Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, August 24, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318205621
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318205621.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Ž., proti žalovanej:
M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N. XXX, O. Č. Z. A., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa
06.08.2018, domáhal, aby súd zriadil k stavbe súpisné č. XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie,
postavenej na parcele č. XXXX/XX, k pozemku č. XXXX/XX, druh záhrada a k pozemku č. XXXX/XX,
druh záhrada, zapísaných na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie G. N., k parcele XXXX/X,

druh orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, vedenej pre katastrálne územie G. N., k parcele č. XXXX/
X, druh ostatná plocha, k parcele č. XXXX/X, druh ostatná plocha, k parcele č. XXXX/X, druh ostatná
plocha a k parcele č. XXXX/X, druh ostatná plocha, zapísaných na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne
územie G. N., ktoré sú v podielovom vlastníctve žalovanej, záložné právo v prospech žalobcu, a to
za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.1998 vo výške 13.3278,-
Eur s príslušenstvom. Súčasne sa domáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je bratom
žalovanej a pozná majetkové pomery žalovanej. Žalobca má voči žalovanej peňažnú pohľadávku
vo výške 13.278,- Eur, titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou a manželom žalovanej
L. Z. dňa 17.07.1998. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke, žalobca peniaze poskytol žalovanej a
jej manželovi v dobrej vôli, nezištne bez úrokov a na dobu 20 rokov (s ohľadom na príbuzenský

vzťah) za účelom obstarania bývania. Žalovaná s manželom požičanú sumu konverziou v sume
400.000,- Sk prijali spoločne a nerozdielne, bývanie pre seba obstarali. Manžel žalovanej L. Z. dňa
XX.XX.XXXX zomrel. Žalobca, berúc na zreteľ uplynutie lehoty splatenia dlhovanej sumy, pripadajúci
na deň 17.07.2018, písomne upomenul žalovanú listom zo dňa 23.07.2018 o lehote splatnosti dlhu
a vyzval ju k neodkladnému vráteniu dlhovanej sumy. Žalovaná neposkytla žalobcovi žiadne plnenie,
na upomienku nereagovala, telefonickému a osobnému kontaktu sa vyhla. Čo sa týka rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, žalobca videl v tom, že
žalovaná sa v ostatnom čase opakovane zbavovala svojho nehnuteľného majetku, ktorý nadobudla
od svojej zosnulej matky. Je preto podľa názoru žalobcu, dôvodné sa domnievať, že sa po doručení
upomienky žalovaného zo dňa 23.07.2018 urýchlene zbaví zostávajúceho svojho majetku, čo môže
významne ovplyvniť vymožiteľnosť nároku žalovaného na vrátenie dlžnej sumy. Žalovaná kúpnou
zmluvou v roku 2000 previedla nadobudnutý rodinný dom súp. č. XXXX s priľahlým pozemkom č. XXX/

X o výmere 455 m2 v katastri obce A., zapísaný na LV č. XXXX na tretiu osobu. Žalovaná ďalej kúpnou
zmluvou v roku 2007 previedla nadobudnutý rodinný dom súp. č. 486 s priľahlými pozemkami č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX o výmere spolu 704 m2 v katastri obce G., zapísaný na LV č. XXX na
tretiu osobu. Žalovaná ďalej kúpnou zmluvou v roku 2015 previedla nadobudnutý podiel na pozemku
parcelného čísla XXXX/X, druh pozemku roľa o výmere 572502 m2 v katastri obce G. N., zapísaný

na LV č. XXX, opäť na tretiu osobu. Žalobca bol toho názoru, že účel sledovaný žalobcom je možné
dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú vzhľadom na výšku nesplateného dlhu v porovnaní
s hodnotou zostatkového nehnuteľného majetku, ktorý má ku dňu podania tohto návrhu vo svojom
podielovom vlastníctve v katastri obce XXXXXX G. N.. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať vrátenia

požičanej sumy.
3. Žalobca k svojmu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil zmluvu o pôžičke zo dňa
17.07.1998, upomienku zo dňa 23.07.2018, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č.
XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX,
výpis z listu vlastníctva č. XXX.

4. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7.Podľa§344Civilnéhosporovéhoporiadku,ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimerane
aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,
ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.15. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právach následkoch s tým
spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
17. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení
obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa
a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré
by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K

jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude
zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného
na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby dlžník, ktorý na výzvu veriteľa nezaplatil dlh, nepreviedol na
iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami,
a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou

zabezpečovacieho opatrenia navrhol.
18. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh dospel
k záveru, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaná znižuje svoj majetok,
ale ani tú skutočnosť, že by vôbec mohla s každou označenou nehnuteľnosťou, na ktorú navrhol zriadiť
záložné právo disponovať, keďže napríklad podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k nehnuteľnostiam,

ktorých podielovou spoluvlastníčkou je aj žalovaná, boli súdnymi exekútormi vydané dva exekučné
príkazy na zriadenie exekučného záložného práva v prospech spoločnosti I. G. Z., Z..F..P.. a v prospech
H. N., V..Z... Samotná skutočnosť, že žalovaná v minulosti, t.j. pred splatnosťou pohľadávky žalobcu,
previedla niektoré svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, ešte neznamená, že by sa žalovaná zbavovala
svojho majetku v úmysle ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. Podľa názoru súdu, žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal, že ním tvrdené nebezpečenstvo zmarenia exekúcie je reálne a bezprostredne hrozí,
teda že v prípade v prospech žalobcu kladného výsledku súdneho konania vedeného žalobcom proti
žalovanej, by nebola jeho pohľadávka uspokojená. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o
ohrození výkonu exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky nebolo dostatočným osvedčením existencie
eventuálnej ujmy mu hroziacej s tým, že samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.
19. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca
obmedzenia dispozičných práv žalovanej s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy
žalovanej, ktorá by jej týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality,

zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma
na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj
preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jej vlastníckeho práva. Žalobca
vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nešpecifikoval hodnotu nehnuteľností,
pričom uvedené nevyplýva ani z priložených listinných dôkazov, avšak vzhľadom na veľkosť a druh

nehnuteľností, na ktoré by sa malo zriadiť sudcovské záložné právo, súd mal za to, že pohľadávka
žalobcu by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu
k cene založených nehnuteľností.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

21. Žalovaná má voči žalobcovi v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na
náhradu trov konania. Keďže žalovanej v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd jej náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d) C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
364 C.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.