Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228783
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115228783.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov
senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s.,
Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: Alica Autnerová, Suchá nad Parnou
329, Suchá nad Parnou, IČO: 43 231 381, zastúpená advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14,

Bratislava, o zaplatenie 1.886,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 36Cb/590/2015-163 zo dňa 15.3.2015 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.886,20 eur s prísl. s poukazom na to, že na odbernom mieste
Suchá nad Parnou 329, v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 bol odoberaný zemný plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a takýto odber je podľa ust. §
82 ods. 1 písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - plomby, bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca
Ing. Petra Leška. Pri neoprávnenom odbere zemného plynu je podľa zákona o energetike odberateľ
povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú takýmto neoprávneným odberom
plynu, ktorú žalobca určil a požadoval vo výške 1.886,20 eur a ktorú vyčíslil podľa vyhl.č. 449/2012 Z.z.
ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Uvedenú sumu
si žalobca voči žalovanej uplatnil faktúrou č. 9000174034 zo dňa 6.3.2014, splatnou dňa 20.3.2014.

Žalovaná ale faktúru za neoprávnený odber neuhradila a na výzvu žalobcu nereagovala.

3. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť a tvrdila, že plyn neodoberala neoprávnene, za odber plynu
uhrádzala fakturované sumy, žiadnym spôsobom nemanipulovala s meradlom a nemá ani vedomosť,
že by s ním manipuloval niekto iný, zariadenie na meranie sa nachádza na verejne prístupnom mieste,
pričomprávepracovnícižalobcuvykonávalivýmenuplynomerubezjejprítomnostianeuskutočniližiadny

odpočet nameraného a odobratého plynu.

4. Žalobca zotrval na tvrdení, že zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené,
čo potvrdil i znalecký posudok vyhotovený znalcom Petrom Leškom č. 107/PL-2014 zo dňa 26.02.2014,
v ktorom je jednoznačne konštatované, že optickým skúmaním povrchu znalec zistil poškodenie -
odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, čo sa považuje za neoprávnený odber podľa § 82

ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a hoci žalovaná nie je označená ako konkrétny
poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia, zodpovednosť za škodu spôsobenú týmto konanímvychádza z objektívneho princípu a ako odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom
odoberalplyn.Akjepreukázané,žeboloporušenézabezpečeniezariadenianiejepotrebné,abyžalobca
preukazoval kto zabezpečenie porušil. Spotrebu zemného plynu nameranú meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie, nie je možné podľa zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení so zákonom
o energetike považovať za namerateľný odber, preto bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na
základe vyhl. č. 449/2012 Z.z. za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu
zistenia poškodenia zabezpečenia meradla do zistenia poškodenia teda v období od 19.03.2013 do
05.02.2014. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby,

platnosť overenia meradla zanikla, a nie je potrebné preukazovať, či meradlo meralo správne. Údaj
uvedený na číselníku meradla tak nie je možné akceptovať. Žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej
faktúre za predmetné obdobie od dodávateľa zemného plynu preto uvedenú spotrebu plynu vo výške
0m3 a ak žalovaná uhrádzala zálohové platby, dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok
za predmetné obdobie neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní je
uvedená z dôvodu, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a tak údaj uvedený na

číselníku nebolo možné akceptovať. Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, tak žalobca jej výšku určil podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z.

5. Žalovaná strana sporu v konaní namietla i nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý ako
prevádzkovateľ distribučnej siete nemusí byť i vlastníkom plynu, vzniesla výhrady voči znaleckému

posudku s tým, že tento je nepreskúmateľný, pretože nie každé poškodenie plynomeru znamená aj
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a skutočnosť, že plynomer nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim zo zákona o metrológii a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 13 vyhl.
č. 210/2000 Z.z. neznamená to, že plynomer nie je funkčný do času jeho výmeny. Iba z porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemožno dospieť k záveru, že plynomer, na ktorom by

bola údajne porušená plomba meral hodnoty nesprávne a že tieto nemožno ako relevantné i pri určení
spotreby použiť. Žalovaná označila za nepreukázané, že by meracie zariadenie nemeralo hodnoty
správne a tak žalobcovi vznikla škoda, keď podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím,
ktorým je porušenie právnej povinnosti s následkom škody. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu

škody, ale sa zaoberá iba analýzou poškodenie zabezpečovacieho zariadenia, čo nepreukazuje, že aj
reálne došlo k neoprávnenému odberu a žalobcovi tým vznikla škoda, ktorej skutočnú výšku žalobca
nepreukázal. Žiadal tiež zohľadniť, že ako odberateľ nemôže plynomer dostatočne chrániť, ktorý ak by
napr. uzamkla, porušila by povinnosť umožniť prevádzkovateľovi prístup k meradlu. Zásada objektívnej
zodpovednosti, z ktorej zrejme žalobca nárok odvodzuje bola prelomená rozhodnutím Krajského súdu

v Žiline vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. 14Cob/176/2014 dňa 28.05.2015, ktoré sa síce týka
energetiky, ale ustanovenia o neoprávnených odberoch a konštrukcie zodpovednosti sú rovnaké.
Objektívnu zodpovednosť nemožno použiť s dôrazom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaná spôsobila porušenie zabezpečenia meradla, neoprávnene s ním manipulovala, ale práve
žalobca do meradla prostredníctvom svojho zamestnanca neoprávnene zasiahol, čím boli nalomené

znaky objektívnej zodpovednosti. Žalovaná tiež dala do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, vydané v konaní vedenom po sp.zn. 13Co/150/2012 zo dňa 20.11.2012, ktoré
vychádzalo z absencie povinných náležitostí Protokolu o neoprávnenom odbere, kedy bolo úlohou
žalobcu v konaní preukázať, že k poškodeniu elektomera došlo žalovanou stranou sporu.

6.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie s dôrazom na právnu úpravu vyplývajúcu z čl.
8 Základných princípov Civilného sporového poriadku a ust. § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 C.s.p. s
tým, že navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého

rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

7. Prvoinštančný súd zhodnotil, že žalobca si nárok uplatnený v konaní žiadal titulom náhrady
škody, ktorá vychádza z podmienok vyžadovaných pre jej priznanie, ktorými sú protiprávny úkon- porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody. V danej veci podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno dospieť k tomu, že boli splnené
podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu

vznik škody. Žalobca v konaní tvrdil, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané poškodenie
zabezpečovacích značiek plynomeru ich odstránením. Ak by to tak aj bolo, táto skutočnosť ešte sama
osebe naplnenie predpokladov zodpovednosti za vznik škody nepreukazuje. Vznik škody nemožno
vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru,
následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo neprávne zaznamenával množstvo odobratého

plynu. Žalobcom uvádzané porušenie zabezpečovacej/overovacej značky nespôsobilo nefunkčnosť
plynomeru, nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody.

8. Žalujúca strana tvrdí, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla a tak nebol k dispozícii
vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu, práve z toho dôvodu množstvo spotrebovaného plynu bolo

určené podľa vyhlášky. Je pravdou, že podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii
„platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak
porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, “ prvoinštančný súd ale uviedol, že ak
skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to, že takéto meradlo nemožno ďalej používať
na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, čo ale zároveň neznamená,

že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti overenia zaznamenávalo nie sú použiteľné.
Súd je preto názoru, že ich je možné stále akceptovať a zánik platnosti overenia určeného meradla
nemožno vyhodnotiť ako absenciu objektívnych a spoľahlivých podkladov pre určenie spotreby a bez
ďalšieho pristúpiť k použitiu vyhlášky. Samotný zánik platnosti overenia meradla podľa zákona o
metrológii automaticky neznamená, že namerané hodnoty nie sú správne a nemôžu byť použité pre

zistenie množstva odobratého plynu. Porušením plomby počítadla je síce možné s týmto počítadlom
manipulovať a ovplyvniť údaj o spotrebovanom množstve plynu, avšak táto skutočnosť sama o sebe nie
je rozhodujúca a v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že s počítadlom plynomeru
bolo skutočne manipulované napr. stočením na nižšie hodnoty v prospech žalovanej a tým prezumovať
protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v zásahu do plynomeru. Zaisťovacie zariadenie - plomba,

bolo poškodené a neplnilo svoj účel, teda umožňovalo manipulácia s číselníkom meradla, ale žiadna
manipulácia s číselníkom meradla preukázaná a ani tvrdená zo strany žalobcu nebola, čo prvoinštančný
súd vyhodnotil ako podstatný pre rozhodnutie o veci a návrh zamietol.

9. Na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že samotné poškodenie

overovacej značky plynomeru automaticky neznamená, že takýto plynomer prestane zaznamenávať
skutočnú spotrebu plynu a pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu preto nemožno vychádzať z
hypotetického tvrdenia o možnom zásahu napr. pretočením plynomeru a vyhodnotiť ho na ťarchu
žalovanej ako odberateľa plynu.

10. Vyhodnotením všetkých z konania vzídených skutočností a ich právnom posúdení dospel súd k
záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože žalobca v žalobe jasne určil predmet súdneho konania, ktorý
po skutkovej stránke identifikoval ako poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čo
znamená poškodenie plomby a škodu určil výpočtom podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z.

11. Z hľadiska právneho posúdenia bol predmet konania označený ako náhrada škody titulom
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2002 o energetike, k čomu
súd zdôraznil, že je predmetom konania viazaný žalujúcou stranou sporu a ňou vymedzeným
predmetom konania s tým, že predmetom konania nie je tzv. nulová spotreba a vyúčtovanie vykonaného
dodávateľom. Okrem toho, ak by mal súd za to, že žalovaná strana sporu sa na úkor žalujúcej

obohatila, súd nemôže takéto plnenie priznať vzhľadom na argumenty žalobcu, ktorý k takémuto titulu
neprodukoval žiadne dôkazy.

12. V závere odôvodnenia rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovanej súvisiacej s
nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože podľa § 82 zákona

o energetike sa náhrada škody hradí prevádzkovateľovi distribučnej siete ktorým je žalobca, ako je
preukázané výpisom z obchodného registra žalobcu a z predložených listinných dôkazov zo strany
žalobcu, podľa ktorých je žalobca distribútorom zemného plynu v jeho vlastníctve a v rozhodnom čase
uzatváral s dodávateľmi zemného plynu zmluvy o dodávke zemného plynu, na základe ktorých je plynv distribučnej sieti majetkom a vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca ako
vlastníkzemnéhoplynuvsúvislostisktorýmneoprávnenýmodberomsiuplatňujenáhraduškodyaktívne
legitimovaný v predmetnom spore.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetný rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne, aby rozsudok zrušil a
vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie založil na existencii
odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p. s tým, že v konaní žalobca
jednoznačne preukázal, že žalovaná v spornom období plyn reálne odoberala a nejde o odberateľa

plynu v domácnosti, na meradle žalovanej bolo porušené zabezpečovacie zariadenie proti neoprávnenej
manipulácii, kedy nastupuje objektívna zodpovednosť, pričom vznik škody a jej výšku žalobca preukázal
a vyčíslil v súlade s vyhl. č. 449/2012 Z.z.

15. V súvislosti so znením zákona o platnosti overenia určeného meradla a spojenými následkami je

dostatočne zrejmé a odvolateľ poukázal na ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z.z., podľa ktorého
porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) platnosť overenia
meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať, či meradlo meria správne a údaj uvedený na číselníku
nie je možné akceptovať. Žalobca poukázal i na fakt, že kontrola odberného miesta bola vykonaná
na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní na základe podozrenia, že na predmetnom

mieste dochádza k odberu plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, keď boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené
osoby a miesta odberov s číselnými údajmi, na ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na
plynomeroch a použité falšovateľské náčinia a raznice. Žalobca zdôraznil, že nemôže údaje z meradla,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii použiť, čo vyplýva z § 19 ods.

2 písm. a/ zák. č. 142/2000 Z.z. , pričom žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba
zemného plynu dodávateľom, keďže v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je
možné akceptovať údaje na číselníku meradla a spotrebu plynu. Pritom nie je zrejmé, na základe čoho
prvoinštančný súd dospel k záveru, že by mal súd akceptovať namerané údaje napriek tomu, že
bolo zistené porušenie zabezpečovacej značky, a tým platnosť overenia zanikla. Pre určenie množstva

odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, ale ak zanikla platnosť úradného overenia meradla
ako vyplýva z § 15 ods. 6 zák. č. 142/ 2000 Z.z., údaj takéhoto meradla nie je možné použiť a žalobca
nemôže do systému zadať ako fakturačný odpočet z takto poškodeného meradla práve z dôvodu zániku
jeho overenia. Do systému sa tak pre účely fakturácie zadáva stav, ktorý je totožný so stavom, ktorý
bol zistený pri poslednom fyzickom odpočte predchádzajúcom zistení poškodenia meradla, preto bolo

potrebné vychádzať z fikcie stanovenej príslušnej vyhlášky, ako je upravené i v ust. § 9 ods. 9 cit.
vyhl. Pri nároku kvalifikovanom podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, skutková podstata
neoprávneného odberu zemného plynu je naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s
poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby) a vtedy nie je potrebné skúmať, či
meradlo meria správne hodnoty alebo ich nemeria správne. Účelom znaleckého posudku bolo iba určiť,

či došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla. Ak bol zabezpečovací prvok
poškodený a plyn sa odoberal takýmto meradlom, je naplnený zákonný predpoklad neoprávneného
odberu, k čomu odvolateľ zdôraznil, že neoprávnený odber plynu nie je podmienený funkčnosťou
meradla, ale tým, či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, pričom všeobecne možno
predpokladať, že meradlá po neoprávnenom zásahu naďalej zostávajú funkčné a sú spôsobilé merať

hodnoty, ale tým je umožnené i ľubovoľnej osobe s takýmito meranými hodnotami manipulovať, preto
je irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak bolo poškodené zabezpečenie.

16. K objektívne zodpovednosti, na ktorú poukázal prvoinštančný súd odvolateľ zdôraznil, že túto priamo
predpokladá zákon v ust. § 82 ods. 1 písm. b/ zák. č. 251/2012 Z.z. ktoré tvrdenie podporil odkazom na

rozhodnutia NS SR vydané v konaniach vedených pod sp.zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, sp.zn.
3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015, sp.zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009 a sp.zn. 4Cdo/30/2009
zo dňa 28.10.2009, ktoré sa objektívnou zodpovednosťou zaoberajú a tým, kedy sa nevyžaduje
preukázanie zavinenia. V súlade i s názormi NS SR vyslovených v jeho rozhodnutiach treba vychádzaťz toho, že v prípade neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii je potrebné aplikovať objektívnu zodpovednosť, ktorú prvoinštančný súd
vôbec nepoužil a rozhodnutí sa s jej negovaním nevysporiadal napriek tomu, že otázka objektívnej

zodpovednosti bola už opakovane riešená v rozhodnutiach NS SR z ktorých jednoznačne vyplýva,
že ak je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaná odoberala plyn
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,zodpovedážalobcovi
za škody, ktoré neoprávneným odberom spôsobila, ktorá zodpovednosť je vybudovaná v súvislosti s
príslušnou zákonnou úpravou v danej veci na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu bez ohľadu

na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Výšku škody, ktorú má žalovaná
uhradiť žalobcovi je správne vypočítaná v súlade s vyhláškou, pričom žalovanej nebola za obdobie
neoprávneného odberu plynu fakturovaná spotreba zemného plynu dodávaného dodávateľom z dôvodu
zániku platnosti overenia meradla. Odvolávajúca sa žalujúca strana sporu zdôraznila, že žalovaná
mala na riadnej vyúčtovacej faktúre za predmetné obdobie spotrebu plynu vo výške 0m3 a v prípade,
ak žalovaný uhrádzal zálohové faktúry, dodávateľ zemného plynu mu vráti vzniknutý preplatok za

predmetné obdobie neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre pri vyúčtovaní je vedená
kvôli tomu, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla a údaj uvedený na číselníku
neoblo možné akceptovať, preto množstvo spotrebovaného plynu bolo určené vyhláškou. Žalovanej
tak nebola za predmetné obdobie fakturovaná zmeraná spotreba zemného plynu, pretože v prípade
zistenia a poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaj na meradle. Žalovaná

plyn odoberala, čo má za následok, že jej konaním došlo k nespoplatňovanému zníženiu množstva
plynu v distribučnej sieti žalobcu, a tým sa majetok žalobcu znížil o spotrebu zemného plynu žalovanou,
preto si tento úbytok musí žalobca uplatniť ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom, ako mu
ukladá zákona o energetike. Iba v prípade, ak by sa zistilo poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na takom odbernom mieste, do ktorého by neprúdil plyn z distribučnej siete, v takom prípade

by poškodenie zabezpečenia nemal za následok vznik škody. Žalobca ale v konaní preukázal, že
žalovaná v spornom období plyn reálne odoberala a je to práve žalovaná, ktorá tak nesie zodpovednosť
za to, že meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie sa odoberal plyn. V súvislosti s určením
výšky škody poukázal odvolateľ i na znenie ust. § 82 ods. 4 zákona o energetike, ale zdôraznil, že
žalovaná nie je odberateľom plynu v domácnosti, pretože plyn odoberá na podnikateľské účely, bolo

preukázané, že k vzniknutej škode reálne došlo, ktorú nie je ale možné vyčísliť na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, a ak žalobca nemohol určiť cenu na základe § 82 ods. 4 zákona o energetike
z dôvodov, že sa nejedná o odber plynu v domácnosti, určil ju podľa § 1 vyhl. č. 449/2012 Z.z.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny

potvrdiť, pretože nebolo preukázané splnenie základných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody. Rozhodnutie označila za zrozumiteľné, správne, logické, presvedčivo odôvodnené a
vzájomne súladné. Tým, že si žalobcu uplatňoval nárok na náhradu škody prvoinštančný súd správne
skúmal, či sú splnené základné podmienky pre náhradu škody, ktorých existencia je nevyhnutná a
žalobca musí preukázať ich kumulatívne splnenie, k čomu ale vôbec nebolo preukázané, že škoda

vznikla a že by ju nebolo možné vyčísliť ako vyžaduje § 82 ods. 2 zák. č. 251/2002 Z.z.. Žalobca
nepreukázal, že by žalovaná do zabezpečovacieho zariadenia zasiahla, ani to netvrdil, znalecký
posudok ako správne uviedol prvoinštančný súd nepreukazuje škodu, ale len analyzuje poškodenie
zabezpečovacieho zariadenia. Skutková podstata neoprávneného odberu definovaná v § 82 ods. 1
písm. d/ zák.č. 251/2012 Z.z. pokrýva len konanie poškodzujúce plombu, ale následkom neoprávneného

odberu síce môžete byť škoda, ale len hodnota poškodenej plomby, čo nemá žiadny priamy vplyv na
prietok a spotrebu plynu, a ak by aj žalobca preukázal neoprávnený odber podľa cit. ust., nepreukázal
by vznik škody predstavujúcej množstvo plynu, ktorej sa domáha, pretože takáto škoda objektívne
vzniknúť ani nemohla. Postup žalobcu bol od počiatku nesprávny a žalobca vôbec nemal použiť na
určenie výšky škody vyhl. č. 449/2012, pretože táto vyhláška určuje len škodu, ktorá predstavuje

množstvo plynu. Odvolanie žalobcu žalovaná strana označila za zmätočné, pretože sú v ňom len
formálne uvedené odvolacie dôvody, ale nie je možné zistiť, akými tvrdeniami sú naplnené jednotlivé
odvolacie dôvody, skutočnosti uvedené odvolateľom sú iba zovšeobecňujúce a tendenčné, vedené s
cieľom vyvolať dojem o správnosti žalobcom prezentovaných záverov a o nesprávnosti úvah a záverov,
ku ktorým dospel prvoinštančný súd. Vyúčtovanie , na ktoré poukázal žalobca sa týka zmluvného vzťahu

medzi žalovanou a jej dodávateľom, ktorého žalobca nie je účastníkom, pričom súd riadne vysvetlil,
prečo takéto vyúčtovanie nemôže vzniknutú škodu preukázať , nie je daná medzi nimi priama príčinná
súvislosť a žaloba ako nositeľ dôkazného bremena vyúčtovanie ani nepredložil. Žalovaná mala počas
tvrdeného obdobia neoprávneného odberu riadne uzatvorenú zmluvu, platila za dodaný plyn, čo aninebolo zo strany žalobcu namietané a práve existencia tejto zmluvy vylučuje protiprávnosť odberu plynu
na odbernom mieste, pretože je právnym titulom, na základe ktorého sa odber realizuje. K samotnej
výške škody žalovaná uviedla, že k jej určeniu možno pristúpiť iba v prípade, ak je preukázaný jej

vznik, čo v konaní nebolo, pričom i keď žalobca opakovane zdôrazňuje objektívnemu zodpovednosť
žalovanej v prípade neoprávneného odberu, s uplatňovaním tohto princípu žalovaná nesúhlasí, s
poukazom na argumentáciu, ktorú produkovala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a žiadala,
aby sa uplatňoval princíp subjektívnej zodpovednosti, ktorá otázka zodpovednosti je podstatnou až
vtedy, ak by sa preukázalo splnenie z troch základných podmienok náhrady škody, čo v konaní splnené

nebolo. Objektívnou zodpovednosťou nemožno preukazovať porušenie právnej povinnosti, vznik škody
a priamu príčinnú súvislosť.

18. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu bola podaná odvolávajúcim sa žalobcom odvolacia
replika zo dňa 22.05.2017,.Odvolateľ zdôraznil, že nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, podľa
ktoréhosasúdpridŕžalustálenejrozhodovacejpraxe,pretožepoukazujenarozhodnutia,ktoré nemožno

považovať za judikatúru či ustálenú rozhodovaciu prax súdov, niektoré sa týkali práve odberu plynu,
ku ktorému došlo bez uzavretia zmluvy s dodávateľom plynu, a preto takéto rozhodnutia nemajú pre
uplatnenýnárokžiadnurelevanciu.Niektorésúdnerozhodnutiaprvoinštančnýchsúdov boliprávoplatné,
ale neboli podrobené preskúmaniu zo strany vyššieho stupňa, nemožno ich považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax a žalovaná nepredložila žiadne rozhodnutia vyššej súdnej autority, ktorou je napr.

NS SR, ktorý sa v rozhodnutiach, na ktoré poukázal žalobca, priklonil práve k tvrdeniam pre podporu
skutočnosti uvádzané žalobcom. V ostatnej časti odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovane
opisovať obsah odvolacej repliky, ktorej ostatná časť bola z hľadiska obsahu súladná s odvolaním.

19. Na odvolaciu repliku reagovala žalovaná podaním odvolacej dupliky zo dňa 09.06.2017, ktorej sa

vyporiadavala s námietkou žalobcu súvisiacou s rozhodovacou praxou súdov, keď zdôraznila, že napriek
tvrdeniam uvádzaným žalobcom, rozhodovacia prax súdov vzhľadom na počet súdnych rozhodnutí,
svedčí v prospech žalovanej, preto ju nemožno spochybňovať a ak disponoval žalobca s rozhodnutiami
vyšších súdnych autorít mohol ich sám predložiť. Opätovne zdôraznila, že vznik skutočnej škody musí
byť bez pochybností preukázaný, nemožno vychádzať len z domnienok, ktoré sú na ťarchu odberateľa

a preukázanie vzniku skutočnej škody nemožno nahradiť určením výšky škody. Okrem toho dala do
pozornosti zákon o energetike, ktorý v §46 ods. 1 písm. c/ priamo uvádza, čo je potrebné považovať za
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a súčasne aj neoprávnený zásah do meradla,
preto žalovanej nie je zrejmé, z akého dôvodu zákonodarca práve v prípade neoprávneného oderu
plynu sa rozhodol pre samostatné skutkové podstavy. K uvedenému ale zastáva názor, že sa jedná

o dva samostatné nároky s rozdielnymi následkami a hoci je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu,
že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike stačí preukázať
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nemôže sa stotožniť s tým, že následkom
takéhoto konania je škoda predstavujúca množstvo plynu. Pre vyvrátenie záveru, z ktorého vychádzal
žalobca poukázala na ust. § 82 ods. 1 písm. g/ alebo h/ zák. č. 251/2012 Z.z., v ktorých prípadoch škoda

predstavujúca množstvo plynu nevzniká, čo svedčí o tom, že je potrebné rozlišovať jednotlivé skutkové
podstaty neoprávneného odberu plynu aj ich následky. Ak nie je preukázaná neoprávnená manipulácia,
tak platí, že odberateľ - žalovaná odoberala presne také množstvo plynu, aké je zaznamenané na
meradle a za presné rovnaké množstvo zaplatí na základe zmluvy o dodávke svojmu dodávateľovi.
Žalobca v žalobe vymedzil predmet konania po skutkovej stránky iba konaním poškodzujúcim plombu,

samotná neoprávnená manipulácia nebola predmetom súdneho konania, teda žalobca preukazoval len
konanie poškodzujúce plombu a ani netvrdil, že v samotnej neoprávnenej manipulácii na odbernom
mieste žalovanej malo dôjsť, čo ani preukázané nebolo a tak nemohol byť preukázaný ani vznik
skutočnej škody.

20. K odvolacej duplike bola odvolaciemu súdu dňa 27.04.2018 doručená elektronicky reakcia
odvolateľa, ktorej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trnvae, vydané v konaní vedenom pod
sp. zn. 24 Co/147/2017 zo dňa 10.01.2018, ktoré pripojil a z ktorého relevantné časti citoval a ktoré
rozhodnutie plne korešponduje s jeho právnym názorom a zotrval na odvolacom návrhu, ktorý uviedol
v podanom odvolaní.

21.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené nie je možné potvrdiť ani zmeniť a
odvolanie žalobcu je dôvodné.

22. Podľa § 365 ods.1 C.s.p.

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 389 ods.1 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení

procesného predpisu.

24. Odvolateľ odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov, ktoré označil podľa § 365 ods.1 písm.
d/,e/,f/ a h/ C.s.p.

25. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. , podľa ktorého konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd nezistil a odvolateľ žiaden
konkrétny v odvolaní neoznačil. Pod týmto odvolacím dôvodom je potrebné rozumieť nesplnenie
poučovacej povinnosť, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak nebola zo
stranyprvoinštančnéhosúdurealizovanádostatočným spôsobom,vykonaniedokazovanianezákonným

spôsobom získaného dôkazu, porušenie zásady viazanosti súdu inými rozhodnutia, ktoré uvádza ust.
§ 193 C.s.p.. K tomuto odvolaciemu dôvodu nebolo zistené žiadne pochybenie, odvolateľ ani žiadne
konkrétne dôvody v odvolaní neznačil, teda tento odvolací dôvod nie je daný.

26. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm. e/ C.s.p. platí, že súd

zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, čím
je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Ani k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolateľ žiadne
konkrétne argumenty v odvolaní neoznačil.

27. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. §

365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedený odvolací dôvod sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú
nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke,ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný
súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia
sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení
z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .

28. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Pre akceptovanie odvolania postačuje, ak je preukázaná existencia aj jedného z dôvodov, ktoré
zákon ako odvolací dôvod označuje, čo v tomto konaní neplnené bolo.

30. Súd prvej inštancie riešil otázku náhrady škody, ktorá vznikla z dôvodu poškodenia overovacej
značky na určenom meradle spotreby plynu. Znalecký posudok č. 107/PL-2014 vyhotovený znalcom Ing.
Petrom Liškom, na základe objednávky zadávateľa, ktorým bolo jednoznačne identifikované poškodenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď boli odstránené obidva zaisťovacie prvky plomby,

pričom podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu
je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

31. K uvedenému odvolací súd uvádza, že porušenie zabezpečovacej plomby znamená narušenie

objektívnej možnosti merania odberu plynu za určité obdobie, preto je potrebné vypočítať predpokladanú
škodu na odbere plynu. Na základe citovaného ustanovenia príslušného právneho predpisu práve
na základe tejto skutočnosti nastáva objektívna zodpovednosť za škodu u žalovanej podľa § 82
ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

32. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

33. Polemika prvoinštančného súdu o posudzovaní a potrebe preukázania subjektívnej zodpovednosti
u žalovanej ako odberateľa plynu v tomto prípade nie je namieste. Žalobcom uplatnený nárok založený
na objektívnej zodpovednosti je opodstatnený . Ust. § 82 ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike
obsahuje viacero skutkových podstát, ktoré vychádzajú z neoprávneného odberu plynu, pričom
niektoré vychádzajú z objektívnej a niektoré zo subjektívnej zodpovednosti, od ktorých sa odvíja i

nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odberateľ - žalovaná zodpovedá
už len za to, že odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, porušenie zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, nie je viazané len na samotnú žalovanú
ako odberateľa plynu, ale i na iné osoby, ktoré, či už s vedomím alebo bez vedomia odberateľa
zabezpečenie meradla porušili. Právne posúdenie veci prvoinštančným súdom, ktorý návrh zamietol

s tým, že predmetom žaloby bol nárok na náhradu škody vychádzajúci z nulovej spotreby plynu pri
skutkovej podstate podľa § 82 ods.1 písm.d/ zák. č. 251/2012 Z.z. neobstojí. Preukázané a ničím
nespochybnené poškodenie plomby, ktorá je zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, ktoré je
založené na objektívnej zodpovednosti odberateľa je neoprávneným odberom, a takýto odberateľ jepovinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Rovnako nie je dôvodné zaoberať sa úvahami, či i v prípade
poškodenia zabezpečenia meradla predmetné meradlo nemohlo merať správne a údaje z neho by
preukazovali reálnu spotrebu plynu. Náhrada škody, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, a ktorá

vzhľadomnažalobcomoznačenúskutkovúpodstatujezaloženánaobjektívnejzodpovednosti,saurčuje
podľa § 82 ods.3 zák.č. 251/2012 Z.z. keď podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej sú splnené.
Protiprávnym úkonom je neoprávnený odber, za ktorý zákon označuje odber zemného plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, príčinná súvislosť vyplýva zo
zmluvného vzťahu medzi žalovanou a jej priamym dodávateľom plynu, ktorý ho odoberá od žalobcu, na

základe ktorých došlo ku vzniku škody.

34. Samotné skutkové okolnosti, ktoré prvoinštančný súd nevyhodnotil z hľadiska právneho posúdenia
správne, by samé o sebe síce nezakladali dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia, avšak
vzhľadom na spôsob výpočtu škody odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého
je dôvodné určovať výšku škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. , pretože nie je možné škodu vyčísliť na

základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. K uvedenému spôsobu vyčíslenia škody odvolací súd
zdôrazňuje, že aplikovanie vyhl. č. 449/2012 Z.z. nemá byť automatické, ale pri každom prípade sa
musia zohľadňovať špecifické okolnosti tak, aby zistená škoda sa čo najviac priblížila ku škode skutočnej
a tak sa čo najviac naplnil kompenzačný princíp, ktorý je predmetnou právnou úpravou sledovaný.

35. Podľa vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu sú v konaní splnené všetky podstatné
predpoklady zodpovednosti za škodu vyžadované zákonom, ale k výške škody, ktorú žiada žalobca
priznať musí byť vykonané relevantné dokazovanie. Primárne sa teda výška škody určuje na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov (§82ods.3 zák.č. 251/2012 Z.z.) a až v prípade, že ak to nie
je možné, je prípustné postupovať podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. Pre určenie výšky škody je možné

vziať do úvahy i predchádzajúce, v minulosti vykazované spotreby odobratého plynu neoprávneným
odberateľom, pokiaľ by tieto boli k dispozícii, prípadne i znaleckým posudkom určiť výpočet pre
odberateľa spravodlivým spôsobom, k čomu ale potrebné dôkazné prostriedky musia vychádzať z
aktivity strany sporu.

36. Odvolací súd napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe žalujúcou stranou
sporu podaného odvolania podľa § 389 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, považuje za vhodné uviesť, že judikatúrou sa neoznačujú rozhodnutia iných prvoinštančných
prípadne druhoinštančných súdov. Judikatúra ako dôležitý prameň poznania práva a súčasne pomôcka
pri aplikácii práv je také rozhodnutie, ktoré jevydané v zásadných veciach a ktoré je publikované.

Slovenské právo ako právo kontinentálneho typu znamená, že judikáty sú iba doporučením ako
rozhodovať v podobných veciach. Judikát je charakterizovaný výkladom práva prostredníctvom
právnych viet, ktorými je výstižne zhrnutý jeho zmysel čo ale rozhodnutia prvoinštančných súdov
neobsahujú.

37. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vykoná potrebné
dokazovanie a znovu vo veci rozhodne (§391 ods.3 C.s.p.) a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne i
o trovách odvolacieho konania (§396 ods.3 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).