Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318205621
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318205621.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XX, R., proti žalovanej: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N. XXX, miestna časť Z. A., o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo dňa 24. augusta 2018, č.k. 25C/6/2018-27, takto

r o z h o d o l :

I.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa z r i a ď u j e záložné právo v rozsahu
spoluvlastníckych podielov žalovanej k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. N., obec G. N., okres Galanta a

to stavba: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 2588/39, pozemok: záhrada, parc. č.
2588/38,pozemok:zastavanáplochaanádvorie,parc.č.2588/39apozemok:záhrada,parc.č.2588/40,
zapísané na LV č. XXX, pozemok: orná pôda parc. č. 2588/1, zapísaný na LV č. XXX, pozemok: ostatná
plocha parc. č. 2566/2, pozemok: ostatná plocha parc. č. 2566/3, pozemok: ostatná plocha parc. č.
2566/4 a pozemok: ostatná plocha parc. č. 2566/5, zapísané na LV č. XXX, a to v prospech žalobcu za

účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.1998 vo výške 13.278 eur .

II.

Žalobcovi sa u k l a d á povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia podal proti žalovanej na súde žalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o

pôžičke zo dňa 17.07.1998 vo výške 13.278 eur s príslušenstvom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods.
2, § 327, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 § 337 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3 a § 344

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca
sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným súdu dňa 06.08.2018, domáhal
zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k stavbe súpisné č. XXX, , postavenej na parcele č.
2588/38, k pozemku č. 2588/38, k pozemku č. 2588/39, k pozemku č. 2588/40, zapísaných na LV č.
XXX, vedenom pre katastrálne územie G. N., k parcele 2588/1, druh orná pôda, zapísanej na LV č. XXX,
vedenej pre katastrálne územie G. N., k parcele č. 2566/2, druh ostatná plocha, k parcele č. 2566/3,

druh ostatná plocha, k parcele č. 2566/4, druh ostatná plocha a k parcele č. 2566/5, druh ostatná plocha,
zapísaných na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie G. N., ktoré sú v podielovom vlastníctvežalovanej, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.1998
vo výške 13.3278,- eur s príslušenstvom. Súčasne sa domáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. Žalobca svoj

návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že je bratom žalovanej a pozná jej
majetkové pomery. Žalobca má voči žalovanej peňažnú pohľadávku vo výške 13.278,- eur, titulom
zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.1998, ktorou poskytol žalovanej s manželom na dobu 20 rokov sumu
400.000,- Sk za účelom obstarania bývania. Manžel žalovanej medzičasom zomrel a žalovaná napriek
upomienke žalobcu zo dňa 23.07.2018 splatný dlh nevrátila. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaná sa v

ostatnom čase opakovane zbavovala svojho nehnuteľného majetku, ktorý nadobudla od svojej zosnulej
matky. Žalovaná kúpnou zmluvou v roku 2000 previedla nadobudnutý rodinný dom súp. č. XXXX s
priľahlým pozemkom č. 500/2 o výmere 455 m2 v katastri obce A., zapísaný na LV č. XXXX na tretiu
osobu. Žalovaná ďalej kúpnou zmluvou v roku 2007 previedla nadobudnutý rodinný dom súp. č. XXX s
priľahlými pozemkami č. 353/123, 353/131, 353/132 o výmere spolu 704 m2 v katastri obce G., zapísaný
na LV č. XXX na tretiu osobu. Žalovaná ďalej kúpnou zmluvou v roku 2015 previedla nadobudnutý

podiel na pozemku parcelného čísla 4800/1, druh pozemku roľa o výmere 572502 m2 v katastri obce
G. N., zapísaný na LV č. XXX, opäť na tretiu osobu. Je preto dôvodné sa domnievať, že sa po doručení
upomienky žalovaného zo dňa 23.07.2018 urýchlene zbaví zostávajúceho svojho majetku, čo môže
významne ovplyvniť vymožiteľnosť nároku žalobcu na vrátenie dlžnej sumy. Žalobca sa vo veci samej
mieni domáhať vrátenia požičanej sumy.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
jeho príloh dospel k záveru, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaná
znižuje svoj majetok, ale ani tú skutočnosť, že by vôbec mohla s každou označenou nehnuteľnosťou,
na ktorú navrhol zriadiť záložné právo disponovať, keďže napríklad podľa výpisu z listu vlastníctva č.

XXX k nehnuteľnostiam, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je aj žalovaná, boli súdnymi exekútormi
vydané dva exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva v prospech spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o. a v prospech H. N., a.s.. Samotná skutočnosť, že žalovaná v minulosti, t.j.
pred splatnosťou pohľadávky žalobcu, previedla niektoré svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, ešte
neznamená, že by sa žalovaná zbavovala svojho majetku v úmysle ukrátiť veriteľa, teda žalobcu.

Podľa názoru súdu, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že ním tvrdené nebezpečenstvo zmarenia
exekúcie je reálne a bezprostredne hrozí, teda že v prípade ak by bol žalobca vo veci samej
úspešný, by nebola jeho pohľadávka uspokojená. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o
ohrození výkonu exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky nebolo dostatočným osvedčením existencie
eventuálnej ujmy mu hroziacej s tým, že samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovanej s nehnuteľným majetkom a ak
je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej
čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovanej, ktorá by jej týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu
dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím

opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola
neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom
dotknúť jej vlastníckeho práva. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nešpecifikoval hodnotu nehnuteľností, pričom uvedené nevyplýva ani z priložených listinných dôkazov,
avšak vzhľadom na veľkosť a druh nehnuteľností, na ktoré by sa malo zriadiť sudcovské záložné

právo, súd mal za to, že pohľadávka žalobcu by bola zriadením záložného práva zabezpečená v
niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založených nehnuteľností. S poukazom na uvedené
skutočnosti návrh žalobcu zamietol a keďže úspešnej žalovanej v konaní žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho hodnotenia dôkazov a nesprávneho posúdenia veci súdom. Súd sa jeho
návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezaoberal dôsledne, dostatočne predvídavo, s
porozumením a v súvislostiach a prijal tak zamietavé rozhodnutie o jeho návrhu. Súd však nesprávne
vyhodnotil priložené listinné dôkazy, ktoré osvedčujú reálne nebezpečenstvo zmarenia exekúcie a

že v prípade kladného výsledku súdneho konania by nebola jeho pohľadávka uspokojená. Žalobca
pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odpisy listov vlastníctva, v ktorých je/bola
jasne vyznačená u mena žalovanej plomba na základe V-3601/2018 (zmluva o zriadení obmedzení
alebo zrušení vecného bremena). Označenie „V s číslom“ predstavuje vklad (nie záznam) a jehoporadie a vypovedá o existencii návrhu na vykonanie zápisu zmeny vo vlastníckych listoch príslušného
katastrálneho úradu. Súdu tak boli žalobcom predložené nespochybniteľné dôkazy - listy vlastníctva č.
XXX a č. XXX osvedčujúce nakladanie s majetkom žalovanej. Keďže plomba V-3601/2018 sa odvoláva

na konkrétnu zmluvu, logický záver žalobcu spočíva v existencii záujmu najmä žalovanej na zmene
majetku prostredníctvom zmluvy. Tento faktický dôkaz dostatočne preukázal súdu opodstatnenosť
existencie jeho obáv, preto považuje rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu za nesprávne. Dňa
03.09.2018 žalobca dodatočne zistil z opisu listín zo zbierky listín Okresného úradu Galanta, odboru
katastra, že žalovaná dňa 01.08.2018, teda 7 dní po doručení upomienky žalobcu, uzavrela ako

darca s treťou osobou I. S., ako obdarovanou, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej je prevod
žalobcom označeného majetku na obdarovanú. Obavy žalobcu opísané v návrhu sa teda ukázali ako
opodstatnené. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu pripojil kópie výpisov
z listov vlastníctva označené vyššie a darovaciu zmluvu zo dňa 01.08.2018 uzavretú medzi žalovanou
ako darkyňou a I. S. ako obdarovanou.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté uznesenie za správne.
Podľa nej je žaloba žalobcu účelová a vykonštruovaná s úmyslom žalobcu uškodiť žalovanej. Uviedla,
že žalobca a žalovaná skutočne uzavreli zmluvu o pôžičke dňa 17.07.1998 na sumu 400.000,- Sk, v
prepočte 13.270 eur s príslušenstvom, a na zabezpečenie pohľadávky bolo zriadené záložné právo

č. V 2203/98 na LV č. XXXX. V roku 2000 žalovaná s manželom predali rodinný dom zapísaný na
LV č. XXXX, následne manžel žalovanej na stretnutí so žalobcom vyplatil celú uvedenú pohľadávku v
sume 13.278 eur, na základe čoho žalobca zrušil uvedené záložné právo. Žalovaná na tomto stretnutí
prítomná nebola, avšak bola informovaná manželom, že pohľadávka je vyriešená. Vzhľadom na vzťah
žalobcu a žalovanej, ktorí sú bratom a sestrou, nepovažoval manžel žalovanej nutné zhotoviť o týchto

skutočnostiach písomnú zmluvu. Žalobca sa následne viac nedomáhal zriadenia nového záložného
práva a to napriek tomu, že žalovaná bola v tej dobe podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, LV XXX a LV XXX v obci G. N.. Nie je pravdou, že by sa žalovaná v poslednom
čase účelovo zbavovala svojho majetku. Žalovaná v roku 2007 kúpnou zmluvou previedla rodinný dom
súpisné číslo XXX s priľahlými pozemkami o výmere spolu 704 m2 v katastri obce G. zapísaný na

LV č. XXX a v roku 2015 kúpnou zmluvou previedla podiel na pozemku (roľa o výmere 572 502 m2)
v obci G. N. zapísanom na LV č. XXX, tohto majetku sa však nezbavovala účelovo. V roku 2007 sa
presťahovala s rodinou do obce Z. A., do rodinného domu súpisné číslo XXX zapísanom na LV č.
XXX, kde v tej dobe bola podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/10-tina, pričom peniaze z
predaja domu v G. použila na rozsiahlu rekonštrukciu tohto domu a postupne nadobudla ďalších päť

spoluvlastníckychpodielov,takžemomentálnejepodielovouspoluvlastníčkouoveľkosti6/10-tínpodielu.
Podiely zapísané na LV č. XXX, predala žalovaná z dôvodu finančnej núdze v rodine, nakoľko jej manžel
dlhodobo nepracoval z dôvodu choroby a žalovaná živila celú rodinu sama. Po manželovej smrti v roku
2018 sa rozhodla darovať svoj majetok I. S. z dôvodu, že sú si osoby navzájom blízke, žalovaná od
smrti manžela býva v dome, ktorý je výlučným vlastníctvom I. S., a táto žalovanej zabezpečuje všetky

potreby,keďžežalovanásineželázostaťbývaťvdome,kdeskonaljejmanžel.Konanievovecidarovania
je momentálne na katastri v Galante pozastavené na žiadosť žalovanej, pokiaľ súd v tejto záležitosti
nerozhodne tak, aby sa žalovaná, hoci z nevedomosti, nedopustila protizákonného konania. Žalovaná
záverom uviedla, že si vyhradzuje právo nakladať so svojim majetkom podľa slobodnej vôle a vlastného
uváženia a má za to, že žalobca jej chce v tomto práve brániť. Ak je žalobca presvedčený o tom, že

žalovanámávočinemunevysporiadanúpohľadávku,existujúajinéspôsobyjejvymoženiaakozriadenie
zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnosti, ktorá je oveľa vyššej hodnoty ako údajná pohľadávka.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávkyveriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 336 ods. 1 až 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

12. Žalobca v návrhu tvrdí, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku vo výške 13.278,- eur, titulom
zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.1998, ktorú zmluvu pripojil ako prílohu k návrhu. Z uvedenej zmluvy
vyplýva, že dlžník (žalovaná s manželom), sa zaviazal svoj dlh vrátiť veriteľovi (žalobcovi) v hotovosti
dňa 17.07.2018. Žalobca po zročnosti dlhu vyzval žalovanú písomne dňa 23.07.2018 na vrátenie dlhu,

o čom svedčí k návrhu doložená upomienka žalobcu a doklad o doporučenom zaslaní zásielky dňa
23.07.2018. Žalovaná mu doposiaľ dlh neuhradila ani sčasti a preto sa chce na súde domáhať žalobou
vo veci samej vrátenia požičanej sumy. Podľa neho je tu dôvodná obava, že žalovaná sa mieni svojho
nehnuteľného majetku zbaviť, aby nemusela dlh uhradiť, čím dôjde k ohrozeniu exekúcie, pokiaľ by bol
žalobca v konaní vo veci samej úspešný.

13. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť
nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel odvolací súd k záveru, že návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP bol podaný dôvodne. Žalobca osvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku predložením zmluvy o pôžičke a upomienky, z ktorých vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanej na základe predmetnej zmluvy o pôžičke sumu 13.278,- eur, dlh je zročný a pred podaním
tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaslal dlžníčke výzvu na zaplatenie dlhu.

14. Odvolací súd mal tiež za to, že žalobca osvedčil aj skutočnosť, že exekúcia v predmetnej veci je
ohrozená. Predložil k návrhu kópie listov vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX, z ktorých vyplýva, že
žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou tam uvedených nehnuteľností v obci G. N., pričom na LV č.
XXX a XXX sú u mena žalovanej vyznačené plomby. Žalobca uviedol, že v ostatnom čase sa žalovaná
opakovane zbavovala svojho nehnuteľného majetku, ktorý nadobudla od zosnulej matky. Takto žalovaná

r. 2000 predala rodinný dom, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. B., v r. 2007 predala rodinný dom
s pozemkami zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz G. a v r. 2015 predala pozemky zapísané na LV č.
XXX pre kat. úz. G. N., o čom podľa žalobcu svedčia predložené listy vlastníctva č. XXXX, č. XXX a
č. XXX. Vzhľadom k aktivitám žalovanej, smerujúcim k zbavovaniu svojho nehnuteľného majetku, sa
podľanázoruodvolaciehosúdužalobcadôvodneobáva,žeakbyjehopohľadávkabolasúdompriznaná,

exekúcia bude ohrozená, pretože hrozí, že žalovaná nebude mať majetok, z ktorého by sa mohla
jeho pohľadávka uspokojiť. Plomba na liste vlastníctva totiž signalizuje, že právo zapísané v katastri je
dotknuté ďalšou právnou zmenou, čiže začalo sa katastrálne konanie a vzhľadom na označenie plomby
v tomto prípade (plomba vyznačená na základe V-3601/2018) ide o konanie týkajúce sa vkladu.15. V danom prípade žalovaná na výzvu žalobcu na zaplatenie splatnej pohľadávky nereagovala a podľa
jeho tvrdenia sa telefonickému aj osobnému kontaktu vyhýba. To, že žalovaná pohľadávku žalobcu

z predmetnej zmluvy o pôžičke neuznáva, je nepochybné aj z jej vyjadrenia k odvolaniu. Tvrdenia
žalovanej, že pohľadávka bola už v minulosti splatená bez vyžiadania potvrdenia o tejto skutočnosti,
sú pre toto konanie irelevantné, pretože budú predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej.
Rovnako irelevantná je jej argumentácia, že prevody nehnuteľností, ktoré robila (a robí) neboli účelové.
Pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje skutočnosť, že k

takýmto prevodom došlo a to dokonca vrátane prevodu realizovaného bezprostredne výzve žalobcu na
úhradudlžnejpohľadávky,kedyžalovanádňa01.08.2018uzavreladarovaciuzmluvu,ktoroupredmetom
je darovanie nehnuteľností na LV č. XXX na tretiu osobu.

16. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca osvedčil skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, pretože za daného stavu je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku

žalobcu ako veriteľa. Prevodom nehnuteľností, ktoré ešte žalovanej zostávajú, by bola ohrozená
prípadná exekúcia vedená žalobcom voči žalovanej na vymoženie pohľadávky z predmetnej zmluvy o
pôžičke. To, že už boli zriadené exekučné záložné práva na jednu z nehnuteľností (LV č. XXX), nebráni v
zásade vyhoveniu návrhu žalobcu, pretože je možné zriadenie ďalšieho záložného práva k nej a navyše
nie je vylúčené, že k splneniu exekúciami vymáhaných dlhov dôjde iným spôsobom, takže vyznačené

exekučné záložné právo zanikne skôr, ako bude skončený súdny spor medzi žalobcom a žalovanou.
Podľa názoru odvolacieho súdu zriadením záložného práva týmto zabezpečovacím opatrením nebude
žalovanej spôsobená neprimeraná ujma, pohľadávka žalobcu nie je zanedbateľná a žalovaná vlastní
iba niekoľko podielov na dotknutých nehnuteľnostiach. Žalovaná je okrem toho obmedzená len v
určitom rozsahu vo svojom vlastníckom práve a musí toto obmedzenie strpieť, pričom jej právo k

nehnuteľnostiam v prípade neúspechu žalobcu v spore nebude žiadnym spôsobom dotknuté. Odvolací
súdpripomína,žezasplneniazákonnýchpodmienokniejevylúčenáanináhradaškody,pokiaľbyvznikla
žalovanej týmto opatrením.

17. Odvolacie argumenty žalobcu tak boli posúdené ako dôvodné a preto odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I.
a zároveň súd v súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanej na súde žalobu vo veci samej.

18. Senát odvolacieho súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).