzťahu k účelnosti vynaložených nákladov poukázal aj na judikáty č. R 7/1992, R 5/1978,
R 71/1971 a R 12/1991.

5. Pri zohľadnení poskytnutého poistného plnenia žalovaným v sume 269,93 Eur, bola pohľadávka vo

výške 252,07 Eur žalobcom uplatnená dôvodne. Okresný súd toto právo žalobcovi priznal ako subjektu
aktívne vecne legitimovanému titulom náhrady škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Okresný súd uviedol, že vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti
žaloby. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky voči nutnosti a účelnosti využitia
vozidla, ako aj o povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného. Obranu žalovaného súdprvej inštancie posúdil ako účelovú a špekulatívnu. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia, a to
dĺžku trvania nájmu, pričom poškodenie spôsobil poistenec žalovaného a nie vlastník poškodeného
vozidla. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne

dohodnutou cenou nájmu, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry
škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť
vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou a nemožno nepriaznivosť stavu
umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a
hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým,

aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým
prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť, ak bol poškodený bez
vlastného zavinenia. Okresný súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi
(ako jeho právnemu nástupcovi) náklady nájmu v plnej výške. Výška uplatneného nájomného je podľa
názoru súdu prvej inštancie primeraná s poukazom na súdnu prax a žalovaný k výške nájomného
nepreukázalopodstatnenosťsvojejnámietky.Medzistranaminebolaspornádĺžkatrvanianájmu,akoani

porovnateľnosť poškodeného vozidla s náhradným vozidlom. Žalobca preukázal zmluvné dojednanie
ceny denného nájmu a žalovaný bol preto povinný poskytnúť náklady zapožičania v celej výške.
Žalovaný nepreukázal inú cenu nájmu, ani primeranosť inej výšky nájomného, ako ani dôvodnosť, ani
spôsob výpočtu odpočítania ďalších súm, pričom dané odpočítanie s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti boli nesprávnym postupom zo strany žalovaného. Žalobca riadne preukázal náklady, ktoré

mu vznikli zavinením iného, nebola preukázaná ich neúčelnosť, či neprimeraný rozsah vynaložených a
uplatnených nákladov. Žalovaný svoj postup ničím nepreukázal a jeho obranu okresný súd posúdil len
akoformálnu,bezkonkretizácieskutkovýchokolností,ibasodkazomnainésúdnerozhodnutia,zktorých
však taktiež vyplýva posúdenie inými súdmi v iných obdobných konaniach povinnosť platiť náklady
účelne a nutne vynaložené. Súd prvej inštancie posúdil, že náklady, ktoré vznikli poškodenému, boli

účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného,
preto žalovaný je povinný plniť tieto náklady v uplatnenom rozsahu.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí
lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 05.11.2016, keďže poistné šetrenie bolo ukončené

20.10.2016,čovyplývazoznámeniažalovanéhoazačalaplynúť15-dňoválehotanaposkytnutieplnenia.
Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné, ani namietané. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania.
Okresný súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú
súdnu prax, pričom postupoval v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 8 zák.

č. 381/2001 Z.z. Podľa okresného súdu žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 626,40 Eur
najneskôr do 04.11.2016. Keďže žalovaný bol v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo aj na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj len ,,OBZ“ alebo ,,Obchodný zákonník“) vzhľadom na vzťah medzi danými subjektmi
v rámci ich podnikateľskej činnosti.

8. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa
§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania žalobcu bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
(č.l. 118 spisu), nakoľko bol názoru, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal
nutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské, ako aj osobné účely poškodeného,

čo považoval žalovaný za podstatné v predmetnom konaní. Okresný súd nesprávne postupoval,
keď sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného. Bolo na žalobcovi preukázať účelnosť a
nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla poškodeným. Podľa žalovaného okresný súd v rozpore
s Civilným sporovým poriadkom sa nijako nezaoberal efektívnosťou a nevyhnutnosťou prenájmu
náhradného vozidla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Čl. 8 CSP, § 4 ods. 2 písm. b) zák.

č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 predmetného zákona, z ktorých vyplýva, že poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, avšak je povinný tento nárok preukázať.
Zvýraznil, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že pre
priznanie uplatneného nároku bolo nevyhnutné posúdiť nutnosť a účelnosť vynaložených nákladovna zapožičanie náhradného motorového vozidla. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010. Výšku náhrady škody
bolo potrebné posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom

mieste a čase, čo okresný súd napriek námietkam žalovaného neučinil. Rovnako nebola skúmaná
nevyhnutnosť cestovania, resp. mobility náhradným motorovým vozidlom. Tieto otázky neboli okresným
súdom analyzované a dostatočne preskúmané. Počas konania v rozpore so zákonom okresný súd sa
snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý podľa názoru okresného súdu mal preukázať
(ne)účelnosť prenájmu náhradného vozidla, ako aj príčinnú súvislosť plnení servisu z hľadiska trvania s

poistnou udalosťou. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného
motorového vozidla čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti. Poškodený mal nárok na
náhradné vozidlo len za podmienky, ak jeho zapožičanie bolo nevyhnutne potrebné za účelom výkonu
podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne
potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Nepostačí
samotné konštatovanie, že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho

komfortu poškodeného, navyše, ak prinavrátenie zaužívaného sociálneho komfortu ako kompenzácia
ujmy v dôsledku škodovej udalosti v slovenskom právnom prostredí doposiaľ nebola zákonodarcom
upravená. Žalovaný súčasne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 7C
247/2000zodňa18.01.2001,podľaktoréhojepotrebnépriskúmaní,čibolinákladynanájomvynaložené
účelne, urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného, za akú dobu by vedeli opraviť

motorové vozidlo poškodeného, či mali k dispozícii náhradné diely na vykonanie opravy, prípadne za
akú dobu by ich zabezpečili aj vzhľadom na rozsah poškodenia.

10. Žalovaný vyjadril nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu o priznaní paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Vzťah medzi žalovaným a poškodeným je vzťahom

občiansko-právnym, preto v rozpore so zákonom bola priznaná paušálna náhrada nákladov spojená s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že
žalovanýapoškodenýnebolivžiadnomzmluvnomvzťahu,ktorýbybolomožnépodriadiťpodobchodno-
záväzkový vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorej skutočnosti poškodenému
nemohol voči žalovanému vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40 Eur v zmysle OBZ, a preto nemohol takýto nárok tvoriť ani predmet postúpenia na žalobcu.
Podľa ustálenej judikatúry, na to, aby vznik skutočnej škody, t.j. úbytok v majetkovej sfére poškodeného
nastal, nestačí iba vystavenie faktúry zo strany autopožičovne poškodenému. Podľa žalovaného nebolo
dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu k obrane žalovaného, ktorý namietal, že žalobca
nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla. Odôvodnenie rozsudku okresného

súdubolotakpodľa žalovanéhonepreskúmateľné(poukaznarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo 171/2005, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
226/2003, sp.zn. II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Žiline (ako súd odvolací) rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k.18Cb/2/2018-108zodňa26.04.2018vnapadnutýchčastiachzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.

Súčasne si žalovaný uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 127 spisu) a uviedol, že
napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny v plnom rozsahu. K námietke, že
nebola hodnoverne preukázaná účelnosť resp. nutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné,

podnikateľskéakoajosobnéúčely,žalobcauviedol,žeúčelnosťanutnosťpožičanianáhradnéhovozidla
bola preukázaná listom poškodeného zo dňa 06.07.2016. Konanie nemá žiadnu vadu, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko žalobca preukázal účelnosť opravy, resp.
prenájmu náhradného motorového vozidla čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti ako
je uvedené aj v odôvodnení rozsudku. Žalovaný sám stanovil výšku nájmu na sumu 42 Eur-tú však

nijako nezdôvodnil, ani nepredložil žiadny výpočet. Voči poškodenému z dopravnej nehody nemožno
spravodlivopožadovať,abyvykonávalšetrenietýkajúcesasadziebzapožičanievozidlatak,abyvyhovel
poisťovni vinníka nehody. Nemožno poškodeného zaťažovať tým aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, alebo aby zisťoval cenu nájomného u iných
subjektov. Preto sú náklady, ktoré vznikli poškodenému, účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku

poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného a žalovaný je povinný plniť tieto náklady v
uplatnenom rozsahu. Podľa žalobcu okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe
vykonaných dôkazov a naopak žalovaný nepreukázal svoje námietky voči nutnosti a účelnosti využitia
vozidla, ako aj k povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného v zmysle § 151 ods. 2 CSP.Žalobcabolnázoru,žezáväzkovývzťahmedzipoškodenýmapoisťovňou,ktorísúpodnikateľmi,zakladá
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 261 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého sú upravené záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti. Okresný súd priznal žalobcovi zákonné úroky v zmysle § 369 ods. 2 OBZ s
použitím § 1 ods. 1, 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013. Uvedené sa vzťahuje tiež na náhradu trov
konania, ako aj na úhrady paušálnych nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 369c
OBZ ako aj § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Postupom okresného súdu (č.l. 134 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené
žalovanému, ktorý do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil možnosť vyjadriť sa
v lehote 10 dní.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovení § 379, §

380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.18Cb/2/2018-108 zo dňa
26.04.2018 potvrdený ako v napadnutých výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/145/2018-151 zo dňa
15.11.2018,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia
a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods.

1, 3 CSP.

15. K podanému odvolaniu a rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného poukazuje krajský súd na
ust. § 379 CSP, ust. § 380 ods. 1 CSP. V danej veci rozsudok okresného súdu, v ňom vyjadrené
závery a zhodnotenia odvolací súd mohol posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov

žalovaného.

16. Z obsahu odvolania žalovaného bolo nepochybné, že namietal postup okresného súdu, ktorý podľa
neho nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ sa nezaoberal obranou žalovaného v tom, že
žalobca nepreukázal v rámci svojej dôkaznej povinnosti nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov

na zapožičanie náhradného motorového vozidla, keď túto (ne)účelnosť v rámci dôkaznej povinnosti
v rozpore so zákonom okresný súd prenášal na žalovaného, ako aj, že vzťah medzi žalovaným
a poškodenou obchodnou spoločnosťou nebol obchodno-právnym vzťahom, preto nebolo namieste
priznaťpaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40Eurvzmysle§369c
Obchodného zákonníka. Uvedený odvolací dôvod žalovaného nebol podľa krajského súdu relevantný.

17. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia tak, ako to vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd k napadnutému výroku
I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, uviedol odôvodnenie, ktoré obsahovalo

jasné a zreteľné skutkové závery, ako aj právne posúdenie sporovej veci. Okresný súd uviedol, ktoré
skutočnosti považoval za podstatné, čo bolo v konaní preukázané a ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej
povinnosti tej - ktorej sporovej strany. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce sa k výrokovej
časti je konkrétne a určité, bolo v ňom zhodnotené a vyjadrené na základe akých skutkových a právnych
záverov je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Z dôvodu riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia potom nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom odôvodnení
súdneho rozhodnutia, a tým nebola ani namieste argumentácia, že by došlo k porušeniu základného
práva žalovaného ako sporovej strany na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť

fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.18. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II.
ÚS 251/03). Žiadnej zo sporových strán nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení, ani
možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený,
a pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie

práva na spravodlivý súdny proces. Nepochybne do práva na spravodlivý proces patrí právo sporovej
strany na preskúmateľné, dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie, s náležitosťami vyžadovanými
zákonnou úpravou procesného práva. Ku dňu vydania rozsudku súdu prvej inštancie (26.04.2018) išlo
o ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalované a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 vyplýva, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces. K námietke nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia odvolací súd odkazuje aj na závery
zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave civilného procesu, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016,
sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

20. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém“(pozriSutyazhnik

proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípade ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

21. Rozhodnutie okresného súdu obsahuje dostatočnú právnu argumentáciu k relevantným námietkam
žalovaného a nie je možné považovať ho za nedostatočne odôvodnené. Základnými námietkami

žalovaného sa okresný súd zaoberal. Odvolateľ v podstate vytýka napadnutému rozhodnutiu okresného
súdu, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a v
konečnom dôsledku vychádzal aj zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu
k jeho obrane, založenej na tvrdení o nedôvodnosti nákladov na požičanie náhradného vozidla v
žalovaným neuznanej výške. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom

rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa.
V rámci celého súdneho konania mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej
obrany voči žalobe i jej preukázania. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru o
neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej žalovaným a žalobe vyhovel, teda,
že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny

proces.22. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. K námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016). Po vykonaní odvolacieho
prieskumu odvolací súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, keďže na

zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované relevantné zákonné ustanovenia, uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.

23. Krajský súd zvýrazňuje, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením
náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá
bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom dostatočne preukázaná. Poškodený, t.j. právny

predchodca žalobcu, z titulu poistnej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si
zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to
nájomné,patrídooprávnenéhonárokupoškodeného.Poškodenýbolnútenývynaložiťnákladysúvisiace
so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol
používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou

v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou
škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený
poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že škoda
spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj
vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý

nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca
povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej
sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané úhradou nájomného.
Úhradou nájomného preto v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá v konaní pred okresným súdom
bola preukázaná.

24. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla
krajský súd ďalej zvýrazňuje, že pokiaľ poškodenému z titulu škodovej - poistnej udalosti bol vnútený
tento skutkový a právny stav, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave
nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla, nie je možné

spravodlivo požadovať, aby poškodený si v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom
za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý
skutkovýaprávnystav,ktorýakmuselriešiťzapožičanímsináhradnéhomotorovéhovozidla,taknáklady
nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku
poistnej udalosti zaplatiť. Pokiaľ v tejto sporovej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov

z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola preukázaná, tak vecne správne uviedol
okresný súd, že dôkazné bremeno v rovine námietky popierajúcej nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov, bolo na žalovanom. Žalovaný tieto svoje námietky nepreukázal, preto správne rozhodol
okresný súd o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur s príslušenstvom v spojení
aj s rozhodnými ustanoveniami zák. č. 381/2001 Z.z. Ak tvrdenia a dôkazy žalobcu chcel žalovaný

vyvrátiť, tak zákonite na žalovanom bola potom dôkazná povinnosť vyvrátiť žalobcom preukazovanú
nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktorý práve
v dôsledku stavu škodovej udalosti bol nútený si zapožičať počas opravy poškodeného motorového
vozidla. Vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto
poskytnutým tvrdeniam. Tak to bolo aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal tvrdenia a dôkazy o

výške a dôvodnosti uplatnenej škody žalobcom, bolo na ňom, na žalovanom, aby poskytol okresnému
súdu nielen tvrdenia, ale aj dôkazy, ktorými namietal výšku uplatnenej škody žalobcom. Krajský súd
súčasne dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné
motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou
nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou tu bolo nájomné

za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom
období od 28.06.2016 do 06.07.2016, t.j. keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo,
svoje vozidlo po dobu opravy užívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné.Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla, zabezpečeného poškodeným.

25. Krajský súd k námietke žalovaného o nepreukázaní ujmy v dôsledku škodovej udalosti na
strane poškodeného z titulu zabezpečenia si náhradného vozidla dodáva, že okresný súd v
napadnutom rozsudku neposkytol len samotné konštatovanie prinavrátenia zaužívaného (sociálneho)
komfortu poškodenému z titulu zapožičania náhradného vozidla, keďže v odseku 24.-26. odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresný súd uviedol zdôvodnenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov

vzniknutých za prenajatie náhradného motorového vozidla, vo väzbe na právne postavenie
poškodeného (náhradné vozidlo v rozhodnej dobe poškodený-podnikateľ, používal ako služobné vozidlo
na zabezpečenie svojho podnikania).

26. Žalovaný namietal, že nemala byť priznaná paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40 Eur, keďže vzťah medzi žalovaným a poškodenou obchodnou spoločnosťou nebol

vzťahom obchodno-záväzkovým, a preto voči žalovanému ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa § 369c Obchodného zákonníka.
K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nemohol naň prihliadať, pretože bol uplatnený
žalovaným až v rámci odvolacieho konania. Išlo o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP,
pretože túto obranu žalovaný nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca už v podanej

žalobe uviedol, že uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 Eur v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
21/2013 Z.z. (č.l. 5 spisu). Aj napriek uvedenému žalovaný pred okresným súdom túto časť uplatneného
žalobného nároku nerozporoval, hoci zo strany okresného súdu bol žalovaný poučený o sudcovskej, ako
aj zákonnej koncentrácii konania, naviac, ak na strane žalovaného išlo o právne zastúpenie advokátom

(uznesenie okresného súdu č.k. 18Cb/2/2018-82 zo dňa 11.01.2018 o poučení v zmysle § 153 CSP, §
154 CSP - sudcovská a zákonná koncentrácia konania, ktoré uznesenie bolo žalovanému - do rúk jeho
zvoleného právneho zástupcu doručené dňa 23.01.2018). Uvedenú skutočnosť dotvrdzuje aj samotná
doručenka, nachádzajúca sa na č.l. 83 rub spisu. Ak prostriedok procesnej obrany vo vzťahu k nároku
žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur

žalovaný v konaní pred okresným súdom neuplatnil, tak na túto novotu v odvolacom konaní, uplatnenú
žalovaným, nemohol krajský súd prihliadať. Pre úplnosť odvolací poukazuje na obsah paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje v skutkovej a právnej rovine náhradu
tzv. administratívnych nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania záväzkov a ako taká
paušálna náhrada nákladov súvisí s uplatnením pohľadávky, ktorá je po lehote splatnosti.

27. Okresný súd správne aplikoval aj ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods.
1, 2, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., keď zobral do úvahy ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z
ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne

nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do
pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť

skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu
nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo
zabezpečením škody.

28. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 29.05.2018

(č.l. 118 spisu) poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 7C 247/00 zo dňa
18.01.2001, tak odvolací súd uvádza, že pre konajúce súdy nie sú záväzné (§ 193 CSP, § 391 ods. 2
CSP a § 455 CSP) rozhodnutia (iného) odvolacieho súdu (Krajský súd v Banskej Bystrici) vyslovené v
obdobnej veci. Pokiaľ odvolateľ poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31. októbra 2017 v zmysle ktorého: ,,S prihliadnutím
na čl. 3 C. s. p. do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR
pod tento pojem nespadajú“.

29. Odvolací súd teda konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v
podanom odvolaní zo dňa 29.05.2018 (č.l. 118 spisu) nemohol byť posúdený ako relevantný, preto
napadnutý rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1
CSP. V neposlednom rade ako i z dôvodu zachovania právnej istoty strán konania (Čl. 2 ods. 2 CSP),
odvolací súd poukazuje aj na svoju rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach, vedených na Krajskom

súde v Žiline, pod sp.zn. 13Cob/110/2017, 13Cob/121/2017 a 14Cob/2/2018.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému
bola priznaná plná náhrada odvolacích trov. O výške náhrady trov konania, rozhodne okresný súd (§

262 ods. 2 CSP).

31. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.