Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 18Er/425/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913205647
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Macková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6913205647.2

Uznesenie

Okresný súd v Rimavskej Sobote v exekučnej veci oprávneného: CETELEM Slovensko, a.s, Panenská
7, 81236 Bratislava 1, IČO: 35787783,zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát,
Hviezdoslavova7,03601Martin,protipovinnémuĽ.C.R.,I..Č..XXXXXX/XXXX,Q.XX,P.,navymoženie
pohľadávky vo výške 602,64eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Roman Fogta, Kynceľová
77, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že je nemajetný, nie sú mu možné
vykonávať zrážky z dôchodku.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
602,64 eur s príslušenstvom a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3456/11, ktorý vydal dňa
29.10.2012,Rozhodcovský súd v Bratislave.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä Úverovej zmluvy zo dňa 263290908461361 zo dňa 9.3.2009

a úverových zmluvných podmienok spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s, („ďalej len „úverové
podmienky“) a rozhodcovského rozsudku zistil nasledovné.

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 9.3.2009 v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch Úverovú zmluvu v spojení s úverovými podmienkami spoločnosti CETELEM
Slovensko, a.s, (ďalej 817,70eur a zaviazal sa ju vrátiť oprávnenému v 18pravidelných mesačných

splátkach po 60,72eur. V zmysle úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli na použití
obchodného zákonníka ako rozhodného práva a v zmysle v13 rozhodcovská doložka: „majetkové spory
vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované Rozhodcovský súd v Bratislave,
Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s, Nábrežná 1293, Čadca. Nakoľko
povinný (žalovaný) sa dostal do omeškania so splácaním úveru, vzhľadom na skutočnosť, povinný
(žalovaný)napriekopakovanejvýzvenereagoval,tedanedošlokriadnemuavčasnémusplácaniuúveru,

oprávnený (žalobca) podal na rozhodcovský súd žalobu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 zákona č. 233/1995
Z.z.) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods.1 písmeno g/EP, exekúciu súd zastaví ak, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nič na veci nemení
ani skutočnosť, že vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Totiž vydanie
predmetného poverenia netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie
na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie

exekúciu vykonávať.

Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzavretej ešte podľa v § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou

právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda
nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré
patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúcich týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity
Občianskeho zákonníka.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý

novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti

spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový
stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným
znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde

existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem,
ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo
jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto
obmedzeniejeprimeranésledovanémucieľu,ktorýmábyťdosiahnutý(ochranaspotrebiteľa)-viďNález
Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.

Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl..Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
9.3.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“).

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť
je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej
dokonca primárne uviedol, že jediný rozhodca bude určený, a to Stály Rozhodcovský súd pri Komerčnej

rozhodcovskej spoločnosti a.s. Z úradnej činnosti je tunajšiemu súdu známe, že vo väčšine prípadov
je na základe predmetnej zmluvy za jediného rozhodcu určený Stály Rozhodcovský súd pri Komerčnej
rozhodcovskej spoločnosti a.s, Takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva. (viď rozsudok
Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano

Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ

sa snaží získať exekučný titul. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si
ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky

ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo
naznačuje istú väzbu medzi rozhodcom a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o
dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcu.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenia cieľa Európskej

únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto

smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č.
568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za
neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písmeno g/EP.

Súd si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu
v Prešove č.k. 3CoE 29/2010 zo dňa 05.05.2010.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Krajský súd v Banskej Bystrici., prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví
kópie na trovy odvolateľa.