Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/92/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710218108
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6710218108.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený AK, Advocate s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnej O. O., G.: XX XXX XXX, nar. XX. XX. XXXX, N. XXX/XX, XXX XX
T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 13377/10, na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 3 749,78
€ s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 11. 05. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene
č.k. 20 Er 1683/2010-92 zo dňa 28. 04. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový exekučný súd exekúciu zastavil.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Okresný súd Zvolen poveril dňa 13.3.2013 súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo
výške 3 749,78 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 3 749,78 Eur od
08.01.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 3 749,78 Eur od 19.03.2010
do zaplatenia, vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 748,44 Eur a trov exekúcie, a to na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. pod sp. zn. SR 04288/10 zo dňa 02.06.2010.

Dňa 21.3.2014 bolo súdu doručené podanie povinnej, označené ako „Námietky proti exekúcii, Námietka
zaujatosti, Návrh na zastavenie exekúcie, Návrh na odklad“, v ktorom povinná žiada exekúciu zastaviť z
dôvodu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, namieta zaujatosť exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, pretože jeho konanie vyvoláva vážne pochybnosti o nestrannosti podľa § 30
Exekučného poriadku, nakoľko exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom
prípade oprávneného), pričom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 322/2010. Uznesením č. k. 20Er/1683/2010-52 zo dňa 11.7.2014 súd rozhodol o námietkach proti
exekúcii, o námietke zaujatosti súdneho exekútora a odklade exekúcie.

Povinná vo svojom podaní zo dňa 18.3.2014 uvádza, že zmluvu zo dňa 19.1.2009, ktorá založila
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, uzatvárala ako spotrebiteľ, a nie ako podnikateľ, pričom
rozhodcovskú doložku si nevyjednala osobitne, ale bola predtlačená na zmluve. Povinná má za to,
že takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle poslednej
judikatúry, a ako taká je neplatná.

Podľa § 103 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“) súd kedykoľvek za
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že súd môže kedykoľvek počas trvania exekučného konania, pokiaľ
zistí, že neboli splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
exekúciu zastaviť, a to aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti („Exekučný poriadok“) exekúciu možno vykonať aj na základe vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Ako exekučný titul bol súdu predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. pod sp. zn. SR 04288/10 zo dňa 02.06.2010, vydaný na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok oprávneného, na ktoré
odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 19.1.2009 (č. l. 4 súdneho spisu).
Súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské
konanie vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011)

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi oprávneným a povinnou nebola uzavretá rozhodcovská
zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných obchodných
podmienok oprávneného, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou
dňa 19.1.2009.

Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd preto skúmal, či zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 19.1.2009 je zmluvou
spotrebiteľskou. Povinná vo svojom podaní zo dňa 5.8.2014 uvádza, že zmluvu č. 6780149 zo dňa
19.1.2009 uzatvárala ako spotrebiteľ, prostriedky z neho použila na osobnú potrebu, a nie na podnikanie.
Úver si nedala ani do účtovnej evidencie firmy, ani ho nezahrnula do daňového priznania, ktoré súdu
predložila. To, že žalovaný má prax, že akonáhle ide o živnostníka, tak sa musí vyznačiť účel úveru „na
podnikanie“, predstavuje nekalú obchodnú praktiku oprávneného. Povinná podľa svojho vyjadrenia s

účelom úveru „na podnikanie“ nesúhlasila, preto na zmluve zaškrtla „iný účel“. Súd vyzval oprávneného,
aby sa k tvrdeniam povinnej vyjadril. Oprávnený uvádza, že zmluva bola s povinnou uzavretá ako zmluva
nepomenovaná podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Z., Obchodného zákonníka, preto sa na ňu zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Oprávnený ako právnická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2001. Predmetom jeho
činnosti keď podľa výpisu z Obchodného registra okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Povinná je v zmluve označená menom, bydliskom, rodným číslom, ale aj identifikačným číslom
podnikajúcej osoby. Podľa tvrdenia povinnej táto ju uzatvárala ako fyzická osoba s tým, že poskytnuté
finančné prostriedky použila na osobné účely. Súd mal z predložených listín za preukázané, že povinná
v zmluve uviedla, že finančné prostriedky boli oprávneným poskytnuté na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinná na podporu svojich tvrdení rovnako predložila súdu
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, kde iné ako príjmy zo živnosti neuvádza.

V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že oprávnený uzatváral zmluvu č. 6780149 zo dňa
19.1.2009 ako dodávateľ, keďže je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a povinná ako spotrebiteľ. Právny vzťah založený medzi oprávneným a povinnou
touto zmluvou je teda vzťahom spotrebiteľským, a to s poukazom na povahu subjektov právneho
vzťahu a okolnosti uzatvorenia. To, že sa jedná o zmluvu o úvere, ktorej právna úprava je v systéme
vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na
predmetný právny vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o
ochrane spotrebiteľa. Práve naopak, v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na vzťah založený
medzi oprávneným a povinnou zmluvou č. 6780149 zo dňa 19.1.2009 je potrebné aplikovať právne
normy prijaté na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 10.6.2010,
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka je zmluva uzavretá medzi oprávneným
a povinnou dňa 19.1.2009 jednoznačne zmluvou o úvere a spadá aj pod definíciu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z., preto sa na ňu vzťahuje
aj tento zákon.

Predložená zmluva o úvere je zmluvou formulárového typu. V predmetnom prípade povinná nemala
možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohla zmluvu, vrátane všeobecných
obchodných podmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka

je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu v prípade sporu vyvolaného veriteľom. Uvedená
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom
a neumožňuje odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom
právnom úkone v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, exekučný súd po preskúmaní exekučného
titulu dospel k názoru, že predložený rozhodcovský rozsudok nikdy nenadobudol vykonateľnosť a a)
nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd preto exekúciu podľa §57 ods. 1 písm.
Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.“

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu.
Poukázal, že povinný je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri t.j. podnikateľom v zmysle § 2
ods. 2 písm. b Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia. Z uvedeného je evidentné, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod
režim spotrebiteľských úverov.

Je tiež nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
doložkou, nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. V textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdov na riešení sporov. Argumentácie
súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania.
§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v žiadnom prípade nevyplýva z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ úmysel zákonodarcu
zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.

Je nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú prípustné a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva.

Oprávnený preto navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď exekúciu zastavil.
Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.