Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716201238.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ul. Z. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom,
PhD., advokátom so sídlom v S., Ul. E. XX, proti žalovanému: Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S.,
Ul. X. XX, zastúpený Mgr. Gabrielou Janíkovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelária, K. XX,

G., (adresa pre doručovanie písomností A. X, XXX XX E.), o zaplatenie 4.615,01 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/39/16-130 zo dňa 17.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol
nasledovne:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4.615,01 € a ďalej 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 227,22
€ od 01.09.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 227,22 € od 01.10.2015 do
zaplatenia , 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 227,22 € od 01.11.2015 do zaplatenia, 5,05 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 227,22 € od 01.12.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 227,22 € od 01.01.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 224,22 €
od 01.02.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 224,22 € od 01.03.2016 do

zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 224,22 € od 01.04.2016 do zaplatenia, 5,05 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 224,22 € od 01.05.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 239,73 € od 01.06.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 239,73 €
od 01.07.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 239,73 € od 01.08.2016 do
zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 239,73 € od 01.09.2016 do zaplatenia, 5,05 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 239,73 € od 01.10.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 209,73 € od 01.11.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 234,73 €
od 01.12.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 234,73 € od 01.01.2017 do
zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 234,73 € od 01.02.2017 do zaplatenia, 5,05 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 234,73 € od 01.03.2017 do zaplatenia a 5,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 234,73 € od 01.04.2017 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok v sume 276,50 € do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval nasledovné skutkové a právne závery :
Súd vyhodnotiac vykonané dokazovanie , výpovede účastníkov, ako aj listinné dôkazy, ktoré boli
pripojené do spisu dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi bola dohoda o vyporiadaní

BSM , v ktorej sa zaviazal žalovaný uhrádzať platby za byt na Ul. Z.. XX/XX, naďalej aj po zavkladovaní .
Túto dohodu realizoval tri aj pol roka od augusta 2015. Po vzniknutých nedorozumeniach prestalpostupovaťvzmysledohodyovyporiadaníBSM.Prestalplatiťzabytaneuhrádzalaniinkaso.Vpriebehu
konania spochybňoval určitosť tejto dohody, avšak zo samotného správania účastníkov , predovšetkým
žalovaného mal súd za to, že obsah tejto dohody bol dostatočne konkrétny. Žalovanému bolo jasné,

koľko má platiť za byt, že sa jedná o platby do spoločenstva, ako aj platby inkasa, lebo takto postupoval
v dĺžke tri aj pol roka. Až po vzniknutých nedorozumeniach prestal plniť túto dohodu. Nevyužil právo
súdnou cestou napadnúť platnosť dohody o vyporiadaní BSM, teda že by súd v zmysle jeho návrhu
vyslovil, že dohoda je neplatná , nakoľko aj po vylúčení návrhu podaného žalovaným na samostatné
konanie sa súd s touto otázkou nemohol zaoberať , teda o nej rozhodnúť, lebo žalovaný nezaplatil súdny

poplatok a preto konanie o vyslovenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM , ktorej predmetom boli aj
platby za byt bolo zastavené. V konaní žalovaný nepreukázal, že by pri tejto dohode o platení za byt sa
jednalo o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 O.z., podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Taktiež nepreukázal, že je neplatný v zmysle
ust. § 39 ods. 1 O.z., kde je uvedené, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu , alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd vzhľadom na vykonané

dokazovanie rozhodol
tak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Pokiaľsatýkavýškyplatiebzajednotlivémesiace,
tak táto podľa názoru súdu bola preukázaná a to predpisom úhrad za jednotlivé roky a rozpisom
mesačných úhrad. Výška bola tiež preukázaná evidenčnými listami za plnenie spojené s užívaním bytu.
V zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. súd ďalej zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni aj 5,05 % ročný úrok

z omeškania za jednotlivé omeškané platby. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že s jednotlivými
platbami je žalovaný v omeškaní , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni
trovykonaniavcelomrozsahu,nakoľkotátomalaúspechvcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonania
bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Ďalej súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok v sume
276,50 , čo je 6 % z priznanej sumy a to v zmysle ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, mala úspech vo veci a preto
poplatková povinnosť prešla na žalovaného.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť v súlade s § 388 CSP tak, že žalobu zamietne v plnom rozsahu a zaviaže
žalobkyňu na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní, resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Strany sporu uzatvorili dňa 17.03.2012 dohodu o vyporiadaní BSM, ktoré zaniklo za
trvania manželstva rozhodnutím súdu. Dohodou došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pokiaľ ide o nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci, v rámci čoho okrem iného byt na ul.

Z. XX/XX, S., pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM
bolo vyporiadanie majetku, ktorý nepochybne patrí do BSM. Dohoda obsahuje v časti C finančné
vysporiadanie v znení : „Bolo dohodnuté, že platby na byt na Z. XX/XX naďalej aj po zavkladovaní bude
uhrádzať Ing. Z. H., r.č. XXXXXX/XXX. Žalovaný sa dovolával neplatnosti predmetného ustanovenia č.
C 2. odseku dohody, pričom súd tento návrh vylúčil na samostatné konanie. Toto konanie, ktoré sa viedlo

na Okresnom súde v Martine pod č.k. 7C/236/2016 bolo následne zastavené z dôvodov nezaplatenia
súdneho poplatku na návrh zo strany žalobcu. OSP účinný do 30. júna 2016 a s účinnosťou od 01. júla
2016 CSP ustanovuje taxatívne prípady, kedy je súd oprávnený konanie prerušiť a kedy je oprávnený
vylúčiť vec na samostatné konanie. V tomto prípade podmienky na prerušenie konania ani na vylúčenie
veci na samostatné konanie splnené neboli. Okresný súd bol povinný ex offo zaoberať sa otázkou

absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie
istiny a úroku z omeškania. Má za to, že prvostupňový súd svojim postupom zásadným postupom porušil
procesno-právne ustanovenia a jeho práva účastníka konania.
Uvádzal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti poukázal

na ust. § 143, § 149 a § 150, § 37, § 39 a § 41 a § 3 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie čl. C druhého
odseku dohody o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorého bolo dohodnuté, že platby na byt na ul. Z. XX/
XX naďalej aj po zavkladovaní bude uhrádzať p. Ing. Z. H., r.č. XXXXXX/XXX, považuje za neplatné
v zmysle § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom. Účelom dohody o vyporiadaní BSM bolo vyporiadaťmajetok, ktorý tvoril súčasť BSM žalobkyne a žalovaného, ktorí v predmetnej dohode vyporiadali všetok
majetok tvoriaci ich BSM. Tiež sa dohodli na finančnom vyporiadaní. V tomto rozsahu je uzatvorená
dohoda v súlade so zákonom, nakoľko jej predmetom je masa BSM a vyporiadanie rešpektuje zásady

vyporiadania stanovené §150 OZ a tiež ustálenou judikatúrou. Za absolútne neplatné pre rozpor so
zákonom treba považovať ust. čl. C druhého odseku dohody, na základe ktorého by mal žalovaný
povinnosť po neurčitú dobu plniť vopred neurčité platby bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Takéto
ustanovenie prekračuje rámec vyporiadania BSM, nakoľko žalovaného zaväzuje na plnenie, ktorého
celkový rozsah bol v čase uzatvorenia dohody neurčitý. Ustanovenie § 150 OZ kogentným spôsobom

stanovuje zásady vyporiadania BSM, ktoré majú byť rešpektované, či už sa BSM vyporiadava dohodou
alebo rozhodnutím súdu. Hoci zákon priamo neurčuje náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, z obsahu
a účelu takejto dohody je zrejmé, že má usporiadať majetkové záležitosti manželov, resp. bývalých
manželov raz a navždy. Je absolútne neštandardné vkladať do takejto dohody ustanovenia, ktoré by mali
zaväzovať niektorého z účastníkov na nekonečné neodôvodnené plnenie, navyše v neurčitom rozsahu.
Takéto plnenia, ktoré sú úplne mimo rámca majetku tvoriaceho BSM nemôžu byť platnou súčasťou

dohody o vyporiadaní BSM. V rámci vyporiadania BSM nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy,
ktoré nevznikli v súvislosti s BSM a ktoré ku dňu zániku BSM, resp. ku dňu uzatvorenia dohody o
vyporiadaní BSM vôbec neexistovali.
Predmetné ustanovenie je neplatné z dôvodu absencie jeho určitosti a zrozumiteľnosti s poukazom na
ust. § 37 OZ. Z uvedeného ustanovenia C dohody nie je zrejmé, o aké platby a jedná (plyn, elektrina,

voda alebo platby do fondov opráv alebo za odvoz odpadu alebo platby na údržbu a rekonštrukciu bytu
alebo iné), v akom rozsahu majú byť žalovaným platby uhrádzané (100 % alebo z polovice), v akej výške
platby majú byť uhrádzané (ak sa má niekto platne a účinne zaviazať na peňažné plnenie musí byť
určitá výška plnenia alebo aspoň spôsob jej určenia), čas plnenia (nie je vôbec zrejmé, kedy mali byť
platby uhrádzané - mesačne, ročne. V zmysle OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom ako o plnenie
veriteľ požiadal.), na základe čoho by mali byť platby uhrádzané (predložením príslušných šekov alebo
na základe ročného vyúčtovania alebo na základe nejakej výzvy žalobkyne), komu, na aký účet majú
byť platby uhrádzané (z pojmu platby za byt možno len usudzovať, že sa jedná o viacero druhov platieb
v prospech viacerých subjektov), kto je vlastne oprávneným subjektom - veriteľom (žalobkyňa, resp.

tretie osoby). Ak by sa pripustilo, že uvedené ustanovenie je platné, mohla by nastať absurdná situácia,
že aj po prevode vlastníctva bytu zo žalobkyne na tretiu osobu, by záväzok žalovaného platiť platby
za byt trval naďalej. Ustanovenie čl. C druhého odseku dohody je neurčité a z tohto dôvodu absolútne
neplatné.Uvedenéustanovenienemožnoaniprinajlepšejvôliapriaplikáciiakýchkoľvekinterpretačných
pravidiel vyhodnotiť ako určité a zrozumiteľné. Neobstojí ani argumentácia prvostupňového súdu, v

zmysle ktorého zo správania účastníkov považoval súd obsah ustanovenia za dostatočne konkrétny. Z
absolútne neplatného právneho úkonu právne následky nemôžu nastať, a to ani dodatočný schválením
(retihabiciou) ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou, resp. konsenzuálnym súhlasom a teda
ani správaním účastníkov právneho úkonu). Na túto neplatnosť musí súd prihliadať aj bez návrhu (ex
officio) z úradnej povinnosti.

Predmetné ustanovenie čl. C druhého odseku dohody je neplatné podľa § 39 OZ pre jeho rozpor
s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že má bez akéhokoľvek právneho alebo
ekonomického dôvodu a bez akéhokoľvek protiplnenia uhrádzať platby za byt, ku ktorému nemá
žiadne vlastnícke ani užívacie práva. Ide o plnenia bez právneho dôvodu, ktoré sú neprimerané jeho
majetkovým pomerom. Má za to, že výkon práva žalobkyne v tomto prípade by nemal požívať právnu

ochranu pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ. Ak výkon práva, ktorý je
objektívne v rozpore s dobrými mravmi spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v
rozpore s dobrými mravmi nie je.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala, aby odvolací súd vydal v zmysle ust. § 387
CSP v spojení s ust. § 392 CSP rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí a
zároveň jej prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením súdu

prvej inštancie. Vo svojom vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalovaného
v danom čase, skúmal prípadnú absolútnu neplatnosť dohody s tým, že žalovaný tvrdil iné okolnosti, o
ktorých sa domnieval, že spôsobujú neplatnosť tohto právneho úkonu. Prerušenie konania smerovalo
k ochrane len žalovaného, nie jej.Odvolacie argumentácie v štýle učebnice chýba jedna podstatná okolnosť, a to jej zakotvenie k reálnemu
životu. Prečo žalovaný pri poukazovaní na údajnú neštandardnosť neodôvodneného plnenia neuvádza
to, čo bolo ich skutočnou vôľou v čase uzatvárania dohody. Jednoduchým porovnaním hodnôt podielov,

ktoré každý z nich získal do výlučného vlastníctva je zrejmý veľký nepomer medzi nimi. Chcela mať
pokoj od žalovaného, a preto zvolili takúto cestu. Mohla v danom čase trvať na paritných podieloch
a vtedy by takáto dohoda vyzerala samozrejme inak. Preto neobstojí tvrdenie, že ide o plnenie bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Ten dôvod je úplne zrejmý. Teraz, keď sa to žalovanému nehodí tak
spochybňuje vlastnú slobodnú vôľu, ktorú však niekoľko rokov rešpektoval. Trvala na tom, že žiadne

kogentné ustanovenie právneho predpisu neobišli ani neporušili. Konali právom dovoleným spôsobom,
ich dohoda je prejavom skutočnej a slobodnej vôle. Akákoľvek tvrdená neštandardnosť naznačuje
uvažovanie v rozpore so základnými atribútmi právneho štátu. Dohodu uzatvárali ako vzťah občiansko-
právnej povahy so všetkými skutočnosťami z toho vyplývajúcimi. Pripomenula, že žalovanému nikto
nebránil vo voľbe právneho zástupcu a teraz vytýka súdu prvej inštancie i to, čo v celom konaní pred
ním neodznelo. Ak to neodznelo nie je možné teraz v odvolacom konaní prehadzovať zodpovednosť zo

strany konania na konajúci súd.

4. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný ďalšie vyjadrenie - repliku prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedol v nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že súd sa zaoberal
otázkou absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM odkazujúc pritom na ods. 9 odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Opätovne poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd návrh žalovaného,
ktorým sa žalovaný dovolával neplatnosti ust. čl. C druhé odseku dohody vylúčil na samostatné konanie,
toto konanie bolo následne zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Sám prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v ods. 9 uvádza, že žalovaný „nevyužil právo súdnou cestou
napadnúť platnosť dohody o vyporiadaní BSM, teda že by súd v zmysle jeho návrhu vyslovil, že dohoda

je neplatná, nakoľko aj po vylúčení návrhu na samostatné konanie sa súd touto otázkou nemohol
zaoberať, teda o nej rozhodnúť, lebo žalovaný nezaplatil súdny poplatok, a preto konanie o vyslovenie
neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, ktorej predmetom boli aj platby za byt, bolo zastavané. Napriek
skutočnosti, že tvrdenia účastníkov ohľadom uzavretej dohody boli sporné, súd nezisťoval, aká bola
vôľa strán pri jej uzatvorení, čo bolo jej účelom. Keďže žalobkyňa a žalovaný boli v čase uzatvorenia

dohody stále manželia, a keďže žalobkyňa v tom čase bola po chorobe, chcel jej žalovaný v dobrej viere
byť naďalej nápomocný, a preto naďalej nad rámec akýchkoľvek svojich povinností žalobkyni finančne
vypomáhal. Táto dobrá vôľa žalovaného sa napokon obrátila proti nemu, keď žalobkyňa aj po niekoľkých
rokoch od stabilizácie svojho zdravotného stavu a dokonca aj po tom ako bolo jeho manželstvo
rozvedené, od žalovaného napriek jeho zhoršenej finančnej situácii naďalej požadovala úhradu platieb

bez akéhokoľvek protiplnenia alebo legitímneho právneho dôvodu. Zo samotnej podstaty súdneho
sporu, kedy žalovaný považuje nárok žalobkyne na zaplatenie predmetnej čiastky za neoprávnený, je
nepochybné, že platnosť dohody a existencia záväzku žalovaného platiť platby za byt sú medzi stranami
sporné a boli sporné už v minulosti. Žalovaný platnosť dohody a existenciu záväzku rozporoval aj na
pojednávaní dňa 18.09.2017, keď uviedol, že ide o podvod, že dohoda je, pokiaľ ide o výšku platieb,

termíny, časy, neurčitá, s tým, že už pred dvomi rokmi poukazoval na to, nebude na základe dohody
platby ďalej platiť. Nie je teda pravdou, že na základe uvedenej dohody platby uhrádzal bez toho, aby
ich namietal alebo rozporoval.
Opakovane zdôraznil, že z absolútne neplatného právneho úkonu právne následky nemôžu nastať, a
to ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu vôle, resp. konsenzuálnym súhlasom, a

teda ani správaním účastníkov právneho úkonu. Na túto neplatnosť musí súd prihliadať aj bez návrhu
ex officio z úradnej povinnosti. Ani skutočnosť, že žalovaný po určitý čas po uzavretí dohody uhrádzal
platby súvisiace s vlastníctvom a užívaním bytu, nemá akýkoľvek vplyv na neplatnosť ustanovenia časti
C druhého odseku dohody, ktoré je nepochybne neurčité a teda neplatné.
Súd sa tiež vôbec nezaoberal skutočnosťou, že už v odpore voči platobnému rozkazu žiadal zrušenie

dohody.
Pokiaľ žalobkyňa vo svojom vyjadrení udáva, že v spornom ustanovení dohody nejde o nič iné než o
vyrovnanie podielov a že dohoda odráža skutočnú vôľu žalobkyne a žalovaného v čase uzatvárania
dohody, s tým by bolo možné súhlasiť za predpokladu, že by boli kumulatívne splnené dve podmienky,
a to podiely oboch účastníkov by boli rozdielne a že by predmetom dohody bolo stanovenie konkrétnych

splátok a doby splácania, teda že by bolo zrejmé, aká celková suma má byť zo strany žalovaného na
vyrovnanie podielu vyplatená. Ani jedna z týchto podmienok však splnená nie je. Vyporiadanie BSM
tak ako vyplýva z časti A, B a C prvého odseku dohody rešpektuje zásadu vyplývajúcu z § 150 OZ, t.j.
že podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalobkyňa na základe dohody nedostala menej ako žalovaný.Pripadol jej do výlučného vlastníctva majetok presne tak ako ona sama navrhla. On sa na základe
dohody zaviazal splácať úver v Slovenskej sporiteľni. Predmetnú dohodu pripravila žalobkyňa bez toho,
aby o nej vopred rokovala so žalovaným a následne ju predložila žalovanému na podpis. Ten ju v dobrej

viere podpísal, nakoľko súhlasil s tým, aby sa vyporiadali ohľadom majetku - hnuteľných a nehnuteľných
vecí a ohľadom úveru zo Slovenskej sporiteľne tak ako navrhla žalobkyňa, avšak nikdy nemal vôľu
platiť za žalobkyňu v plnej výške do nekonečna, resp. po vopred neurčitú dobu akési neurčité platby za
byt, ktorého nie je vlastníkom a ani ho neužíva. Bol ochotný žalobkyni v prípade potreby jej finančne
vypomôcť, a to v rámci svojich možností aj urobil.

5. K vyjadreniu žalovaného - replike podala žalobkyňa vyjadrenie - dupliku protredníctvom svojho
právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že žalovaný jednak zotrváva na doterajšej
argumentácii a pridáva aj nové skutkové tvrdenia, ktoré smerujú k popretiu skutočnosti, že dohoda je
vyjadrením slobodnej vôle zúčastnených strán.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že
základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

11. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta

prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá
uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a toho, čo strany sporu uviedli vo
svojich podaniach v rámci odvolacieho konania, musel odvolací súd konštatovať, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a v dôsledku nedostatku dôvodov, resp. chýbajúcich
dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok
neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, prektorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie je vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

13. Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Úlohou okresného súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje
rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby stanoviská procesných strán boli
vyhodnotené a právne posúdené, a aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, bolo z neho zrejmé, akými

úvahami sa súd riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Pri opätovnom rozhodovaní posúdi
okresný súd aj námietky strán uvedené v podanom odvolaní a vyjadreniach.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)