Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318010163
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5318010163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.01.2019 samosudkyňou Mgr. Erikou

Dodulíkovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. N. V. Q. Á. Č. E. J. , nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č., K. Č.. XXXX, okres
Č., nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

ako otec dvoch maloletých detí: I. N., nar. XX.XX.XXXX a K.

N., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky
O. J., trvale bytom Č., K. XXXX, okres Č., úmyselne
riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od 01.05.2017 do 08.01.2019. K vyživovacej povinnosti
bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 9P/9/2016 zo dňa 14.02.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017, a to prispievať mesačne 100,- € na maloletú I. a 100,- € na
maloletúK.,spolu200,-€mesačnenaobidvemaloletédetiatovždydo15.dňavmesiacivopredkrukám
matky detí. Obvinený za uvedené obdobie mal na výživnom zaplatiť 4.000,- €, zaplatil 700,- € a dlhuje k

rukám O. J. najmenej 3.300,- €. Obvinený v dobe, keď neplatil výživné, nikde nepracoval, nebol vedený
na príslušnom úrade práce, hoci tento úrad evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých si obvinený mohol
vybrať zamestnanie, nakoľko vie o tom, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.04.2018 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca pod spisovou značkou Pv
156/18/5502-4 zo dňa 09.04.2018 obžalobu na obvineného E. N.J. pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že ako otec dvoch maloletých detí: I. N.,
nar. XX.XX.XXXX a K. N., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky O. J.,
trvale bytom Č., K. XXXX, okres Č., úmyselne riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od 01.05.2017
najmenej do podania obžaloby. K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu
Čadca pod sp. zn. 9P/9/2016 zo dňa 14.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017, a to
prispievať mesačne 100,- € na maloletú I. a 100,- € na maloletú K., spolu 200,- € mesačne na obidve

maloleté deti a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Obvinený za uvedené obdobie
mal na výživnom zaplatiť 2.200,- €, zaplatil 600,- € a dlhuje k rukám O. J. najmenej 1.600,- €. Obvinený v
dobe, keď neplatil výživné, nikde nepracoval, nebol vedený na príslušnom úrade práce, hoci tento úrad
evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých si obvinený mohol vybrať zamestnanie, nakoľko vie o tom,
že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.

Dňa 18.04.2018 Okresný súd Čadca vydal vo veci žalovaného, vedenej pod spisovou značkou 2T
51/2018, trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného E. N. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov a obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 18.06.2018. Obžalovaný dňa 25.06.2018 podal proti
trestnému rozkazu Okresného súdu Čadca, spisová značka 2T 51/2018 zo dňa 18.04.2018, odpor.

Po podaní odporu sa trestný rozkaz ruší zo zákona a samosudkyňa preto vo veci nariadila hlavné
pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného E. N., svedkyne
poškodenejO.J.,prečítanímlistinnýchdôkazovamalzistenýskutkovýstav,nazákladektoréhorozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný E. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol podľa § 257 ods. 1 písm. c)
Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň na otázky podľa § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“. Následne však uviedol, že chce dlžné výživné dodatočne
uhradiť, a preto súd vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. neprijal. Obžalovaný vo
svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že výživné v dobe od 01.05.2017

riadne neplatil. Platil koľko mohol, ani jeden mesiac sa nestalo, že by nezaplatil ani časť výživného.
Výživné však nezaplatil tak, ako mu bolo určené rozsudkom súdu. Platil ho z ruky do ruky dcére I. a
dcére I. platil výživné aj na dcéru K.. Platil im to do ich rúk, aj napriek tomu, že nie sú plnoleté, pretože
prišli za ním, chceli od neho peniaze napr. na autobus, keks, sódovku, toto však nepovažoval za úhradu
výživného. Výživné platil aj do rúk matky maloletých detí O. J.. Peniaze neposielal šekom. Keď mal 100,-

€, dal 100,- €, keď mal 300,- €, dal 300,- € . Za toto obdobie mohol dať na výživnom možno 700,- €, nemá
všakotomžiadnydoklad,dôkaz,anisvedka.Vobdobíod01.05.2017bolnezamestnaný,naúradepráce
evidovaný nebol. Zaevidoval sa až od 01.01.2018. Predtým nebol evidovaný, pretože mal príležitostné
brigády, z ktorých mal príjem. Niekedy sa stalo, že za deň zarobil 30,- €, niekedy 70,- €, mesačne to
mohlo byť cca 400,- €. Z peňazí, ktoré zarobil, platil elektriku 53,- € mesačne. Raz zaplatil elektriku

on, raz jeho matka, teda platil elektriku každý druhý mesiac. Na potraviny boli jeho výdavky približne
100,- € mesačne. Kredit na telefón bol mesačne vo výške 6,- €. Je fajčiar, kupuje si cigarety, pivo, ale
to výnimočne. Niekedy, keď prišli za ním deti, dal im 2,- €, niekedy 5,- € a niekedy aj 10,- €, tiež im dal
niekedy peniaze na kartičku na autobus. Od 15.10.2018 nastupuje do práce v Brne, bude zamestnaný
cez pracovnú agentúru. Prácu mu našiel priateľ poškodenej matky maloletých detí. Nástupný plat má

200,- Kč na hodinu, bude chodiť na týždňovky. Skúšobná doba je tri mesiace a potom doba neurčitá.
Počíta, že by mohol zarobiť mesačne 1.300,- €. Zarobené peniaze chce použiť na jeho základné potreby
a na úhradu dlžného výživného. Nevie, koľko dlží na výživnom. Dlžné výživné by chcel uhradiť do konca
roka 2018. Bude sa snažiť urobiť to aj skôr, skúsi si od niekoho požičať.Svedkyňa poškodená O. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný výživné riadne neplatí od
01.05.2017. Nevie sa vyjadriť, či počas tohto obdobia dal nejaké peniaze dcéram I. a K.. Naposledy vie,
že 09.09.2018 alebo 10.09.2018 dal dcéram každej po 15,- alebo 20,- eúr, povedali jej, že im to dal len

tak. Taktiež obom dcéram dal v uvedený deň každej po 10,- € na dobitie preukážky na autobus a mladšej
dcére K. kúpil mobilný telefón. Okrem týchto peňazí obžalovaný na výživné iným spôsobom neprispel.
Nekúpilimžiadneoblečenie,školsképotreby,ničnanarodeniny,Vianoce,žiadnedarčeky.Zaobdobieod
01.05.2017 teda možno uhradil na výživnom 700,- € a výživné jej dlhuje minimálne za 12 až 13 mesiacov.
O platení výživného si zaviedla slovníček, v ktorom si zapisuje, za ktorý mesiac a koľko jej obžalovaný

uhradil na výživnom a obžalovaný jej uvedenú skutočnosť potvrdí svojím podpisom. Uvedený slovníček
predložila súdu ako dôkaz. Neplatenie výživného nezanechalo nejaké trvalé nepriaznivé následky na
maloletých deťoch, pretože všetky potreby detí zabezpečuje ona zo svojho príjmu. Počas celej doby
bola zamestnaná, všetko platila zo svojho príjmu. Finančne jej však vypomáha každý mesiac jej priateľ,
pretože jej príjem nestačí na úhradu všetkých potrieb. Náhradné výživné nepoberá. Exekúcia na výživné
za predmetné obdobie neprebieha. Obžalovaný do 08.01.2019 od posledného pojednávania, ktoré bolo

dňa 03.10.2018, neuhradil na výživnom ani euro. Ako dôvod, prečo výživné nezaplatil, jej uviedol, že
čaká na robotu, ktorú si však doposiaľ nenašiel.

Podľa rozsudku Okresného súdu Čadca, spisová značka 9P 9/2016 zo dňa 14.02.2017, právoplatný dňa
03.03.2017, sa obžalovaný na základe rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletej I. N.

a maloletej K. N. výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Podľa správy ÚPSVaR Čadca, oddelenie služieb pre občana zo dňa 15.02.2018, obžalovaný nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia trvala od 17.07.2014 do 26.05.2015,
dňom 27.05.2015 bol vyradený na základe zamestnania sa v členskom štáte EÚ. Od prvého mesiaca

2018 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne. V uvedenom období boli na ÚPSVaR
Čadca pracovné miesta zodpovedajúce kvalifikácii menovaného.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 16.03.2018 obžalovaný nie je registrovaný v
sociálnej poisťovni a nie je poberateľom žiadnej peňažnej dávky zo sociálnej poisťovne.

PodľasprávyMestskéhoúraduČadcazodňa14.02.2018obžalovanýjeslobodný,nebolriešenývmeste
Čadca komisiou verejného poriadku.

PodľasprávyOkresnéhoúraduČadca,odborživnostenskéhopodnikaniazodňa13.02.2018obžalovaný

nemá zápis v živnostenskom registri.

Na č.l. 31 spisu sa nachádza fotokópia o úhrade výživného obžalovaným, ktorú evidenciu si vedie
poškodená. Obžalovaný úhradu výživného potvrdí svojím podpisom. Za žalované obdobie obžalovaný
uhradil v 07/2017 sumu 300,- €, v 08/2017 sumu 200,- € a v 02/2018 sumu 200,- €.

PodľaodpisuregistratrestovGPSRobžalovanýmávňom8záznamov.Naposledybolodsúdenývoveci
Okresného súdu Čadca, spisová značka 0T 46/2015, v ktorej trestným rozkazom zo dňa 10.08.2015,
právoplatnýdňa10.08.2015,boluznanývinnýmzprečinupodľa§289ods.1Tr.zák.a§348ods.1 písm.
d) Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace so skúšobnou

dobou v trvaní jeden rok šesť mesiacov do 10.02.2017. Osvedčil sa dňa 29.11.2017, zároveň mu bol
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky, trest vykonal dňa 10.08.2017 a hľadí sa na
neho akoby nebol odsúdený. Ďalej bol vo veci Okresného súdu Čadca, spisová značka 1T 12/2014,
odsúdený rozsudkom zo dňa 16.07.2014, právoplatný dňa 16.07.2014, za trestný čin podľa § 208 ods. 1
písm.a),písm.b)Tr.zák.abolmuuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvarokysoskúšobnoudobou

v trvaní tri roky do 16.07.2017. Zároveň mu bolo uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavné.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, a to najmä výpoveďou obžalovaného a
svedkyne poškodenej O. J., že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že spáchanie skutku nepopiera. Ďalej však na svoju

obranu uviedol, že výživné platil do rúk maloletých dcér, a to v rôznom čase a v rôznych výškach,
nemá však o tom žiadny dôkaz. Taktiež pripustil, že výživné hradil tak, ako to má zaznamenané
svedkyňa poškodená O. J.. V predmetnom období si privyrábal brigádne. Stabilné pracovné miesto si
nenašiel. Aj keď mal nejaký príjem, výživné riadne nehradil. Svedkyňa poškodená O. J. na hlavnompojednávaní potvrdila, že obžalovaný výživné neplatí v dobe od 01.05.2017 do vyhlásenia rozsudku. Za
toto obdobie uhradil 700,- €, o čom súdu predložila záznam o úhrade, ktorý si za predmetné obdobie
viedla.Inýmspôsobomobžalovanýnavýživumaloletýchdetíneprispel.Obžalovanýtedavýživnéneplatil

od 01.05.2017 do 08.01.2019 pravidelne každý mesiac. Za toto obdobie mal zaplatiť 4.000,- €, zaplatil
700,-. € a k rukám O. J. dlhuje 3.300,- €. Aj napriek tomu, že súd dal obžalovanému možnosť využiť
ustanovenie o účinnej ľútosti, obžalovaný túto možnosť nevyužil a neuhradil výživné ani z časti, po tom,
čo súd hlavné pojednávanie odročil, aby ponechal obžalovanému lehotu na úhradu dlžného výživného.
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný je nezodpovedný a ku povinnosti vyživovať maloleté deti

sa stavia nezodpovedne a ľahostajne. Neurobil nič preto, aby si našiel zamestnanie, z ktorého bude
mať pravidelný príjem, ktorý bude postačovať na úhradu výživného pre maloleté deti. Celú povinnosť
vyživovať maloleté dieťa preniesol týmto postojom na matku maloletých detí, ktorá ako sama uviedla,
počas celej doby bola zamestnaná a zo svojho príjmu hradila potreby maloletých detí, no bez pomoci
jej priateľa by sa jej to zrejme nepodarilo. Aj keď nie je súd viazaný rozsahom vyživovacej povinnosti,
tak ako táto bola uložená rozsudkom v občianskoprávnom konaní, súd má za to, že výživné vo výške

100,- € na každé z maloletých detí je primerané potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam
obžalovaného.

Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., lebo obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si

neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného. Objektom tohto trestného činu je nárok na
výživu pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine, teda priamo z neho vyplýva, preto musí
ísť o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú
osobu v naturálnej forme, to znamená vo faktickej starostlivosti, poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie,

bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a podobne. Neplneným vyživovacej povinnosti sa rozumie
stav, keď oprávnená osoby nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je
viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určené v občiansko-právnom konaní, vrátane rozsahu
výživného. Pri rozhodovaní o vine, súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto
môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd. Trestný

čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného
trestnéhočinu.Vdôsledkutohoajpritrestnomčinezanedbaniapovinnejvýživypodľa§207jevyhlásenie
odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa
v konaní, ktoré spočíva v ďalšom, hoci časovo bezprostredne nadväzujúcom, zavinenom neplnení
vyživovacej povinnosti na ďalší samostatný skutok. Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť

len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a predmetnom útoku je osoba, voči
ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť. Neplnením povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať
iného sa rozumie iba zavinené neplatenie výživného alebo neposkytovanie zodpovedajúceho plnenia v
naturálnej forme. Tento trestný čin môže byť spáchaný pokiaľ ide o subjektívnu stránku úmyselne aj z
nedbanlivosti. V prípade obžalovaného, obžalovaný tento trestný čin spáchal úmyselne v zmysle § 15

písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák., kedy
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
do páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplní voči dvom maloletým deťom, čo

zvyšuje závažnosť jeho konania. V prípade obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti,
na ktoré by súd prihliadal pri ukladaní trestu. Aj napriek tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, následne vo svojom výsluchu spáchanie
predmetného skutku poprel, prípadne jeho spáchanie zľahčoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m) Tr. zák., a to s poukazom na odpis z registra trestov GP SR, ktorý svedčí o tom, že

obžalovaný bol už aj v minulosti právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, teda pred spáchaním
predmetného skutku neviedol riadny život. U obžalovaného teda prevažujú priťažujúce okolnosti nad
okolnosťami poľahčujúcimi v pomere 1:0, teda súd pri určení výmery trestu prihliadal na ustanovenie
§ 38 ods. 4 Tr. zák., v zmysle ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolnáhranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd teda obžalovanému uložil trest v
zmysle tohto ustanovenia s tým, že trest uložil pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere
8 mesiacov a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Súd má za
to, že obžalovaný spáchal skutok v podmienečnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného
súdu Čadca, spisová značka 1T 12/2014, a s poukazom na osobu obžalovaného, podmienečný trest
odňatia slobody účel trestu nenaplní.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku
cestou Okresného súdu Čadca ku Krajskému súdu Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.