Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204768
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616204768.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Y. Š.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, O. D., proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 858,96 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 858,96 eura do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 07. 2016 v spojení s jej doplnením zo dňa 05. 09.
2016 sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 858,96 eura a vyslovenia
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve o úvere č. 5371531 zo dňa 28. 08. 2008.

Žalobu odôvodnila tým, že z predmetnej zmluvy už zaplatila sumu 2 412,43 eura. Žalovaná na jej žiadosť
vystavila potvrdenie o úhradách v celkovej výške 2 153,51 eura avšak neuviedla ešte dve splátky vo
výške 129,46 eura a 112,- eur. Aj napriek tomu, že úver je už dávno preplatený, žalovaná jej
neustále vyvolávala o ďalšie splátky. Nakoľko žalovaná neúmerne navýšila predmetný úver, žalobkyňa
žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 858,96 eura.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že právny vzťah založený zmluvou o úvere nie je

spotrebiteľský ale obchodnoprávny, nakoľko žalobkyňa vystupovala ako podnikateľ a bola označená aj
identifikačným číslom. Pokiaľ ide o poplatok, poukázala na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami, nakoľko nebankové subjekty poskytujú pôžičky alebo úvery aj osobám, ktoré by pôžičku od
banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade takýchto
peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky
klientov sú vybavené omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom

na ich zameranie pochopiteľné. Žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré ustanovuje zákon v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol, nakoľko nedošlo k odstúpeniu ani k zrušeniu zmluvy a majetkový prospech získala žalovaná
z poctivých zdrojov. Zároveň vzniesla námietku premlčania, keď podľa jej názoru jen nárok žalobkyne
premlčaný v objektívnej i subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa11. 11. 2013, pričom

žalobkyňa si svoj nárok uplatnila až dňa 04. 07. 2016.

3.Súdvovecipôvodnerozhodolrozsudkomzodňa08.06.2017,sp.zn.11C/152/2016,tak,žežalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 858,96 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Proti predmetnému
rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.
11. 2017, sp. zn. 11Co/268/2017, tak, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd skonštatoval, že rozsudok okresného súdu
je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom súd nedostatkami odôvodnenia rozsudku
porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a toto porušenie nemôže byť napravené v odvolacom
konaní. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď uzatvorenú zmluvu o
úvere medzi stranami sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, pretože v pochybnostiach platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaná nespochybnila, že uzatvorená zmluva nespĺňa kritériá
spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez
poplatkov. Ak potom žalobkyňa nad poskytnutý rámec istiny úveru zaplatila žalovanej aj ďalšiu sumu,
ide o plnenie bez právneho dôvodu, čím na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie úmyselne, avšak rozhodnutie
presvedčivo neodôvodnil a na takýto záver nemal okresný súd dostatočný skutkový podklad. Pokiaľ ide o

bezdôvodné obohatenie, v zásade postačuje nepriamy úmysel, čo znamená, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohacuje, vie, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie. Na preukázanie úmyslu
konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie podľa názoru odvolacieho súdu nestačia všeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi žalovanej pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom
jednom prípade s poukazom na okolnosti úverovej zmluvy preukázať, že žalovaná v čase uzatvorenia

zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedela alebo bola aspoň uzrozumená s
tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Takýto záver však z rozsudku prvej inštancie nemožno vyvodiť.
Okresný súd sa dostatočne nezaoberal, pokiaľ ide o úmysel na strane žalovanej, vedomostnou a
vôľovou zložkou konania žalovanej. Zároveň odvolací súd nemal dostatočný skutkový podklad, aby
mohol vyvodiť právny záver, či ku dňu podania žaloby uplynula trojročná objektívna lehota. Pre jej

uplynutie je totiž dôležitý časový údaj, kedy žalobkyňa zaplatila v prospech žalovanej posledné plnenia
pre účely úveru z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 858,96 eura alebo jednotlivé čiastočné plnenia.
Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že posledná platba bola zaplatená 11. 11. 2010, čo je však v rozpore
so skutočnosťou, že voči žalovanej sa v roku 2010 začala viesť exekúcia, na základe ktorej bola
vymožená suma 868,34 eura, pričom z konečného zúčtovania exekučného konania vyplýva, že povinný

ku dňu 27. 05. 2015 uhradil celkovú pohľadávku s trovami exekúcie. Z uvedeného však nie je isté, či
ku dňu 27. 05. 2015 bola uhradená celá vymáhaná suma 868,34 eura alebo došlo k jej postupnému
vymoženiu a k 27. 05. 2015 bola uhradená posledná časť. Odvolací súd skonštatoval, že úlohou súdu
prvej inštancie bude opätovne vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania, v súvislosti s čím si okresný
súd zabezpečí základný spis od súdneho exekútora. Povinnosťou okresného súdu bude opätovne

vyhodnotiť predovšetkým objektívnu premlčaciu dobu, nakoľko záver o plynutí subjektívnej premlčacej
doby nebol žalovanou v odvolaní spochybnený, ako aj skutočnosť či možno považovať bezdôvodné
obohatenie získané zo strany žalovanej za úmyselné.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti

včas ospravedlnila.

5. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že predmetnú zmluvu uzatvorila s pani G., obchodnou
zástupkyňou žalovanej. V tom čase bola zamestnaná na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš ako
opatrovateľka a úver aj napriek tomu, že na zmluve bola označená podnikateľským menom, nebrala za

účelom výkonu svojho podnikania. Nie je pravdou, že by uviedla, že jej príjem z podnikania predstavuje 5
000,-Sk,nakoľkovživotetakýpríjemzpodnikanianemala,apokiaľbyjejzpodnikaniatakýpríjemplynul,
isto by si nebrala úver. Pani G. vedela o účele použitia finančných prostriedkov z tejto zmluvy o úvere,
teda vedela, že peniaze získané z úveru použije žalobkyňa na vrátenie peňazí rodičom, ktorí jej požičali
na úpravu hrobov jej detí. O bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa dozvedela vtedy, keď jej prišla výzva

Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 08. 2015 v exekučnom konaní vedenom na podklade predmetnej
zmluvy o úvere. V súvislosti s podnikaním nepotrebovala brať žiadny úver, nakoľko vykonávala
činnosť obchodnej zástupkyne a všetko, čo potrebovala na činnosť, jej poskytovali spoločnosti, ktoré
zastupovala. Obchodná zástupkyňa jej neposkytla žiadne údaje o úvere, takisto jej nevysvetlila rozdiel
medzi prípadným spotrebiteľským úverom a úverom poskytnutým v rámci podnikania. Pokiaľ ide o

úhradu vo výške 1 541,76 eura, túto jej súdny exekútor stiahol z bankového účtu vedeného v H., a. s.
Na záver žalobkyňa uviedla, že ju aj jej manžela začala v poslednej dobe kontaktovať POHOTOVOSŤ,
s.r.o., prostredníctvom SMS správ s tým, aby si dohodli výnimočné vysporiadanie záväzkov výhodnými
splátkami. Zdôraznila, že všetky úvery, ktoré mala, boli splatené a vyrovnané a nemá vedomosť ožiadnom inom úvere od žalovanej. Napriek tomu žalovaná jej stále vyvoláva a posiela SMS správy, čo
na žalobkyňu veľmi zle vplýva vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav.

6. Zo Zmluvy o úvere č. 5371531 zo dňa 28. 08. 2008 súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
zmluva podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa získala úver vo výške
24 000,- Sk. Pri absencií akýchkoľvek elementárnych náležitostí zmluvy o úvere sa žalobkyňa zaviazala
úver splatiť spolu s poplatkom vo výške 22 800,- Sk dvanástimi mesačnými splátkami po 3 900,- Sk
počnúc dňom 17. 09. 2008. Žalobkyňa bola v zmluve označená ako samostatne zárobkovo činná osoba

a zároveň ako fyzická osoba nepodnikateľ s tým, že prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania.

7. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 01. 08. 2016 k žiadosti žalobkyne, vyplýva, že žalovaná eviduje z
predmetnej zmluvy o úvere sedemnásť úhrad v celkovej výške 2 153,51 eura. Úhradu zo
dňa 20. 04. 2009 vo výške 112,- eur žalovaná zaúčtovala ako poplatok za posun splátkového kalendára,

čím sa táto suma nezapočítava ako úhrada splátky úveru.

8. Z pracovnej zmluvy zo dňa 21. 04. 2008 súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila s Mestom Liptovský Mikuláš
pracovnoprávny vzťah na dobu určitú do 21. 04. 2009 s druhom práce opatrovateľská služba občanom.

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 6Er/425/2010 vyplýva, že žalovaná podala návrh na vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13. 01. 2010,
sp. zn. SR 22131/09, ktorý žalovanej titulom Zmluvy o úvere č. 5371576 zo dňa
15. 10. 2008 priznal sumu 868,34 eura spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 544,40
eura od 22. 08. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súčasťou spisu je aj žiadosť o úhradu trov

exekúcie v splátkach zo dňa 07. 04. 2013. Potom, ako bolo žalobkyni doručené uznesenie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 06. 05. 2015, sp. zn. 6Er/425/2010, o zastavení exekúcie pre
jej nedôvodnosť, dňa 14. 05. 2015 v exekučnom konaní doručila súdu podanie označené
ako „Žaloba na vymoženie finančných prostriedkov“, ktorou žiadala súd, aby rozhodol o vrátení sumy,
ktorá bola vymožená naviac.

10. Výzvou zo dňa 14. 08. 2015 Krajský súd v Žiline vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k možnému
použitiu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ohľadne rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru. Dňa 17. 06. 2015 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., vrátil súdu poverenie a

doručil konečné vyúčtovanie exekučného konania, z ktorého vyplýva, že od žalobkyne bolo vymožených
celkovo 2 080,28 eura. Uznesením zo dňa 02. 12. 2015, sp. zn. 20CoE/176/2015 Krajský súd v Žiline
uznesenie prvostupňového súdu zrušil z dôvodu, že v predmetnej veci došlo k skončeniu exekučného
konania počas odvolacieho konania a to v deň, keď súdny exekútor vymohol celú pohľadávku žalovanej,
príslušenstvo a trovy exekúcie.

11. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., v správe zo dňa 22. 01. 2018 uviedol, že v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 3120/10 vymáhal pre žalovanú istinu vo výške 868,34 eura a
príslušenstvo pohľadávky vo výške 374,62 eura, ktoré pozostávalo z trov konania vo výške 226,87 eura,
prevzatí a príprav právneho zastúpenia vo výške 43,75 eura, predexekučnej upomienky vo výške 43,75

eura,trovzaspísaniezápisnice43,75eura,súdnehopoplatkuzavydaniepovereniavovýške16,50eura.
V exekučnom konaní súdny exekútor evidoval nasledovné čiastočné úhrady exekučnej pohľadávky, a to
zo dňa 27. 05. 2015 vo výške 27,33 eura, 14. 05. 2015 vo výške 34,01 eura, 26. 03. 2015 vo výške 26,88
eura, 26. 02. 2015 vo výške 34,01 eura, 14. 01. 2015 vo výške 34,01 eura, 19. 12. 2014 vo výške 0,78
eura, 19. 12. 2014 vo výške 34,01 eura, 27. 10. 2014 vo výške 31,65 eura, 15. 08. 2014 vo výške 34,11

eura, 31. 05. 2013 vo výške 84,35 eura, 30. 04. 2013 vo výške 87,83 eura, 10. 08. 2012 vo výške 9,55
eura, 16. 02. 2012 vo výške 1 541,76 eura, 18. 02. 2011 vo výške 50,- eur a 17. 01. 2011 vo výške 50
eur. Z uvedeného prehľadu prijatých úhrad v predmetnom exekučnom konaní podľa súdneho exekútora
vyplýva,žeistinabolauhradenácelkomčiastočnouúhradouzodňa16.02.2012vovýške1541,76eura.

12. Podľa § 2 písm. a) zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme,13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd skonštatovali, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko bolo dokázané, že žalobkyňa úver nečerpala pre potreby podnikania, ale za
účelom vrátenia pôžičky rodičom. Samotné naformulovanie zmluvy o úvere spočívajúce v tom, že úver
je poskytnutý len za účelom zamestnania, povolania alebo podnikania, čím bol nepochybne sledovaný

cieľ vylúčiť aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. v nadväznosti na jeho ustanovenie § 3 ods. 2 automaticky
neznamená, že súd pri posudzovaní otázky charakteru právneho vzťahu bude postupovať formalisticky
a prístup v nej obmedzí len na označenie zmluvných strán. Žalovaná bola povinná preukázať, že
nemala úmysel obísť zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom do tohto okamihu sa považuje zmluva
za spotrebiteľskú. Zo strany žalovanej nebol navrhnutý žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil jej tvrdenie

ohľadne obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, ako ani žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil
tvrdenia žalobkyne, že obchodná zástupkyňa žalovanej bezpochyby vedela o účele, pre ktorý žalobkyňa
uzatvára predmetnú zmluvu o úvere. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa nemohla vopred vzdať svojich
práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, pričom povinnosťou žalovanej bolo pri tvorbe
formulárovej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného znamená, že bola povinná

zabezpečiť aj odbornú spôsobilosť zamestnancov, resp. obchodných zástupcov, ktorí prichádzajú do
styku s neprofesionálnym klientom.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že predmetnú zmluvu uzatvorili, na základe čoho žalobkyňa
čerpala úver vo výške 796,65 eura. Žalobkyňa tvrdila, že z úveru zaplatila celkovo 2 412,43 eura, pričomžalovaná túto skutočnosť nenamietala. Predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva
neobsahuje takmer žiadne podstatné náležitosti, absenciu ktorých zákon sankcionuje v tom smere, že
veriteľ nemá právo na úroky a poplatky z úveru. V prípade, ak zmluvná strana zaplatí za takejto zmluvy

viac, ako mala, ide nepochybne o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, čiže
ak spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ uhradí veriteľovi sumu vyššiu, ako
predstavuje poskytnutý úver, ide na strane veriteľa o bezdôvodné obohatenie, ktoré nemá žiadny právny
nárok. Žalobkyňa nesporne zaplatila žalovanej viac, ako bola jej povinnosť zo zmluvy, pričom tento
rozdiel predstavuje sumu 1 356,86 eura. Žalobkyňa si žalobou uplatnila sumu 858,96 eura.

22. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

23. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

24. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, pre túto je rozhodujúci deň, keď sa
žalobkyňa skutočne dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne

obohatil. Z pripojeného spisu 6Er/425/2010 vyplýva, že žalobkyňa sa preukázateľne prvýkrát mohla
dozvedieť o bezdôvodnom obohatení až z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 06.
05. 2015, sp. zn. 6Er/425/2010, o zastavení exekúcie pre jej nedôvodnosť, ktoré jej bolo doručené dňa
13. 05. 2016. Žalobkyňa sa síce obrátila dňa 26. 08. 2014 na exekučný súd so žiadosťou o prešetrenie
vymáhanej pohľadávky, v ktorej uviedla, že podľa jej názoru si už svoju povinnosť z predmetnej zmluvy o

úvere splnila. Pokiaľ by bol stanovený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od obdivoch týchto
dátumov samostatne, žaloba by bola podaná včas, t. j. 04. 07. 2016.

25. Pokiaľ ide o námietku premlčania zo strany žalovanej, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
z jej strany išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená desaťročná

premlčacia doba, ktorá do podania žaloby neuplynula, a to ani odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda bolo jej
povinnosťoupoznaťadodržiavaťprávnepredpisyvzťahujúcesanaposkytnutiespotrebiteľskýchúverov.
V danom prípade zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., ktorých neuvedenie má za následok, že poskytnutý úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“
v spotrebiteľských vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Preto
súd konštatuje, že žalovaná minimálne vedela, že neuvedením zákonom požadovaných náležitostí
priamo v zmluve nastane predpokladaná sankcia spočívajúca v tom, že žalovaná nebude môcť od
žalobkyne žiadať úrok z úveru a iné poplatky a pre prípad, že tak urobí, bola s uvedenou zákonnou

sankciou uzrozumená. Takéto konanie preto nemožno vyhodnotiť inak ako konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že nemusela vedieť, že ide o
spotrebiteľskýúver,avtomtosmerenenavrhlaanižiadnedôkazy,naprotičomužalobkyňahodnoverným
spôsobom preukázala a tvrdila, že na základe predmetnej zmluvy o úvere čerpala spotrebiteľský úver.

Skutočnosť, že dodávateľ do formulárovej zmluvy o úvere nezahrnie aj podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, čím sa vystavuje zákonnej sankcii v podobe úveru bez poplatkov a úrokov,
nevylučuje úmysel tohto dodávateľa bezdôvodne sa obohatiť, lebo akékoľvek obchádzanie zákona,
z ktorého plynie majetkový prospech, nemôže byť posudzované inak ako tak, že sa dodávateľ chcel
bezdôvodne obohatiť. Obchádzanie zákona totiž vždy smeruje k následku, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi. Zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná dala svojim klientom na výber, či predmetný
úver použijú na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím bezpochyby smerovala k vylúčeniu
aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. Je pravdou, že súčasťou zmluvy je aj kolónka označená ako „iný
účel“, avšak zo žiadneho zmluvného dojednania, ako ani zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
nevyplýva, že by tým iným účelom mal byť práve spotrebiteľský charakter úveru, ktorý zabezpečuje

klientovi vyššiu ochranu práv, ako úver poskytnutý mimo ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. V danom
prípade pri formulácii zmluvy o úvere došlo podľa názoru súdu k nekalej obchodnej praktike, a to
k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovizodpovedajúcom čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. O úmysle bezdôvodne sa obohatiť nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaná si svoj nárok
uplatnila na ňou určenom rozhodcovskom súde bez toho, aby bola medzi stranami platne dojednaná

rozhodcovská zmluva, pričom si uplatnila aj individuálne nedojednané 0,25 % denné úroky z omeškania,
ktoré aj v prípade, ak by išlo o obchodnoprávny vzťah, by boli bezpochyby v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.

26. Podľa odvolacieho súdu na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie

nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovanej pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je
nutné v každom jednom prípade s poukazom na okolnosti úverovej zmluvy preukázať, že žalovaná v
čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedela, alebo bola aspoň
uzrozumená s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná predložila žalobkyni formulárovú zmluvu
o úvere na podpis dňa 28. 08. 2008, t. j. v čase účinnosti ustanovenia § 2 vtedy platného zákona č.
1/1993Z.z.oZbierkezákonovSlovenskejrepubliky,podľaktoréhoovšetkom,čobolovzbierkezákonov

uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, pričom
domnienka o znalosti vyhlásenia všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Tento
princíp sa dôsledne uplatňuje voči každému subjektu práva, nevynímajúc spotrebiteľov, ktorí nesporne
nemajú možnosť absolútnej znalosti vyhlásených právnych predpisov, a teda je dôvodné striktne trvať
na tom, aby dodávateľ pri tvorbe formulárových zmlúv o úver zohľadnil každé ustanovenie právneho

predpisu uverejneného v zbierke zákonov. Žalovaná teda pri tvorbe formulárovej zmluvy o úvere mala
vedieť, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy
mala zákaz klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné
alebo dvojzmyselné údaje, alebo zamlčať údaje o službe alebo o nákupných podmienkach a zároveň
mala sa zdržať nekalých obchodných praktík podľa ustanovení § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Ak teda predmetnú zmluvu o úvere, ako aj všetky zmluvy o úvere, ktoré boli predmetom skúmania
súdov Slovenskej republiky, naformulovala tak, aby jednoznačne vylúčila akúkoľvek aplikáciu zákonov
na ochranu spotrebiteľov, nemožno akýmkoľvek výkladom ani úvahami dospieť k inému záveru ako k
tomu, že uzatváraním takýchto zmlúv sa mienila bezdôvodne obohatiť. Nič iné ako snahu o bezdôvodné
obohatenievtakomtokonanísúdnevidí.Vprejednávanejvecižalovanámalapreduzatvorenímzmluvyo

úvere vedomosť, že poskytuje spotrebiteľský úver, aj napriek tomu vykonala kroky smerujúce k vylúčeniu
aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom si musela byť už pri uzatvorení zmluvy vedomá
toho, že nakoľko jej formulárová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, nemá nárok na
akékoľvek príslušenstvo úveru. Aj napriek tomu, že žalobkyňa jej zaplatila celú istinu úveru, podala
žalobu na rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc vo veci konať a následne navrhla vykonať exekúcie,

ktorou sa domáhala vymáhania majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

27. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať objektívnu
desaťročnú premlčaciu domu, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dátume vzniku
bezdôvodného obohatenia, teda nasledujúcim dňom od prijatia neoprávnene prevzatých plnení, čo

podľa vyjadrenia súdneho exekútora nastalo dňa 16. 02. 2012, kedy od žalobkyne vymohol sumu
1 541,76 eura, ktorou úhradou bola celkom uhradená istina vo výške 868,34 eura. S týmto sa súd
nestotožnil, a to z toho dôvodu, že žalobkyňa mala za získaný úver vo výške 24 000,- Sk zaplatiť celkovo
s poplatkom 22 800,- Sk sumu 46 800,- Sk, čo predstavuje 1 553,48 eura. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca priznal žalovanej právo na zaplatenie nesplateného

úveru a poplatku vo výške 544,40 eura, čo znamená, že do začatia rozhodcovského konania, t. j. k 20.
11. 2009 zaplatila žalobkyňa z úveru 1 009,08 eura. V tejto sume teda zaplatila aj istinu získaného úveru
vo výške 796,65 eura. To znamená, že objektívna premlčacia doba začala plynúť ešte pred začatím
rozhodcovského konania, čo však nemôže mať vplyv na prejednávanú vec, nakoľko žaloba bola podaná
v objektívnej premlčacej dobe, ktorá neuplynula ani odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 28. 08.

2008.

28. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 858,96 eura
titulom bezdôvodného obohatenia získaného úmyselným konaním žalovanej.

29. O náhrade trov konania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania súd rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná síce bola úspešná v odvolacom konaní v
rozsahu 100 %, avšak súd žalobe opätovne vyhovel v rozsahu 100 %, a preto o náhrade trov rozhodol
tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.