Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201721
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201721.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, U.,
Chorvátska republika, právne zast. JUDr. Martinom Slúkom, advokátom, Hviezdoslavova 41, 052 01
Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXX X zo dňa 24.07.2014,
konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud/22/2014-40 zo

dňa 06.10.2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud/22/2014-40 zo dňa
6. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Scud/22/2014-40 zo dňa 06.10.2015 potvrdil podľa § 250q
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2015 (ďalej len

„O.s.p.“) rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXX X zo dňa 24.07.2014, ktorým bol navrhovateľke podľa
§ 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl.
15 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení od
01.08.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 147,- € mesačne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.

z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15
rokov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vychovala jedno dieťa a 56 rokov veku dosiahla podľa
§ 65 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. pripočítaním 36 kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov dňa
XX.XX.XXXX a vzhľadom k tomu, že ku dňu XX.XX.XXXX, teda ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku
nezískala potrebných 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, podmienky nároku navrhovateľka
splnila získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia dňom 23.07.2010. Starobný dôchodok

odporca priznal od 01.09.2010 v súlade so žiadosťou navrhovateľky z 05.10.2010. Pokiaľ navrhovateľka
namietala, že odporca nezohľadnil doplatok za obdobie od 19.05.2010 do 31.08.2010, súd zistil, že
uvedené obdobie bolo zohľadnené odporcom. Treba však uviesť, že rok 2010 nie je rokom, ktorý
by spadal do rozhodného obdobia. Podľa názoru konajúceho súdu odporca postupoval v súlade s
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 8Scud/40/2010 zo dňa 06.09.2012. Právny zástupca
navrhovateľky, s odvolaním sa na dôvody opravného prostriedku žiadal napadnuté rozhodnutie ako

nesprávne zrušiť a právna zástupkyňa odporcu žiadala napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť s tým,
že v napadnutom rozhodnutí boli zohľadnené všetky námietky zo strany navrhovateľky. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že odporca postupoval pri posudzovaní nároku
navrhovateľky v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud/40/2010 zo dňa
06.09.2012 a v súlade s právnymi predpismi a to v súlade s čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi SR a Chorvátskou
republikou o sociálnom zabezpečení a podľa § 65 ods. 1 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 potvrdil podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie v ktorom uviedla, že odporca (napriek tomu, čo formálne deklaruje v rámci

súdneho konania), doteraz nerozhodla v zmysle predmetného rozsudku súdu (rozsudok č. k. 8Scud
40/2010-82 zo dňa 06.09.2012). Má za to, že odporca pri svojom opätovnom rozhodovaní o dôchodku
navrhovateľky predmetné rozhodnutie súdu riadne nezohľadnil, lebo vypočítal navrhovateľke starobný
dôchodok vo výške o 0,20 € menej ako predtým vymeraný starobný dôchodok. Odporca nielenže
nerozhodol v zmysle rozsudku súdu č. k. 8Scud 40/2010-82, ale ani riadne nezohľadnil doplatok

navrhovateľky v rámci dobrovoľného dôchodkového poistenia za obdobie od 19.05.2010 do 31.08.2010
(105 dní), ktoré bolo realizované v Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen. Týmto odvolaním poukazuje
nielen na nesprávne právne posúdenie veci súdom, ale aj na to, že súd svojim postupom odňal
navrhovateľke možnosť konať pred súdom (v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v nadväznosti
na ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.. Konkrétne tak sud učinil tým, že nezaprotokoloval riadne
otázky navrhovateľky adresované zástupkyni odporkyne na pojednávaní dňa 06.10.2015. Zvukovým

záznamomzdanéhopojednávania(zodňa06.10.2015)preukazujemetentonesprávnyprocesnýpostup
súdu. Predmetnými otázkami bola odporkyňa dopytovaná na to, nech sa vyjadrí, prečo vychádzala pri
výpočte dôchodku navrhovateľky z osobného listu dôchodkového poistenia, v ktorom bol pri prvom a
poslednom roku štúdia navrhovateľky vyčíslený osobný mzdový bod (roky 1966 a 1975) a pri ostatných
rokoch štúdia tieto osobné mzdové body vyčíslené neboli (čo zjavne mohlo mať vplyv na výpočet

dôchodku). Taktiež súd nezaprotokoloval otázku navrhovateľky o tom, prečo odporca zmenil spôsob
výpočtu dôchodku u navrhovateľky (prvé tri rozhodnutia odporkyne vychádzali z iného spôsobu výpočtu
dôchodku ako štvrté rozhodnutie odporkyne z roku 2014). Na základe uvedeného navrhuje, aby Najvyšší
súd SR v zmysle ust. §§ 2501 ods. 2 a 250ja ods. 3 O.s.p., po posúdení vyššie uvedených argumentov
rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu sa mení tak, že sa ruší rozhodnutie odporcu č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 24.07.2014 a zároveň sa vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení, ak poistenec splnil podmienku nároku na dávku
podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany len za doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa

jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany prizná dávku bez ohľadu na doby zabezpečenia
(poistenia) získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany. Podľa § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15
rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Pretože navrhovateľka
vychovala jedno dieťa a 56 rokov veku dosiahla XX.XX.XXXX, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 7

zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla pripočítaním tridsiatich šiestich kalendárnych mesiacov k veku
56 rokov, XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že k XX.XX.XXXX, teda ku dňu dovŕšenia dôchodkového
veku nezískala navrhovateľka podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia, podmienky nároku na starobný dôchodok splnila až získaním 15 rokov
obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t. j. dňom

23.07.2010. Starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný od 01.09.2010 v súlade so žiadosťou
z 05.10.2010. Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí zohľadnila doplatok za obdobie od
19.05.2010 do 31.08.2010, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia. Rok 2010 však do rozhodujúceho obdobia nespadá.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé

kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2009 navrhovateľka na
zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov
podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nezískala ich ani po
postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, a preto bol priemerný osobný mzdový

bod podľa § 63 ods. 8 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vypočítaný
z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body sa v týchto kalendárnych rokoch
zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa
platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe
č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov
za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku
rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnotaje 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného
mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto
obdobie dôchodkového poistenia netrvalo cely kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného

mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom
roku 1966 - 122 dní (prvý rok štúdia), v kalendárnom roku 1975 - 289 dní (posledný rok štúdia), v
kalendárnom roku 1976 - 21 dní, v kalendárnom roku 1978 - 12 dní, v kalendárnom roku 1980 - 21 dní,

v kalendárnom roku 1981 - 173 dní. Za uvedené obdobia navrhovateľke patrí pomerná časť osobného
mzdového bodu 0,3. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku
patriacazaobdobiedôchodkovéhopoisteniapovznikunárokunastarobnýdôchodokjeurčenáakosúčin
súčtu osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný

dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podrobný výpočet starobného dôchodku navrhovateľky je
súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a navrhovateľka konkrétne námietky spôsobu výpočtu
neuviedla. Na záver uvádzame, že nárok navrhovateľky bol posúdený v súlade s názorom Krajského
súdu v Bratislave č. 8Scud/40/2010 - 82 zo 6. septembra 2012, ktorý bola Sociálna poisťovňa povinná
rešpektovať, pretože podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Na základe toho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správy potvrdil.

S poukazom na ustanovenie § 492 odsek 1, odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.
1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s
O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť,
nakoľko konanie krajského súdu trpí vadami, ktorými odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky
ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych
orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany
ľudskýchpráv.Podstatazákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranupodľačl.46ÚstavySlovenskej

republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom
súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť

arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z
neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné,
aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované
a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Dôvody
musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti

zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku
z formálnych dôvodov.

Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku vôbec nepostupoval v zmysle vyššie uvedených
zákonných pravidiel. Z rozsudku nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a

ako vec právne posúdil.

Tak ako je to zrejmé z vyššie uvedenej citácie napadnutého rozsudku, krajský súd namiesto logického
a právneho odôvodnenia výrokovej časti rozsudku v závere svojho odôvodnenia len stručne zopakovalopis priebehu administratívneho konania a na to vyslovil názor, že: „Po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia konajúci súd dospel k záveru, že odporca postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľky
v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud/40/2010 zo dňa 06.09.2012 a v

súlade s právnymi predpismi a to v súlade s čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi SR a Chorvátskou republikou
o sociálnom zabezpečení a podľa § 65 ods. 1 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a preto
napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako
vecne správne a vydané v súlade so zákonom.“

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský
súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych
predpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím žalovaného, bez
toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a
zákonné. Pritom z opravného prostriedku navrhovateľky celkom jednoznačne vyplýva, že mu nie je jasný
a zrozumiteľný dôvod, prečo odporca riadne nezohľadnil doplatok navrhovateľky v rámci dobrovoľného

dôchodkového poistenia za obdobie od 19.05.2010 do 31.08.2010 (105 dní), ktoré bolo realizované v
Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen.

Z ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné.
Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak,

ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych
orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol do
práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť dvojinštančného konania
garantovaného v týchto prípadoch zákonom.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor
konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci
rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety, nie je možné dospieť ani k záveru, či je
rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne
relevantné odôvodnenie.

Úlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho
orgánu v medziach opravného prostriedku, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom vôbec
nepostupoval a s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku sa nijako nevysporiadal.
Krajskýsúdvkrátkostizhrnulpredchádzajúcesúdnekonanie,zdôvodnilustanoveniedňadôchodkového

veku a len veľmi stručne uviedol, že „pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporca nezohľadnil doplatok
za obdobie od 19.05.2010 do 31.08.2010, súd zistil, že uvedené obdobie bolo zohľadnené odporcom“,
pričom uvedené bližšie vo svojom odôvodnení bližšie nerozviedol.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, krajský súd pochybil, keď potvrdil rozhodnutie odporcu bez toho, aby

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré
boli v opravnom prostriedku uvedené. Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je
garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikypretopodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.napadnutýrozsudokkrajského
súduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniearozhodnutie,pričomvnovomkonaníkrajskýsúdpreskúma
zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa §
157 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.