Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200721
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119200721.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, M. proti
žalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti proti žalovanému z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti proti tretím osobám, okrem
vlastníka nehnuteľností a ním poverených osôb, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.01.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému ako i tretím osobám, okrem vlastníka nehnuteľnosti
a ním poverených osôb, aby nevstupovali do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.p. bytového domu

so súp. č. XXX, vchod 3, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. a
aby sa dočasne zdržali konania, ktoré by obmedzovalo žalobkyňu v pokojnom a nerušenom užívaní
predmetného bytu. Okrem toho žiadala, aby súd uložil žalovanému ako i tretím osobám, okrem vlastníka
nehnuteľnosti a ním poverených osôb, aby nevstupovali do bytu č. X nachádzajúceho sa na l.p. bytového
domu so súp. č. XXX, vchod 3, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. a
aby sa dočasne zdržali konania, ktoré by obmedzovalo žalobkyňu v pokojnom a nerušenom užívaní

predmetného bytu. Vo svojom návrhu žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa sa dňa 05.09.2018 zúčastnila
na dobrovoľnej dražbe v priestoroch zrkadlovej sály „B" kina T. v F. na adrese Kniežaťa Pribinu 197/3,
kde sa konalo 1. kolo opakovanej dobrovoľnej dražby organizovanej dražobníkom v súlade s ust. § 92
ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách, kde vydražila nehnuteľnosti, a to byt č. XX na X.p.
bytového domu so súp. č. XXX, vchod X a byt č. X na l.p., vchod X toho istého bytového domu na ulici
I. O. XXX/X v F.. Predchádzajúcim vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti (bytu č. XX) bola spoločnosť

Paradiso Plaza, s.r.o., IČO: 36 709 166, so sídlom I. Olbrachta 898/3, Trenčín 911 01, zast. D. T. - konateľ
- Táto spoločnosť je od 08.02.2017 v konkurze, kedy v rámci konkurzného konania má oprávnenie
konať za túto spoločnosť správca. Predchádzajúcim vlastníkom druhej vydraženej nehnuteľnosti (bytu
č. 8) bola spoločnosť TOBRUK s.r.o., IČO: 50 673 220, so sídlom I. Olbrachta 898/3, Trenčín 911 01.
Počas procesu dobrovoľnej dražby neboli zo strany vlastníkov predložené žiadne dokumenty a teda ani
nájomné zmluvy. Rovnako nebola zo strany ani jedného bývalého vlastníka vyvinutá akákoľvek aktivita

ani súčinnosť s dražobníkom, a rovnako boli pasívni aj pri odovzdávaní nehnuteľností po dražbe, kedy sa
napredmetnýúkondostavilpánL.,ktorýoznámil,žebytyneodovzdá.Žalobkyňaďalejpoukázalana§29
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods.13,
predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení
o dražbe bez zbytočných prieťahov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že ako nový vlastník predmetné byty

navštívila.VbytečXX.jejotvoriladvere neznámažena,ktorásaodmietlapredstaviťaodmietlajuvpustiť
do bytu. Po vysvetlení situácie, že je novým vlastníkom bytu, jej táto tvrdila, že ona uzatvorila nájomnúzmluvu s C.. C. L. a že má komunikovať s ním. Nájomnú zmluvu a oznámenie údajov prenajímateľa
jej neposkytla ani po opakovaných výzvach. Neskôr jej tvrdila, že C.. L. má byť právny zástupca jej
otca, ktorý spolu s ňou má údajne bývať v predmetnom byte. Po skontaktovaní sa s pánom L. jej bolo

oznámené, že byt č. XX užíva žalovaný s tým, že jej vyslovene odmietol predložiť akékoľvek dôkazy
potvrdzujúce jeho tvrdenia. Uviedla, že správanie pána L. bolo voči jej osobe arogantné a zavádzajúce
priam až podvodné, preto na príslušné OČTK podala trestné oznámenie, nakoľko zastáva názor,
že konaním neznámych osôb, ktoré užívajú predmetný byt, prichádza k protiprávnemu obsadeniu a
užívaniu bytu, ku ktorému nadobudla vlastnícke právo zákonným spôsobom. V rámci trestného konania

bol do spisu založený ako dôkaz jej doposiaľ neznámy dokument - Zmluva o nájme bytu č. XX zo dňa
01.04.2018, v ktorej na strane prenajímateľa vystupuje spoločnosť Ledrov INVEST s.r.o., I. Olbrachta
898/3, Trenčín, IČO: 46 769 196, kde ako konateľ vystupuje C.. C. L. a na strane nájomcu žalovaný. V
predmetnej zmluve je uvedené, že prenajímateľ je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čo
sa nezakladá na pravde, nakoľko jediným vlastníkom nehnuteľnosti od roku 2007 a teda aj pred dražbou
(t. j. aj v čase uzatvorenia zmluvy) bola spoločnosť Paradiso Plaza, s.r.o., IČO: 36 709 166, so sídlom

I. Olbrachta 898/3, Trenčín 911 01, ktorá z dôvodu neplnenia záväzkov bola v konkurznom konaní,
v rámci ktorého bol aj predmetný byt speňažený prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Ďalej uviedla,
že čo sa týka sprístupnenia nehnuteľnosti - bytu č. X po niekoľkonásobných snahách „doklopať" sa
nejakej osoby, ako aj informácií od správcu bytového domu, že v uvedenom byte nikto nebýva, pretože
neevidujú odber „energií" a súčasne aj informácií od susedov, za asistencie polície a zámočníka dosiahla

prístup do bytu. O niekoľko dní keď išla byt skontrolovať bol vymenený zámok, čiže neznáma osoba sa
svojvoľne bez jej vedomia dostala výmenou zámku do jej bytu. Uviedla, že tieto protiprávne zásahy budú
predmetom riešenia orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak z uvedeného vyplýva, že tieto zásahy do
jej vlastníckeho práva môžu aj naďalej pokračovať a pretrvávať. Na základe uvedeného má žalobkyňa
za to, že sa jedná o podvodné konania viacerých osôb, ktoré jej zabraňujú užívať nehnuteľnosti, ktoré

nadobudla zákonným spôsobom a obmedzujú jej ústavou chránené vlastnícke právo. Má za to, že
predmetná nájomná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon s poukazom na zásadu „nemo
ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám),
nakoľko prenajímateľ, v prípade bytu č. XX nie je a ani nikdy nebol vlastníkom, ani spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a preto nemohol nehnuteľnosťou disponovať v podobe uzavretia nájomnej

zmluvy. Je dôležité poukázať na fakt, že v mene prenajímateľa konal taktiež C.. C. L.. Žalobkyňa má
za to, že ide o úmyselné a koordinované konanie žalovaného spolu s pánom C.. L., ktorí sa snažia
docieliť oddialenie sprístupnenia, resp. uvoľnenia predmetných nehnuteľností. Aj napriek výzvam, ktoré
boli adresované bývalým vlastníkom bytov jej do dnešného dňa neboli priamo predložené nájomné
zmluvy alebo akékoľvek dokumenty, ktoré by oprávňovali akúkoľvek osobu užívať predmetné byty.

Nasledovné skutočnosti, a síce že pani, ktorá sa reálne nachádza v byte s jej otcom sa zatajuje a
odmieta sa predstaviť, ďalej že za všetky zainteresované strany vystupuje C.. L. (za prenajímateľov aj
nájomcov, ktorí mimochodom odmietajú komunikovať), čo je na zváženie či takéto konanie advokáta
nie je v rozpore s etikou a morálkou tohto povolania, ďalej aj skutočnosť, že pánovi C. G. (údajnému
nájomcovi bytu č. XX) bola zasielaná výzva zo dňa 21.12.2018, na adresu uvedenú v nájomnej zmluve,

ktorá sa jej vrátila ako adresát neznámy sú dôkazom toho, že sa jedná o účelové a tendenčné konanie.
Aj v prípade, ak by na byt č. XX existovala nájomná zmluva, musela by v tejto na strane prenajímateľa
vystupovať spoločnosť Paradiso Plaza, s.r.o. avšak táto spoločnosť je odo dňa 09.02.2017 v konkurze
a teda oprávnenia konať v mene spoločnosti prešli na ustanoveného správcu. Ten však nemá žiadnu
vedomosť o tom, že by k predmetnému bytu bola uzatvorená akákoľvek nájomná zmluva. Žalovaný

napriek uvedenému odmieta sprístupniť jej ako žalobkyni predmetnú nehnuteľnosť, i keď na jej užívanie
nemá žiadny právny titul, čím neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva, ktoré je garantované
ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalobkyňa má teda za to,
že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a proti jej vôli ako oprávnenej osoby,
čím podstatným spôsobom porušuje jej vlastnícke právo. Žalobkyňa zastáva názor, že takéto konanie,

ktorým žalovaný neustále porušuje a obmedzuje jej vlastnícke práva, nemôže požívať žiadnu právnu
ochranu. Uviedla, že vzhľadom na to, že nemá inú zákonnú možnosť ako dosiahnuť v krátkom časovom
horizonte sprístupnenie nehnuteľností, ktoré sú užívané neznámymi osobami, a rovnako vzhľadom k
tomu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, je nútená obrátiť sa na súd o poskytnutie súdnej
ochrany a podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s návrhom žalobkyne, výpisom z LV č.
XXXX,k.ú.F.vytvorenéhocezkatastrálnyportál, výzvoužalobkynezodňa27.09.2018,podaciehohárku
zo dňa 28.9.2018, upozornením C.. C. L. zo dňa 03.10.2018, upozornením - odpovede žalobkyne zo dňa15.10.2018, zmluvou o nájme bytu zo dňa 01.04.2018, výzvou žalobkyne na odovzdanie nehnuteľností
zo dňa 21.12.2018, tlačou textových správ, časti informatívneho výpisu z listu vlastníctva zo dňa
06.06.2018 k bytu č.XX na O. 3, F., výpismi z Obchodného registra ohľadne spoločností TOBRUK s.r.o.,

Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze, Ledrov INVEST s.r.o..

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k.ú. F. zo dňa XX.XX.XXXX vytvoreného cez
katastrálny portál vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č.X nachádzajúcom sa na 1.
poschodí, v treťom vchode bytového domu súps. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X a podielovou

spoluvlastníčkou pozemkov parc.č. XXX/X vo výmere XX m2, parc.č. XXX/X vo výmere XXX m2, XXX/X
vo výmere XXX mX a parc.č. XXX/XX vo výmere X m2, priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k.ú. F. zo dňa XX.XX.XXXX vytvoreného cez
katastrálny portál vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č.XX nachádzajúcom sa na 2.

poschodí, v treťom vchode bytového domu súpis. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X a podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov parc.č. XXX/X vo výmere XX m2, parc.č. XXX/X vo výmere XXX m2, XXX/X
vo výmere XXX mX a parc.č. XXX/XX vo výmere X m2, priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX.

Z výzvy žalobkyne zo dňa 27.9.2018 vyplýva, že žalobkyňa ako nový vlastník bytu č.X nachádzajúceho
sa v bytovom dome súp.č.XXX, vchod X v F. vyzvala C.. C. L. na predloženie nájomnej zmluvy ako
aj oznámenie kontaktných údajov nájomcov za účelom doriešenia vzniknutej situácie a sprístupnenia
nehnuteľnosti, ako aj na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti, do 3 dní od doručenia tejto výzvy.

Z upozornenia JUDr. C. L. zo dňa 03.10.2018 vyplýva, že tento žalobkyňu upozorňuje na znenie § 6
Občianskeho zákonníka a § 194 Trestného zákona, s tým, že upozorňuje žalobkyňu na to, že napriek
tomu, že je vlastníčkou vydražených bytov, tieto sú na základe platných nájomných zmlúv súčasne
obydlím jeho klientov a bez právoplatného titulu na ich vypratanie, ktorý vo forme rozsudku môže vydať
iba súd je akékoľvek narušenie ich obydlia protiprávne, s tým, že ak vnikne do týchto bytov súhlasu ich

nájomcov podá na ňu oznámenie pre trestný čin porušovania domovej slobody.

Z odpovede žalobkyne zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala C.. C. L. na predloženie
nájomných zmlúv, na ktoré sa odvoláva ako aj oznámenie kontaktných údajov nájomcov a predloženie
plnej moci preukazujúcej zastúpenie jeho doteraz neznámych klientov v predmetnej veci.

Z fotokópie nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.04.2018 medzi prenajímateľom Ledrov INVEST s.r.o.
Trenčín so sídlom I.Olbrachta 898/3, IČO: 46 769 196 ako vlastníkom predmetu nájmu zastúpenej
konateľom C.. C. L. a nájomcom C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX vyplýva, že predmetom nájmu
je byt č. XX vo vchode č. X na 2. poschodí byt. domu s.č. XXX včítane podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu č. XXX, na parcele č. XXX/X a podielovou spoluvlastníčkou
pozemkov parc.č. XXX/X vo výmere XX m2, parc.č. XXX/X vo výmere XXX mX, XXX/X vo výmere XXX
m2 a parc.č. XXX/XX vo výmere 7 m2, tak ako sú tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F..

Z výzvy na odovzdanie nehnuteľností zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že žalobkyňa vyzývala žalovaného

na sprístupnenie a odovzdanie bytu č.XX na X p. bytového domu so s.p. XXX, vchod X na ulici I. O.
X v F., ktorú užíva podľa vyjadrení C.. C. L. na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.04.2018. V
predmetnej výzve dala žalovanému na vedomie, že uvedená nájomná zmluva je neplatná, a to z dôvodu,
že prenajímateľ spoločnosť Ledrov INVEST s.r.o., IČO: 46 769 196 nikdy nebola vlastníkom bytu č.19 a
teda nemohla uzatvoriť platnú nájomnú zmluvu. Ďalej žalovanému oznámila, že spoločnosť, ktorá bola

v čase podpisu zmluvy reálnym vlastníkom, bola v čase podpisu zmluvy v konkurze a vzhľadom k tomu,
že všetky oprávnenia súvisiace s dispozíciou s majetkom prešli na správcu konkurznej podstaty, teda ani
skutočný vlastník by nemohol zaťažiť nehnuteľnosť nájomnou zmluvou. Z fotokópie neprevzatej zásielky
vyplýva, že táto výzva sa žalobkyni vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť,
aby niečo vykonala, niečoho sa držala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 327 Civilného sporového poriadku Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také

vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej na základe návrhu len vtedy, ak
sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného
sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba
vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia

bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje
právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do
práv nad nevyhnutnú mieru.

Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. vyplýva, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka
nehnuteľnosti, do ktorých má súd zakázať žalovanému a tretím osobám vstup a povinnosť zdržať sa
konania, ktoré by ju obmedzovalo v pokojnom a nerušenom užívaní nehnuteľností. Nárokom, ktorému
sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, je v tomto prípade vlastnícke právo žalobkyne
k predmetným bytom. R. č.XX má žalovaný užívať bez právneho titulu, resp. na základe neplatnej

nájomnej zmluvy.

Potreba bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania
neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná
škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje žalobcu, a to pod sankciou zamietnutia

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z podaného návrhu a predložených listinných dôkazov
nevyplýva, že by žalobkyňa osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy. Dokazovanie sa v tomto prípade
nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mala žalobkyňa súdu poskytnúť
dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na závažnosť

právnych následkov, ktoré zákon spája s nariadením neodkladného opatrenia a skutočnosť, že zasahuje
podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho, a to bez existencie samotného
meritórneho rozhodnutia súdu, jeho nariadenie je na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne
okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie
reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Po preskúmaní návrhu a pripojených listín však súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa síce v
prípade bytu č. 19 osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, avšak dostatočným
spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Okrem toho
vychádzajúcznávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniaazdokladovknemudoložených

dospel súd k záveru, že vyhovením návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia by
faktickým dôsledkom tohto neodkladného opatrenia bolo vytvorenie podobného stavu, aký by nastal
uložením povinnosti žalovanému meritórnym rozhodnutím predmetný byt vypratať. Žalovaný, prípadne
ďalšie osoby ktoré s ním v byte bývajú by tak boli neodkladným opatrením vylúčené z užívania bytu,ktorý obývajú, a to už okamihom doručenia neodkladného opatrenia, ktoré nie je výsledkom dokazovania
medzi stranami sporných skutočností, ale iba osvedčenia základných relevantných okolností. Svojimi
dôsledkami by takýto závažný zásah do bytovej situácie žalovaného bol nielen v rozpore s ustanovením

§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Každý, kto je stranou v konaní, má garantované právo, aby sa jeho vec prejednala v konaní, v ktorom
bude môcť predniesť všetky svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu, až následne sa
podrobiť povinnosti uloženej mu rozhodnutím súdu. Uložením žalovanému zákazu vstupu do bytu, resp.
uložením povinnosti žalovanému zdržať sa vstupovať do bytu č.19 by došlo k značne nevyváženému

vzťahu medzi stranami konania, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich vzájomný vzťah by mal byť
posudzovaný v konaní vo veci samej. Pokiaľ ide o osvedčovanie potreby bezodkladnej dočasnej úpravy
pomerov, žalobkyňa neosvedčila, že bez vydania neodkladného opatrenia jej bezprostredne hrozí
reálna nenapraviteľná ujma. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa vydražila predmetné nehnuteľnosti,
nemôže byť dôvodom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa netvrdila a ani
neosvedčila, že by konanie žalovaného smerovalo k poškodzovaniu, zániku alebo likvidácií predmetnej

nehnuteľnosti ako takej, alebo k inej závažnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobkyne.

Čo sa týka návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať do bytu č. X a dočasne sa
zdržať konania, ktoré by ju obmedzovalo v pokojnom a nerušenom užívaní tohto bytu, súd konštatuje,
že žalobkyňa v tomto prípade nepreukázala ani prvý predpoklad na vyhovenie jej návrhu v tejto časti,

a to existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa netvrdila, ani neosvedčila, že by
byt č.X užíval žalovaný, a to či už z nejakého právneho titulu, alebo bez neho. Žalobkyňa teda v tejto
časti neodkladného opatrenia nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaného. Z uvedených dôvodov súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti proti žalovanému zamietol.

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinností tretím
osobám, okrem vlastníka nehnuteľnosti a ním poverených osôb, súd konštatuje, že žalobkyňa tieto tretie
osoby neoznačila, čo je tiež predpísanou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Bez uvedenia tejto základnej náležitosti podania nemožno v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia voči týmto osobám pokračovať. Návrh je teda v tejto časti neúplný a petit návrhu súčasne

neurčitý a nevykonateľný. Keďže ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ustanovenia o
odstraňovanívádsanepoužijú.Spoukazom nauvedenédôvodysúdnávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia voči tretím osobám, pre jeho neúplnosť výrokom II. odmietol podľa § 327 CSP.

Záverom súd konštatuje, že žalobkyňa má možnosť domôcť sa ochrany jej vlastníckeho práva v konaní

o vypratanie proti riadne označenému žalovanému subjektu, teda v konaní vo veci samej, a to po ďalšom
vykonanom dokazovaní za účelom zistenia celkového skutkového stavu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trenčíne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehota na odvolanie.