Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215959
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115215959.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne W. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCLEÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému OMIKRON TRADING
LIMITED, Nerine Chamber, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná pod
číslom 1503447, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so
sídlom Martinčekova 13, 081 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/261/2015-134 zo dňa

19.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.4.2006 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobkyni
priznal voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval ust. § 53, § 551, § 34, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ust.
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri
uzavretí spotrebiteľských zmlúv. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uvedená vo formulárovej

zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. a žalobkyňou
dňa 27.4.2006 z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX na základe dojednanej výšky úveru 50.000,-
Sk s dojednaným dátumom prvej platby do 27.5.2006, č. úverového účtu XXXXXX-XXXXXXXXX s
dojednaným poistením s počtom pravidelných mesačných splátok 50, dátumom každej splátky k 27.
dňu v mesiaci, v celkovej výšky nákladov za poskytnutý úver 28.188,42 Sk, výškou mesačnej splátky
1.644,- Sk, výškou ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 11,32 %. Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola súčasťou dojednanej úverovej zmluvy, ktorú súd považoval za neplatnú z

dôvodu, že uzavretie akejkoľvek dohody vyžaduje v zmysle ust. § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka
slobodnú, vážnu, určitú a zrozumiteľne vyslovenú vôľu oboch zmluvných strán. V prípade žalobkyne
ako spotrebiteľky nebolo možné zistiť a ani posudzovať takúto dohodu, keďže uzavretie dohody bolo
obligatórnou súčasťou formulárovej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na ustálenú prax súdovvyslovenú v iných rozhodnutiach v obdobných veciach s tým, že poukázal na rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 16.1.2013, z ktorého vyplýva, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany

dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov, reality praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej až

detailnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočnáinformovanosťmunemôžebyťnaujmu.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žezvykonaného
dokazovania je zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach
zo mzdy, jedná sa jednoznačne o nekalú obchodnú praktiku žalovaného v zmysle Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto nemôže požívať
právnu ochranu. Súdy už v minulosti judikovali, že dohody o zrážkach zo mzdy uvádzané drobným

písmom v texte zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukazovali na to, že takéto
dohody neboli individuálne dojednané a spotrebiteľ ani nemal možnosť takúto dohodu prijať alebo
odmietnuť, lebo by mu inak úver nebol poskytnutý. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že súd nemá právomoc
tento spor prejednávať s poukazom na dohodu, že v prípade sporov, sa spor rozhodne v súlade s
rozhodcovskou doložkou, súd prvej inštancie uviedol, že aj vo vzťahu k dojednanej rozhodcovskej

doložke bolo judikované, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto dovolávať sa jej v
danom spore nebolo možné. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd poukázal na ust. § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku s tým, že uviedol, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č.

279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách s účinnosťou od 1.1.2018
s tým, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 bol doplnený o nový odsek,
ktorý súd citoval. Z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že s ohľadom na zavedenie obsahu
žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, zavádza sa novým ustanovením možnosť spotrebiteľa

podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Novelizované ustanovenie § 137c
Civilného sporového poriadku vzhľadom na ustálenú prax súdov o tom, že spotrebiteľ má na určení
takejto neplatnosti vždy naliehavý právny záujem, s tým, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku
a neplatný právny úkon, je v každom štádiu zmluvného vzťahu spôsobilý vyvolať hrubú nerovnováhu
medzi zmluvnými stranami. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 a § 262 Civilného sporového
poriadku tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.

Namietala, že na konanie neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v dôsledku čoho došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednotlivé dôvody bližšie konkretizovala s tým, že uviedla, že
opätovne sa súd prvej inštancie nevysporiadal s nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Poukázala
na to, že žalobca vedie voči žalovanému viacero sporov a v konaní o určenie neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/258/2015, v ktorom konaní súd
prvej inštancie dňa 9.5.2018 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
určenídohodyoneplatnostizrážkachzomzdyzdôvodu,žežalobkyňajeodfebruára2016nastarobnom
dôchodku a nie je zamestnaná. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/251/2015,
podľaktoréhonaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníjezákladnýmprocesnýmpredpokladom

každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takou žalobou vecne. Ďalej
poukázala na súdom uvádzanú novelu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 4
s tým, že uviedla, že uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.1.2018. Ak by súd prvej inštancie chcel
na tento právny vzťah aplikovať uvedené ustanovenie, nevyhovel by sa retroaktívnemu pôsobeniu danejprávnej normy, pričom k základným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka princípu
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého je i zákaz spätného
(retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov. Je nesporné, že konanie bolo začaté za Občianskeho

súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, podaním žaloby zo dňa 10.6.2015. Súd prvej inštancie
mohol na právny vzťah aplikovať ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nakoľko platí princíp
okamžitej aplikability na základe ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale mal by postupovať
tak,žebyžalobuzamietol.Určenieexistencieprávnejskutočnostiodporujevosvojejpodstatezásade,že
súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok to, čo bolo v minulosti,

nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového
poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho
predpisu. Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou dňa
27.04.2006. V čase jej uzatvorenia žiadny právny predpis neupravoval možnosť, aby bola časť zmluvy
o úvere vyhlásená za neplatnú. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť, pretože v čase
uzatvoreniazmluvyoúverežiadneprávnepredpisyneobsahovaliustanovenia,ktorýmibyžalobcamohol

žalovať o neplatnosť zmluvnej podmienky, resp. o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v
zmluve o úvere. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnila si nárok na náhradu trov celého
konania.

3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Opravným uznesením č.k. 19C/261/2015-163 zo dňa 24.10.2018 právoplatnosťou od 5.11.2018, súd
prvej inštancie opravil rozsudok č.k. 19C/261/2015-134 zo dňa 19.3.2018 v záhlaví v časti týkajúcej sa
označenia právneho zástupcu žalovaného, ktorým je Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková,

PhD.,s.r.o.,sosídlomMartinčekova13,82101Bratislava,IČO:50361368vsúladesust.§224Civilného
sporového poriadku.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej

len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 21.1.2019 (§
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

6. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania bol odvolací súd viazaný rozsahom a uplatnenými
odvolacími námietkami. Z obsahu odvolania vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného namietala
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu,

že žalobkyňa je na starobnom dôchodku od februára 2016, nie je zamestnaná. Poukázala na konanie
vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 28C/258/2015, v ktorom konaní o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy bola žaloba z tohto dôvodu zamietnutá. Odvolací súd nepovažoval
uplatnenú námietku za dôvodnú. Súd prvej inštancie náležite posúdil právny vzťah medzi stranami sporu
ako vzťah spotrebiteľský s tým, že v zmysle § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorej ochrany sa môže domáhať na súde. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v spotrebiteľských
veciach sa existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy predpokladá. Spor bol začatý na základe právnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku v znení platnom do 30.06.2016, t.j. dňa 10.06.2015. V uvedenom čase bola žalobkyňa

zamestnaná. Zmena jej postavenia v zamestnaní nemôže byť dôvodom pre neposúdenie namietanej
absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Uplatnenú námietku preto odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú.Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ak existuje hoci len
potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, tento inštitút je prostriedkom,
ktorý umožňuje obísť súdny proces realizovaním zrážok zo mzdy a porušiť právo každého na ochranu

majetku zaručeného čl. 20 ústavy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ C-30/12, z ktorého vyplýva, že čl. 6
Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré
neumožňuje vnútroštátnemu súdu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere

zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. V danom
prípade sa žalobkyňa právom domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola
uzatvorená v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX s právnym predchodcom
žalovaného dňa 27.04.2016 (č.l. 5 spisu), na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol
žalobkyni úver vo výške 50.000,- SK, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 50 pravidelných mesačných splátkach

vo výške 1.644,- SK vždy k 27. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky od 27.05.2006 pri RPMN 11,32
% a celkových nákladov 2.818.842,- SK. Z bodu 3 uvedenej zmluvy vyplýva, že jej súčasťou bola aj
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
bola zabezpečená pohľadávka právneho predchodcu žalovaného vzniknutá zo zmluvy o úvere s tým,
že žalobkyňa v tomto konaní mala výslovne udeliť súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy, ktorá

sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy, ako aj na iné príjmy. V danom prípade aj príjem zo starobného
dôchodku je príjmom v súčasnosti žalobkyne, a preto nie je vylúčené, že by uvedená dohoda o zrážkach
zo mzdy bola použiteľná aj na vykonávanie zrážok z dôchodku žalobkyne. Uvedená skutočnosť preto
nebola dôvodne namietaná.

7. Vo vzťahu k uvedeniu bodu 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie vo
vzťahu k novele vykonanej zákonom č. 379/2017 Z.z. účinným od 01.01.2018 čl. XII. bod 39 vo
vzťahu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch týkajúcich sa § 11 ods. 4 odvolací súd
uvádza, že uvedené nemalo za následok nesprávne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Je
pravdou, že na posúdenie namietanej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebolo možné aplikovať

uvedené ustanovenie avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho kontextu nevyplýva, že by
súd prvej inštancie neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsahom uzatvorenej zmluvy
o úvere v zmysle právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. posudzoval. Ani táto namietaná skutočnosť
preto nebola dôvodná. Bod 13 zmluvy o úvere je súčasťou, ktorá bola vopred pripravená, jedná sa
o štandardnú typizovanú zmluvu, ktorej spotrebiteľ obsah ovplyvniť nemohol. Z uvedeného vyplýva,

že nebola individuálne dojednaná, a preto pri pochybnostiach o jej obsahu platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa výhodnejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Jej uzavretie nie je výsledkom slobodnej,
vážnej, určitej a zrozumiteľnej výslovne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Namietanie porušenia
práva na spravodlivý proces nebolo opodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysel ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP),

ktorej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal voči žalovanému v záujme rozumného
usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie (čl. 4 ods.
2 v spojení s čl. 17 základných princípov CSP). Žalobkyni z obsahu spisu trovy odvolacieho konania
nevyplývajú, ani si ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.