Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/416/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209913
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414209913.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci žalobkyne: Q. S., narodená
XX. K. XXXX, trvale bytom I. O. XXX, XXX XX I. O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, o zaplatenie 232,- eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 27. decembra 2016 č. k. 7C/49/2014-121,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 27. decembra 2016 č. k. 7C/49/2014
- 121 potvrdzuje .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni istinu vo výške 232,- eur spolu s 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 232,- eur od
09.08.2014 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom výkonu
rozhodnutia (prvý výrok napadnutého rozsudku) a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100
% (druhý výrok napadnutého rozsudku).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 04.01.2011
(ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretá medzi sporovými stranami, na ktorej základe žalovaná poskytla
žalobkyni úver vo výške 350,- eur, je síce platným právnym úkonom, a to v časti poskytnutia finančných
prostriedkov, ktorá okolnosť zaťažuje stranu žalobkyne na úhradu poskytnutých finančných prostriedkov.
Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže je nesporné, že žalovaná v
prípade poskytnutia úveru konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(jedná sa o všeobecne známu skutočnosť vzhľadom na označenie žalovanej), ako aj to, že žalobkyňa

zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba, pričom na tejto skutočnosti nemení nič ani okolnosť, že
v zmluve o úvere účel poskytnutého úveru nebol vyznačený, a že samotná žalobkyňa bola označená
v danom prípade na základe identifikačného čísla živnostenského oprávnenia. Súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania zistil, že v daňovom priznaní žalobkyne za rok 2011 neboli zahrnuté finančné
prostriedky predstavujúce úver, ktoré by boli čerpané pre účely podnikateľskej činnosti žalobkyne.
V rozhodnom čase žalobkyňa čerpala úhrady z úradu práce, ktoré vysoko prevyšovali sumu úveru.

Nakoniec aj samotná výška úveru nepredstavuje takú položku, ktorá by mohla predstavovať dotáciu
do podnikania žalobkyne. Súd prvej inštancie nakoniec zhrnul, že dôkazná povinnosť ohľadom toho,
že žalobkyňa v zmluve o úvere nemala postavenie spotrebiteľa zaťažuje žalovanú, ktorá vzhľadomna vykonané dokazovanie túto povinnosť neuniesla. V zmluve o úvere chýba presné vyčíslenie ročnej
percentuálnej miery nákladov. Dojednaná odplata je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a vysoko
prevyšuje úročenie úverov poskytovaným bankami. Pre nedostatok náležitostí v zmluve o úvere, súd

vyhodnotil poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročný a bez
poplatkov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe zmluvy o úvere bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 350,- eur. Úhrada žalobkyne v prospech žalovanej predstavovala sumu 582,- eur. V
nadväznosti na hore uvedené, žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 232,- eur, ktorá suma
predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovanej. K otázke premlčania súd prvej inštancie uviedol,

že žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania. Subjektívna premlčacia doba začala
plynúť 27.05.2014, kedy sa žalobkyňa po porade so svojím advokátom dozvedela o tom, že žalovaná
sa na jej úkor obohatila. Vzhľadom na osobu žalobkyne je dôveryhodné, že táto sa dozvedela o tom,
že žalovaná sa na jej úkor obohatila, až potom, čo došlo k porade medzi žalobkyňou a jej advokátom.
Objektívna premlčacia doba začala plynúť 11.08.2011, ktorým dňom žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu
prevyšujúcu istinu úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd 09.08.2014, nedošlo

k uplynutiu premlčacej doby.

3. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom k 04.01.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení
odvolania uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP tým, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým,
že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne,
čím odňal žalovanej možnosť konať pre súdom a taktiež na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vec následne nesprávne právne posúdil. Žalovaná v odvolaní
postupne uviedla: 1/ k zmluve o úvere; že žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa, keďže úver bol
žalobkyni poskytnutý za účelom podnikania vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v zmluve o
úvere označená ako podnikateľ. Žalovaná nie je povinná preukázať na čo v skutočnosti žalobkyňa
použila peniaze, ale na aký účel jej boli poskytnuté. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opiera len o

tvrdenie, že žalobkyňa použila financie na spotrebný účel, pričom sa riadne nevysporiadal s predmetnou
otázkou a len povrchne bez vykonania dokazovania sa priklonil k tvrdeniam žalobkyne. Podľa žalovanej
si žalobkyňa vzala úver za účelom podnikania, čím bola vyňatá spod pozitívneho vymedzenia pojmu
spotrebiteľ. Z hľadiska určenia statusu spotrebiteľa je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský
úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne

použité. V prípade postavenia žalovanej treba akcentovať jej dobrú veru, s ktorou do právneho vzťahu
vstupovala poukazujúc na rozhodnutie ESD C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, a teda
nepriznať žalobkyni právne postavenie spotrebiteľa. 2/ k premlčaniu; že nárok žalobkyne je premlčaný
v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu 11.08.2013, rovnako tak aj v objektívnej premlčacej
dobe. Podľa žalovanej je sporné, kedy podanie žalobkyne došlo súdu. Samotné konštatovanie súdu,

že žalobkyňa stihla lehotu na uplatnenie nároku, keďže žaloba je z 09.08.2014 je mylné, vzhľadom na
skutočnosť, že ide o hmotnoprávnu lehotu. Trojročná premlčacia doba uplynula 11.08.2014 a žaloba
bola podaná neskôr ako 09.08.2014. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa nijako nepreukázala možnosť
uplatnenia desaťročnej premlčacej doby. 3/ k bezdôvodnému obohateniu; že nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola

nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol a majetkový prospech žalovaná získala z poctivých zdrojov.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na argumentácii prednesenej v prvoinštančnom konaní.

7. Žalovaná v ďalšom vyjadrení zotrvala na svojich odvolacích argumentoch.

8. Nasledujúce vyjadrenie žalobkyne neobsahovalo nové dôvody. Žalobkyňa opätovne poukázala
na charakter uzatvorenej zmluvy, pričom zdôraznila, že dôkazné bremeno na preukázanienespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, odkazujúc na rozhodnutia slovenských krajských
súdov. Záverom dodala, že v prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o
nutnosti aplikovania zákona o spotrebiteľských úveroch na predmetný zmluvný vzťah, tak postavenie

žalobkyne ako spotrebiteľa preukázateľne vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda
uplatnený nárok zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu by bol aj v tomto prípade odôvodnený s
poukazom na rozpor odplaty s dobrými mravmi.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), v dôsledku odvolania podaného žalovanou vec preskúmal

v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v
napadnutomvýrokuvovecisamejavzávislomvýrokuotrováchkonaniazdôvodujehovecnejsprávnosti
potvrdil.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

Napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných
dôkazov, pričom súd prvej inštancie starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v
súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v nasledujúcich
bodoch vysporadúva s podstatnými tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 druhá

veta CSP).

11. Odvolacia námietka žalobkyne, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah
medzi žalobkyňou a žalovanou založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský vzťah, je nedôvodná.
Z vykonaného dokazovania (výsluchom žalobkyne, daňovým priznaním za rok 2011, výpisom z

pokladničnej knihy, potvrdením úradu práce) súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že
žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, teda mala postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 04.01.2011,
ďalej len „Občiansky zákonník“) a, že žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda mala postavenie

spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
definujúce spotrebiteľa v hlavnej vete podraďovacieho súvetia pred vzťažným zámenom „ktorá“
upravuje, že spotrebiteľom môže byť len fyzická osoba. Vedľajšia veta prívlastková tohto ustanovenia
nasledujúca po vzťažnom zámene „ktorá“ vymedzuje, že spotrebiteľom môže byť aj fyzická osoba
vykonávajúca obchodnú činnosť alebo podnikateľskú činnosť (napr. na základe živnostenského

oprávnenia), pokiaľ nekoná v rámci predmetu tejto činnosti pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy. Je teda nepochybné, že spotrebiteľom za vyššie uvedených podmienok môže byť aj fyzická
osoba, vykonávajúca podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie správne právne posúdil postavenie
žalobkyne ako spotrebiteľa. Na tomto právnom posúdení vzhľadom na vykonané dokazovanie nič
nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola podnikateľkou na základe

živnostenského oprávnenia. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi
vo vzťahu k postaveniu žalobkyne ako spotrebiteľky a svoje právne závery riadne odôvodnil. Zo
strany súdu prvej inštancie nešlo len o nekritické prevzatie tvrdení žalobkyne vyslovených na výsluchu
na pojednávaní konanom 27.12.2016, ako to tvrdí žalovaná, ale predovšetkým o dôkazy zistené zo
žalobkyňou predložených dôkazných prostriedkov (daňové priznanie za rok 2011, výpis z pokladničnej

knihy, potvrdenie úradu práce). Rozsudok Súdneho dvora C-464/01 z 20.01.2005 vo veci Johann
Gruber proti Bay Wa AG, na ktorý sa odvoláva žalovaná v súvislosti s určením statusu spotrebiteľa,
je v predmetnej veci neaplikovateľný. Súdny dvor sa v spomenutom rozhodnutí zaoberal podmienkami
uplatňovania článku 13 týkajúceho sa určovania právomoci v spotrebiteľskej veci podľa Bruselského
dohovoru (Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

z 26.01.1998), keď vysvetlil (v bode 31 odôvodnenia rozhodnutia), že „podľa ustálenej judikatúry sa majú
pojmy použité v Bruselskom dohovore - medzi ktoré patrí predovšetkým pojem „spotrebiteľ" v zmysle
článkov 13 až 15 tohto dohovoru - vykladať autonómne, a s poukazom predovšetkým na systematiku a
ciele tohto dohovoru, aby bolo zabezpečené ich jednotné uplatňovanie vo všetkých zmluvných štátoch“.
Závery rozhodnutia Súdneho dvora C-464/01 nie sú použiteľné pre posúdenie spotrebiteľského vzťahu

medzi žalobkyňou a žalovanou, keďže v prejednávanej veci nejde o spor s cudzím prvkom a neaplikujú
sa ustanovenia Bruselského dohovoru.12. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalovanej spochybňujúca, že by u žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohateniu v akejkoľvek forme na úkor žalobkyne. Súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania zistil, že zmluva o úvere nemá náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských

úveroch, konkrétne ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Pre nedostatok tejto náležitosti, keďže neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
v zmluve o úvere nepochybne je na neprospech spotrebiteľa (spotrebiteľ si nevedel porovnať
výhodnosť prípadne nevýhodnosť úveru poskytnutého žalovanou na základe zmluvy o úvere s úvermi
poskytovanými inými subjektmi na poskytovanie úverov oprávnenými), súd prvej inštancie správne

vyhodnotil,žespotrebiteľskýúverposkytnutýnazákladezmluvyoúveresapovažujezabezúročnýabez
poplatkovpodľa§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Skutočnosť,žeúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov znamená, že sa navodzuje stav, akoby žalovaná poskytla žalobkyni úver
bez úroku a bez poplatkov, ktorý (istinu úveru) je žalobkyňa povinná žalovanej vrátiť. Vzhľadom na to,
že žalobkyňa zaplatila žalovanej istinu úveru spolu s úrokmi (582,- eur), žalovaná sa v rozsahu sumy
232,- eur, ktorá prevyšuje istinu úveru, bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne, pretože na prijatie tejto

sumy nemala právny dôvod (úver bol bezúročný a bez poplatkov). Súd prvej inštancie správne právne
posúdil, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobkyne.

13. Nedôvodná je aj námietka žalovanej ohľadom otázky premlčania nároku žalobkyne. Súd prvej
inštancie, na základe vznesenej námietky premlčania, správne právne posúdil, že nárok žalobkyne

nie je premlčaný. Začiatok a koniec plynutia premlčacej doby sa spravuje ustanovením upravujúcim
plynutie hmotnoprávnych lehôt podľa § 122 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba (§ 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka) začala plynúť 11.08.2011 (deň, v ktorý žalobkyňa zaplatila žalovanej
poslednú splátku 388,- eur, z ktorej suma 232,- eur bola plnená bez právneho dôvodu) (logický výklad
ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posledným dňom trojročnej objektívnej premlčacej

doby bol 11.08.2014. Subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) začala plynúť
27.05.2014 (deň udelenia plnomocenstva žalobkyňou advokátovi a zároveň deň prvej porady žalobkyne
s advokátom), v ktorý deň sa žalobkyňa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa
na strane žalovanej v rozsahu 232,- eur. Posledným dňom dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
by bol 27.05.2016. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia

doba uplynie najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že pre márne
uplynutie premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení stačí, aby márne uplynula jedna z premlčacích
dôb, buď objektívna alebo subjektívna. Žalobkyňa podala žalobu 08.08.2014 v elektronickej forme
bez zaručeného elektronického podpisu (č.l. 1 spisu), žaloba bola zrejme v dôsledku chyby v písaní
datovaná 09.08.2014 (č.l. 1a spisu), ktorú doplnila písomným vyhotovením, doručeným súdu prvej

inštancie 11.08.2014 (dátum vyplýva z podacej pečiatky súdu prvej inštancie č. l. 6 spisu), teda v
zákonnej trojdňovej lehote podľa ustanovenia § 42 ods. 1 druhej vety v čase podania žaloby účinného
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého podanie obsahujúce návrh vo veci
samej, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôrdotrochdní(procesnoprávnalehota).Vzhľadomnato,žežalobkyňasiuplatnilanárokžalobou

08.08.2014 a objektívna premlčacia doba by uplynula až 11.08.2014, žaloba bola podaná včas.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmal i výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, keďže ide o výrok závislý
na rozhodnutí vo veci samej, a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa ako
procesne úspešná sporová strana má nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.

16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).