Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210150
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815210150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne L. T., D.. XX.X.XXXX, Z.
XX, zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42 324
017, proti žalovanej Pohotovosť s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 12C/336/2015-88 z 29.6.2016 a uzneseniu

12C/336/2015-114 z 23.8.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výrokoch II. a III.
P o t v r d z u j euznesenie z 23.8.2016.
Žalobkyni prisudzuje náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že konanie zastavuje v časti úroku z
omeškania do výšky 3 % ročne zo sumy 1 147,19 eur za čas od 1.10.2015 do zaplatenia, určil Dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretú 22.1.2010 medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou

zmluvy o úvere č. 705800253, za neplatnú, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 147,19
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 1.10.2015 do
zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vylúčil na samostatné konanie vec
v časti rozšírenej žaloby o zaplatenie sumy 912,38 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z uvedenej sumy za čas od 1.10.2015 do zaplatenia a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala a ako ju skutkovo

a právne odôvodnila. Konštatoval, že uznesením z 28.10.2015, uložil zamestnávateľovi žalobkyne, aby
sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej v zmysle Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov pod č. 705800253 (resp. č. 8705800253) z 22. 1.2010, proti ktorému podala
žalovaná odvolanie a, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 11Co/73/2016 - 50 zo 16.3.2016
potvrdil uznesenie o nariadení PO. Poukázal na to, že v priebehu konania, žalobkyňa zobrala žalobu
späť v časti uplatnených úrokov z omeškania v rozsahu 3 % ročne z dlžnej sumy a naďalej trvala na
zaplatení úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uplatnenej dlžnej sumy a, že v rozsahu späťvzatia

žaloby, konanie zastavil podľa § 96 ods.1,2 O.s.p. Žalobkyňa v súvislosti so zistením, že zrážky zo
mzdy pokračujú (napriek nariadenému predbežnému opatreniu), navrhla rozšírenie žaloby o sumu
912,38 eur, pričom nevylúčila možnosť nárastu nároku, za situácie vykonania ďalších zrážok zo mzdy,
že žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby a súčasne v tomto rozsahu aj vylúčenie veci na samostatné
konanie, pretože bude potrebné doplniť dôkazy na preukázanie tejto časti nároku, prípadne jeho
navýšenia, ak budú zrážky pokračovať. Súd pripustil rozšírenie žaloby v časti vydania bezdôvodného

obohatenia žalobkyni žalovaným vo výške 912,38 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5,05%ročnezačasod1.10.2015dozaplatenia,uznesenímz29.6.2016.Uviedol,akévykonal,zktorého
zistil skutkový stav. Z hľadiska posúdenia, či v danom prípade sa jedná o nárok zo spotrebiteľskejzmluvy, konštatoval, že z predloženej Zmluvy o úvere nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť, že
v čase uzavretia zmluvy žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa, pretože v zmysle § 52 ods.4
Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Záznam,
že žalobkyňa zobrala úver na výkon zamestnania, mal vyplývať len z vyznačenia znamienkom „X“ v
príslušnej kolónke Zmluvy, pričom nie je nijako preukázané, či záznam bol vykonaný žalobkyňou, či
bol vykonaný pred podpisom Zmluvy, alebo či záznam nevykonala osoba poverená veriteľom, práve z
dôvodu, aby sa veriteľ vyhol posudzovaniu záväzkového vzťahu ako vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy.

Takéto podstatné dojednanie malo byť riadne vyjadrené, tak aby nevzbudzovalo žiadne pochybnosti,
pretože sa jedná podľa názoru súdu o zásadnú záležitosť pre účely posúdenia právneho režimu, pod
ktorý konkrétne podlieha poskytnutie úveru. Nie je v danom prípade nepodstatné, či sa jedná o vzťah,
ktorý sa posudzuje v prípade podnikateľov podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo
v prípade fyzickej osoby, nepodnikateľa, podľa Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa výpovede žalobkyne, uvedený úver zobrala ako fyzická osoba bez konkrétneho účelu.

V danom prípade dospel k záveru, že nárok žalobkyne je potrebné posudzovať ako vzťah vzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy, podľa príslušných §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľskom úvere, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v aktuálnom znení v čase
uzavretia zmluvy. Citoval znenie § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2,3,4,5, § 54 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods.12 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3

ods.1,3 zák. č. 250/2007 Z. z., § 551 ods.1,2 OZ a uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má
zabezpečovať uspokojenie pohľadávok žalovanej z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytuje
žalovanej ako veriteľovi priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobkyne, a to vymáhaním
okrem dlžnej sumy, a to istiny úveru, príslušenstva, aj tých plnení v jej prospech, ktoré sa zakladajú
na prípadných neprijateľných podmienkach uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Tým reálne dochádza

k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v §
551 OZ, sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky
veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť
dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka, a na jej základe sa postupne

uspokojuje pohľadávka veriteľa vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka. Zamestnávateľ pravidelne
vypláca veriteľovi až do úplného zaplatenia jeho pohľadávky vykonané zrážky zo mzdy. Nie je tak
vylúčené, že platiteľ mzdy dlžníka môže zraziť zo mzdy aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej
predstave veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej

zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po preskúmaní súdom ex
offo, v súlade so zákonnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi
a Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Účinnosť dohody nastáva okamihom „uplatnenia

si práva veriteľa“, teda jej fyzického predloženia platiteľovi mzdy, preukázaného dohodou o zrážke
zo mzdy, nestačí len potvrdenie o tom, že dohoda bola uzatvorená. Ďalšou podmienkou je, že sa tak
môže stať až potom, čo je pohľadávka zročná a dlžník ju nespláca. Tento zabezpečovací inštitút sa
vyznačuje akcesoritou, to znamená vedľajší zabezpečovací vzťah je závislý na existencii hlavného
záväzku a subsidiaritou. To znamená, že veriteľ sa môže dožadovať uspokojenia pohľadávky výkonom

dohodnutých zrážok zo mzdy až potom, čo dlžník dobrovoľne neplní svoj záväzok. Žalobkyňa a žalovaná
uzavreli zmluvu o úvere č. 705800253 z 22.01.2010, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver
vo výške 400,- eur, pričom celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť na základe zmluvy o úvere,
predstavovala vrátane poplatku sumu 792,- eur. Túto sumu mala žalobkyňa zaplatiť v 12 mesačných
splátkach po 66,- eur. Okrem identifikačných údajov žalobkyne, žalovanej a údajov súvisiacich s výškou

poskytnutého úveru, s počtom a výškou splátok, zo zmluvy nevyplynuli ďalšie dojednania, ktoré vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní zmluvy o úvere v zmysle § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, kde sú stanovené náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, dospel k záveru, že
zmluva okrem základných osobných identifikačných údajov účastníkov záväzkového vzťahu, údajov o
výške úveru a poplatku, o výške splátky a počte splátok, neobsahovala ďalšie náležitosti. V absentovali

údaje o RPMN, o ročnej úrokovej sadzbe, o priemernej RPMN, o konečnej splatnosti, údaje o zložení
splátok, o spôsobe priraďovania úhrad k jednotlivým zložkám splátky. Úver žalobkyňa uzatvárala ako
fyzická osoba, ktorá nepodnikala a nebolo preukázané, že úver mal byť poskytnutý na výkon povolania /
zamestnania. Z uvedenej zmluvy nie je možné pre nečitateľnosť vyčítať ani odkaz na VPPÚ, ktorésa mali nachádzať na zadnej časti Zmluvy. Aj za predpokladu, že by bol odkaz na VPPÚ čitateľný,
konštatoval, že len podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka, možno časť obsahu zmluvy určiť aj
odkazomnavšeobecnéobchodnépodmienky,vypracovanéodbornýmialebozáujmovýmiorganizáciami

alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe a priložené.
Úprava v Občianskom zákonníku, podobné ustanovenie ako je v § 273 ods.1, neobsahuje. Je teda
vylúčené, aby sa VPPÚ, bez ďalšieho stali súčasťou Zmluvy. Z toho plynie, že pokiaľ by sa zmluvné
stranydohodlinatom,žepredanýzmluvnývzťahbudúaplikovaťdojednaniaobsiahnutévovšeobecných
- úverových podmienkach, bez ich podpisu, sa podľa názoru súdu nemôže stať súčasťou Zmluvy,

pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli účastníkmi zmluvného
vzťahu podpísané aj VPPÚ. V prípade absencie týchto údajov v zmluve, právnym následkom nie je
neplatnosť celej zmluvy, ale že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade
bezpoplatkového a bezúročného úveru, mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť sumu 400,- eur. Z hľadiska
obsahu predloženej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je zrejmé, že v tomto prípade sa
jednalo o formulárovú zmluvu, s vopred určeným textom, kde bolo možné dopísať len identifikačné údaje

týkajúce sa osoby dlžníka, jeho zamestnávateľa. Dohoda bola podpísaná spolu so zmluvou o úvere
22.1.2010, pričom už priamo v dohode bola uvedená výška zrážky. Je nereálne a nelogické, aby na
počiatku záväzkového vzťahu bola určená výška zrážky, nakoľko zrážky zo mzdy je možné realizovať
až v čase, keď je pohľadávka splatná a dlžník riadne nespláca svoj dlh, pričom výška zrážky zo mzdy
musí rešpektovať zásady podľa §§ 276 až 281 O.s.p., podľa ktorých môže zamestnávateľ zrážať len

sumu, ktorú mu povoľuje zákon. Čo však súd považuje za podstatné, že veriteľ - žalovaný, v danej
dohode opomenul vyznačiť pohľadávku, pre ktorú mieni požiadať o zrážku zo mzdy dlžníka. Údaj o tom,
že dlžník má platiť takto vopred označené splátky na variabilný symbol, ktorý je zhodou okolností číslom
zmluvy, súd nepovažuje za riadne označenie pohľadávky, ktorá je predmetom dohody. Dohoda bola
síce v jej formulárovej podobe podpísaná žalobkyňou, ale z dokazovania nevyplynulo, že by podmienky

dohodybolivýsledkomindividuálnehodojednania,pretožeajzvýpovedežalobkynevyplynulo,ženebola
osobitne oboznámená s podmienkami, za akých bude dohoda realizovaná, podpisovala ju spolu s
ďalšími listinami, bez možnosti inej voľby. Možnosť nepodpísať dohodu bola nepochybne vylúčená,
pretože aj z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že dohodu považoval za podstatný zabezpečovací
prvok plnenia platobných povinností žalobkyňou zo zmluvy. Takto koncipované podmienky v dohode,

kdechýbazákladnánáležitosť-označeniepohľadávky,skutočnýprejavvôležalobkyneuzavrieťdohodu,
súd považuje za neplatné dojednanie. Dohoda bola uzavretá v rozpore s § 551 OZ a z toho dôvodu
je predmetná dohoda neplatná v zmysle § 39 OZ, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Žalobkyňa sa domáhala okrem určenia neplatnosti dohody, aj vydania bezdôvodného obohatenia v

rozsahu 1 147,19 eur spolu s úrokom z omeškania. Citoval znenie § 451 ods.1,2 OZ a uzavrel, že
bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil
a tým, na úkor koho sa obohatil. Z toho vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je zamerané tak, aby sa
vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V danom prípade žalobkyňa si uplatnila vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, nakoľko úver, ktorý

poskytol žalobkyni, predstavoval výšku 400,- eur. Žalovaná mala zaplatiť len sumu 400,- eur, zaplatila
sumu 1 547,19 eur, čo bolo preukázané prehľadom splátok a pokút, potvrdeniami o prevzatí finančných
prostriedkov a tiež správou zamestnávateľa o vykonaných zrážkach zo mzdy, napriek tomu, že žalovaný
už čase, kedy požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok (28.4.2015), vedel, že žalobkyňa
už zaplatila sumu 1 333,19 eur, žiadal aj o vykonanie ďalších zrážok na sumu 993,95 eur, a to bez

právneho dôvodu. Rozdiel medzi sumou 400,- eur a zaplatenou sumou žalobkyňou vo výške 1 547,19
eur tvorí bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne. Citoval znenie § 517 ods.1,2 OZ a
uzavrel, že žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia najneskôr podaním
žaloby,1.10.2015.Výškaúrokuzomeškaniakuvedenémudňu sariadila§3Nariadeniavládyč.20/2013
Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná sadzba ECB predstavovala k uvedenému dňu omeškania výšku 0,05 % ročne, preto priznal
úrok z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy (0,05 % + päť percentuálnych bodov). Zhodnotením
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmoch a vydania bezdôvodného obohatenia v priznanej sume

vrátane úroku z omeškania, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Žalobkyňa navrhla vylúčenie ďalšej
časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, na
samostatné konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že jej zamestnávateľ vykonával aj ďalšie zrážky zo
mzdy nad rámec doposiaľ preukázaných zrazených súm, v prospech žalovaného, preto bude potrebnépreukázať presnú výšku ďalších zrážok, čo bude možné až po ukončení zrážok zo mzdy a vylúčil
vec v navrhovanom rozsahu podľa § 112 ods.2 O.s.p., pretože z dokazovania skutočne vyplynulo, že
zamestnávateľ napriek prebiehajúcemu konaniu a nariadenému predbežnému opatreniu, pokračoval vo

vykonávaní zrážok zo mzdy žalobkyne.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v II. a III. výroku z dôvodu, že v konaní došlo
k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvého
stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného
a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I. K posúdeniu
zmluvy o úvere - Súd mal v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia
bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky

nespĺňa. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004, sp. zn. I ÚS 22603) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom

práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.

Žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Je teda zrejmé, že
žalobca predovšetkým mieri na poplatok ako taký. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny
záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových

subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo
úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka.
Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s
bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva
u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s

ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi
tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné
zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o
krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo
95/5005 publikované všvestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. §

1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o
najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Ak teda žalobca namieta výšku
odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno
a musia preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z

vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za
poskytnutie úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne -
vyššie oproti bankám. Z § 1 ods.2 Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho

zákonníka (najmä spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Okrem
toho, Obchodný zákonník sa výslovne spotrebiteľmi v niektorých ustanoveniach zaoberá (výkladové
pravidlo v § 266 ods.5 a určenie výšky úroku z omeškania v § 369 ods.1). Nie je povinný dokazovať
na čo v skutočnosti boli aj prostriedky použité a má za to, že dostatočne preukázal, že prostriedky
boli vzaté za účelom zamestnania. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa stotožňuje. Podľa Zákona

o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na daný
prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 proti
žalovanému bolo konanie zastavené z dôvodu, že „nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy,ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly", preto správny orgán dospel k názoru, že „v
danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 4
ods.2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods.3 a § 7 ods.1 v spojení s § 7 ods. 2a),b) zák. č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
v znení neskorších predpisov." Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania si žalovaný dovolil
citovať. Súd zmluvu č. 705800253 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že odcitoval
zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. neuviedol ani
jediné tvrdenie, na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú,

napriek tomu, že dlžníčka sa jasne zaviazala, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania. Rovnako
posudzoval zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6CoE/122/2011, v ktorom zrušil
rozhodnutie OS, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola v rozpore s normami
spotrebiteľského práva, pričom rozhodcovský rozsudok posúdil súd prvého stupňa za rozhodnutie,
ktoré priznáva nedovolené plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na základe

skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Rovnako ako to je v tomto prípade. Žalobca sa domáha
určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ani jediným dôkazom nepoukázala,
prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Rovnaký názor zastal opäť Krajský súd v Žiline.
Rozhodnutie, ktorým bol návrh zamietnutý je vedené pod sp. zn. 5C/159/2012 zo 6.3.2013. Rozsudok
Okresnému súdu potvrdil Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/208/2013 z 28.8.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť 3.10.2013. S obdobným prípadom sa vysporiadal aj Krajský súd v Banskej Bystrici,
ktorý zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvé stupňa. Okresný súd Žiar nad Hronom rovnako
posudzoval zmluvu o úvere, podpísanú za účelom povolania a vyhodnotil ju ako spotrebiteľskú vo
svojom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 10C/122/2013-71 z 10.9.2014. Krajský súd Banská bystrica
25.11.2015 Rozsudkom sp. zn. 14Co/1553/2014 jeho rozhodnutie zrušil, a citoval z jeho odôvodnenia.

K naliehavému právnemu záujmu - Je toho názoru, že žalobca na neprijateľnosti zmluvnej podmienky
nemá naliehavý právny záujem. Podľa § 137 písm. c) CSP (ktorého znenie citoval) a žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Obdobne bola posudzovaná táto otázka

Okresným súdom Bratislava II, ktorý zamietol návrh na začatie konania v konaní vedenom pod sp. zn.
52C/135/2014 rozhodnutím z 25.5.2016, ktorým sa žalobca domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov a citoval aj z jeho odôvodnenia. K Dohode o zrážkach zo mzdy - uviedol, že v žiadnom prípade
nesúhlasí s tvrdením súdu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Opätovne dal do pozornosti, že
dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov,

ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju
pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje
samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca
pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená

vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by
nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na
zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti.
Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého

je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie
záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite
týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to 1. písomnú formu. Zákon
vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená písomne. Jednostranným
príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom

je totiž súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto
dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. Práve takýto súhlas
bol daný podpisom na dohode, a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky
zabezpečovacieho prostriedku. 2. súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná 3.
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 66,00 eur. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo,

aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody
zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať
zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje Občiansky súdny
poriadok pre výkon rozhodnutia (§ 276 až § 281 OSP a § 866 OZ). Dohoda o vyšších zrážkach byodporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri § 41 OZ).
Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o
zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. 4. V prípade dohody o

zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je
priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť
platiteľ mzdy náležíte identifikovaný, ako to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa
mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva
oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Vyplnením Dohody o zrážkach zo

mzdy mal možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú
listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu,
ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho
prostriedku. Súd prvého stupňa absolútne nezdôvodnil v čom spočíva neplatnosť Dohody o zrážkach
zo mzdy, ale snaží sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť klientky pri jej podpise. Rád by poukázal,
že okrem žalobkyne a pracovníka obchodnej služby nikto nevie v akom stave sa žalobkyňa nachádzala,

a ponímanie súdu o zníženej bdelosti považuje za absolútne irelevantný argument, ktorý zakladá
neodôvodnené rozhodnutie súdu, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v
súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným poskytnutých
peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený

a podpísaný žalobkyňou, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformné uzatváraným. Zároveň nie
je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo
strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods.1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu
rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať

zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa stalo, že
platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by
poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť
(Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA
EDITION 2006, s. 79). Považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy platnú, a teda má za to, že nedošlo k

naplneniu § 451 OZ. IV. Žiada, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnutý II. a
III. výrok rozsudku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že s právnymi argumentmi žalovanej
nesúhlasí a k predmetnému odvolaniu súdu zasiela toto stanovisko - K námietke žalovanej o posúdení
zmluvy o úvere - Žalovaná namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvu o

úvere, pretože si ona mala finančné prostriedky požičať za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Túto skutočnosť popiera a tvrdí, že na účel použitia finančných prostriedkov sa ju
nikto pri uzatváraní zmluvy nepýtal a zmluvu vypisoval zamestnanec žalovanej, ktorý túto časť v zmluve
o účele použitia aj vyznačil bez jej vedomia a na základe vlastnej úvahy. Dôkazné bremeno v tejto
súvislosti znáša dodávateľ služby a teda žalovaná je tým účastníkom konania, ktorá má preukázať svoje

tvrdenia o tom, že žalobkyňa použila finančné prostriedky na účel aký vo svojom podaní uvádza. Z praxe
fungovania nebankových spoločností, ktoré poskytujú finančné prostriedky ako spotrebiteľské úvery je
zrejmé, že tieto spoločnosti uvádzajú ako účel použitia finančných prostriedkov na výkon podnikateľskej
činnosti zámerne, aby sa tak vyhli režimu ochrany spotrebiteľa v zmysle platných právnych predpisov.
Takáto nekalá obchodná praktika je zákonom zakázaná, neprípustná a úplne popiera zmysel § 52 ods.

4 Občianskeho zákonníku a § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých rozhodujúci je
skutočný účel úveru a nie formálne označenie účastníka zmluvy alebo uvedenie formálneho účelu úveru
v zmluve. Aj v jej prípade, ktorá spotrebiteľský úver potrebovala a použila na osobné účely a potreby
rodiny a domácnosti a v žiadnom prípade nie na výkon povolania alebo zamestnania. V tejto súvislosti si
dovolila dať do pozornosti i niektoré rozhodnutia súdov: Rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo 10.1.2012,

č.k.I.ÚS1930/1,ktorýjudikoval,ženesprávnainterpretáciaspotrebiteľskejzmluvy=porušenieprávana
spravodlivý proces, Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.5.2010 č. k. 10CoE/70/2010, Rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 30.7.2013, sp. zn. 6C/40/2013, Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C 110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank Romania SA. Podľa konkrétneho rozhodnutia
Súdneho dvora EU zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s. r. o. C-76/10, bolo rozhodnuté, že

vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu
posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii
nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia je uvedené, že sa
vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcomalebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie

sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom
je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.
K námietke žalovanej k Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov - Žalovaná predložením zmluvy o
úvere k podpisu však vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivá) konajúcej osobe - jej aj iné úkony než

iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere a jej
príloh ako neoddeliteľnými časťami zmluvy o úvere súčasne podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k
dohode o zrážkach zo mzdy (okrem iného aj k podpisu blankozmenky a tiež splnomocnenia, ktorým dala
súhlas tretej osobe na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť v jej vlastníctve
a to v jej mene.) Žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovanej o forme tohto
zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch a dokonca nedostala ani kópie podpisovaných

súboru zmlúv a dohôd. Ona ako spotrebiteľ neznalý zákona, nebola schopná posúdiť následky tejto
svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti, ktorých dostatočné zabezpečenie okrem iného boli
povinnosťou žalovanej, nemala dostatok vôle v okamihu podpísania zmluvy o úvere vstúpiť do dohody
o zrážkach zo mzdy so žalovanou a teda tento právny úkon považuje za neplatný aj v zmysle § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vykonaní zrážok zo mzdy a iných príjmov podpísaná medzi

účastníkmi konania v deň podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neplatná z dôvodu, že v zmysle §
551 Občianskeho zákonníka nespĺňa podstatnú zákonnú náležitosť pre jej platnosť a to súhlas dlžníka
s vykonaním zrážok z jeho mzdy ako aj rozsah vykonaných zrážok. Dohodou o zrážkach zo mzdy nie
je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku. Ona v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy nebola
veriteľovi (žalovanej) dlžná a nemala ani záujem takú dohodu podpísať. Jej prvoradým záujmom bolo

uzavrieťzmluvuoúvereasvojzáväzokvočižalovanejajsplniť.Ujednaním,ktorýmžalovanázabezpečila
budúcu pohľadávka je zmluvnou podmienkou v rozpore s § 53 ods.1 OZ a to aj z dôvodu, že sa také
ujednanie odchyľuje od § 551 OZ v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne (§ 53 ods.1 a § 54 ods.1
OZ). Dohoda môže nadobudnúť účinnosť len ak je pohľadávka zročná a zrážky možno vykonať až po
zročnosti veriteľovej pohľadávky. V zmysle vyššie uvedených skutočnosti navrhla, aby odvolací súd

rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/336/2015 z 29.6.2016 potvrdil ako vecne a právne
správny a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.
5.Súd uznesením z 23.8.2016 uložil žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa
položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 168 eur do 10 dní od doručenia.
6.Uznesenie z 23.8.2016, ktorým súd zaviazal žalovanú na úhradu súdneho poplatku za podané

odvolanie, napadla žalovaná včas podaným odvolaním, v celom rozsahu a odôvodnila nasledovne: K
zaplateniu poplatku za odvolanie - nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktoré mu ukladá povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie v sume 168,00 eur. Výška súdneho poplatku za podanie odvolania bola
vyčíslená v sume 168,00 eur, pričom výšku odôvodnil pol. č. 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. Má za to, že výška súdneho poplatku za odvolanie, nebola vyčíslená správne, a preto

žiada o opravu vyčíslenej sumy. V položke č. 1 písm. a) je jasne stanovený poplatok v prípade, ak
sa dá vyčísliť hodnota sporu. Nakoľko hodnotu sporu nie je možné vyčísliť, keďže žalobkyňa žiadala
určiť neplatnosť dohody o zrážkach a iných príjmov a nariadenie PO, má za to, že súd mal aplikovať
len položku b), pri ktorej by súdny poplatok za odvolanie predstavoval 99,50 eur. Prípadne, žiada
prvostupňový súd, aby dostatočne odôvodnil sumu 168,00 eur. Vzhľadom na nesprávne vypočítanú

výšku súdneho poplatku žiada odvolací súd aby zrušil uznesenie o povinnosti zaplatiť poplatok za
odvolanie vo výške 168,00 eur, a zaviazal ju na zaplatenie súdneho poplatku v správne vyčíslenej
sume. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd výzvu Okresného súdu Rožňava, sp. zn.
12C/336/2015 z 23.8.2016 opravil alebo zrušil a zaviazal povinného k zaplateniu správne vyčísleného
súdneho poplatku vo výške 168,00 eur.

7.Rozsudok,okremII.aIII.výroku,nebolodvolanímnapadnutýaostatnévýrokynadobudliprávoplatnosť
(§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
8.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
9.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok v

odvolaní napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd
sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. Rovnako
potvrdil aj uznesenie z 23.8.2016, lebo je vecne správne.
11.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1
CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania

potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli
splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a
dôkaznéhostavu,ktorýtubolvkonanípredsúdom,aletiežsprihliadnutímnaskutočnostiadôkazy,ktoré
neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť

vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
12.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
13.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.14.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

15.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
16.Vo vzťahu k odvolaniu voči uzneseniu z 23.8.2016 súd síce použil správny právny predpis, správne
vypočítal výšku poplatku ale rozhodnutie náležite neodôvodnil.

17.Podľa položky 1 písm. a) zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená
osobitná sadzba z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura
18.Podľa položky 1 písm. b) ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura
19.Podľa Poznámky k položke 1 bod 3. poplatky rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní
vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia. Ak odvolanie podá žalobca alebo navrhovateľ aj žalovaný alebo odporca,
platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane
žalobcu, navrhovateľa, žalovaného alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy
ich procesného spoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 72 Civilného
sporového poriadku) platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade

nerozlučného procesného spoločenstva (§ 72 Civilného sporového poriadku) spoločne a nerozdielne.
20.Súd síce v odôvodnení neuviedol, že predmetom odvolania žalovanej je určovací výrok a výrok na
plnenie a že výpočet súdneho poplatku bol realizovaný podľa položky 1 písm. a), b) Sadzobníka súdnych
poplatkov, pričom súdny poplatok za odvolanie v určovacom výroku sa vypočíta podľa položky 1 písm.
b) Sadzobníka súdnych poplatkov, čo je 99,50 € a vo výroku o vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 1 147,19 €, sa súdny poplatok vypočíta podľa položky 1 písm. b) 6% zo sumy, čo predstavuje
68,50 €. Spolu súdny poplatok je 168 €. Odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť odstránil.
21.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
22.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako
zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, o čom niet pochýb, avšak je nutné zdôrazniť,

že na jej základe by mohlo dôjsť k realizácii zrážok zo mzdy bez kvalifikovaného posúdenia, či výška
úrokov, sankcií ostatných poplatkov nie je v rozpore s dobrými mravmi, či zmluva, na základe ktorej
boli poplatky z úveru dojednané, nie v tejto časti neplatná, resp. či nárok na základe ktorého by
zrážka bola realizovaná nevyplýva z nejakej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve,
ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu môže dôjsť ku
zrážkam, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, pričom žalobca túto skutočnosť, ako priemerný
spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy nevedel vyhodnotiť. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe inkorporovanej dohody zrážok zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
23.Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná (je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Svojím obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri

uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o
zrážkach zo mzdy a v akej výške. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok
neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej
strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti
dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.
24.K námietkam žalovanej uvedených v odvolaní je potrebné uviesť, že existencia naliehavého

právneho záujmu je splnená, nakoľko len vyhovujúci rozsudok súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok
zamestnávateľomžalobkynenazákladedohodyozrážkachzomzdy,nakoľkopodľaobsahutejtodohody
žalobkyňanemáoprávnenietútodohoduvypovedať,odnejodstúpiť,anijuinýmspôsobomjednostranne
ukončiť. Jeho postavenie je v tomto smere neisté, lebo žalovaná môže realizovať zrážky vo výške, na
ktorú reálne nemusí mať nárok.

25. Záverom treba zdôrazniť, že rozhodnutie súdu je v plnom súlade s rozhodovacou praxou súdov, s
ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd.
26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
27. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
29.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak žalobkyňa bola plne úspešná, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.
30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.