Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202675
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118202675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
Na brehu XX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 2.707,25 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/48/2018-61 zo dňa 19.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.707,25
eura spolu s kapitalizovaným úrokom v sume 86,69 eura, kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume
0,91 eura a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.707,25 eura od 30.1.2018
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 100 % o výške, ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených
listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 53 ods. 9, § 565, § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len zákona č. 129/2010 Z. z.) a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe
uzatvorenej úverovej zmluvy dňa 26.7.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
3.000,-eursúrokovousadzbou12%ročneažalovanýsazaviazalúveruhradiť96.mesačnýmisplátkami

po 49,05 eura, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 25.8.2016 a poslednej na 25.7.2024.
Žalovaný mal celkom zaplatiť žalobcovi 4.858,80 eura, pričom v zmluve je uvedená ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 14,61 %, predpokladaný jej výpočet a jej priemerná hodnota
vo výške 15,19 %. Listom zo dňa 24.11.2017 označeným ako opakované upozornenie žalobca žiadal
žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 51,86 eura najneskôr do 29.11.2017. Listom zo dňa
29.1.2018 žalobca úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vyčísleného vo výške
2.869,85 eura s prísl. najneskôr do 8.2.2018. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovaného vyplýva, že

tento na istinu uhradil 292,75 eura a na úroky 436,33 eura. Po právnom posúdení uplatneného nároku
súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že zmluva má
všetky náležitosti, tak ako predpokladaná zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase jej uzavretia zmluvy, a
preto žalobe vyhovel ohľadne zaplatenia istiny 2.707,25 eura spolu s kapitalizovaným úrokom v sume86,69 eura, kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 0,91 eura a úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.707,25 eura od 30.1.2018 do zaplatenia. Z prisúdenej istiny súd
prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013. Žalovaný sa dostal do
omeškania po zosplatnení úveru listom zo dňa 29.1.2018 odo dňa 30.1.2018, nakoľko bol vyzvaný na
úhradu dlhu. K zosplateniu úveru došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a dohodnutými
zmluvnými podmienkami. K 30.1.2018 výška úrokov z omeškania bola 5 % ročne, a preto súd prvej
inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % z uplatnenej výšky.

Súd prvej inštancie žalobu zamietol vo vzťahu k zmluvnému úroku vo výške 12% z istiny 2.707,25
eura po zosplatnení, t.j. od 30.1.2018, pretože je bez pochýb, že za úver možno dohodnúť úroky a
možno dohodnúť aj obdobie za užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Od začiatku
sú v záujme dodávateľa úroky za dohodnutú dobu a to až do splatnosti úveru. Rovnako zo zákonom
stanovenýchdôvodovmádodávateľprávosplatnosťposunúť.Nietvšakzákonnéhokogentnéhopravidla

podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe
splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie,atočiužzákonnénapr.úrokyzomeškaniaskogentnestanovenýmlimitomalebozmluvnénapr.
dohodnutú zmluvnú pokutu. Vo vzťahu k predčasnému zosplatneniu úveru súd prvej inštancie poukázal
na to, že sa jedná o jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku

požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za
ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného režimu. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú
odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov

kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým stráca
nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa.

Ďalej súd prvej inštancie zamietol žalobu o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z
nezaplatených kapitalizovaných úrokov zo sumy 86,69 eura, nakoľko veriteľ nemá právo požadovať
od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, pretože ani Občiansky ani Obchodný zákonník túto možnosť
nepriznávajú. Úročí (úrokom z omeškania) sa len istina, nie príslušenstvo pohľadávky. V opačnom
prípade by sa vytvorila nová kategória príslušenstvo z príslušenstva, čo by napriek prípadnej dohode

zmluvných strán bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Navyše súd
prvej inštancie poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý presne definuje, čo je
príslušenstvom pohľadávky, a to že sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením a teda nie úroky z omeškania z úrokov.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku tak, že
uviedol, že žalobca mal plný úspech (žalovaný mal úspech len v nezanedbateľnej časti zmluvného úroku
vo výške 12 % ročne z istiny po zosplatnení a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
kapitalizovaných úrokov v sume 86,69 eura), a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % o výške, ktorej bude rozhodnuté samostatným

uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku o zaplatenie úroku 12 %
ročne z 2.707,25 eura od 30.1.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania 5% ročne z úrokov 86,69 eura od
30.1.2018 do zaplatenia odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to,

že podľa § 502 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka má veriteľ právo od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov na úroky, ktoré je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Zdôraznil, že obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky,
ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov

dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej poukázal na ust. § 506 Obchodného
zákonníka s tým, že zdôraznil, že odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ide o právny inštitút
určený na ochranu veriteľa, jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia,
v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana predneprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa
pri neplnení si povinnosti dlžníka. Poukázal na iné rozhodnutia v obdobných veciach všeobecného
súdu s tým, že ďalej uviedol, že žalobca má nárok aj na úrok z omeškania zo zmluvného úroku.

Taktiež poukázal na iné rozhodnutia všeobecného súdu v obdobnej veci. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok v zamietavom výroku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. Súčasťou podaného odvolania sú pripojené rozhodnutia všeobecných súdov, na ktorých obsah
poukázal.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke dňa 4.12.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zamietavom výroku
nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávneho ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, ako aj právnym posúdením uplatnených
nárokov,atoúrokuvovýške12%ročnez2.707,25euraod30.1.2018dozaplateniaaúrokuzomeškania
vo výške 5 % ročne z úrokov 86,69 eura od 30.1.2018 do zaplatenia, odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie správne uplatnené nároky posúdil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu je nesporné, že právny vzťah
medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000329803 dňa
26.7.2016, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v počte splátok 96, vo výške splátky 49,05 eura s termínom prvej splátky 25.8.2016,

každý 25-ty deň kalendárneho mesiaca so splatnosťou úveru k 25.7.2024. Z dôvodu porušenia
povinnosti splácať úver v splátkach žalobca predčasne zosplatnil úver listom zo dňa 29.1.2018, a
preto vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.869,85 eura s príslušenstvom najneskôr do 8.2.2018.
Súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky náležitosti predpokladané zákonom
č. 129/2010 Z.z. účinným v čase jej uzavretia. Správne postupoval, ak zamietol uplatnený nárok vo

vzťahu k zmluvnému úroku vo výške 12 % z istiny 2.707,25 eura po zosplatnení, t.j. od 30.1.2018
z dôvodu, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby dlžník mal povinnosť zo zákona
platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Odvolací súd je toho názoru, že v
danom prípade vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aplikácia ust. § 506 Obchodného
zákonníka, na ktorú poukázal žalobca, v danom prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že v ust. §
52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka je jasne uvedené, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nestanovuje

povinnosť dlžníka po zmene záväzku, najmä lehote splatnosti pohľadávky splácať po zosplatnení
úveru aj zmluvne dohodnuté úroky. Jednorázovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania po zosplatnení v prípade neuhradenia, sa dlžník dostáva do omeškania
a vzniká mu povinnosť platiť úroky z omeškania. Uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho

posúdenia uplatneného nároku na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru
odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.6. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k nepriznanému úroku z omeškania z
dohodnutých zmluvných úrokov.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
v prípade, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Súd prvej
inštancie správne ustálil, že úroky z omeškania z úrokov (príslušenstva) nie je možné priznať, lebo by
to bolo v rozpore s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože by bolo priznané príslušenstvo

z príslušenstva, čo sa v právnej teórii označuje ako tzv. anatocizmus. Aj v tejto časti sa odvolací súd
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tento uplatnený nárok nie je dôvodný.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne o nároku na náhradu trov konania rozhodol, ak na strane žalobcu, ktorý mal podľa názoru
súdu prvej inštancie vo veci plný úspech, lebo jeho neúspech mal spočívať len v zanedbateľnej časti
zmluvného úroku vo výške 12 % ročne z istiny po zosplatnení a úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov v sume 86,69 eura, nemohol súd prvej inštancie priznať

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto časti preto odvolací
súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom
zrušenia napadnutého rozhodnutia je nesprávne rozhodnutie o trovách konania z dôvodu, že Civilný
sporový poriadok rozlišuje len plný úspech strany v spore alebo rozhodnutie o trovách konania podľa

zásady pomerného úspechu strany v spore jej vyčíslením. Z rozhodnutia vo veci samej je nepochybné,
že súd prvej inštancie nevyhovel žalobe celkom, ale len sčasti a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Takéto rozhodnutie vo veci samej zakladá dôvodnú aplikáciu ust. § 255 ods. 2 CSP na rozhodnutie o
trovách konania. V ďalšom konaní je preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku
na náhradu trov konania v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou

úspechu strany v spore (§ 255 ods. 2 CSP).

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
trovách konania v súlade s ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu
strany v spore v odvolacom konaní - žalovaného (§ 255 ods. 1 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 vo vzťahu k úroku z omeškania
z úrokov, 2:1 vo vzťahu k dohodnutým úrokov po zosplatnení (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.