Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207467
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316207467.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: SANTÉ

HOLDING, s.r.o., Šaľská 852, Šoporňa, IČO: 18 047 025, zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát,
so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: R. E., F.. XX.X.XXXX, Š. Č.. XXXX, zastúpený:
HALADA advokátka kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, o zriadenie práva vecného bremena k
pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú

samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde prostredníctvom svojho právneho zástupcu 28. apríla
2016 žiadal nariadiť neodkladné opatrenie a súčasne vydať rozsudok, v zmysle ktorého súd zriadi právo
vecného bremena spočívajúce v povinnosti žalovaného strpieť prechod a prejazd cez pozemok v jeho
vlastníctve evidovaný na Liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXXX, katastrálne územie Š., Z. Š., Z. Š., a
to pozemky parcely registra „ C „ parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2,
parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX vo výmere

XX m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX E.2 v prospech vlastníka nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXXX, a to stavby - ubytovňa súpisné č. XXX postavanej na parcele registra „ C „ č. XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX
a osobami, ktoré majú právo prechodu a prejazdu od neho odvodené, a to 24 hodín denne 7 dní v
týždni pešo aj motorovými vozidlami za jedno rázovú odplatu vo výške 100,-Eur a uplatnil si náhradu
trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, v
ktorej stavbe má umiestnenú prevádzku, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť a pivničné priestory
prenajíma spoločnosti T., J..S..Z.. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na LV č.XXXX. V
roku 2005 kúpil žalobca administratívnu budovu, predmetom ktorej neboli priľahlé pozemky a pozemky
pod budovou. V roku 2014 žalovaný kúpil parcelu č. XXXX/XXX / teraz XXXX/XX, následne v roku 2015
kúpil parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Na parcelách rozložil
železné výmenníky, čím uzavrel zadnú prístupovú cestu k budove, kde sa nachádza žumpa a požiarny

únikový východ. Okrem toho na časti pozemku rozložil kamenné kruhy, čím obmedzil parkovanie
ubytovaných klientov.
3. Žalobca právne žalobu na zriadenie vecného bremena neodôvodnil.4. Žalobca spolu so žalobou do spisu založil LV č. XXXX, A. Č.. XXXX, fotodokumentáciu, kópiu z mapy,
žiadosť o odkúpenie pozemku, zmluvu o nájme nebytových priestorov.
5. Súd uznesením z 19. mája 2016 č. k. 10C/188/2016-20 návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol. Krajský súd v Trnave v rámci odvolacieho konania uznesením z 29. júla 2016 č. k.
11Co/363/2016-37 zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2016.
6. Právny zástupca žalovaného sa písomne vyjadril 9. septembra 2016 a žiadal žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho pozemku, na ktorom sa stavba nachádza a

ani priľahlého pozemku. Spojenie stavby s verejnou pozemnou / miestnou / komunikáciou je riešené
prístupom po účelovej vnútro areálovej komunikácii, ktorá je tvorená betónovou plochou. V prípade, že
žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka / ďalej len
OZ / musia byť splnené tri podmienky, a to vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty
vylučuje. Žalobca v žalobe nijakým spôsobom netvrdil a nepreukazoval, žeby nemal zabezpečený

prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Skutočnosti uvádzané v žalobe, že žalovaný na svojom
pozemku uložil nejaké premety neodôvodňujú opodstatnenosť žaloby. Žalovaný žiadnym spôsobom
neobmedzuje žalobcu v prístupe ku stavbe. Žalobca má prístup k stavbe z účelovej komunikácie.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobcovi nikdy neobmedzil prístup na nehnuteľnosť tým, že na
pozemkoch umiestnil kamenné kruhy a kusy železa, pretože vždy po ceste mohol prejsť a nakoniec tieto

predmety sa nachádzali mimo účelovej komunikácie.
8. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach vyjadrených v písomnom vyjadrení.
9. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že jeho klient sa musí dostať na
nehnuteľnosť z dôvodu, že nie je zabezpečená kanalizácia a je potrebný prístup motorového vozidla na
vyčistenie žumpy a musí byť zabezpečená protipožiarna ochrana.

10. Na základe návrhu žalovaného súd nariadil ohliadku na tvare miesta 17. septembra 2018, na ktorej
súd zistil, že okolo domovej nehnuteľnosti sa nachádza cesta, cez ktoré môžu prechádzať motorové
vozidlá, nákladné autá, napriek tomu, že na časti cesty sú umiestnené kovové obruče v priemere 1 m.
Konateľžalobcuukázalmiesto,kdesanachádzažumpastým,žerazzatri,štyritýždnesažumpavyberá
aanirazsanestalo,žebysatátočinnosťnemohlarealizovať.Tiežnacestejeumiestnenývrakosobného

motorového vozidla patriaceho do vlastníctva žalovaného, avšak činnosti konateľa žalobcu nejakým
spôsobom neobmedzuje. Klientov ubytovne zváža autobus, ktorý má dostatok miesta na otočenie.
11. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom v 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci
Š., pričom sa jedná o ubytovňu, ktorú Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 1. júna 2005 prenajal
spoločnosti T., J..S..Z.., J. J. Š.I., XXX XX Š. na dobu neurčitú od 1. júla 2005. Z LV č. XXXX vyplýva, že

žalovaný je vlastníkom v 1/1 zastavaných plôch a nádvoria, presne vymedzených na predmetnom LV.
12. Súd vytýčil termín pojednávania na 21. januára 2019 o 12.30 hod. Pojednávania sa zúčastnil
žalovaný a právny zástupca žalovaného. Konateľ žalobcu a právny zástupca žalovaného sa nedostavil
na pojednávanie, pričom neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Následne 23. januára 2019 o 11.00
hod. bolo do spisu založené elektronické podanie právnej zástupkyni žalobcu podané 21. januára 2019

o 11:52:44 hod. Z podania vyplýva, že konateľ žalobcu odvolal plnomocenstvo udelené JUDr. Ľudovítovi
Štanglovičovi a udelil plnú moc na zastupovanie advokátke JUDr. Beate Kováčovej, ktorá žiadala odročiť
pojednávanie z dôvodu nedostatku času na naštudovanie spisu a prípravy na pojednávanie. Súdu
nezaslala plnú moc podpísanú konateľom žalobcu, ktorú údajne zasiela písomne. Je všeobecne známe,
žeelektronicképodaniasúduniesúprevzatétak,akonapr.mailovépodania.Právnejzástupkynižalobcu

nič nebránilo, aby skutočnosti uvedené v podaní vzhľadom na krátkosť času oznámila telefonicky, ktorá
správa by súdu bola známa pred otvorením pojednávania. Postu súdu, ktorý v čase pojednávania nemal
vedomosť o žiadosti o odročenie pojednávania zaslané elektronickým podaním takmer pol hodinu pred
otvorením pojednávania, nemôže byť odňatím možnosti konať pred súdom z dôvodu, že ospravedlnenie
bolo podané neskoro a konateľ žalobcu mal od posledného úkonu dostatok času, aby si zvolil iného

právneho zástupcu v prípade, že z doterajším nebol spokojný.
13. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
14. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých

výrobných závodov alebo jednotlivých objektov s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa ods. 2 pre povolenie stavby
účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16. Podľa ods. 3 účelové komunikácie sa delia na verejnéa neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú
účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom vlastníka.
15. V danom prípade predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena za odplatu z dôvodu,

že žalovaný, ktorý je vlastníkom pozemkov umiestnil na časti pozemkov kamenné kruhy, železné
výmenníky a tým mu znemožnil prístup k jeho vlastníctvu. Vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby a žalovaný je vlastníkom pozemkov registra C
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Šoporňa parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX v 1/1. Žalobca nie je vlastníkom žiadneho pozemku, na ktorom sa stavba nachádza, ktorá

skutočnosť vyplýva z LV a napriek tvrdeniu žalobcu, že kúpil pozemky toto tvrdenie nepreukázal žiadnou
listinou. Spojenie stavby s verejnou komunikáciou je riešené prístupom po účelovej vnútro areálovej
komunikácie tvorenej betónovou plochou, ktorú skutočnosť súd zistil na ohliadke miesta.
16. Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena, teda práva nevyhnutnej cesty. Pokiaľ žalobca
mal byť úspešný v konaní musel by preukázať podmienky zriadenia vecného bremena podľa § 151o
OZ, to znamená, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka

k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má vlastník stavby
dostať k verejnej komunikácii alebo pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa k verejnej komunikácii.
Vecné bremeno je možné zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by užívanie stavby bolo znemožnené.
Súd v tomto smere poukazuje na skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe žalobcom, ktorý netvrdil a
ani nepreukazoval, že nemá prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Súdu sa dokonca javí, že

žalobca v žalobe odôvodňoval len skutkové okolnosti podania návrhu na neodkladné opatrenie, ale
skutkovýmiokolnosťamižalobynazriadenievecnéhobremenaneuvádzal.Žalovanýžiadnymspôsobom
neobmedzuje žalobcu v užívaní pozemkov, na častiach ktorých sa nachádza účelová komunikácia. Túto
skutočnosť potvrdil aj konateľ žalobcu pri ohliadke na tvare miesta, keď uviedol, že k stavbe po účelovej
komunikácie prichádza autobus, motorové vozidlo, ktoré čistí žumpu. Žalobca má prístup k stavbe z

účelovej komunikácie a teda v danom prípade nebol naplnený jeden z predpokladov pre vznik zriadenia
vecného bremena podľa § 151o OZ.
17. Z hore uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.