Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010776
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010776.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému N. X., nar. XX. XX. XXXX v S. Y., trvale
bytom S. Y., M. R. č. XXXX /XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2T/159/2017 zo dňa 22.08.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného N. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/159/2017 zo dňa 22.08.2018, bol
obžalovaný N. X. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej maloletej dcéry G. E. X., nar.
XX. XX. XXXX a v rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku
poverený príslušník PZ určil, že obžalovaný bol povinný platiť od 1. 09. 2015 do 14. 11. 2016 matke
dcéry A. Y. na výživu dcéry výživné vo výške 70,- euro mesačne a to do konca mesiaca a rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. 10P /56 /2015 - 111 zo dňa 27. 09. 2016, právoplatného dňa 15. 11.
2016 bol povinný platiť na jej výživu sumou 70 euro mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy

do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky A. Y., tejto povinnosti sa v S. Y. , ako aj v mieste pobytu
poškodenej v C. sústavne vyhýbal od 01. 09. 2015 do 30. 10. 2017 tým, že bol dňa 26. 10. 2015 z
evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu, následne bol v evidencii uchádzačov
o zamestnanie vedený od 11. 07. 2016 do 25. 01. 2017, kedy vykonával pracovnú činnosť na dohodu o
pracovnej činnosti u dvoch zamestnávateľov, ktorí s ním ukončili pracovný pomer z dôvodov na strane
obžalovaného, nezaujímal sa o voľné pracovné miesta na úrade práce, taktiež bol v období od 01.

08. 2016 do 30. 09. 2016 poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, táto mu však bola odňatá z dôvodu
nezúčastňovania sa na aktivačných prácach, v období od 26. 01. 2017 do 31. 03. 2017 bol zamestnaný,
pričom pracovný pomer bol ukončený pre porušenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru zo
strany obžalovaného, následne bol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí rodiny v Dolnom Kubíne
od 08. 04. 2017 do 12. 09. 2017, kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu, v dôsledku čoho na
výživnom zostal poškodenej A. Y. dlhovať, s výnimkou celkovej uhradenej sumy vo výške 140,- euro,

sumu vo výške 1680,- euro.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
obhajcu. Poukázal na to, že aj keď odmietol v prípravnom konaní vo veci vypovedať a hlavného
pojednávania sa nezúčastnil, nikdy nepopieral spáchanie tohto skutku a je si vedomý svoje trestnej

zodpovednosti za tento skutok. Je však toho názoru, že Okresný súd v Prievidzi pri ukladaní trestu
objektívne nezohľadnil tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn. 9T/1/2017
zo dňa 04.05.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.10.2017 sp. zn.
1To/82/2017, bol právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov
a tento začal vykonávať len od 30.10. 2017 a teda je možná aplikácia ust. § 44 Tr. zákona, pričom

uvedenýtrestpodľajehonázorujedostatočnýzhľadiskaochranyspoločnostiakoajnápravypáchateľaa
nebolo potrebné ukladať ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody. Na základe uvedených skutočností
navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil rozsudok
Okresného súdu Prievidza vo výroku o treste a sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol
tak, že podľa § 44 Tr. zákona upustí od uloženia ďalšieho trestu.

Odvolanie doplnil obžalovaný svojim písomným podaním, v ktorom požiadal o vykonanie verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti. V ďalšej časti uvádzal, že trestnú činnosť ľutuje, alimenty neplatil, lebo
bol nahnevaný na A. Y.. Momentálne si vyživovaciu povinnosť plní, vo výkone trestu pracuje. Pri určovaní
trestu by chcel požiadať o zhovievavosť, nakoľko si odpykáva sedemročný trest, je voči nemu vedená i
ďalšia trestná vec a príliš vysoký trest by bol pre neho likvidačný.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v
neprítomnosti obžalovaného, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť s tým, aby krajský súd po zrušení výroku o treste
upustil od uloženia ďalšieho trestu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,

pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po vykonanom
dokazovaní uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods.2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine
predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z

podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.
Pri ukladaní trestu sa okresný súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

na možnosť jeho nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že stál doposiaľ päťkrát pred súdom,
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 9T/1/2017 zo dňa 04.05.2017, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Tr.zák.,
pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák. a zločin ublíženia na zdraví
v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 k § 155 ods.1 Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Tr.zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Taktiež bol v období od 24. 12. 2012 do
24. 07. 2017 postihnutý v priestupkovom konaní celkom 8 krát. Podľa správy z miesta trvalého bydliska
mesto S. Y. eviduje voči nemu neuhradené pohľadávky za komunálny odpad v rokoch 2014, 2015.
Správne potom okresný súd zistil, že v prípade obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť,

zistil však existenciu jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za
trestný čin odsúdený) a vzhľadom k aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, ukladal trest
odňatia slobody v rozpätí 12 mesiacov až 3 roky, pričom uložil obžalovanému trest na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne a na jeho výkon ho zaradil do ústavuna výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone
trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Správne tiež okresný súd zistil, že neprichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č. 9T/1/2017.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a najmä osobu páchateľa, ktorý ako je zrejmé z vyššie
uvedeného, sa opakovane dopúšťa rôznej trestnej činnosti, nerešpektuje zákon, napokon ani k
prejednávanejtrestnejčinnostisavprípravnomkonanínedoznal(odmietolvypovedať)apretomunebolo

možné ani priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia
slobody uložený súdom prvého stupňa je trestom zákonným a spravodlivým a bude ním splnený jeho
účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák. Odvolací súd nezistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia §
44 Tr.zák., práve s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného, kedy nemožno dospieť k záveru, že
trest uložený vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č. 9T/1/2017, je na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného dostatočný. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu

napadnutého výroku o treste a s podrobným odôvodnením uloženého trestu odkazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného N. X. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.