Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202518
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118202518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.. B. XX, H., toho času M.
XX, H., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: matka M. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.. B. XX, H., toho času M. XX, H. a otec
T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., o zníženie výživného a rozšírenie úpravy styk s maloletým
dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa zamieta.

II. Súd návrh otca na rozšírenie úpravy styku s maloletým dieťaťom zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom zo dňa 21.2.2018, doručeným súdu dňa 15.3.2018 žiadal o zníženie výživného na
maloleté dieťa zo sumy 116,18 eur na 60 eur mesačne z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o
výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti platiť výživné. Zároveň žiadal aj o rozšírenie
doterajšej úpravy styku s dieťaťom.

2. Otec návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 20P/272/2007 zo dňa
16.1.2008, mu bola uložená povinnosť platiť výživné na dieťa vo výške 116,18 eur mesačne. Od tejto
doby došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov a jeho terajšia finančná situácia mu nedovoľuje
platiťmatkemaloletéhovyššieuvedenúvýškuvyživovacejpovinnosti,ikeďsijevedomý,žeodposlednej
úpravy výživného je i dieťa podstatne staršie. V roku 2015 sa dostal do problémov, ktoré riešil užívaním
návykových látok a tejto závislosti podľahol. Od 6.7.2016 do júla 2017 bol práceneschopný z dôvodu
infekčného ochorenia - hepatitídy typu C a závislosti na drogách. Od januára 2017 sa ambulantne lieči

v psychiatrickej ambulancii O.. S. U. v Hlohovci. I keď sa v auguste 2017 zamestnal v Zlievárňach v
Trnave a dosahoval príjem cca 520 eur mesačne v čistom, dňa 20.10.2017 musel nastúpiť do výkonu
trestu odňatia slobody na štyri mesiace, nakoľko sa dopustil trestného činu krádeže, ktorý skutok spáchal
práve v dôsledku svojej závislosti. Dňa 20.2.2018 bol prepustený z výkonu trestu a v súčasnej dobe si
hľadá zamestnanie. Keďže nemohol z uvedených dôvodov riadne pracovať, dostal sa do omeškania
so splácaním výživného a bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy a odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 7T/34/2016. Na jar 2017 bolo na

neho podané zo strany matky maloletého pre dlh na výživnom opäť trestné oznámenie a dňa 15.5.2017
bola vznesená voči nemu i obžaloba. Dlh na výživnom vo výške 1.972 eur za otca dieťaťa uhradila jeho
matka. V súčasnej dobe otec nemá žiaden príjem a za posledných 12 mesiacov bol zamestnaný iba dva
mesiace. Pretože sa nechce opäť dostať do situácie, že nebude môcť platiť matke maloletého výživné,žiada o zníženie výšky výživného. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku.
Otec dieťaťa v návrhu ďalej uviedol, že doposiaľ, takmer 10 rokov odkedy s matkou maloletého nežije,
maloletého nevidel, keďže jeho matka mu v tom bránila, preto v návrhu žiadal, aby bol upravený aj jeho

styk s dieťaťom. Spočiatku nechcel vec riešiť súdnou cestou a veril, že časom nenávisť matky voči nemu
opadne a umožní mu syna vidieť, čo sa však nestalo a otec sa viac o to ani nesnažil. Napriek jeho
závislosti v minulosti, je v súčasnej dobe čistý. S dieťaťom sa dlhodobo nevidel, preto navrhol upraviť
styk tak, že bude oprávnený sa s ním stretať každú párnu sobotu v čase od 14.00 hod do 17.00 hod po
dobu štyroch mesiacov a potom každú párnu sobotu v čase od 10.00 do 19.00 hod.

3. Matka dieťaťa so znížením výživného nesúhlasila. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom
maloletý nemal ani jeden rok a v tej dobe s ním bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnej dobe je
maloletý žiakom 6. ročníka Základnej školy v Trnave a výdavky s jeho výživou má v bežnej výške. Dieťa v
školechodínaobedyadesiatu,začoplatí35eurmesačne.OkremtohoplatívškoleZRPŠ10eurnarok,
ďalšie výdavky sú spojené s exkurziami a výletmi, na začiatku školského roka má jednorázové zvýšené

výdavky na zakúpenie knižiek, pomôcok, oblečenia. Od minulého roka dieťa musí nosiť okuliare, s čím
má taktiež výdavky. Matka je zamestnaná v ZF Slovakia a.s. Trnava a dosahuje čistý mesačný príjem
priemerne vo výške 721,59 eur, poberá rodinné prídavky na dieťa, ďalší príjem ani ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemá. Asi tri roky žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný a dosahuje
príjem asi 1.200 eur mesačne, ani on nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Spoločne bývajú v podnájme,

za ktorý platia spolu s energiami 530 eur mesačne. Na chode domácnosti a výdavkoch na stravu sa
podieľajú spolu s priateľom. Otec dieťaťa platí výživné nepravidelne a často nie vo výške aká mu bola
určená. Aj v súčasnej dobe má otec nedoplatok na už zročnom výživnom. Matka nesúhlasila ani s
návrhom na rozšírenie úpravy styku z dôvodu, že otec o maloletého od jeho narodenia, s výnimkou
jedného roka, nejaví žiaden záujem. Styk otca s dieťaťom bol upravený už rozsudkom Okresného súdu

č.k. 20P/272/2007 zo dňa 16.1.2008, otec sa však s dieťaťom ani na základe tohto rozhodnutia vôbec
nestýkal. Nepravidelne chodil za maloletým len v rámci roka 2011, aj to nie v celom rozsahu v akom
mu styk bol upravený rozsudkom. Tiež maloletému sľuboval že príde, že ho vezme do ZOO, alebo mu
kúpi autodráhu, čo sa nezrealizovalo a preto s dieťaťom do ZOO išla ona, alebo mu kúpila autodráhu,
aby dieťa nebolo sklamané. Od júna 2011 otec maloleté dieťa vôbec nevidel a ani neprejavil záujem o

stretnutie s dieťaťom. Maloletý ho preto nepozná, ani sa naňho nepýta a pretože nevie o koho ide, nemá
záujem sa s otcom stretávať. Otec nejavil doteraz záujem o maloletého vôbec, nesnažil sa budovať
vzťah medzi ním ako otcom a synom. Matka si nie je vedomá toho, že by niekedy bránila otcovi v styku
s maloletým O., no i napriek tomu sa otec s maloletým nestýkal.

4. Zástupca procesného opatrovníka odporučil návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je v
záujme maloletého. Aj pokiaľ ide o návrh na úpravu styku, odporučil ho zamietnuť, nakoľko stretávanie
sa otca s dieťaťom nerealizovalo ani doposiaľ.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu

tunajšieho súdu sp.zn. 20P/272/2007 a sp.zn. 20P/272/2011, s potvrdením o pracovnom príjme otca
a matky, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oddelenia služieb pre občana, a zistil
nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného
sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie
dňa 18.10.2018, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil a

nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

6. Rodičia maloletého dieťaťa neboli manželia, dieťa sa narodilo z ich vzťahu. Práva a povinnosti
rodičov voči dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/272/2007-14 zo dňa
16.1.2008, na základe ktorého bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola

uložená povinnosť platiť výživné na dieťa sumou 3.500,- Sk (116,18 eur) mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 4.2.2008. V čase rozhodovania, bola matka na rodičovskej dovolenke, dieťa nemalo
ani jeden rok. Otec bol zamestnaný v spoločnosti Samsung Galanta a dosahoval čistý mesačný príjem
okolo 10.000,- Sk, býval u svojho otca. Zároveň bol upravený aj styk otca s dieťaťom v rozsahu každú
párnu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Styk otca s dieťaťom

bol na návrh matky následne upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/272/2011-11 zo dňa
28.11.2011, na základe ktorého bol otec oprávnený sa s dieťaťom stýkať za prítomnosti matky každú
prvú nedeľu v mesiaci v čase od 17. 00 hod. do 19.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
17.12.2011.7. Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť,ktorá trvádo času,kým detiniesúschopnésamésaživiť.Obajarodičiaprispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

9. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa

nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária. Rodičovské práva a povinnosti voči
maloletému O. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/272/2007-14 zo dňa
16.1.2008,ktorýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa4.2.2008.Týmtorozsudkombolaotcoviuložená
povinnosť platiť dieťaťu výživné vo výške 116,18 eur mesačne. Otec odôvodňoval svoj návrh na
zníženie výživného tým, že z dôvodu svojej závislosti na užívaní návykových látok, z dôvodu svojej

práceneschopnosti pre infekčné ochorenie a závislosti na drogách, ako aj z dôvodu nástupu na výkon
trestu odňatia slobody pre trestný čin krádeže, nemohol riadne pracovať, a tak za posledných 12
mesiacov bol zamestnaný len dva mesiace. Pretože nemá dostatočný príjem, ako aj z dôvodu, aby
sa opätovne nedostal do situácie, že nebude môcť matke platiť riadne výživné, žiadal o zníženie
výživného. Súd mal pripojenými listinnými dôkazmi preukázané, že otec dieťaťa je v súčasnej dobe

zamestnaný v spoločnosti Zlieváreň Trnava s.r.o., kde dosahuje pracovný príjem vo výške 486,81 eur
mesačne v čistom, pričom nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletého O.. Matka dieťaťa je
taktiež zamestnaná, dosahuje príjem vo výške 721,59 eur mesačne v čistom a okrem maloletého ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý O. je žiakom 6. ročníka základnej školy a v súvislosti s jeho
výživou má matka bežné výdavky.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného zo strany
otca nebol podaný dôvodne, keď otec nepreukázal, že by od posledného rozhodnutia súdu o výške
výživného došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila aj zmenu rozhodnutia v
časti výživného. Všetky otcom uvádzané dôvody pre zníženie výživného, súd považuje za dôvody, ktoré
vznikli jeho vlastným pričinením. Tým, že sa stal závislým na návykových látkach, v dôsledku čoho bol

práceneschopný, ako aj tým, že bol odsúdený pre trestný čin krádeže, sa vlastnou vinou pripravil o
pracovný príjem, ktorý dovtedy dosahoval z pracovnej činnosti a z ktorého platil maloletému výživné.
Všetkototosúvšakdôvody,ktorénemôžubyťnaťarchumaloletého,keďsaotecsvojimnezodpovedným
prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti pripravil o pracovný príjem. Z toho dôvodu súd nemohol
zohľadniťotcomuvádzanédôvodyprezníženievýživnéhoavýživnénamaloletéhoO.nazákladenávrhu

otca neznížil. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v súčasnej dobe otec dosahuje pracovný
príjem vo výške 486,81 eur mesačne v čistom, čo je príjem vo výške, z ktorého je otec schopný výživné
v doteraz určenej výške platiť, nakoľko výživné v takejto výške predstavuje sumu, ktorou sa výživou
povinný rodič má podieľať na výžive svojho maloletého dieťaťa, a to v zmysle rozhodovacej praxe súdov
pri určovaní výšky výživného, keď suma ktorou sa má rodič podieľať na výžive dieťaťa má predstavovať

aspoň 25 % z jeho čistého príjmu (25% zo sumy 486,81 eur predstavuje sumu 121,70 eur).
Ztohodôvodu,ženebolipreukázanédôvodyprezníženievýživnéhozostranyotcadieťaťa,nemoholsúd
v predmetnej veci rozhodnúť o znížení výživného, keď otec nepreukázal takú zmenu pomerov na svojej
strane, ktorá by odôvodňovala vyhovenie tomuto návrhu. Súd má za to, že otec má veľmi nezodpovednýprístup k práci a k zabezpečeniu si dostatočného príjmu tak, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu. Táto skutočnosť za žiadnych okolností nemôže mať za následok podanie návrhu
na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého zo strany otca, keď v zmysle ustanovení Zákona o

rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť
vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak aby mohol pravidelne a včas uhrádzať
výživné na maloletého a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. Súd zistil, že otec si dlhodobo neplní
vyživovaciu povinnosť riadne a včas, matke platí iba časť výživného a preto bola matka nútená podať
návrh na vykonanie exekúcie a tiež aj trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti.

Súd berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti, návrh otca na zníženie výživného vo výroku I. zamietol,
keď nemal preukázané, že sú splnené podmienky na zníženie výživného. Otec je tak aj naďalej povinný
prispievať na výživu maloletého O. sumou 116,18 eur mesačne, na základe rozhodnutia súdu č.k.
20P/272/2007 zo dňa 16.1.2008, keď súd došiel k záveru, že otec môže zo svojho príjmu primerane,
riadne a včas uhrádzať výživné na maloletého bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Od
poslednej úpravy výživného tiež uplynula už aj značná doba, maloletý je vekovo starší, fyzicky vyspelejší

a tak aj jeho náklady sa zvýšili, čo bolo rovnako dôvodom, pre ktorý súd návrhu na zníženie výživného
nevyhovel.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Otec sa svojim návrhom domáhal aj rozšírenia úpravy styku s dieťaťom, a to v rozsahu každú párnu
sobotu v čase od 14.00 hod do 17.00 hod po dobu štyroch mesiacov a potom každú párnu sobotu v čase
od 10.00 do 19.00 hod. Styk otca s dieťaťom v doterajšom období, bol upravený už rozsudkom, ktorým
boli po prvýkrát upravené práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu, a to rozsudkom č.k. 20P/272/2007-14

zo dňa 16.1.2008 tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v
čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. Následne bol styk upravený rozsudkom č.k. 20P/272/2011-11 zo dňa
28.11.2011, na základe ktorého sa mohol otec stretávať s maloletým každú prvú nedeľu v mesiaci v čase
od 17.00 hod. do 19.00 hod. Súd mal vykonaným dokazovaním v tomto konaní preukázané, že otec
takto upravený styk s dieťaťom nevyužíval, keď sa s maloletým dlhodobo nestretol a styku s ním sa ani

nedomáhal. Zo samotného návrhu otca vyplýva, že maloletého už takmer 10 rokov nevidel, a aj keď
spočiatku nechcel vec riešiť súdnou cestou, o stretnutie so synom sa viac už ani nesnažil. Otec uvádzal,
že v stretnutí s dieťaťom mu matka bránila. Táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, keď matka
poprela, že by otcovi v styku so synom bránila, zároveň uviedla, že po krátku dobu v roku 2011 sa otec
s dieťaťom stretával, aj keď nie v takom rozsahu ako mal rozsudkom súdu priznané. Od roku 2011 však

otec sa s dieťaťom nestretol a o styk s ním záujem ani neprejavil. V dôsledku toho samotný maloletý si
otca nepamätá, nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah a s odstupom času by ho už ani nespoznal. Po
zohľadnení týchto skutočností dospel súd k záveru, že vzhľadom na celkový postoj otca k doterajšiemu
stretávaniu sa s dieťaťom, nie je dôvod na rozšírenie úpravy styku tak ako to otec navrhoval, keď doteraz
vlastnenevyužívalstykanivtomrozsahu,ktorýmározhodnutímsúduupravený.Prevytvoreniesivzťahu

otca k dieťaťu, ale hlavne pre vytvorenie vzťahu maloletého ku svojmu otcovi je potrebné, aby otec začal
pravidelne, riadne a v celom súdom upravenom rozsahu využívať doterajšiu úpravu styku s maloletým,
a v prípade, ak by mu matka v takomto stretávaní bránila, má možnosť podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia. Len na okraj súd uvádza, že túto možnosť mal otec v prípade bránenia zo strany matky
aj doteraz, vzhľadom na už upravený styk rozsudkom súdu, čo však pravdepodobne nebolo potrebné,

keďže styk s dieťaťom sa nerealizoval z dôvodu, že otec sa o stretávanie s dieťaťom nesnažil, ako to
aj sám v návrhu uviedol. Vzhľadom na takýto záver súdu, bol návrh otca na rozšírenie styku s dieťaťom
vo výroku II. zamietnutý.

15. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď rozhodol vo výroku III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko

v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).