Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709206074
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8709206074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: ZES spol. s r.o., Gorkého 6, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 31 694 152, právne zastúpený JUDr. Zuzana Kollárová, advokátska kancelária,
Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31959181, proti žalovanej: S.. D.. K. J., V.. XX.XX.XXXX, P.
V. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., právne zastúpená FIAČAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta
936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861251, o zaplatenie 4.979,09 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/159/2009-270 zo dňa 13.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v konaní o zaplatenie
4.979,09 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu v časti 4.979,09 eur s 9,5 % p.a. úrokom z omeškania od 12.3.2009 do zaplatenia voči
žalovanej - S.. D.. K. J. z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v ažalovanej - S.. D.. K. J. náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia 8.491,08 eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 12.3.2009 do zaplatenia, pričom označil
ako žalovaných v 1/ rade In Line, s.r.o. a v 2/ rade S.. D.. K. J.. Rozsudkom Okresného súdu Poprad
č.k. 18Cb/159/2009-184 zo dňa 24.2.2015 súd už čiastočne právoplatne rozhodol, pričom uznesením
Krajského súdu Prešov č.k. 3Cob/38/2015-232 zo dňa 31.8.2016 bol zrušený rozsudok súdu prvej

inštancie v časti istiny 4.979,09 eur s 9,5 % p.a. úrokom z omeškania od 12.3.2009 do zaplatenia,
pričom v ostatných výrokoch sa stal pôvodný rozsudok Okresného súdu Poprad (súdu prvej inštancie)
právoplatný a vykonateľný.

3. Súd prvej inštancie posúdil žalobu v časti istiny 4.979,10 eur s príslušenstvom za nedôvodnú a
neopodstatnenú a postupoval aj na základe právneho názoru vysloveného rozhodnutím Krajského súdu
Prešov č.k. 3Cob/38/2015-232 zo dňa 31.8.2016. Po opätovnom výsluchu svedkov, a to S.. T. X., S..

R. P.Č. a po vykonaní konfrontácie so štatutárnym zástupcom žalobcu R. Q. bolo preukázané, že došlo
k fyzickému odovzdaniu peňazí vo výške 4.979,10 eur žalovanou dňa 17.8.2007, v kancelárií vo L.
K. ,za prítomnosti S.. R. P.. Tvrdenia žalobcu tak súd považoval za nevierohodné vzhľadom na rozpor
aj s úhradou predchádzajúcich platieb v hotovosti a súd dospel k záveru, že došlo k zaplateniu cenyza vykonané práce a materiál v zmysle faktúry č. 29010025 v celosti, a tak došlo k zániku záväzku
zo strany žalovanej zaplatením. Tvrdenia žalobcu súd považoval za nepreukázané. Ďalej uviedol, že
boli vykonané práce zo strany žalobcu, aby sa pokračovalo v ďalších prácach bez úhrady tejto sumy

žalovanou , považoval za nepochopiteľné, a preto súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Nemohlo
dôjsť ani k omeškaniu s istinou, a preto súd v celosti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd
vzhľadom na úspech žalovanej v konaní a priznal žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 % voči
žalobcovi.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že jedinou spornou
otázkou, ktorá v konaní ostala nevyriešená po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo
dňa 31.8.2016 bolo to, či žalovaná odovzdala v hotovosti žalobcovi dňa 17.8.2007 sumu 150.000,- Sk
alebo neodovzdala a s touto otázkou sa súd vysporiadal, a to zle po skutkovej a aj právnej stránke.
Prvoinštančný súd podľa jeho názoru iba stručne a podľa neho aj arbitrárne v odôvodnení uvádza, že
dôkazom o úhrade 4.979,09 eur je svedecká výpoveď S.. T. X. a svedka S.. P.. Ďalej uviedol, že svedok

S.. P.Č. ako zamestnanec pôvodne žalovaného v 1/ rade žiadnym spôsobom nepotvrdil zaplatenie
spornej sumy. Svedkyňa S.. T. X. je sestrou žalovanej, čo bolo podľa jeho názoru potrebné zohľadniť pri
zhodnotení jej výpovede. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil
zásadou materiálnej pravdy, a teda nemôže byť znevýhodnený žalobca, ktorý tvrdí, že sa istý úkon
nestal oproti žalovanej, ktorá v konaní produkovala neurčité, špekulatívne a účelové dôkazy o tom, že

sa istý úkon stal. Tým by sa poprelo právo žalobcu na súdnu ochranu. Taktiež rozhodnutie o trovách
považuje za všeobecne a stručne odôvodnené a považuje ho za nesprávne. Žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,09
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.3.2015 s tým, že žalobcovi prizná plnú
náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že uniesla dôkazné bremeno, že sumu vo výške
4.979,09 eur uhradila žalobcovi, a to do rúk R. Q., konateľa žalobcu. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie
moholvychádzaťlenzoskutkovéhostavutak,akoboldoplnenýpozrušeníveciodvolacímsúdom,ateda
za skutkového stavu tak, ako vyplynul z dôkazov vykonaných aj v tomto novom konaní. Popísala ako

podrobne vo svojej výpovedi uviedla spôsob vyplatenia a k tomu predchádzajúcu dohodu o zaplatení
sumy 150.000,- Sk (4.979,09 eur), ktorú R. Q. požadoval v mene žalobcu zaplatiť tak, aby sa mohlo
pokračovať v ďalších prácach a zaplatiť materiál, ktorý už bol dodaný. Tieto tvrdenia žalovanej potvrdil aj
svedok S.. R. P., ako aj svedkyňa S.. T. X.. Taktiež pri konfrontácií sa zástupca žalobcu R. Q. vyjadroval
absolútne vyhýbavo a neurčito, pričom k jeho výpovedi nemožno priradiť určitú pravdivostnú hodnotu. V

každom prípade potvrdil, že ak nejaké peniaze od žalovanej prevzal, vždy to bolo za prítomnosti S.. R.
P.. Má za to, že všetky skutočnosti a dôkazy presne napĺňajú dikciu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, a teda jednoznačne bolo preukázané odovzdanie týchto peňažných prostriedkov R.
Q.. Žiadala preto, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
a zároveň si uplatnila nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania.

4. K uvedenému sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru konfrontácie štatutárneho
zástupcu žalobcu R. Q. so žalovanou a S.. R. P. a S.. T. X. v žiadnom prípade neodstránili rozpory v ich
skorších výpovediach. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe.

5. Odvolací súd doručil toto vyjadrenie žalobcu žalovanej, ktorá sa však k nemu už nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k

realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

10. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných

inštitútov civilného procesu a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený
dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu
dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej
právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou
z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a

na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy,
ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to
povaha veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie
je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p.
môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť
skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.

11. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol
princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou

pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj
obrazibavrozsahu,akomuhovykresliastranysporusvojimitvrdeniamiasúvisiacimidôkazmi.Dôrazsa
vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej
presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré

navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže
vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený
dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch,
v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne,
kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp

formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne
povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany.
Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho
výsledku. V čase odvolacieho konania súd vychádza z uvedených ustanovení CSP.

12. Ďalej odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia ,ktorého súčasťou je
aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (rozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z
29.4.1993, Nález Ústavného súdu sp. zn. 2.ÚS410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

13. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o odvolacom

konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o dovolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď nakaždý argument sporovej strany z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru,žesúdprvejinštancie vpreskúmavanejvecidostatočnezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP,

odvolací súd tak konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na nich odkazuje.

15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

16. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý
považuje za vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP a § 255

ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi,
ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, čo je v súlade s ustanovením §

262 ods. 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).