Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/1434/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118347255
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118347255.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného R Collectors s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO 50 094 297, právne zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO 47 232 471 proti povinnej A. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Ozorovce XXX, XXX XX C. nad C., o vymoženie 10.221,07 eur s prísl., o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1434/2018 zo dňa 25.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1434/2018 zo
dňa 25.10.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/1434/2018 zo dňa 25.10.2018, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok

na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia vyšší súdny úradník konštatoval, že pre označenie stavu, kedy je jedna
strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania,
sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale

vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy
len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia) a iba v prospech
toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného
titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti

vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného
konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. V praxi však nemožno
vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K
prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie

s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie
povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť alebo sa
prevádza právo či preberá povinnosť len z exekučného titulu. Vykonať exekúciu v prospech inej ako
oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto
možnélenvtedy,akkprechodualeboprevoduprávaalebopovinnostidošlopovydaníexekučnéhotitulu.

3. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný titul notárska zápisnica spísaná notárom JUDr.
Dušanom Mikitom zo dňa 14.06.2017 v čl. IV obsahuje osobu oprávnenú, osobu povinnú, predmetplnenia, právny dôvod, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Osobou oprávnenou je v zmysle uvedeného Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, osobou povinnou je Jana Duchová, rod.

Švandová, nar. 15.09.1974, trvale bydliskom Horné Ozorovce 107, 957 03 Bánovce nad Bebravou,
predmetom plnenia je uvedená povinnosť zaplatiť dlh vo výške 10.429,07 eur na základe právneho
dôvodu, ktorým je Zmluva o úvere č. 4352053112 zo dňa 12.04.2012, Dohoda o splátkach zo dňa
08.05.2017 s dobou plnenia do 16.06.2025. Exekučné konanie, ktorého účelom je nútená realizácia
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného uskutočňujúc sa za podmienok a

predpokladov ustanovených procesnými predpismi, sa začína návrhom oprávneného na vykonanie
exekúcie v tom prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nútený výkon
práva v exekučnom konaní teda zásadne smeruje proti tomu účastníkovi konania, ktorému exekučný
titul ukladá určitú povinnosť. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj na strane oprávneného, keď návrh na
vykonanie exekúcie je oprávnený podať ten, kto má právo dožadovať sa uspokojenia nároku priznaného
mu exekučným titulom. Uvedené neplatí v tom prípade, ak došlo k platnému prevodu alebo prechodu

práv a povinností za podmienky, že k prevodu alebo prechodu došlo po vzniku exekučného titulu.
Poukazujúc na uvedené a skutočnosť, že v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je osobou
oprávnená Poštová banka, a.s., dospel vyšší súdny úradník k záveru, že oprávnený nie je nositeľom
oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Oprávnený nepreukázal, že došlo k prevodu alebo
prechodu práva z exekučného titulu, nakoľko listinu preukazujúcu túto skutočnosť k návrhu na vykonanie

exekúcie nepriložil a táto skutočnosť nevyplýva zo zákona, ani obchodného registra. Keďže oprávnený
nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu a ani nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného
titulu, vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 36 ods. 1, § 48 ods. 2 prvá veta, § 53 ods. 1, § 53
ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 prvá veta a § 200Exekučného poriadku a § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote

sťažnosť z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesavecnesprávne
právne posúdil. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi
pôvodným veriteľom (Poštová banka, a.s.) na strane postupcu a oprávneným na strane postupníka,
nadobudla platnosť a účinnosť dňa 13.06.2017 (ďalej len „Zmluva“). V zmysle článku II. ods. 1 Zmluvy

účinnosť postúpenia nastala dňom podpisu Zmluvy. Uvedené skutočnosti potvrdzuje kópia zmluvy spolu
s prílohou, ktorú predkladajúc súdu. Oprávnený len zjavným opomenutím nepredložil požadovanú listinu
preukazujúcu postúpenie pohľadávky spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Poukazujúc na ust. §
52 ods. 1 Exekučného poriadku právny zástupca oprávneného uviedol, že konajúci súd z neznámych
dôvodov nevyzval oprávneného na opravu návrhu na vykonanie exekúcie, čím mu neumožnil vykonávať

v plnom rozsahu jeho práva a postupoval v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.

6. Ďalej právny zástupca oprávneného v sťažnosti poukázal na to, že uvedeným rozhodnutím bolo
porušené právo oprávneného na súdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným

spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto
rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
I. ÚS 5/2000, z 13.07.2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného
súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak
pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zastavenie exekučného konania. Nesprávnym
rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi
exekučného konania v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo
treba považovať za odmietnutie spravodlivosti. V kontexte vyššie uvedených skutočností oprávnený

zastáva názor, že mu toto právo zaručované samotnou Ústavou SR bolo rozhodnutím konajúceho súdu
odňaté. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tejto sťažnosti oprávnený v petite sťažnosti žiadal
súd, aby podľa ust. § 250 CSP zrušil uznesenie a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie
alebo podľa § 250 CSP zmenil uznesenie tak, že vyhovie návrhu na vykonanie exekúcie v plnom rozsahua udelí exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. K sťažnosti právny zástupca oprávneného priložil
Zmluvu o postúpení pohľadávky č. I/2017 s prílohou, z ktorej súd zistil, že dňa 13.06.2017 bola uzavretá
medzi Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890 na

jednej strane ako postupcom a spoločnosťou R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A,
811 02 Bratislava ako postupníkom na strane druhej zmluva o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva
záväzok postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1.

7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,

ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a

povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

15. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,

možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu.

16. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto

skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

17. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť oprávneného ako
nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.19. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že účastníkmi
exekučného konania sú oprávnený a povinný (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie), ktorých
je potrebné chápať len procesne. Rozhodujúce je to, kto je v návrhu na vykonanie exekúcie označený

za oprávneného a povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav. Vykonanie
exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna
exekučná legitimácia).

20. Aj keď v praxi nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu univerzálnou
sukcesiou alebo singulárnou situáciou, výlučne prechádza len právo alebo povinnosť z exekučného
titulu alebo sa prevádza či preberá povinnosť z exekučného titulu. To znamená, že k prechodu alebo
prevodu práva alebo povinnosti dochádza po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod
alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal
prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena subjektu v základnom konaní) a v správnom vyriešení

vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v
tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti nemožno naprávať v exekučnom konaní
prostredníctvom zmeny účastníkov exekučného konania.

21.Akdošlokprechodualeboprevoduprávaalebopovinnostialebokprevzatiupovinnostipredpodaním

návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený musí túto skutočnosť preukázať už pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie. V takom prípade exekučný súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníka konania,
ale na zmenu vecnej legitimácie prihliadne pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie tak, že
vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Ak je zmena riadne preukázaná, exekučný súd za splnenia
ostatných zákonných predpokladov vydá poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ak

skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podáva iná osoba, než ktorá je v exekučnom titule uvedená
ako nositeľ práva alebo skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti inej osobe, než ktorá
je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, nie je riadne preukázaná, súd návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 4 in fine zamietne.

22. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený nie je osobou oprávnenou z exekučného
titulu a ani nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Aj keď oprávnený v konaní o
sťažnosti predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči povinnej,
k prevodu práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu (zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzatvorená a podpísaná dňa 13.06.2017 a notárska zápisnica bola spísaná dňa 14.06.2017). Zmluva

o postúpení pohľadávok teda nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu, keďže bola uzavretá a
nadobudla účinnosť predtým, ako bol exekučný titul vydaný. V čase spísania notárskej zápisnice už
oprávnená osoba nebola nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jej spísaním
účinne postúpila pohľadávku oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním
exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a správnom vyriešení aktívnej vecnej

legitimácie v základnom konaní (pri spísaní notárskej zápisnice), pričom v exekučnom konaní už prevod
práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň prihliadať. V tejto
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 3704/2007
zo dňa 17.09.2009.

23. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazuje na to, že exekučný súd ho mal vyzvať na odstránenie vád
podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, súd s uvedeným názorom oprávneného nemôže súhlasiť. V
uvedenom ustanovení zákonodarca rieši tie procesné situácie, kedy v návrhu na vykonanie exekúcie sú
také chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. V
tomto prípade však súd v návrhu na vykonanie exekúcie žiadne z vyššie uvedených chýb nezistil, zistil

však vadnosť návrhu na vykonanie exekúcie a preto správne návrh na vykonanie exekúcie zamietol
podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.

24. Nakoniec nemožno hovoriť ani o odňatí možnosti konať pred súdom oprávnenému. Vyšší súdny
úradník správne zamietol návrh na vykonanie exekúcie, ak mal za to, že oprávnený nie je aktívne

legitimovaný na podanie takéhoto návrhu a svoje rozhodnutie riadne odargumentoval, čo bolo i v danom
prípade. Je zodpovednosťou účastníkov konania, aby pri podávaní návrhov na vykonanie exekúcie
riadne postupovali pri označení hmotnoprávnych nositeľov práva, resp. povinnosti a túto povinnosť
nemôžu preniesť na exekučný súd, lebo ináč by nebol vôbec potrebný inštitút zmeny účastníka konania.Zamietanie návrhov nemožno ihneď stotožňovať s porušením práva na súdnu ochranu a poukaz
oprávneného na aplikáciu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla
2000 je v danom prípade nenáležitý.

25. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1434/2018 zo dňa 25.10.2018 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.