Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 3, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203087
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316203087.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: N.

C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX X., zast.: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so
sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným súdu 23.2.2016 domáhala, aby súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody sumu 15.558,74 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 15.558,74 Eur od 10.2.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, odboru vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti Banská Bystrica sp. zn. PPZ-4/HCP-0V/2005 zo dňa 24.1.2006
bolo vznesené obvinenie voči N. R. E., N.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom W. X, X., manželovi žalobkyne,

pre trestný čin podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a pokračujúci trestný čin podľa § 171a ods.
1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (oba trestné činy podľa zákona č. 140/1961 Zb.). Dňa
25.01.2006 bol sudcom pre prípravné konanie Špeciálneho súdu Pezinok vydaný príkaz na domovú
prehliadku BB_ŠS-V-15-260/05-4Pšd-18-4Nttš-63 (ďalej len príkaz na domovú prehliadku), ktorá mala
byť vykonaná v rodinnom dome č. XXX, Y. M., ktorý bol v bezpodielovom vlastníctve žalobkyne a jej
manžela, toho času obvineného N. R. E.. Dňa 01.02.2006 o 06:30 hod. bolo prikročené k vykonaniu
domovej prehliadky, pričom pri tejto domovej prehliadke bola okrem iného zaistená hotovosť vo výške

23 700 USD v stodolárových bankovkách. Dňa 25.09.2006 bola podaná žiadosť o vrátenie veci na
Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej
činnosti v Banskej Bystrici, prostredníctvom ktorej bolo požadované vrátenie pri domovej prehliadke
zaistenej hotovosti vo výške 23 700 USD žalobcovi. Dňa 15.01.2015 bolo uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2T/45/2014, IČS: 3114010486 trestné konanie vedené voči manželovi žalobkyne N.
R. E. zastavené, keďže podľa názoru súdu je nepochybné, že skutok nespáchal obžalovaný. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2015. Dňa 30.04.2015 Okresný súd Trenčín uznesením

sp. zn. 2T/45/2014, IČS: 3114010486 rozhodol o vrátení zaistenej veci, a to finančných prostriedkoch v
celkovej sume 23 700 USD žalobkyni, na č. účtu XXXXXXXXXXX/XXXX. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.05.2015. Dňa 28.07.2015 bola na účet žalobkyne pripísaná suma 21 025,28 eur
od Okresného súdu Trenčín s poznámkou: „2T 45/2014 VRÁTENIE FIN. PROSTRIEDKOV“.2. Dňa 17.8.2015 podala žalobkyňa žiadosť o predbežné preskúmanie nároku na náhradu škody na
Ministerstvo spravodlivosti SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Stanoviskom zo dňa 9.2.2016
Ministerstvo spravodlivosti SR oboznámilo žalobkyňu, že jej žiadosť bola predbežne prerokovaná a
žiadosti nebolo vyhovené. Ministerstvo spravodlivosti SR to odôvodňuje tým, že v prípade žalobkyne
nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody,
medzi ktoré patrí preukázanie vydania nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a vzniknutou ujmou.

3.Žalobkyňasadomáhanáhradyškodyvoformeušléhozisku,spôsobenéhonezákonnýmrozhodnutím,
ktorým je príkaz na domovú prehliadku vydaný dňa 25.01.2006 v rámci vyšetrovania pod ČVS- PPZ-4/
HCP-OV/2005. Na základe tohto rozhodnutia bola vykonaná dňa 01.02.2006 domová prehliadka v
rodinnom dome č. XXX M. Y. M., pri ktorej bola okrem iného zaistená finančná hotovosť vo výške 23 700

USD, patriaca do výlučného vlastníctva žalobkyne, na čo boli orgány činné v trestnom konaní opakovane
upozorňované.Trestnékonaniebolovedenévočimanželovižalobkyneazaistenímvecívrámcidomovej
prehliadky nadobudla žalobkyňa v rámci tohto trestného konania postavenie zúčastnenej osoby podľa §
45 ods. 1 Trestného poriadku, čo ju oprávňuje na požadovanie náhrady škody podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z..

4.Zanezákonnérozhodnutie,ktorýmdošlokspôsobenieškodypovažuježalobkyňapríkaznavykonanie
domovej prehliadky. Z hľadiska dôvodu nezákonnosti žalobkyňa poukázala na právne názory vyslovené
v uznesení Najvyššieho súdu SR z 18.8.2010, sp. zn. 4M Cdo 15/2009 a Náleze ÚS ČR zo 17.6.2008,
sp. zn. II. ÚS 590/08, bod 35 a 36, z ktorých je zrejmé, že zastavenie trestného stíhania vedeného voči

manželovi žalobkyne z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal obžalovaný, má na uznesenie o
vznesení obvinenia rovnaké dôsledky ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. S nezákonnosťou uznesenia
o vznesení obvinenia je následne spojená nezákonnosť a vadnosť všetkých úkonov ako aj rozhodnutí
vykonaných voči manželovi žalobkyne, vrátane predmetného príkazu na vykonanie domovej prehliadky.
Z toho vyplýva, že uznesenie OS Trenčín, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené voči manželovi

žalobkyne, má za následok to, že na úkony a rozhodnutia, vykonané v prípravnom konaní sa prihliada
ako na úkony a rozhodnutia zrušené pre ich nezákonnosť, čím je naplnená jedna z podmienok pre
uplatnenie náhrady škody. Ak sa teda na tieto úkony a rozhodnutia prihliada ako na nezákonné, vyplýva
z toho skutočnosť, že finančná hotovosť žalobkyne vo výške 23.700 USD, ktorá bola zaistená počas
domovej prehliadky, bola zaistená protizákonne a tiež protizákonne zadržiavaná v období od 1.2.2006

do 28.7.2015.

5. Z hľadiska využitia riadneho opravného prostriedku ako podmienky v § 6 ods. 2 zák. č. 513/2004 Z.z.
žalobkyňa uviedla, že v prípade príkazu na vykonanie domovej prehliadky nie je podľa § 181 ods. 3
Trestného poriadku dostupný žiadny opravný prostriedok, preto sa jedná o prípad osobitného zreteľa a

je teda naplnená aj táto podmienka pre uplatnenie si nároku na náhradu škody.

6. K samotnej škode žalobkyňa poukázala na to, že od 1.2.2006 do 26.11.2015 jej bola zaistená finančná
hotovosť 23.700 USD, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve a nemala nič spoločné s trestným konaním
vedeným voči manželovi žalobkyne, o čom žalobkyňa informovala orgány činné v trestnom konaní v

žiadosti o vrátenie veci z 25.9.2006. Žalobkyni bol protizákonne obmedzený výkon vlastníckeho práva k
jej finančnej hotovosti, čím jej bola spôsobená škoda vo forme ušlého zisku, ktorý by dosiahla v prípade
možnosti neobmedzene vykonávať vlastnícke právo k predmetnej hotovosti. Žalobkyňa si uplatňuje
ušlý zisk vo forme úrokov zo zaistenej sumy za predmetné obdobie, keďže jej nebolo umožnené
zhodnocovať jej prostriedky uložením v banke a poberaním úrokov. Ide o úrok vypočítaný na základe §

3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a to konkrétne:
4.50 % ročne zo sumy 23 700 USD od 01.02.2006 do 07.03.2006, teda 102,27 USD,
5 % ročne zo sumy 23 700 USD od 08.03.2006 do 14.06.2006, teda 321,41 USD,
5,50 % ročne zo sumy 23 700 USD od 15.06.2006 do 08.08.2006. teda 196,42 USD,

6 % ročne zo sumy 23 700 USD od 09.08.2006 do 10.10.2006, teda 245,44 USD,
6,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 11.10.2006 do 12.12.2006, teda 265,89 USD,
7 % ročne zo sumy 23 700 USD od 13.12.2006 do 13.03.2007, teda 413,61 USD,
7,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 14.03.2007 do 12.06.2007, teda 443,16 USD,8 % ročne zo sumy 23 700 USD od 13.06.2007 do 08.07.2007, teda 135,06 USD
8,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 09.07.2007 do 14.10.2008, teda 2560,90 USD,
7,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 15.10.2008 do 11.11.2008, teda 136,36 USD,

6,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 12.11.2008 do 31.12.2008, teda 211,03 USD,
10,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 01.01.2009 do 20.01.2009, teda 136.36 USD,
10 % ročne zo sumy 23 700 USD od 21.01.2009 do 10.03.2009, teda 318,16 USD,
9.50% ročne zo sumy 23 700 USD od 11.03.2009 do 07.04.2009, teda 172,72 USD.
9,25% ročne zo sumy 23 700 USD od 08.04.2009 do 12.05.2009, teda 210,22 USD,

9 % ročne zo sumy 23 700 USD od 13.05.2009 do 12.04.2011, teda 4090,68 USD,
9.25% ročne zo sumy 23 700 USD od 13.04.2011 do 12.07.2011. teda 546,56 USD,
9.50% ročne zo sumy 23 700 USD od 13.07.2011 do 08.11.2011, teda 734,05 USD,
9,25% ročne zo sumy 23 700 USD od 09.11.2011 do 13.12.2011, teda 210,22 USD,
9 % ročne zo sumy 23 700 USD od 14.12.2011 do 10.07.2012, teda 1227,21 USD,
8,75% ročne zo sumy 23 700 USD od 11.07.2012 do 07.05.2013, teda 1710,13 USD,

5,50% ročne zo sumy 23 700 USD od 08.05.2013 do 12.11.2013, teda 674,96 USD,
5,25% ročne zo sumy 23 700 USD od 13.11.2013 do 10.06.2014, teda 715,87 USD
5,15% ročne zo sumy 23 700 USD od 11.06.2014 do 09.09.2014, teda 304,30 USD,
5,05% ročne zo sumy 23 700 USD od 10.09.2014 do 28.07.2015, teda 1070,52 USD.
Spolu táto čiastka predstavuje sumu 17 153,51 USD, v mene euro predstavuje sumu 15.558,74 eur

(prepočítané na základe kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu zaplatenia 28.7.2015, 1 euro = 1,1025
amerického dolára).

7. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, žalobca uviedol, uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu
nepochybnosti o nespáchaní trestného činu má pre rozhodnutia vydané v rámci prípravného konania

rovnaké účinky ako ich zrušenie z dôvodu nezákonnosti. Ak by orgány činné V trestnom konaní konali v
súlade s Trestným poriadkom, neviedli by trestné konanie voči manželovi žalobkyne, keďže aj samotný
Okresný súd Trenčín v uznesení o zastavení trestného stíhania jednoznačne udáva, že “obžalovaný N.
R. E. počas celého prípravného konania nie je usvedčovaný, či už priamym alebo nepriamym dôkazom,
že by sa mal dopustiť trestného činu...“ (Uznesenie Okresného súdu Trenčín o zastavení trestného

stíhania ZO dňa 15.01.2015, str. I). Z toho vyplýva aj skutočnosť, že príkaz na domovú prehliadku
vydaný sudcom pre prípravné konanie nemal byť vôbec vydaný, a teda nemali byť ani zaistené finančné
prostriedky žalobkyne. Keďže ale orgány činné v trestnom konaní ale predovšetkým sudca pre prípravné
konanie Špeciálneho súdu v Pezinku nekonal v súlade s Trestným poriadkom a vydal nezákonné
rozhodnutie v podobe príkazu, priamo tým spôsobil žalobkyni škodu, nakoľko reálne by mohla využiť

predmetnú finančnú hotovosť na úročenie v peňažnom ústave, avšak obmedzením vlastníckeho práva
k tejto hotovosti jej bola takáto možnosť znemožnená.

8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 18.8.2016 uviedla, že v danej veci nie sú splnené
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko

žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 z. z.,
ako ani vznik škody, ktorej náhrady sa domáha, a medzi žalobkyňou namietaným rozhodnutím a
vznikom tvrdenej škody nie je daná ani priama a bezprostredná príčinná súvislosť. Pokiaľ ide o
nezákonné rozhodnutie, žalobkyňa zaň označila príkaz sudcu pre prípravné konanie na domovú
prehliadku v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, v tom

čase obvineného v predmetnom trestnom konaní, počas ktorej bola o. i. zaistená aj peňažná
hotovosť patriaca žalobkyni vo výške 23 700,-USD. Svoj nárok na odškodnenie žalobkyňa opiera o
skutočnosť, že v neskoršom priebehu konania bolo trestné stíhanie manžela žalobkyne uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.01.2015, sp. zn. 2T 45/2014, právoplatne zastavené. S
názorom žalobkyne, podľa ktorého zastavenie trestného stíhania jej manžela odôvodňuje

nezákonnosť rozhodnutia o nariadení domovej prehliadky, sa žalovaná nestotožňuje,
nakoľko žalobkyňou uvádzanú judikatúru,
z ktorej tento názor odvodzuje, nie je možné v tomto prípade
aplikovať. Žalovanej je známa rozhodovacia prax súdov obdobná rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4 M Cdo
15/2009,vzmyslektorejzastavenietrestnéhostíhaniazakladáprávonauplatnenienáhradyškodypodľa

ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia nadobúda rozhodnutím o
zastavení trestného stíhania, prípadne o oslobodení spod obžaloby, atribúty nezákonného rozhodnutia
podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z. Je však nevyhnutné v tejto súvislosti zároveň uviesť, že takýto
výklad judikatúra uplatňuje len vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia)a len vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu - obvinenému v trestnom konaní. Právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v trestnom konaní, ktoré skončilo oslobodením dotyčnej
osoby spod obžaloby, zastavením trestného stíhania, prípadne postúpením veci na prejednanie inému

orgánu, totiž nie je právom vyplývajúcim priamo z ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. (resp. predtým
zák. č. 58/1969 Zb.), nakoľko v uvedených prípadoch nedochádza formálne k zrušeniu právoplatného
uznesenia o vznesení obvinenia, a nie je tak splnená podmienka nezákonného rozhodnutia v zmysle
§ 6 zák. č. 514/2003 Z. z. Až rozhodovacia prax súdov dospela k záveru, že v prípadoch, kedy dôjde
k zastaveniu trestného stíhania/oslobodeniu spod obžaloby z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o

spáchaní trestného činu obvineným (teda že sa skutok nestal, resp. že ho nespáchal obvinený), je
na mieste považovať uznesenie o vznesení obvinenia na účely zák. č. 514/2003 Z. z. za nezákonné
rozhodnutie, z ktorého je možné uplatniť si náhradu škody ním spôsobenej. Takto uplatňovaný súdny
výklad o nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia pre účely zák. č. 514/2003 Z. z. (a nároku
nedôvodné obvinenej osoby na náhradu škody) je neprípustné rozširovať na všetky rozhodnutia vydané
v priebehu trestného konania.

9. Na tom nič nemení ani nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 590/08, na ktorý poukázal žalobca,
a v zmysle ktorého pokiaľ sa v ktorejkoľvek fáze trestného konania preukáže, že pôvodné podozrenie
orgánov činných v trestnom konaní o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou bolo mylné, je
potrebné za vadné a nedôvodné považovať všetky úkony a inštitúty, ktoré boli v trestnom konaní

vykonané, resp. ktoré sa k trestnému stíhaniu viazali. Takýto názor je neakceptovateľný, a to s poukazom
už na obsah samotného zák. č. 514/2003 Z. z. Ten napríklad pri úprave nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe v § 8 ods. 6 výslovne stanovuje okolnosti, za splnenia ktorých napriek
tomu, že trestné stíhanie poškodeného bolo zastavené, resp. skončilo oslobodením spod obžaloby,
právo na náhradu škody nevzniká. Ak by sa pri rozhodovaní súdov mal uplatňovať záver prezentovaný

v žalobcom predloženom rozhodnutí ÚS ČR o nezákonnosti celého trestného stíhania a všetkých jeho
úkonov a inštitútov už v dôsledku samotného zastavenia trestného stíhania/oslobodenia spod obžaloby,
ustanovenie § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z. z. (rovnako ako § 5 ods. 2, resp. § 6 ods. 3 predchádzajúceho
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom) by bolo v praxi nepoužiteľné, pričom o opaku, a posudzovaní nárokov

na náhradu škody i vo svetle okolností vylučujúcich vznik nároku, svedčí i bohatá rozhodovacia činnosť
súdov (príkladmo uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 444/2012-17, rozsudok KS TN č. k. 5C0 161/2013 61,
rozsudok KS ZA č. k. 7C0 299/2014 - 172, rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 827/2014, uznesenie NS
ČR sp. zn. 25 Cdo 2113/2006 a iné). Z uvedeného je zrejmé, že takýto názor i e nesprávny, a v právnej
praxi ojedinelý, nespôsobilý predstavovať vodítko pre ďalšie rozhodovanie v obdobných veciach.

10. Žalobkyňou namietaný príkaz na vykonanie domovej prehliadky nemožno stotožňovať so začatím
trestného stíhania alebo vznesením obvinenia, a uznesenie o zastavení trestného stíhania preto
nemožno označiť za rozhodnutie zrušujúce príkaz na nariadenie domovej prehliadky pre jeho
nezákonnosť. V zmysle §100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok v znení neskorších

predpisov môže byť príkaz na domovú prehliadku vydaný kedykoľvek v priebehu trestného stíhania
(teda aj v štádiu trestného stíhania pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia voči konkrétnej
osobe). vylúčené nie je dokonca ani jeho nariadenie pred začatím samotného trestného stíhania.
Zákonnosť príkazu na nariadenie domovej prehliadky, a samotnej prehliadky ako takej, preto nie je
možné vyvodzovať z výsledku trestného konania v ktorom bola prehliadka nariadená, v tom zmysle, že

by skončenie trestného konania iným spôsobom ako vydaním právoplatného odsudzujúceho rozsudku,
malo znamenať nezákonnosť rozhodnutia o jej nariadení. Uvedené podporuje i názor vyslovený
ÚstavnýmsúdomSRvnálezesp.zn.III.ÚS97/06zodňa29.03.2006,vzmyslektorého„opodstatnenosť
nariadenia a vykonania domovej prehliadky patrí do právomoci všeobecného (trestného) súdu, pretože
všeobecný súd skúma celý priebeh trestného konania a musí komplexne hodnotiť dôkazy v ňom

vykonané, a to s ohľadom na ústavnosť zásahu do základných práv a slobôd ďalších osôb týmito
dôkazmi dotknutých. Poškodená osoba je oprávnená žiadať, aby všeobecný súd aspoň v odôvodnení
rozhodnutia V trestnej veci, v ktorej bola nariadená a vykonaná domová prehliadka, vyslovil, že jej
nariadením a vykonaním boli porušené jeho základné práva a slobody.“

11. K otázke dôvodnosti začatia trestného stíhania manžela žalobkyne, a nariadenia samotnej domovej
prehliadky, poukazuje žalovaná na obsah uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.1.2015, sp.
zn. 2T 45/2014, ktorým bolo trestné stíhanie manžela žalobkyne zastavené. Z rozhodnutia o zastavení
trestného stíhania vyplýva, že manžel žalobkyne čelil trestnému stíhaniu (a obžalobe) pre trestný činzaloženia a zosnovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a zák. č. 140/1961 Zb.
Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisovapretrestnýčinnedovolenéhoprekročeniaštátnejhranicea
prevádzačstvapodľa§171aods.1písm.a)ods.4písm.b),ods.5Trestnéhozákona,akospoluobvinený

spolu s ďalšími siedmymi osobami, pričom päť z týchto osôb bolo v čase zastavenia trestného stíhania
právoplatne odsúdených, a voči dvom sa viedlo konanie ako proti ušlým. Keďže jeho účastníctvo na
páchaní trestnej činnosti malo spočívať v ubytovávaní osôb s nelegálnym pobytom na území Slovenskej
republiky v nehnuteľnosti, ktorej bol spolu so žalobkyňou spolumajiteľom, je zrejmé, že nariadenie
domovej prehliadky odôvodnené podozrením, že v predmetnej nehnuteľnosti (dome) je vec dôležitá

pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu (§ 99 ods. 1
Trestného poriadku), bolo riadnym a zákonným postupom v zmysle Trestného poriadku. žalovaná teda
má za to. že vo veci nie je splnená prvá podmienka vzniku nároku na náhradu škody, a to existencia
nezákonného rozhodnutia v zmysle §5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z.

12. K podmienke vzniku škody žalovaná uviedla, že ani tá nie je daná. Podľa ustálenej judikatúry

škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné
ju objektívne vyjadriť v peniazoch (R 55/1971). Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému
ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav
existujúci pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva V

tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo
možné, v prípade že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodnene očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971). Žalovaná odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.4.2010, sp. zn. 4Cdo
319/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.10.2012, sp. zn. 5MCdo/1/2011, pričom žalobkyňou
deklarovaná „strata na úrokoch“ zo zaistenej sumy podľa názoru žalovanej ani v najmenšom nespĺňa

znaky ušlého zisku v zmysle vyššie uvedených názorov právnej doktríny a judikatúry najvyššieho
súdu, teda očakávaného a reálne dosiahnuteľného príjmu, ku ktorému nedošlo výlučne z dôvodu
žalobkyňou namietaného konania - zaistenia peňažných prostriedkov. Uloženie predmetnej sumy v
banke je len jednou z možností ako mohla žalobkyňa s predmetnými voľne disponovateľnými finančnými
prostriedkami naložiť. Tak ako ich mohla uložiť v banke za účelom poberania úžitku z nich v podobe

úrokov, ich rovnako mohla aj spotrebovať (akýmkoľvek spôsobom), čo by jej žiadny dodatočný príjem
z nich neprinieslo, prípadne ich mať uschované vo forme úspor, z čoho by však opäť nedosahovala
žiadny výnos, resp. zisk. Žalovaná poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť zrejmú z odôvodnenia
uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.04.2015, sp. zn. 2T 45/2014, ktorým bolo rozhodnuté o
vrátení zaistených peňažných prostriedkov žalobkyni, že predmetné peňažné prostriedky boli zaistené

v hotovosti pri domovej prehliadke - žalobkyňa ich mala uschované vo válende v spálni rodinného
domu. Ani v čase zaistenia ich teda žalobkyňa nemala uložené na bankovom účte, z ktorého by
jej plynul úžitok v podobe úrokov. Za číru špekuláciu preto Žalovaná považuje tvrdenie, že nebyť
zaisteniatýchtopeňažnýchprostriedkovpridomovejprehliadke,bytietopriniesližalovanejzisk-príjemv
podobe úrokov. Žalovaná ďalej rozporuje spôsob výpočtu výšky spôsobenej škody a uplatnenej náhrady.

Žalobkyňou zvolený spôsob je nesprávny, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona a nie je v súlade
s interpretáciou pojmu ušlý zisk, preto ním nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku v zmysle § 17
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. je vykonávacím predpisom k § 517 ods.
2 a 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, a stanovuje výšku úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka
s plnením peňažného dlhu. Je však všeobecne známou skutočnosťou, že výška úrokov z vkladov v

komerčných bankách, ktoré by žalobkyňa bola bývala poberala ak by zaistené peňažné prostriedky
uložila v niektorej z bánk alebo inom peňažnom ústave, je rádovo o niekoľko percentuálnych bodov
nižšia ako výška úrokov z omeškania stanovená podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak by
teda žalobkyňa zaistené finančné prostriedky skutočne v období od 01.02.2006 do 28.07.2015 vložila
na účet v banke, a z tohto vkladu by jej plynuli výnosy v podobe úrokov, výška týchto výnosov by v

žiadnomprípadenezodpovedalavýškežalobkyňoupožadovanejnáhradyškodyvsume15.558,74EUR.
žalobkyňa teda nielenže nepreukázala vznik v žalobe tvrdenej škody - ušlého zisku, ktorej náhrady sa
domáha, ale žiadnym spôsobom nezdôvodnila a nepreukázala ani rozsah deklarovanej škody a tomu
zodpovedajúcu výšku požadovanej náhrady.

13. Medzi žalobkyňou namietaným rozhodnutím - príkazom na vykonanie domovej prehliadky a vznikom
tvrdenej škody nie je daná ani priama bezprostredná príčinná súvislosť. Predpokladom priznania
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že spôsobená ujma je zapríčinená vydaním
tohto rozhodnutia, a bez tejto skutočnosti by k jej vzniku nedošlo. Podľa názoru žalovanej príkazna vykonanie domovej prehliadky nie je tou skutočnosťou, v dôsledku ktorej mohlo dôjsť k vzniku
žalobkyňou tvrdenej škody. Samotné nariadenie domovej prehliadky neznamená obmedzenie výkonu
vlastníckeho práva k veci. K tomu môže dôjsť až dobrovoľným vydaním (§89 Trestného poriadku),

odňatím (§91 Trestného poriadku), alebo zaistením (§21 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v
spojení s § 92 Trestného poriadku) veci, ktorú orgány činné v trestnom konaní pri výkone domovej
prehliadky nájdu, a ktorá je vecou dôležitou pre trestné konanie v zmysle Trestného poriadku. Odňatie
alebo zaistenie veci však nie je vykonávané príkazom na domovú prehliadku, preto tento príkaz nemôže
byť ani dôvodom - príčinou obmedzenia vlastníckeho práva ku konkrétnej veci. Vydaním príkazu na

vykonanie domovej prehliadky súd nerozhodoval o odňatí alebo zaistení veci, teda o obmedzení výkonu
vlastníckych práv žalobkyne, ani k finančným prostriedkom vo výške 23.700,- USD, ako ani k iným
veciam, právam alebo majetkovým hodnotám vo vlastníctve žalobkyne, a preto tento príkaz nemôže byť
príčinou vzniku škody, ktorá má spočívať v ušlom zisku zapríčinenom obmedzením výkonu vlastníckych
práv - nemožnosťou nakladať so zaistenými finančnými prostriedkami.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej doručenom súdu 16.9.2016 poukázala opätovne
na uznesenie NS SR 4M Cdo 15/2009, ale aj nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 590/08, rozsudok NS SR
sp. zn. 1Cdo/53/93, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1Cz/6/90 a doplnila, že na základe tejto judikatúry
možno uviesť, že oslobodzujúci rozsudok, príp. zastavenie trestného stíhania má rovnaké účinky ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, a spôsobuje tiež nezákonnosť všetkých

úkonov a rozhodnutí vykonaných v rámci tohto trestného stíhania, nakoľko už jeho samotné začatie je
potrebné považovať za nezákonné, a teda všetky ďalšie zásahy do práv vykonané v rámci konania treba
považovať za vychádzajúce z nezákonného rozhodnutia a teda za nezákonné. Z tohto dôvodu možno
považovať príkaz na vykonanie domovej prehliadky za nezákonný. Ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
vyžaduje,abybolorozhodnutie,ktorýmbolaspôsobenáškodazmenenéalebozrušenéprenezákonnosť

príslušným orgánom. Práve oslobodzujúci rozsudok alebo uznesenie o zastavení trestného konania
možno považovať za rozhodnutia, ktorými boli zrušené všetky rozhodnutia, vydané v rámci trestného
konania pre ich nezákonnosť, keďže oslobodzujúcim rozsudkom alebo uznesením o zastavení trestného
konania príslušný orgán dáva na vedomie, že sa obvinený nedopustil trestnej činnosti za ktorú bolo voči
nemu vedené trestné konanie a to s účinkami od počiatku trestného konania. Nakoľko sa teda nedopustil

trestnejčinnosti,všetkyzásahydojehopráv,akoajdoprávinýchosôb,doktorýchsazasiahlovsúvislosti
s vedením trestného konania voči tomuto obvinenému treba považovať od počiatku za nezákonné,
keďže od počiatku nemali zákonný podklad. Mám teda za to, že oslobodzujúci rozsudok alebo uznesenie
o zastavení trestného stíhania možno považovať za rozhodnutia ktorými boli zrušené alebo zmenené
nezákonné rozhodnutia z trestného konania, ako to vyžaduje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..

Argument žalovanej, že nedošlo k formálnemu zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia považujem za
nedôvodný. Ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje vydanie samostatného rozhodnutia,
ktorým bude zrušené alebo zmenené nezákonné rozhodnutie, pričom vyžadovanie samostatného
rozhodnutia len s týmto obsahom by predstavovalo príliš formalistický výklad tohto ustanovenia, ktorý by
odporoval ústavnokonformnému výkladu tohto ustanovenia, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v rámci

uznesenia sp. zn. 4 M Cdo 15/2009. K argumentácii žalovanej, že výklad o nezákonnosti uznesenia o
vznesení obvinenia nemožno rozširovať na všetky rozhodnutia vydané v priebehu trestného konania,
žalobkyňa uviedla, že § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z. Upravuje špecifické výnimky, kedy nedôjde k
vzniku nároku na náhradu škody. Z obsahu týchto výnimiek vyplýva, že ide o také špecifické situácie, keď
príslušnýorgánnedospejekzáveru,žeobvinenýnespáchaltrestnýčin,nestalsatrestnýčinaleboskutok

nie je trestným činom, teda nie je evidentné, že obvinený bol preukázateľne stíhaný nezákonne. Tieto
výnimky však žiadnym spôsobom nebránia uplatneniu právneho názoru Ústavného súdu CR, nakoľko
právnynázorÚSČRsatýkanezákonnostijednotlivýchúkonovvtrestnomkonanízdôvodunezákonnosti
vedeniatrestnéhostíhania,pričom§8ods.6zákonač.514/2003Z.z.satýkaobmedzeniavznikunároku
na náhradu škody. K tejto problematike sa vyjadroval aj Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že ustanovenia

§ 5 ods. 2 a § 6 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré boli nahradené ustanovením § 8 ods.
6 zákona č. 514/2003 Z. „jednoznačne vymedzujú prípady, kedy poškodený nemá právo na náhradu
škody, spôsobenej rozhodnutím o väzbe a o treste (ide o negatívne vymedzenie)“ (rozsudok NS SR sp.
zn. 1Cdo 53/93, č. judikátu 70/1994).

15. Je pravdou, že Trestný poriadok umožňuje vydať príkaz na domovú prehliadku pred začatím
trestného stíhania, avšak ide o úkon v trestnom konaní, na ktorý sa vzťahuje vyššie uvedená
judikatúra. Príkaz bol vydaný až po vznesení obvinenia manželovi Žalobkyne, teda v štádiu vedeniatrestného stíhania proti manželovi žalobkyne a zasiahlo sa tým do práv žalobkyne a jej manžela na
základe vzneseného obvinenia manželovi žalobkyne. Podľa názoru NS SR „rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného

konania (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). Z tohto hľadiska teda vyplýva, že zákonnosť
vykonania úkonov v rámci trestného konania jednoznačne závisí od jeho neskoršieho výsledku, a teda
zastavenie trestného stíhania voči manželovi žalobkyne jednoznačne potvrdilo nezákonnosť vykonania
domovej prehliadky ako aj vydania Príkazu. Trestné konanie voči manželovi žalobkyne,. v rámci ktorého
bol po vznesení obvinenia vydaný Príkaz, bolo voči manželovi žalobkyne právoplatne zastavené, čo

spôsobuje nezákonnosť všetkých rozhodnutí, úkonov a iných zásahov do práv manžela žalobkyne a
práv iných osôb týmto rozhodnutiami, úkonmi a inými zásahmi dotknutých, teda aj nezákonnosť Príkazu.

16. K tvrdeniam ohľadom nenaplnenia podmienky preukázania škody v dôsledku nezákonného
rozhodnutia žalobkyňa poukázala na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Trenčín z 15.1.2016
sp. zn. 2T/45/2014. Z neho podľa žalobkyne vyplýva, že vôbec žiadna skutočnosť v rámci trestného

konania nesvedčila o akejkoľvek zaangažovanosti manžela žalobkyne v trestnej činnosti, čo svedčí o
svojvôli zástupcov štátneho aparátu pri začatí a vedení tohto trestného stíhania, teda aj pri úkonoch
trestného konania vedených voči manželovi žalobkyne. napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sudca
pre prípravné konanie vydal nezákonné rozhodnutie v podobe Príkazu, čím rovnako svojvoľne zasiahol
doprávžalobkyneajejmanžela,pričomnáslednežalobkyňaopakovanenamietala,žezaistenépeňažné

prostriedky boli v j ej výlučnom vlastníctve, ocom svedčia aj listiny založené do spisu Špecializovaného
trestného súdu. Zo strany štátneho aparátu teda došlo k evidentnej svojvôli vo vzťahu k vedeniu
trestného stíhania ako aj vo vzťahu k zadržiavaniu peňažných prostriedkov žalobkyne, čo nemožno
ponechať bez náležitého sankcionovania štátneho aparátu ako aj odškodnenia zasiahnutých osôb.
Štát a orgány, prostredníctvom ktorých koná, nemôžu zasahovať do práv osôb zdanlivo zákonným

spôsobom, ktorý sa v konečnom dôsledku ukáže ako absolútne svojvoľný, nakoľko tým porušujú
základné zásady a piliere demokratického a právneho štátu ako aj samotný článok 2 ods. 2 Ústavy SR.
Z tohto dôvodu je na mieste hovoriť aj o sankčnom pôsobení náhrady škody voči štátu, ktorý predstavuje
spravodlivý dopad na konanie jeho orgánov, ktoré svojvoľne zasiahli do práv jeho vlastných občanov.
žalobkyňou uplatnenú škodu je preto potrebné vnímať na jednej strane ako ušlý zisk za nemožnosť

zhodnocovania peňažných prostriedkov v jej osobnom vlastníctve prostredníctvom poberania úrokov,
ale treba ju vnímať aj ako určitý sankčný úrok voči štátu, ktorý svojvoľne a nezákonne zasiahol do jej
vlastníctva.

17. S tvrdením žalovanej, že medzi príkazom a vzniknutou škodou neexistuje príčinná súvislosť

žalobkyňa nesúhlasí. V zmysle ustálenej judikatúry je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti
rozhodujúca vecná súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť napomáha pri posudzovaní
vecnej príslušnosti. V zmysle § 99 ods. 1 Trestného poriadku sa domová prehliadka nariaďuje za účelom
zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie, zadržania osôb podozrivých zo spáchania trestného
činu alebo zaistenia hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Z tohto

teda vyplýva, že zaistenie vecí v rámci domovej prehliadky je uskutočnené práve na základe príkazu
na domovú prehliadku, nakoľko za týmto účelom je toto rozhodnutie vydané. Škoda, spôsobená
žalobkyni nemožnosťou disponovania s finančnými prostriedkami bola spôsobená Príkazom, nakoľko
ním bola nariadená domová prehliadka za účelom zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie, vrátane
finančných prostriedkov žalobkyne, teda je evidentne naplnená podmienka vecnej súvislosti medzi

príčinou(vydaniePríkazu)anásledkom(obmedzeniedisponovaniafinančnýmiprostriedkamivdôsledku
vydaného Príkazu). Túto preukázanú vecnú súvislosť dopĺňa aj časová súvislosť, nakoľko k vydaniu
Príkazu došlo dňa 25.1.2006 pričom k jeho vykonaniu prostredníctvom domovej prehliadky došlo dňa
1.2.2006. Bez vydania príkazu by k vzniku škody na strane žalobkyne preukázateľne nedošlo.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými vyjadreniami strán
sporu, prednesmi zástupcov strán sporu, výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi - uznesenie OS
Trenčín sp. zn. 2T/45/2014 z 15.1.2015, výpis z účtu, uznesenie OS Trenčín sp. zn. 2T/45/2014 z
30.4.2015, žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo 17.8.2015,
stanovisko žalovanej k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 9.2.2016, denný

kurzový lístok ECB, žiadosť o vrátenie vecí z 25.9.2006 s podacím lístkom, priemerné úrokové miery
pri vkladoch prijatých v eurách od rezidentov eurozóny, podstatným obsahom spisov Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2T/45/2014, 2T/114/2010 a spis Špeciálneho súdu Pezinok BB-Bšv 5/2006, a zistil tento
skutkový stav veci:19. Uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, odboru vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti Banská Bystrica sp. zn. PPZ-4/HCP-0V/2005 zo dňa 24.1.2006 bolo

vznesené obvinenie voči deviatim osobám vrátane N. R. E., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. X, X., manželovi
žalobkyne, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a pokračujúci trestný čin nedovoleného prekročenia
štátnej hranice a prevádzačstvo podľa § 171a ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (oba
trestné činy podľa zákona č. 140/1961 Zb.).

20. Dňa 25.01.2006 bol sudcom pre prípravné konanie Špeciálneho súdu Pezinok vydaný príkaz na
domovú prehliadku BB_ŠS-V-15-260/05-4Pšd-18-4Nttš-63 u obvineného E. N. R., v rodinnom dome,
ktorý sa nachádza vo M. Č.. XXX, ktorého majiteľom sú manželia E. N. R. P. C. N. C.. Podľa
odôvodnenia príkazu, vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v
Žiline, uznesením zo 16.6.2004, pod sp.zn. KRP-61/OVK-ZI-2004 začal trestné stíhanie pre trestný čin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.
1 Trestného zákona a aj pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstvo
podľa §171a ods. 1, 3 Trestného zákona. Od 1. apríla 2005 vo veci vedie trestné stíhanie Prezídium
PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v
Bratislave pod sp. zn. PPZ-4/HCP-OV-2005. Dňa 24.1.2006 bolo vyšetrovateľom Úradu hraničnej a

cudzineckej polície, odborom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Banská Bystrica pod
tou istou spisovou značkou začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie N. I. P. a spol. za pokračujúci trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice
podľa § 171a ods. 1, 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona a pre trestný čin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona na tom

skutkovom základe, ako je to uvedené v prv citovanom uznesení. Prokurátor ÚŠP GP SR predložil dňa
24.1.2006 návrh na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky vo vyššie uvedenom objekte,
nakoľko z dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise vyplýva dôvodné podozrenie, že vo
vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa nachádzajú veci dôležité pre predmetné trestné konania; hlavne
však rôzne písomnosti súvisiace s trestnou činnosťou obvinených (poznámky s telefónnymi kontaktmi,

bankové doklady patriace migrantom, finančné hotovosti získané z trestnej činnosti, mobilné telefóny a
telefónne SIM karty, ktoré obvinení používali pri páchaní trestnej činnosti, zbrane alebo iné veci dôležité
pre trestné konanie). Rodinný dom, v ktorom sa vykoná domová prehliadka užíva obvinený a zároveň
ho používa aj k občasnému ubytovávaniu nelegálnych migrantov. Sudkyňa návrhu prokurátora v plnom
rozsahu vyhovela, lebo z predložených návrhov ako aj spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho

dospela k záveru, že v uvedenej nehnuteľnosti sa môžu nachádzať obvinení a veci dôležité pre trestné
konanie v tejto trestnej veci.

21. Podľa zápisnice o vykonaní domovej prehliadky bolo dňa 1.2.2006 o 06:30 hod. prikročené k
vykonaniu domovej prehliadky, pričom pri tejto domovej prehliadke bola okrem iného zaistená hotovosť

vo výške 23 700 USD v stodolárových bankovkách.

22. Prokurátorka Úradu Špeciálnej prokuratúry podala dňa 17.3.2008 obžalobu na ôsmich obvinených,
medzi ktorými bol ako obvinený 5. uvedený N. R. E., pričom podľa popisu jednotlivých skutkov skutok
č. 5 spáchali obvinený tak, že obvinený 4., obvinený 5. (N. R. E.) a obvinený 8. spoločne s „ďalšou

osobou“, dňa 3.5.2005 zorganizovali a zabezpečili prepravu 12 migrantom z úkrytov v T. a M. a to tak, že
„ďalšia osoba“ nastúpila s ďalšími 4 občanmi Ázie na ul. W. Č.. XX M. V. T. a to s dvoma mužmi a dvoma
ženami do vozidla Opel Vectra ako vodič ich previezol do obce R., kde sa stretol s obvineným 8., ktorý
riadil osobné motorové vozidlo Š Fábia, zelenej farby, následne spoločne odišli smerom na A., kde na
opustenom mieste v blízkosti diaľnice a obce A. sa stretli s doteraz nezistenými vodičmi vozidiel Škoda

Favorit, červenej farby a Fiat Croma, bielej farby, do ktorých prestúpili nelegálni migranti a uvedené
vozidlá odišli smerom na A.. „Ďalšia osoba“ po vzájomnej dohode s obvineným 8. odišli do obce M.,
Y.. X., K. D. F. Č.. XXX, ktorý patrí obvinenému 5. ( N. R. E.), spoločne s ním do dvoch vozidiel zobrali
osem nelegálnych migrantov, ktorých opäť odviezli na opustené miesto v blízkosti diaľnice a obce A.,
kde migranti prestúpili do vozidiel Škoda Favorit, červenej farby a Mitsubishi Pajero a s týmito vozidlami

boli odvezení na neznáme miesto smerom na A.. Obvinený 5. (N. R. E.) spoločne s „ďalšou osobou“ sa
na vozidlách Opel Vectra a Škoda Octavia vrátili so A. na ul. N. Č.. X, kde z dvora uvedeného objektu
zobrali do oboch vozidiel nezistený počet osôb ázijského pôvodu, ktorých previezli do obce Váhovce do
rodinného domu č. 599. Obvinený 4. zabezpečoval pre migrantov ubytovanie v T. N. L.. W. Č.. XX, akoaj ich stravovanie a prípravu na presun cez územie SR a následný nelegálny prechod štátnej hranice do
vopred určenej krajiny. Za uvedený skutok získali finančný prospech najmenej 8.400 USD, t.j. 257.166,-
Sk.

23. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/45/2014 z 15.1.2015 bolo podľa §244 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku s poukazom na §215 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zastavené trestné stíhanie proti
obžalovanému 5. (N. R. E.), pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obžalovaný. V odôvodnení
súd uviedol, že po preskúmaní veľmi rozsiahleho spisového materiálu a po jeho oboznámení, senát na

verejnom zasadnutí dospel k záveru, že obžalovaný N. R. E. počas celého prípravného konania nie je
usvedčovaný, či už priamym alebo nepriamym dôkazom, že by sa mal dopustiť trestného činu, či už za
ktorý bol pôvodne zažalovaný, alebo na kvalifikáciu ktorého pristúpil súd aj u ostatných obžalovaných
a ktoré kvalifikoval ako trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva
spolupáchateľstvom podľa §9 ods. 2 k § 171a ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2015. Súd zistil,
že ani jeden zo spoluobžalovaných v prípravnom konaní ani pred súdom neuvádzali spoluobžalovaného

N. R. E. ani len náznakom ako osobu, ktorá sa mala podieľať na predmetnej trestnej činnosti. Taktiež po
preskúmaní výpovedí agentov, ktorí boli vo veci nasadení, nefiguruje žiadna takáto osoba pod menom
N. R. E. ako osoba, ktorá sa podieľala na páchaní trestnej činnosti ostatných spoluobžalovaných,
ktorí boli už právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/114/2010 zo dňa
28.1.2014. Taktiež z prepisov ITP ako aj ďalších listinných dôkazov nie je zrejmé, že by sa táto osoba

malaakýmkoľvekspôsobompodieľať,čiužformouspolupáchateľstvaaleboúčastníctvanapredmetnom
trestnom čine. Súd na predbežnom prejednaní obžaloby tiež oboznámil podstatný obsah trestného
spisu Okresného súdu v Trenčíne 1T/27/2012, ktorým konaním bol uznaný za vinného ďalší člen
pôvodne žalovanej skupiny rozsudkom pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a
prevádzačstvaspolupáchateľstvapodľa§9ods.2k§171aods.1písm.a)Tr.zákona.Súdpreskúmaltiež

názorné spracovanie polície, ktoré je doložené vo vyšetrovacom spise a popisuje činnosť jednotlivých
obžalovaných, ktorí sa mali podieľať na predmetnej trestnej činnosti (vo forme tzv. „pavúka“), avšak
ani v tomto rozpracovaní polície sa osoba pod takýmto menom nenachádza. Vzhľadom na všetky tieto
uvedené skutočnosti súd nemal žiadnym spôsobom za preukázané, že by sa obžalovaný N. R. E.
podieľal na páchaní trestnej činnosti, pre ktorú boli ostatní spoluobžalovaní právoplatne odsúdení. Zo

spisového materiálu je zrejmé, že N. R. E. vlastní nehnuteľnosť, kde sporadicky ubytovával osoby z
Vietnamskej ľudovej republiky, avšak žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by mal vedomosť o tom,
žeubytovávaosoby,ktoréboliprotizákonnenaúzemíSlovenskejrepubliky,teda,žesajednáobežencov
a že by takýmto spôsobom sa mal podieľať na páchaní trestnej činnosti. Spolumajiteľkou nehnuteľnosti
je taktiež jeho manželka. Pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná u N. R. E. nezabezpečila

polícia také podstatné dôkazy, ktoré by svedčali tomu, že by sa podieľal, či už ako účastník, pomocník
alebo organizátor páchania trestnej činnosti nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva
spolupáchateľstvom, či už ako spolupáchateľ alebo účastník k tomuto trestnému činu.

24. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/114/2010 - 3045, právoplatným 13.2.2014 súd uznal

obžalovaných 1., 2., 6,., 7. a 8. za vinných zo skutkov 1., 2., 3., 4., 5., 6. obžaloby, pričom obvinený
8. v bode 5. obžaloby (skutok č. 5) spáchal trestný čin nedovoleného prekročenia štát. hranice a
prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a) spolupáchateľstvom podľa §9 ods. 2 Tr. zákona účinného
do 31.12.2005.

25. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/45/2014 z 15.10.2015, súd uznal obžalovaných
3. a 4. za vinných zo skutkov 4. a 5. obžaloby, pričom obvinený 4. v bode 5. obžaloby (skutok č. 5)
spáchal trestný čin nedovoleného prekročenia štát. hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm.
a) spolupáchateľstvom podľa §9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

26. Uznesením č.k. 2T/45/2014 z 30.4.2015 Okresný súd Trenčín rozhodol, že vracia žalobkyni zaistenú
vec, a to finančné prostriedky v celkovej sume 23 700 USD, nakoľko na ďalšie konanie nie sú potrebné,
neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a v prípravnom konaní boli tieto finančné
prostriedky dňa 1.2.2006 pre účely trestného konania zaistené pri domovej prehliadke u N. R. E., v
rodinnom dome č. XXX M. Y. M..

27. Listom zo 17.8.2015 žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody vo výške 15.395,28 Eur, spočívajúcej v ušlom zisku, ktorý vznikol v príčinnej súvislosti snezákonným rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie na vykonanie domovej prehliadky BB_ŠS-
V-15-260/05-4Pšd-18-4Nttš-63, vydaným v rámci trestného konania pod ČVS: PPZ-4/HCP-OV/2005.

28. Žalovaná stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody oznámila
žalobkyni listom z 9.2.2016, v ktorom uviedla, že nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných
podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Na základe uvedeného bola žiadosť vyhodnotená ako
nedôvodná.

29. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že s odstupom času si nepamätá presnú sumu, mohlo to byť
okolo 20,000 - 21,000 dolárov. Peniaze vybrala z banky a pri domovej prehliadke jej ich zobrali. Vtedy
bol jej manžel vo väzbe. V tom čase nikde nepracovala, bola doma, starala sa o dieťa. Manžel bol po
troch mesiacoch prepustený z väzby a následne vybavoval úkony súvisiace s vrátením čiastky, ktorá im
bola zadržaná. Dostali ju naspäť až minulý rok. V čase keď vybrala peniaze z účtu, bola nízka úroková
sadzba. Vybrala ich z banky s tým, že neskoršie ich zas vloží na účet. Potom čo jej boli odňaté peniaze,

upozornila políciu, že tieto peniaze boli jej. Účet, z ktorého vyberala peniaze bol jej osobným účtom.
Prostriedky boli po tom, ako bolo rozhodnuté o ich vrátení, vrátené na účet manžela žalobkyne, keďže
v tom čase bol jej účet už zrušený. K zrušeniu jej osobného účtu došlo niekoľko mesiacov po tom ,
čo jej zobrali peniaze.

30. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že boli naplnené všetky znaky
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Za takéto rozhodnutie považuje
príkaz sudcu pre prípravné konanie, na základe ktorého bola nariadená domová prehliadka, pri ktorej
boli zaistené peňažné prostriedky. Nezákonnosť tohto príkazu vyvodzuje z uznesenia OS Trenčín,
ktorým bol manžel žalobkyne oslobodený spod obžaloby. Ich stanovisko podložili rozhodnutím NS SR

ako aj ústavného súdu ČR. V zmysle týchto, oslobodenie spod obžaloby zakladá nezákonnosť
celého trestného stíhania, vrátane všetkých úkonov urobených voči nemu. Z hľadiska vzniku škody
uviedol, že na dobu viac ako 9 rokov boli zaistené peňažné prostriedky žalobkyne. Žalobkyňa orgány
činné v trestnom konaní opakovane upozorňovala, že tieto peniaze patria do jej vlastníctva. Pokiaľ ide
o príčinnú súvislosť tú považujú za danú, keďže na základe príkazu boli zaistené peňažné prostriedky.

Daná je aj časová súvislosť, keďže príkaz bol vydaný asi 5 dní pred vykonaním prehliadky. Pokiaľ
ide o výšku škody, predložili súdu priemerné sadzby, avšak zotrvávajú na výške uplatnenej v žalobe,
nakoľko sa domnievajú, že vzhľadom na okolnosti je nutné náhradu vnímať v sankčnom zmysle slova.
Poukázal na odôvodnenie uznesenia OS Trenčín, ktorým bolo trestné konanie vedené voči manželovi
žalobkyne zastavené a v ktorom sa uvádza, že nebol prezentovaný žiadny dôkaz, ktorý by usvedčoval

manžela žalobkyne. Šlo o svojvoľne vedené trestné stíhanie, ktoré zasiahlo aj do práva žalobkyne. Je
preto dôvodné zaviazať žalovanú v rozsahu žaloby a zároveň žalobkyni priznať plnú náhradu trov
konania. V rámci listín, na ktoré poukázali sa nachádzajú aj doklady svedčiace o tom, že existoval účet
žalobkyne. Zároveň žalobkyňa vypovedala, že mala v pláne peňažné prostriedky opätovne vložiť na
účet, za účelom ich zhodnotenia.

31. Zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že v konaní nebol preukázaný ani jednej z troch
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, žalobkyňa
vychádza z príkazu na nariadenie domovej prehliadky, pričom sa odvoláva na zastavenie trestného
stíhania. Žalovaná má za to, že judikatúru na ktorú žalobkyňa odkazuje nie je možné aplikovať na

všetky rozhodnutia trestného rozhodnutia. Judikatúra bola odvodená v prospech osôb, voči ktorým bolo
vznesené obvinenie a ktoré boli následne oslobodené spod obžaloby, resp. trestné stíhanie voči nim
bolo zastavené. Príkaz na domovú prehliadku označovaný ako nezákonné rozhodnutie sa však neviaže
na vznesenie obvinenia, je daná možnosť ho vydať pred, počas aj po vznesení obvinenia. Oslobodenie
spod obžaloby nedeklaruje nezákonnosť vykonanej domovej prehliadky. Pokiaľ ide o uplatnený nárok

na náhradu škody, nebol preukázaný ušlý zisk, tak ako to požaduje žalobkyňa. Finančné prostriedky
boli počas domovej prehliadky nájdené u žalobkyne doma. Sama potvrdila, že ich vybrala z účtu z
dôvodu, že v tom čase boli nízke úrokové sadzby. Na základe vykonaného dokazovania nemožno
konkretizovať či, kedy alebo za akých podmienok by finančné prostriedky opätovne vložila na účet.
Pokiaľ ide o úroky, uplatňuje si ich zo sumy 23.700 dolárov, hoci pôvodne mala na účte sumu 17.000,-

dolárov. Spôsob akým žalobkyňa zadefinovala ušlý zisk, je v rozpore s judikatúrou. Pokiaľ ide o ušlý
zisk nemožno ho považovať za hypotetické rozmnoženie majetku, musí ísť o reálne predpoklady pre
jeho zvýšenie, ku ktorému by určite došlo nebyť škodovej udalosti, ktorej sa žalobkyňa dovoláva. Ak by
aj mali byť splnené predpoklady nezákonného rozhodnutia a vzniku škody, chýba v danej veci príčinnásúvislosť.Vydanímpríkazunadomovúprehliadkunedochádzakobmedzeniuvlastníckehopráva.Príkaz
na nariadenie domovej prehliadky sa vydáva ak je podozrenie, že v objekte sa nachádzajú osoby
alebo veci potrebné pre trestné stíhanie. K zaisteniu alebo odňatiu týchto vecí dochádza osobitným

rozhodnutím počas výkonu prehliadky. Samotné rozhodnutie o domovej prehliadke tak nemôže byť
príčinou odňatia veci zaistenej pri domovej prehliadke. Z týchto dôvodov žalovaná žiada žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Náhradu trov konania neuplatnila.

32. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

33. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

34. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

35. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť

iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

36.Podľa§6ods.2zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduprivýkoneverejnejmociprávopodľa

odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci uhrádza

sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

38. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je
osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné
podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej

podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti
za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik
a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

39. Za nezákonné rozhodnutie žalobkyňa označuje príkaz sudcu pre prípravné konanie na vykonanie
domovej prehliadky u obvineného E. N. R., v rodinnom dome, ktorý sa nachádza vo M. Č.. XXX.
Podľa odôvodnenia príkazu prokurátor predložil návrh na vydanie príkazu na vykonanie domovej
prehliadky,nakoľkozdôkazovvyplývalopodozrenie,ževovyššieuvedenejnehnuteľnostisanachádzajú
veci dôležité pre predmetné trestné konanie; hlavne však rôzne písomnosti súvisiace s trestnou

činnosťou obvinených (poznámky s telefónnymi kontaktmi, bankové doklady patriace migrantom,
finančné hotovosti získané z trestnej činnosti, mobilné telefóny a telefónne SIM karty, ktoré obvinení
používali pri páchaní trestnej činnosti, zbrane alebo iné veci dôležité pre trestné konanie). Rodinný dom
podľa odôvodnenia užíva obvinený a zároveň ho používa aj k občasnému ubytovávaniu nelegálnych
migrantov. Pri vykonanej domovej prehliadke boli zaistené peňažné prostriedky patriace do výlučného

vlastníctva žalobkyne, v dôsledku čoho mala v trestnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.

40. Žalobkyňa pri argumentácii o nezákonnosti príkazu na vykonanie domovej prehliadky vychádzala z
toho, že zastavenie trestného stíhania vedeného voči manželovi žalobkyne z dôvodu, že je nepochybné,že skutok nespáchal obžalovaný, má na uznesenie o vznesení obvinenia rovnaké dôsledky ako jeho
zrušenie pre nezákonnosť. Toto stanovisko zodpovedá záverom vysloveným Najvyšším súdom SR v
uznesení z 18.8.2010, sp. zn. 4M Cdo 15/2009, rozsudku sp.zn. 53/93, príp. rozhodnutia NS ČR sp.

zn. 1Cz 6/90.

41. Následne žalobkyňa, s podporou nálezu Ústavného súdu zo dňa 17.6.2008, sp.zn. II. ÚS 590/08,
bod 35 a 36, uvádzala, že s nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia je následne spojená
nezákonnosť a vadnosť všetkých úkonov ako aj rozhodnutí vykonaných voči manželovi žalobkyne,

vrátane príkazu na vykonanie domovej prehliadky. Z toho vyvodila, že uznesenie, ktorým bolo zastavené
trestné stíhanie voči manželovi žalobkyne má za následok to, že na úkony a rozhodnutia vykonané v
prípravnom konaní sa prihliada ako na úkony a rozhodnutia zrušené pre nezákonnosť, čí je naplnená
jedna zpodmienokpreuplatnenieškody.Finančnáhotovosťžalobkynezaistenápredomovejprehliadke
bola zaistená protizákonne a protizákonne zadržiavaná v období od 1.2.2006 do 28.7.2015.

42. Podľa žalobkyňou spomínaného nálezu Ústavného súdu ČR zo 17.6.2008, sp.zn. II. ÚS 590/08
„Trestné stíhanie predstavuje kontinuálny proces zisťovania a overovania skutočností rozhodných pre
posúdenie konania obvineného a ich hodnotenie z hľadiska trestnoprávnych noriem. Za týmto účelom
majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii radom procesných právomocí, ktoré umožňujú
a zjednodušujú priebeh trestného konania, ktoré však nemôžu vykonávať mechanicky. Vždy je

potrebné využitie procesných inštitútov zvažovať z pohľadu proporcionality zásahu do základných
práv obvineného. Prostriedky trestného procesu, ktoré nezriedka vedú k obmedzeniu základných práv
obvineného, preto tiež nemožno posudzovať úplne izolovane, ale iba v kontexte účelu ich použitia,
ktorým je odhalenie a potrestanie páchateľa trestnej činnosti. Pokiaľ sa v ktorejkoľvek fáze trestného
konania ukáže, že tento účel nemôže byť naplnený, pretože obvinený sa trestnej činnosti nedopustil, a

podozrenie orgánov činných v trestnom konaní bolo celkom nesprávne, je potrebné za vadné považovať
všetky úkony, ktoré boli v trestnom konaní vykonané … ak sa ukáže samotné trestné stíhanie ako
nedôvodné, platí tento záver pre všetky úkony a inštitúty, ktoré sa k trestnému stíhaniu viazali. Je totiž
trebavychádzaťztoho,ženebyťvlastnéhotrestnéhostíhania,nebolbyjednotlivecpodrobenýpovinnosti
znášať jednotlivé procesné úkony či uplatnenie obmedzovacích inštitútov.“

43. Podľa §100 ods. 1 Trestného poriadku nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a
v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Účelom domovej prehliadky je
zabezpečiť veci dôležité pre trestné konanie, alebo osobu podozrivú zo spáchania trestného činu, alebo
zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

44. Žalovaná v predmetnej veci zaujíma postoj, podľa ktorého súdny výklad o nezákonnosti uznesenia o
vznesení obvinenia pre účely zák. č. 514/2003 Z.z. (a nároku nedôvodne obvinenej osoby na náhradu
škody) je však neprípustné rozširovať na všetky rozhodnutia vydané v priebehu trestného konania,
pričomsúdsastýmtonázoromvprejednávanejvecistotožňuje.Vzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia

§ 100 ods. 1 Trestného zákona môže byť príkaz na domovú prehliadku vydaný kedykoľvek v priebehu
trestného stíhania, vylúčené dokonca nie je ani jeho nariadenie pred začatím samotného trestného
stíhania. Z toho žalovaná vyvodila záver, že zákonnosť príkazu na nariadenie domovej prehliadky,
a samotnej prehliadky ako takej, preto nie je možné vyvodzovať z výsledku trestného konania v
ktorom bola prehliadka nariadená, v tom zmysle, že by skončenie trestného konania iným spôsobom

ako vydaním právoplatného odsudzujúceho rozsudku, malo znamenať nezákonnosť rozhodnutia o jej
nariadení.

45. Súd s týmto názorom súhlasí, pričom na doplnenie argumentácie žalovanej uvádza, že zo žiadneho
z argumentov žalujúcej strany nevyplýva nezákonnosť rozhodnutia v podobe príkazu na nariadenie

domovej prehliadky vo vzťahu k žalobkyni ako zúčastnenej osobe. Návrh na vydanie príkazu na
vykonanie domovej prehliadky bol prokurátorom podaný v súvislosti s trestným konaním, v ktorom bolo
obvinených osem osôb, vrátane manžela žalobkyne, pričom účelom domovej prehliadky v rodinnom
dome vo M. Č.. XXX bolo zabezpečenie vecí dôležitých pre toto trestné konanie. Pokiaľ ide o samotnú
domovúprehliadku,vkonanínebolodokazované,žebyjejvykonanienemalozákladvprávnomporiadku

Slovenskej republiky. Domová prehliadka bola vykonaná v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu
a sledovala legitímny cieľ sledovania zločinnosti. Súd tieto skutočnosti konštatuje vzhľadom na to,
že trestný poriadok proti príkazu na domovú prehliadku nepripúšťa opravný prostriedok, pričom o
ochrane základných práv a slobôd v tejto veci je oprávnený rozhodnúť ústavný súd. Žalobkyňa v konanínepreukázala, že by ústavný súd porušenie jej práv a zásah do jej slobôd v súvislosti s domovou
prehliadkou konštatoval.

46. Domová prehliadka ako procesný úkon bola nariadená po vznesení obvinenia voči ôsmim
obvineným, vrátane manžela žalobkyne, pričom vykonaná mala byť v rodinnom dome vo M. XXX. Účel
domovej prehliadky bol vymedzený v príkaze, pričom priamy súvis nehnuteľnosti s trestnou činnosťou
vyplýva aj z popisu skutkov č. 5 a 7 obžaloby. Je nepochybné, že voči manželovi žalobkyne, ktorý bol
pôvodne obvinený zo skutkov uvedených v bodoch 5 a 7 obžaloby, bolo trestné stíhanie uznesením

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/45/2014 z 15.1.2015 zastavené. Zároveň je však nutné uviesť,
že v súvislosti so skutkom č. 5 obžaloby bol právoplatne za vinného uznaný obžalovaný v 4. rade
a obžalovaný v 8. rade. Z popisu skutku vyplýva, že nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a jej manžela bola využívaná v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaných v 4. a 8.
rade. Žalobkyňa poukazovala na uznesenie Okresného súdu Trenčín z 15.1.2016 sp.zn. 2T/45/2014, v
odôvodnení ktorého je však uvedené, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by mal obvinený N.

R. E. vedomosť o tom, že ubytováva osoby, ktoré boli protizákonne na území Slovenskej republiky, teda,
že sa jedná o bežencov a že by sa obvinený takýmto spôsobom mal podieľať na páchaní predmetnej
trestnej činnosti a takýmto spôsobom napomáhať spoluobžalovaným pri páchaní trestnej činnosti. To,
že nebolo preukázané, že obvinený v 5. rade mal vedomosť o tom, že jeho nehnuteľnosť je využívaná
pri páchaní trestnej činnosti obvinených v 4. a 8. rade, nemôže mať vplyv na zákonnosť úkonov a

rozhodnutí, smerujúcich k preukázaniu trestnej činnosti obvinených v 4. a 8. rade.

47. Podľa názoru súdu nemožno v situácii, kedy je trestné konanie, v ktorom je obvinených 8 osôb, vo
vzťahu k jednému skutku 3 osoby, z ktorých voči jednej je trestné stíhanie zastavené, pričom ostatné
osoby sú právoplatne odsúdené, dospieť k záveru, že v dôsledku zastavenia trestného stíhania voči

jednému obvinenému, treba považovať všetky úkony a rozhodnutia, ktoré sa na trestné stíhanie viazali,
za nezákonné. Ak by aj bolo možné konštatovať nezákonnosť jednotlivých úkonov a rozhodnutí vo
vzťahu ku konkrétnemu obvinenému, voči ktorému bolo konanie zastavené, nie je zrejmé, na základe
čoho by sa táto „nezákonnosť“ mala vzťahovať aj na ďalšie subjekty, ako v tomto prípade zúčastnenú
osobu. Skutočnosť, že žalobkyňa ako osoba, ktorej majetok bol pri domovej prehliadke zaistený, je

manželkou obvineného, voči ktorému bolo konanie zastavené, je podľa názoru súdu irelevantná.

48. Pokiaľ ide o predpoklad vzniku škody, uplatnenej v podobe ušlého zisku, súd poukazuje na to,
že v zmysle uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 z 28.4.2010 ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci

sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti). Podľa rozsudku NS ČR 25Cdo/2858/2015 z 20.10.2015 z 20.10.2016 ide o stratu
očakávaného prínosu, o to, o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel. Náhrada sa určuje
ako rozdiel medzi predpokladaným ziskom a nákladmi, ktoré bolo treba na jeho dosiahnutie vynaložiť.
Závery, ktoré vyvodila judikatúra predovšetkým v podnikateľských vzťahoch, a to že pri určení výšky
náhrady ušlého zisku sa vychádza z čiastky, ktorý by za obvyklých okolností - nebyť škodovej udalosti

poškodený vo svojej činnosti získal, s prihliadnutím k nákladom, ktoré by musel na dosiahnutie týchto
výnosov vynaložiť, platia všeobecne pre určenie výšky ušlého zisku.

49. V čase zaistenia peňažných prostriedkov vo výške 23.700 USD, mala žalobkyňa tieto uložené v
spálni rodinného domu vo válende. Žalobkyňa túto skutočnosť odôvodňovala tým, že peniaze vybrala

zo svojho účtu z dôvodu, že v tom čase bola nízka úroková sadzba. Neskôr ale chcela peniaze opätovne
vložiť na účet. Žalobkyňa si nárok na náhradu ušlého zisku uplatňovala v rozsahu úroku z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s odôvodnením, že žalobkyňou uplatnenú
škodujetrebavnímaťakoušlýziskzanemožnosťzhodnocovaniapeňažnýchprostriedkovvjejosobnom
vlastníctve prostredníctvom poberania úrokov, ale aj ako sankčný úrok voči štátu, ktorý svojvoľne

a nezákonne zasiahol do jej vlastníctva. Takéto vymedzenie ušlého zisku však v žiadnom prípade
nezodpovedá jeho chápaniu v zmysle vyššie uvedených záverov súdnej praxe. Žalobkyňa uvádzala,
že peniaze vybrala z účtu z dôvodu nízkych úrokových sadzieb, avšak žiadnym spôsobom nebolo
uvádzané, aké boli očakávania žalobkyne, pri splnení ktorých by opätovne realizovala vklad peňazí naúčet. Napriek tomu si však nároky na ušlý zisk uplatňuje odo dňa zaistenia peňažných prostriedkov.
Zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že mohla dôvodne očakávať zväčšenie majetku v rozsahu
uplatnenom žalobou, pokiaľ by nedošlo k zaisteniu vecí, keďže v čase domovej prehliadky z peňažných

prostriedkov uložených v hotovosti vo válende rodinného domu, žiadne zisky neplynuli.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal súd za preukázanú existenciu dvoch základných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to nezákonné
rozhodnutie a vznik škody. Vzhľadom k tomu súd považoval za nadbytočné zaoberať sa existenciou

tretieho predpokladu, a to príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nakoľko
v konaní neboli preukázané predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).

54. V priebehu konania vznikli štátu - Slovenskej republike trovy a to tlmočné vyplatené z rozpočtových
prostriedkov v súvislosti s tlmočením žalobkyni na pojednávaní. Žalobkyňa neovláda slovenský jazyk,
nie je slovenským štátnym občanom, preto tlmočenie bolo nevyhnutné na zabezpečenie realizácie práva

na spravodlivý súdny proces. V zmysle § 155 Civilného sporového poriadku každý má právo konať
pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Trovy tlmočenia znáša štát. Vzhľadom na uvedené zákonné
ustanovenie súd o trovách štátu rozhodol podľa § 155 Civilného sporového poriadku tak, že Slovenská
republika nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.