Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, September 18, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010072
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617010072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich

Ivany Bujnovej a Emila Rišku, v trestnej veci obžalovaného W. J. a spol., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 18. septembra 2017
v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

W. J., nar. XX.XX.XXXX v W., tr. bytom V. XXX

W. O., nar. XX.XX.XXXX v W., tr. bytom V. XXX

s a u z n á v a j úz a v i n n ý c h, ž e

obvinení W. J. a W. O. dňa 21.08.2015 v čase okolo 23:15 h v obci V., na terase podniku B. u W.,
fyzicky napadli poškodených F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. XX, Z. a B. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvalo bytom Z. XX, Z. takým spôsobom, že obvinený W. O. vošiel na terasu podniku, kde zakričal
smerom na poškodených, či majú nejaký problém, na to obvinený W. J. pristúpil k poškodenému F. L.,
ktorého udrel drevenou palicou do oblasti hlavy a ďalej sa minimálne 4 až 5 krát zahnal touto palicou
smerom na tohto poškodeného a chcel ho udrieť do hlavy, pričom poškodený F. L. si kryl svojou ľavou
rukou oblasť hlavy, načo sa poškodený B. M. postavil so slovami, čo to robí, obvinený W. J. ho nato
uvedenou palicou udrel do ľavej časti hlavy, poškodený B. M. po tomto údere spadol na zem, kde

ostal ležať v bezvedomí, následne obidvaja obvinení pokračovali vo fyzickom napádaní poškodeného
F. L. a pri odchode obvinený W. O. ešte hodil drevenú lavicu po poškodenom F. L., ktorý v tom čase
ležal na zemi a v dôsledku tohto konania poškodený B. M. utrpel otvorenú, vpáčenú zlomeninu čelovo-
temennej oblasti lebečnej klenby vľavo dosahujúcu ku stropu ľavej očnice a do prínosovej čeľustnej
dutiny, pomliaždenie mozgu v korešpondujúcej oblasti so sprievodným krvácaním nad a pod mozgové
obaly, rozsiahlu tržnozmliaždenú ranu v ľavej čelovo-temennej oblasti a ďalšie povrchové pomliaždenia
ľavého predlaktia a ruky, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní 6 mesiacov a poškodený F. L. utrpel

pomliaždenie ľavého lakťa s hlbokou tržnozmliaždenou ranou, tri tržnozmliaždené rany tváre dĺžky 3,0
- 3,5 cm nad ľavým obočím, na hornej pere a tesne pod nosom, pomliaždenie a odreninu brušnej steny
vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice a odlomenie korunky hryzáka, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v
trvaní 14 dní,

t e d aobvinený W. J.
inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

obvinený W. O.
inému úmyselne ublížil na zdraví,
spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

č í m s p á c h a l i

obvinený W. J.
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona.

obvinený W. O.

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú
obv. W. J.

podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zákona a s použitím § 38 ods. 3 Tr.

zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obv. W.F.

podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zákona a s použitím § 38 ods. 3 Tr.

zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa o d k a z u j ú poškodení B. M., nar.XX.XX.XXX5 a F. L., nar. XX.XX.XXXX,
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 23.02.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 23.02.2017 na obžalovaného W. J. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaného W. O. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na
skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobili
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaní :

c) rozumejú, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, na čo obžalovaní odpovedali:
Áno.
d) boli ako obžalovaní poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná
možnosťnaslobodnúvoľbuobhajcuačisasobhajcommohliradiťospôsobeobhajoby,načoobžalovaní
odpovedali:

Áno.
f) rozumejú právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaní
odpovedali:
Áno.
g) boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy im kladené za vinu,

na čo obžalovaní odpovedali :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaní odpovedali:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného W. J. za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaného W. O.
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaných, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaných, pripojeným spisom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/107/2014.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v

ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej

činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa 155 ods. 1 Trestného zákona Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa 364 ods. 1 pís. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa

odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek

poškodenie zdravia iného.
(2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
(3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne

ochorenie, ktorou je
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
(4) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní,
počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Obžalovaný W. J. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva,
že doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že od roku 2012 sa dopustil 8 priestupkov, všetky boli spáchané
na úseku dopravy, pričom obžalovaný bol za uvedené priestupky aj priestupkovo potrestaný. Postupom

podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol najprísnejším zo zbiehajúcich trestných činov - zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona a preto súd vychádzal pri ukladaní trestu práve z trestnej
sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto zločine (§ 155 ods. 1
Trestného zákona) je v rozpätí 4 roky až 10 rokov. Obžalovanému súčasne poľahčovalo, že sa k činu
priznal a tento oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a ďalej súd zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. n) Tr. zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (vyhlásenie
o vine). Naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona).
U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 1). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.
súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 10 rokov

na 8 rokov. Takýmto spôsobom dospel súd k upravenej trestnej sadzbe 4 rokov až 8 rokov. Na základe
všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a to
na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 roky, ktorý bude trestom dostatočným nielen na
potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej

činnosti o aj z pohľadu proporcionality. Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou,
že trest je právnym následkom trestného činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a
týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,naochranuspoločnosti,jednak
predpáchateľomtrestnéhočinu,vočiktorémusaprejavujeprvokrepresie(zabráneniuvtrestnejčinnosti)

a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne
odsúdenie obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň
vyjadruje jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ
nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.Obžalovaný W. O. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov

vyplýva, že doposiaľ bol 2 krát súdne trestaný, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že od roku 2012 sa dopustil 7 priestupkov, z toho 2
priestupkov na úseku dopravy, za ktoré bol aj priestupkovo potrestaný a 3 priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, pričom v jednom prípade bolo konania zastavené, v ďalšom bolo konanie odložené a
v poslednom bolo uložené pokarhanie. Opätovným postupom podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona

bol trestným činom najprísnejšie trestným - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného
zákona, ktorého trestná sadzba je stanovená až na 3 roky, avšak keďže boli dolné hranice trestných
sadzieb trestov odňatia slobody rôzne (za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona je stanovená trestná sadzba na 6 mesiacov až 2 roky), dolnou hranicou úhrnného trestu sa
stala najvyššia z nich, teda 6 mesiacov. Obžalovanému súčasne poľahčovalo, že sa k činu priznal a
tento oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a ďalej súd zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

n) Tr. zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (vyhlásenie o
vine). Naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona). U
obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 1). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd
znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. z 3 rokov na upravenú hranicu 2 roky a 2
mesiace. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace. Po zvážení

všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného
zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko
trest odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo neprimerane prísnym opatrením
nepotrebným na dosiahnutie účelu samotného trestu. Z uvedených dôvodov mu súd uložil úhrnný trest

odňatiaslobody,avšakprihornejhraniciupravenejtrestnejsadzbyvovýmere2(dva)roky,ktoréhovýkon
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Súd mal pri ukladaní trestu ( v prípade oboch obžalovaných) na zreteli najmä všetky okolnosti prípadu,
osobu páchateľa, skutočnosť, že síce boli obaja v minulosti súdne trestaní, avšak prihliadol taktiež aj

skutočnosť, že sa jedná o tresty u ktorých sa na nich hľadí akoby neboli odsúdení (v dôsledku čoho
súd predchádzajúce uložené tresty nepovažoval za priťažujúcu okolnosť), dospel súd k záveru, že
takto uložené tresty, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov
obžalovaných, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek
1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-

preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

V adhéznom konaní si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá nebola dostatočne preukázaná
listinnými dôkazmi, keď pre určenie výšky škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
presahujúce potreby trestného konania, preto súd poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.