Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214211829
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214211829.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou, v sporovej veci

žalobkyne: K. E., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXX/X, F. B., právne zast.: JUDr. Evou Skačániovou,
advokátkou, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanému: R. E., N..
XX.XX.XXXX, D..: Q.. Š.C. R., A. W. X, K., o vyporiadanie BSM takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že do BSM žalobkyne a žalovaného patrí:

- zostatok úveru „Hypopôžička“. Č.. L. XXXXX-XX vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne
a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eura,

- zostatok úveru „Flexihypotéka“ Č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, vedeného vo VÚB a.s., vedeného na
meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 27.067,98 eura,

- cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, postaveného na parc. Č..
XXXX/X M. K..Ú.. X., Y.: X., okres Dunajská Streda, vedeného na R. Č.. XXXX o výmere 90m2 vo výške
48.420,80 eura.

II. Súd vyporiadava BSM žalobkyne a žalovaného nasledovne:

Žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX vedeného vo VÚB
a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eura.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sumu 18.112,45 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 48,80%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2014 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktoré medzi žalobkyňou a žalovaným vzniklo počas trvania ich manželstva. V žalobe
uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/88/2011-14

z 18.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2012. Uviedla, že medzi aktíva ich BSM
patrí utŕžená kúpna cena za nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý začali so žalovaným stavať počas
manželstva, a ktorý žalovaný sám predal po rozvode manželstva v roku 2013. Ďalej uviedla, že ich BSM
zaťažuje i pasívum a to zostatok úveru „Hypopôžička“ z VÚB, a.s., ktorý ku dňu rozvodu predstavoval18.966,47 eura. Od rozvodu manželstva na tento úver žalovaný zaplatil ešte 2.047,20 eura, následne
od februára 2013 ho prestal platiť úplne a odvtedy ho po výzve banky splácajú jej rodičia, ktorí sú
ručiteľmi predmetného úveru, pričom na rodinný dom jej rodičov je zriadené záložné právo. BSM

navrhla vyporiadať tak, že žalobkyňa prevezme zostatok úveru „Hypopôžička“ z VÚB, a.s. a žalovaný
jej titulom vyporiadacieho podielu zaplatí sumu, ktorá bude zistená v priebehu súdneho konania. Neskôr
žalobkyňa zmenila žalobný návrh a v konečnom žiadala určiť, že do masy BSM patrí nehnuteľnosť
- rozostavaná stavba na W..Č.. XXXX/X M. K..Ú.. X., C..Č.. M. N. R. Č.. XXXX ako rodinný dom
B..Č.. XXXX N. W..Č.. XXXX/X, zostatok úveru „Hypopôžičky“ od VÚB, a.s. vo výške 20.304,86 eura

a zostatok úveru „Flexihypotéky“ od VÚB, a.s. vo výške 27.067,98 eura (o ktorom na pojednávaní
žalobkyňa uznala, že bol čerpaný za trvania manželstva a patrí teda do BSM). BSM žiadala vyporiadať
tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť a zostatok úveru
„Hypopôžičky“ preberie žalobkyňa. Žalovaný jej na vyrovnanie jej podielu zaplatí sumu 24.345,39 eura
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu trov konania. Zostatok z prvého úveru sa žalobkyňa
rozhodla prevziať, nakoľko jej bytostne záleží na splácaní tohto úveru, keďže je ním zaťažený dom jej

rodičov. To, že žiadala určiť, že do masy BSM patrí rozostavaný dom a že pri vyporiadaní súd prikáže
do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť žalovanému zdôvodnila žalobkyňa tým, že ona súhlas k
predaju nehnuteľnosti nedala, kúpnu cenu s kupujúcim nedohodla. Nešlo o bežnú vec, pričom podľa
Občianskeho zákonníka ak nejde o bežnú vec, súhlasiť musia obaja manželia. Tento právny úkon
žalobkyňa pokladá voči sebe za neplatný, preto považuje za potrebné zahrnúť do masy BSM celú

nehnuteľnosť - rozostavanú stavbu v hodnote 62.217,01 eura.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že do ich manželstva so žalovanou si priniesol majetok vo
výlučnom vlastníctve a to pozemok W..Č.. XXXX M. K..Ú.. X.Í., na ktorom začali stavať rodinný dom,
pričom so stavbou začali až po získaní stavebného povolenia 03.02.2011, preto finančné prostriedky z

prvého úveru neboli použité na stavbu domu, ale boli použité na úpravy na dome rodičov žalobkyne.
Splátky tohto úveru platil výlučne žalovaný, keďže žalobkyňa nepracovala. Následne uzatvorili ďalšiu
úverovú zmluvu na 30.000,- eur v roku 2011. Neskôr sa zhoršilo ich spolužitie, manželka sa odsťahovala
a so stavbou domu začal žalovaný sám, pričom použil prostriedky z druhého úveru a peniaze od
jeho rodičov, ktoré dostal do daru. Po rozvode manželstva žalovaný predmetný dom predal dôvodiac,

že pozemok bol v jeho výlučnom vlastníctve a na stavbu domu použil druhý úver, ktorý splácal a
napokon aj vyplatil výlučne sám a tiež vlastné prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. S návrhom
na určenie masy BSM ako ani s návrhom na vyporiadanie BSM predostretým žalobkyňou nesúhlasil.
Neskôr prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu predniesol, že je ochotný žalobkyni dať
jednu tretinu z hodnoty predanej nehnuteľnosti, avšak požaduje nahradiť jednu polovicu z ním

vyplateného úveru (t.j. z „Flexihypotéky“). Navrhovanú disparitu odôvodňoval tým, že žalovaná sa ničím
nezaslúžila o nadobudnutie majetku a do manželstva nevniesla žiadnu hodnotu. Prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu neskôr písomne doplnil a modifikoval svoje vyjadrenie v tom smere, že so
žalovanou žili pôvodne v dome jej rodičov, ktorý bol zdevastovaný, a títo požiadali žalovaného, aby si
zobral úver, s tým, že oni budú ručiť svojim domom a z úveru zrekonštruujú ich nehnuteľnosť, preto suma

z prvého úveru vo výške 19.500,- eur bola použitá na zhodnotenie nehnuteľnosti rodičov žalobkyne
a nemôže byť predmetom BSM. V tomto smere žiadal žalovaný vykonať znalecké dokazovanie za
účelom stanovenia hodnoty vykonaných opráv a rekonštrukcie na dome rodičov žalobkyne. Neskôr
už na tomto návrhu netrval, keď na ostatnom pojednávaní uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v
dostatočnom rozsahu a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania už nepredniesol. Žalobkyňa podľa

tvrdenia žalovaného nevložila do stavby ani cent, ničím sa nepričinila o zväčšenie súkromného majetku
žalovaného, ničím sa nepričinila ani o nadobudnutie spoločného majetku, nechala sa žalovaným
vydržiavať, chovať a šatiť, nikde nepracovala.

3. Súd sa oboznámil so žalobou, s písomným vyjadrením k žalobe, s návrhom na zmenu žaloby

i s návrhmi na vyporiadanie BSM predostretými oboma stranami počas konania, vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov E. a W., oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - najmä s rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva sp.zn.
12P/88/2011, s kolaudačným rozhodnutím, s katastrálnou mapou K..Ú.. X., so zmluvou o poskytnutí
úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX a Dodatkom č. 1 k nej (č.l. 10 a nasl.), so Zmluvou o zriadení

záložného práva č. D. XXXXX-XX, s listami Spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. adresovanými
rodičom žalobkyne ako ručiteľom úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX, s dokladmi preukazujúcimi
platenie splátok tejto pôžičky otcom žalobkyne - ručiteľom vo výške 170,60 eura mesačne, s potvrdením
o zostatku úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX k 06.02.2012 (č.l. 33), s podstatnou časťou spisovéhomateriálu OÚ v Dunajskej Strede, katastrálny odbor čísla: D.-XXXX/XX, M.-XXXX/XX P. M.-XXXX-XX
P. Y. M. K., K. Y. Č.: M.-XXXX/XX, M.-XXXX/XX P. M.-XXXX/XX, s potvrdením banky ako aj s výpismi z
účtov preukazujúcimi čerpanie druhého úveru, jeho predčasné splatenie i jeho zostatok ku dňu rozvodu

(č.l. 191, 192), s potvrdeniami od spoločnosti Quatro, a.s., s listinami predloženými žalobkyňou o jej
zdravotnom stave, absolvovanom štúdiu, o jej evidenciách ako uchádzačky o zamestnanie, atď. (č.l.
449-490 spisu), so znaleckým posudkom č. 11/2013, so znaleckým posudkom č. 95/2011, s výpisom z
R. Č.. XXXX K..Ú.. X., s rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 6P/156/2012, ako aj s ďalším podstatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

4. Žalobkyňa a žalovaný boli manželmi od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok o rozvode ich manželstva. Po rozvode manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k
vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, preto žalobkyňa dňa 04.06.2014
podala na tunajší súd návrh na vyporiadanie ich BSM. Manželia spolu začali stavať rodinný dom v obci
Gabčíkovo a to na pozemku patriacom do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko tento ho získal

darovaním v roku 2009.

5. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v roku 2009 manželia požiadali o prvý úver, pretože chceli získať
prostriedky na stavbu domu, v ktorom by začali nový život, samostatne bez rodičov. Jednalo sa o
montovaný dom, ktorého základy začali stavať v októbri 2009, neskôr stavba nejaký čas stála. Žalobkyňa

tvrdila, že v čase rozvodu ich manželstva (február 2012) už dom určite stál ako hrubá stavba. O čerpaní
druhého úveru ako ani o predaji domu žalobkyňa nemala vedomosť. Od mája 2013 prvý úver spláca
otec žalobkyne po 170,60 eura mesačne, nakoľko začali chodiť prvé upomienky a na rodičovskom dome
je zriadené záložné právo. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa prostriedky z prvého úveru použili na
rekonštrukciu domu jej rodičov, nakoľko tento sa rekonštruoval postupne a z peňazí jej otca, ktorý v tom

čase ešte pracoval. Plastové okná na dome rodičov boli vymenené v roku 2003, z pôžičky od spoločnosti
Quatro, o čom žalobkyňa predložila listinný dôkaz.

6. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že BSM žiada vyporiadať tak, že prvý úver, t.j. „Hypopôžička“
pripadne do výlučného záväzku navrhovateľky, s tým, že žalovaný jej uhradí 9.750,- eur (polovička

bankou vyčísleného zostatku ku dňu rozvodu), z ktorej sumy sa odpočíta suma 2.047,20 eura, ktorú po
rozvodeešteuhradilžalovaný.NeskôrvpísomnompodaníužžiadaltentoúvernezahrnúťdomasyBSM,
dôvodiac tým, že pri zmene v osobe dlžníka je potrebný súhlas banky. Druhý úver, tzv. „Flexihypotéka“
bol celý uhradený žalovaným v celkovej výške 43.890,72 eura, preto žalovaný od žalobkyne požaduje
sumu 21.945,36 eura (polovica ním vyplatenej sumy). Žalovaný tvrdil, že celú sumu úveru použil na

stavbudomu.Zosumyutŕženejzapredajnehnuteľnostipovažuježalovanýzaspravodlivé,abyžalobkyni
vyplatil len 1/3 z ceny 41.075,- eur, t.j. sumu 13.700,- eur, dôvodiac, že žalobkyňa sa ničím nepričinila
na obstarávaní spoločnej domácnosti, nepracovala a nechala sa živiť. K sume 41.075,- eur ako cene za
dom dospel žalovaný tak, že keďže predal dom i s pozemkom za sumu 50.000,- eur (podľa listinných
dôkazovbolakúpnacena53.000,-eur-pozn.súdu),jepotrebnéztejtocenyodpočítaťcenuzapozemok.

Tvrdil, že podľa realitnými kanceláriami uvádzaných cien je cena za 1 m2 pozemku v meste Gabčíkovo
vo výške 35,- eur, pri výmere pozemku 255m2 je to 8.925,- eur. Toto svoje tvrdenie však žalovaný
ničím nepodložil, nepreukázal. Takto potom žiadal, aby mu žalobkyňa vyplatila sumu 542,20 eura titulom
úplného finančného vyrovnania. Žalovaný ďalej tvrdil, že v máji 2013 kúpil byt v Komárne za 33.000,-
eur, kúpnu cenu zaplatil z pôžičky od nebankového subjektu vo výške 16.000,- eur, zvyšok mal požičané

od rodičov. V roku 2014 tento byt predal za cenu 26.500,- eur, nakoľko nedokázal splácať pôžičku od
nebankového subjektu.

7. Z rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12P/88/2011 vyplýva, že manželstvo žalobkyne a
žalovaného bolo uzatvorené dňa 17.05.2008 a právoplatne bolo rozvedené dňa 06.02.2012. Návrh na

rozvod podal žalovaný dôvodiac, že ich manželstvo nefunguje, rozpory pramenili z odlišných pováh
manželov a z nadmerného zasahovania rodičov žalobkyne do ich manželstva. Už v návrhu uviedol, že
žalobkyňa sa od januára 2010 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k jej rodičom. Napriek tomu začali
stavať rodinný dom v záujme vytvoriť si vlastné bývanie. Žalobkyňa sa v rozvodovom konaní vyjadrila, že
ichmanželstvobolospočiatkuvpodstateharmonické,neskôrsavyskytliproblémynajmäprejejnezhody

s matkou žalovaného, hádky boli väčšinou v neprítomnosti žalovaného, vtedy rapídne schudla, ešte viac
sa zhoršil jej nedobrý zdravotný stav. Neskôr sa ukázalo, že žalobkyňa nemôže mať pre svoj zdravotný
stav deti, bola chorľavá, mala problémy so srdcom. Ani ona už nemienila zotrvať v manželstve.8. Svedok K.T. E., otec žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že po tom, ako žalovaný so žalobkyňou
nedostali úver, požiadal ho žalovaný, či by mu nepomohol a nezaložili s manželkou ich dom, s tým, že
podľapôvodnejdohody,keďbudestáťhrubástavba,malabyťťarchaprepísanánanovýdom,t.j.nadom,

ktorý žalobkyňa so žalovaným stavali. Na stavenisko ho žalovaný nevpustil ani raz, no žalovaný hovoril,
a to ešte pred rozvodom, že hrubá stavba už je hotová. Po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného,
žalovaný zrejme prestal splácať prvý úver a prišli im upomienky, preto ako ručitelia spolu s manželkou
postupne dodnes splácajú úver, aby neprišli o svoj vlastný dom. Svedok poprel, že by akákoľvek suma
z prvého úveru žalobkyne a žalovaného bola použitá na rekonštrukciu jeho vlastného domu, nakoľko

túto rekonštrukciu vykonával sám a postupne, po častiach. Zateplenie svojho domu robil cez leto v roku
2008, resp. 2009 výlučne z vlastných prostriedkov, o čom predložil doklady i fotodokumentáciu. Rovnako
predložil potvrdenia o mesačných splátkach prvého úveru, tzv. „Hypopôžičky“.

9. Svedok P. W. na pojednávaní uviedol, že od žalovaného kúpil predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu
53.000,- eur spolu za dom i s pozemkom, pričom ohľadne kúpy rokoval výlučne so žalovaným. V čase,

keď nehnuteľnosť kúpil, bola v nej sanita, dlažby, parkety ako aj kuchynská linka. On sám neskôr dorobil
oplotenie, vymaľoval interiér, dal vonkajšiu omietku a farbu. Na zaplatenie kúpnej ceny si vzal úver z
Tatrabanky, pričom bola podpísaná i záložná zmluva, došlo i k oceneniu nehnuteľnosti znalcom, presné
meno si však už svedok nepamätal.

10. Z potvrdenia VÚB, a.s. vyplýva, že úver tzv. „Hypopôžička“ číslo L. XXXXX-XX poskytnutý vo výške
19.500,- eur (zmluva z októbra 2009), bol čerpaný a k 06.02.2012 bol jeho zostatok vo výške 18.966,47
eura (č.l. 33 spisu).

11.ZpotvrdeniaVÚB,a.s.akoajzvýpisovzúčtuvyplýva,žeúvertzv.„Flexipôžička“čísloXXX/XXXXXX/

XX-XXX/XXX poskytnutý vo výške 30.000,- eur (zmluva z 15.07.2011) bol čerpaný, následne predčasne
ukončený a vyplatený žalovaným k 18.04.2013. Zostatok úveru k 06.02.2012 bol nasledovný - istina:
27.000,- eur, úroky 64,68 eura, poplatky 3,30 eura, t.j. spolu 27.067,98 eura (č.l. 191, 192).

12. Zo znaleckého posudku č. 11/2013 vyhotoveného znalkyňou J.. Q. N. dňa 18.02.2013 vyplýva,

že všeobecná hodnota stavby je 62.217,01 eura, hodnota pozemku je 5.882,85 eura, t.j. všeobecná
hodnota celej nehnuteľnosti je 68.099,86 eura.

13. Z výpisu z LV Č.. XXXX, K..Ú.. X. zo dňa 01.02.2013 vyplýva, že vlastníkom pozemkov W..Č.. XXXX/
X a XXXX/X o výmere 165 a 90 m2 bol výlučne žalovaný. Rovnako z LV Č.. XXXX zo dňa 01.02.2013

vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol na R. Č.. XXXX ako výlučný vlastník rozostavanej stavby na
parc. Č.. XXXX/X zapísaný iba žalovaný.

14. Zo spisu Okresného úradu v Dunajskej Strede, katastrálny odbor č. spisu D.-XXXX/XXXX vyplýva,
že stavebné povolenie bolo vydané dňa 03.02.2011, ako stavebník je označený len žalovaný. Zo

znaleckého posudku č. 95/2011 vyhotoveného 16.05.2011 (za účelom zistenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností pre účely zriadenia záložného práva) znalcom J.. Q. B. vyplýva, že všeobecná hodnota
rozostavaného rodinného domu s pozemkom je 28.660,22 eura.

15. Zo spisu Okresného úradu v Dunajskej Strede, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že

dňa 17.05.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: M.
K..Ú.. X. N. R. Č.. XXXX pozemok W..Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 165m2, pozemok W..Č.. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90m2 a rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku
W..Č..XXXX/Xovýmere90m2vprospechP.W.nazákladekúpnejzmluvyz24.03.2013,ktoroužalovaný
predal predmetnú nehnuteľnosť P. W. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 53.000,- eur.

16. Zo spisu Okresného úradu v Dunajskej Strede, katastrálny odbor Č.. B. M.-XXXX/XX vyplýva, že dňa
02.05.2013 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: M. K..Ú..
X. N. R. Č.. XXXX W. W..Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 165m2, pozemok W..Č.. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 90m2 a rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku W..Č.. XXXX/

X o výmere 90m2 v prospech Tatra banka, a.s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k úveru Č..
XXXXXXXXXX medzi Tatra bankou, a.s. ako záložným veriteľom, žalovaným ako záložcom a svedkom
Patasim ako dlžníkom.17. Zo spisu Okresného úradu v Komárne, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že žalovaný
kúpil dňa 09.05.2013 v Komárne byt za kúpnu cenu 33.000,- eur, z ktorej časť vo výške 16.000,- eur
hradil z úveru od spoločnosti K.I.S. Invest, s.r.o., IČO: 36 530 191.

18. Zo spisu Okresného úradu v Komárne, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že byt, ktorý
žalovaný kúpil dňa 09.05.2013 v Komárne za kúpnu cenu 33.000,- eur žalovaný predal Vande Derajovej
dňa 06.10.2014 za kúpnu cenu 26.500,- eur.

19. Zo spisu Okresného úradu v Komárne, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že dňa
10.12.2014 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: vyššie
spomínaný byt v Komárne (M. K..Ú.. K., N. R. Č.. XXXX, A. Č.. XX, M. M. Č.. X, N. X. W., B..Č. B.:
XXX N. W. T.. E. K. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach
a zariadeniach domu) v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o zriadení záložného
právakúveruč.XXXXXXXXXXmedziSlovenskousporiteľňou,a.s.akozáložnýmveriteľomažalovaným

ako záložcom.

20.Zďalšíchpredloženýchasúdomzadováženýchlistínvyplýva,žežalovanýdňa22.03.2010požiadalo
vydaniestavebnéhopovolenia,kuktorejžiadostipriložilvýpiszR.Č..XXXXzodňa11.12.2009,zktorého
vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXXX o výmere 255m2 - záhrady. V časti

„B“ tohto LV je uvedený titul nadobudnutia: darovacia zmluva M.-XXXX/XX. Stavebné povolenie bolo
vydané dňa 03.02.2011 na meno stavebníka - žalovaného, právoplatnosť nadobudlo dňa 01.03.2011.
Z geometrického plánu vyhotoveného dňa 18.03.2011 a úradne overeného dňa 28.03.2011 vyplýva, že
sa ním zameriava rozostavaná stavba na W..Č.. XXXX/X. Z návrhu na kolaudáciu stavby vyplýva, že
tento podával výlučne žalovaný a doručil ho Stavebnému úradu dňa 18.03.2013. Rozostavaná stavba

bola zapísaná do katastra nehnuteľností pod D.-XXXX/XXXX.

21. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6P/156/2012-45 zo dňa 26.02.2013 (právoplatný dňa 06.04.2013)
vyplýva, že súd zamietol návrh žalobkyne na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nakoľko
žalovaný v tom čase bol v rovnakej sociálnej situácii ako žalobkyňa, preukázal, že v tom čase nebol

schopný prispievať na jej výživu, keďže od januára 2013 nepracoval, prácu si hľadal sám, evidovaný na
úrade práce nebol, nemal žiaden príjem.

22. Z listín predložených žalobkyňou o jej zdravotnom stave, absolvovanom štúdiu, o jej evidenciách
ako uchádzačky o zamestnanie, atď. (č.l. 449-490 spisu) vyplýva, že táto riadne ukončila stredoškolské

štúdium, snažila sa pracovať a hľadala si prácu, bola určité obdobia aj evidovaná na úrade práce
ako uchádzačka o zamestnanie, avšak pre svoj nedobrý zdravotný stav nemôže vykonávať náročnú a
namáhavú prácu. V súvislosti s jej diagnózami bola viackrát hospitalizovaná. T.č. poberá sociálne dávky
avšak v rámci aktivačných prác pracuje na Mestskom úrade v Dunajskej Strede ako archivárka.

23. Z čestného prehlásenia z 05.09.2016, ktoré predložil splnomocnený zástupca žalovaného na
ostatnom pojednávaní vyplýva, že ním osoba menom B. E. prehlasuje, že jej žalovaný dňa 23.04.2013
poslal na jej bankový účet sumu 15.700,- eur z dôvodu nákupu materiálu na rodinný dom B..Č.. XXXX
M. X.. Materiál potrebný k stavbe rodinného domu pre žalovaného zabezpečovala z dôvodu, že pracuje
v rodinnej firme zaoberajúcej sa predajom o.i. elektroinštalačného a stavebného materiálu. Hodnota

materiálu bola 15.700,- eur a bola použitá na stavbu predmetného domu.

24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

26. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.27.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného
bolo právoplatne rozvedené ku dňu 06.02.2012 rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
sp.zn. 12P/88/2011. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo,

preto sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 04.06.2014 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov. Ako aktíva žiadala v konečnom návrhu vyporiadať rozostavanú
nehnuteľnosť, ako pasívna oba úvery a to „Hypopôžičku“ a „Flexihypotéku“. Nehnuteľnosť žiadala
prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, a zaviazať ho vyplatiť jej polovičku hodnoty nehnuteľnosti
zistenej znaleckým posudkom J.. Q. N., keďže ako sama uviedla, voči sebe predaj nehnuteľnosti

považuje za neplatný, keďže sa nejedná o bežnú vec a ona k predaju nedala súhlas, vôbec o ňom
nevedela a teda ani nemohla súhlasiť s kúpnou cenou 53.000,- eur. Zostatok „Hypopôžičky“ ku dňu
rozvodu navrhla prevziať, nakoľko má bytostný záujem na riadnom splatení tohto úveru, keďže jej rodičia
ručia svojou nehnuteľnosťou a nechce, aby prišli o strechu nad hlavou. Žalovanému žalobkyňa zaplatí
polovicu zostatku „Flexihypotéky“ ku dňu rozvodu manželstva tak, ako bol vyčíslený bankou a žalovaný

jej vyplatí polovicu hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku a polovicu dlhu z „Hypopôžičky“
ktorý banka k 6. júnu 2013 vyčíslila na 20.304,86 eura.

30. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že do masy BSM žalobkyne a
žalovaného ku dňu rozvodu ich manželstva, t.j. ku dňu 06.02.2012 patrí:

- cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, postaveného na W.. Č..
XXXX/X M. K..Ú.. X., Y.: X., Y. F. B., M. N. R. Č.. XXXX Y. M. XXm X vo výške 48.420,80 eura. Je
nepochybne preukázané, že so stavbou rodinného domu žalobkyňa a žalovaný začali počas trvania
ich manželstva. Tvrdenie žalovaného v tom smere, že začal stavať až po tom, ako vybavil v júli 2011
druhý úver „Flexihypotéku“ bolo vyvrátené jednak výpoveďou žalobkyne, svedka E., nekorešponduje

ani s jeho vlastným vyjadrením v rozvodovom konaní, no najmä z geometrického plánu vyhotoveného
dňa 18.03.2011 vyplýva, že sa ním zameriava rozostavaná stavba na W..Č.. XXXX/X. Z uvedeného
je zrejmé, že v marci 2011 už existovala rozostavaná stavba. Taktiež z príloh (fotodokumentácie)
znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vyhotoveného 16.05.2011 znalcom J.. Q. B. vyplýva, že na
predmetnej nehnuteľnosti - rozostavanom rodinnom dome už v máji 2011 existovali prvky dlhodobej

životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy) ako aj väčšina ostatných
prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, z čoho možno vyvodiť, že už v
máji 2011 sa jednalo po vec, a preto musí byť súčasťou masy vyporiadavaného BSM. Pritom nie je
rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie (primerane porovnaj: rozsudok
NSSR 3Cdo/201/96).

31. Žalobkyňa v písomnom podaní, ktorým požiadala o zmenu žalobného návrhu uviedla, že žiada
určiť, že do masy BSM patrí rozostavaný dom (a nie len utŕžená kúpna cena) a že pri vyporiadaní súd
prikáže do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť žalovanému. Toto zdôvodnila žalobkyňa tým, že ona
súhlas k predaju nehnuteľnosti nedala, kúpnu cenu s kupujúcim nedohodla. Nešlo o bežnú vec, pričom

podľa Občianskeho zákonníka ak nejde o bežnú vec, súhlasiť musia obaja manželia. Tento právny úkon
preto žalobkyňa pokladá voči sebe za neplatný, preto považuje za potrebné zahrnúť do masy BSM
celú nehnuteľnosť - rozostavanú stavbu v hodnote 62.217,01 eur podľa ceny stanovenej znaleckým
posudkom Ing. Jolán Németh. K tomuto súd uvádza nasledovné: predaj spoločnej nehnuteľnej veci
nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať každý

z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu
druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho
neplatnosti nedovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom
právneho úkonu (porovnaj: rozsudok NSSR 2Cdo 50/2000, ZSP 59/2002). Avšak dovtedy, kým sa osobadotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so
všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda v

každom prípade sa nevyžaduje výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak druhý účastník popiera
uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany.
Nemožno vylúčiť ani to, aby sa oprávnený dovolával relatívnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní
protinávrhom, prípadne vzniesol námietku vo forme svojej obrany proti uplatnenému právu uplatnenému
niektorým z účastníkov. Účinky nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému

účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu (porovnaj: R 50/1985 (s. 232 a 233)). V
predmetnom konaní súd nemal preukázané, že by sa žalobkyňa dovolala neplatnosti tohto úkonu tak,
ako je to vyššie uvedené. Z písomného podania z 07.06.2016 (v spise na č.l. 428 a nasl.) vyplýva
konštatovanie žalobkyne, že táto považuje predmetnú kúpnu zmluvu voči sebe za neplatnú. Toto bolo
doručené zástupcovi žalovaného na pojednávaní dňa 08.06.2016. Nebolo však preukázané, že by sa
žalobkyňa bola dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy) voči všetkým účastníkom

právneho úkonu (najmä voči svedkovi P. W. - kupujúcemu). Rovnako nebolo preukázané ani, to že
by žalobkyňa sa dovolávala neplatnosti kúpnej zmluvy súdnou cestou, keď toto ani netvrdila, ani
nepreukázala. Z týchto dôvodov potom súd považoval kúpnu zmluvu za platnú a teda aj kúpnu cenu
(resp. výťažok z predaja) za aktívum patriace do BSM.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celá nehnuteľnosť bola predaná za 53.000,- eur. Treba
skonštatovať, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, že samotný pozemok W..Č.. XXXX (neskôr
W..Č.. XXXX/X P. XXXX/X) M. K..Ú.. X.Í., zapísaný na LV Č.. XXXX bol vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, keď toto jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, z tvrdenia žalovaného, pričom
toto napokon nespochybňuje ani žalobkyňa. Preto je nevyhnutné odpočítať z kúpnej ceny za celú

nehnuteľnosť (53.000,- eur) cenu pripadajúcu na pozemky, nakoľko táto nemôže patriť do BSM.
Žalovaný v písomnom podaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu tvrdil, že podľa
realitnými kanceláriami uvádzaných cien je cena za 1 m2 pozemku v meste Gabčíkovo 35,- eur,
pri výmere pozemku 255m2 je to 8.925,- eur. Toto svoje tvrdenie však žalovaný ničím nepodložil,
nepreukázal, žiadne dokazovanie v tomto smere súdu vykonať nenavrhol, a súd nemôže suplovať túto

aktivitu strán v konaní. Preto pri stanovení hodnoty utŕženej kúpnej ceny patriacej do BSM súd vychádzal
ztejúvahy,ževznaleckomposudkuvypracovanomznalkyňouJ..Q.N.jestanovenávšeobecnáhodnota
celej nehnuteľnosti na sumu 68.099,86 eura, z toho hodnota stavby je: 62.217,01 eura a hodnota
pozemku je 5.882,85 eura, t.j. hodnota pozemku predstavuje 8,64% z hodnoty celej nehnuteľnosti. Pri
kúpnej cene 53.000,- eur za celú nehnuteľnosť tak 8,64% z kúpnej ceny predstavuje sumu 4.579,20

eura (cena pozemkov) a 48.420,80 eura ostáva ako cena rozostavanej stavby (bez ceny pozemkov),
ktorá je súčasťou BSM a teda musí byť medzi bývalými manželmi vyporiadaná.

33. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd ďalej dospel k záveru, že do masy BSM žalobkyne a
žalovaného ku dňu rozvodu ich manželstva, t.j. ku dňu 06.02.2012 tiež patrí:

- zostatok úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne
a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eura a
- zostatok úveru „Flexihypotéka“ číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, vedeného vo VÚB a.s., vedeného
na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 27.067,98 eura.

34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný počas manželstva čerpali dva
úvery. Prvý úver, tzv. „Hypopôžička“ od VÚB, a.s. z októbra 2009 bol na sumu 19.500,- eur. Druhý úver
z júla 2011 „Flexihypotéka“ taktiež od VÚB, a.s. na sumu 30.000,- eur. Žalobkyňa od začiatku zotrvala
na tvrdení, že prvý úver použili na začatie stavby domu. Žalovaný tvrdil, že naopak, prostriedky z tohto
úveru boli použité na rekonštrukciu rodinného domu rodičov žalobkyne. Toto tvrdenie žalovaný nijak

nepreukázal, naopak zo svedeckej výpovede svedka E.B. vyplynulo, že rekonštrukciu svojho domu -
zateplenie realizoval sám a z vlastných prostriedkov a výmeru plastových okien realizovali z pôžičky od
spoločnosti QUATRO, čo bolo v konaní preukázané i listinnými dôkazmi. Preto súd ustálil, že prvý úver
tzv. „Hypopôžička“ bol čerpaný za trvania manželstva a ako pasívum teda zaťažuje BSM žalobkyne a
žalovaného. Z potvrdenia banky vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bol zostatok tohto úveru vo

výške 18.966,47 eura, ktorú sumu súd zaradil ako pasívum zaťažujúce BSM. Ďalej bolo preukázané,
že od rozvodu manželstva ešte žalovaný na tento úver zaplatil sumu 2.047,20 eura, následne už ďalej
úver nesplácal. Pod hrozbou straty jediného obydlia pristúpili k splácaniu predmetného úveru rodičia
žalobkyne po 170,60 eura mesačne, keďže ako bolo preukázané v konaní, ich rodinný dom je zaťaženýzáložným právom na základe záložnej zmluvy k predmetnému úveru. Ďalej žalobkyňa a žalovaný za
trvania manželstva čerpali ešte jeden úver, tzv. „Flexihypotéka“ a to v júli 2011, jednalo sa o sumu
30.000,- eur. V priebehu konania žalobkyňa uznala i tento úver ako pasívum zaťažujúce BSM, pričom v

konaní vyšlo najavo, že žalovaný sám tento úver predčasne splatil a to dňa 18.04.2013 (t.j. po rozvode
manželstva). Podľa potvrdenia banky nesplatená časť úveru ku dňu rozvodu manželstva predstavovala
sumu 27.067,98 eura. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že prostriedky získané z
tohto úveru žalovaný použil na stavbu rodinného domu. Z predloženého čestného vyhlásenia vyplýva, že
i sporná suma 15.700,- eur prevedená na účet osoby menom B. E. bola podľa obsahu tohto potvrdenia

použitá na nákup stavebného a elektroinštalačného materiálu. V ostatnej časti hodnoty úveru žalobkyňa
jeho použitie nerozporovala, preto i túto sumu súd zaradil ako pasívum zaťažujúce BSM. V konaní
bolo taktiež preukázané, že byt v Komárne, ktorý žalovaný kúpil v máji 2013 financoval sčasti z úveru
od nebankového subjektu, zvyšok tvrdil, že si požičal od príbuzných a že ho teda nefinancoval z
„Flexipôžičky“ ani z utŕženej ceny za predaj rodinného domu v Gabčíkove.

35. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd rozhodol, že žalobkyňa preberá povinnosť
zaplatiť zostatok úveru (tzv. „Hypopôžičky“) uvedeného pod prvou položkou výroku I. tohto rozsudku
vo výške 18.966,47 eura. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že rozhodnutie alebo dohoda manželov o
tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z manželov, je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek
tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov (porovnaj: uznesenie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 33Odo 1552/2005). Súd poukazuje aj na zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR sp.
zn. Cpj 86/1971 (R42/1972), že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť
vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a
vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka
nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahuje ustanovenie § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto

vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z
ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahom a účelom k nim najbližším a použiť ustanovenia § 149
a 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. Tu súd vychádzal z

oznámenia banky o výške zostatku úveru ku dňu rozvodu manželstva ako aj z toho, že žalovaný ešte
po rozvode manželstva na tento úver zaplatil 2.047,20 eura.

36.Ďalejsúdrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynititulomúplnéhovyrovnaniazaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.112,45 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Súd zásadne vychádzal pri vyporiadaní BSM v tomto prípade z princípu parity, t.j. rovnosti
veľkosti podielov, keď nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu tzv. disparity ako to požadoval žalovaný.
Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku
získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje len výnimočne. Základnou zásadou
ust. § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto

zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, avšak každú výnimku
teba vykladať reštriktívne. Súd nemal za preukázané, že by sa žalobkyňa správala spôsobom, ktorý
by odôvodňoval pristúpiť k určeniu podielov iným ako paritným spôsobom. Nebolo preukázané, že by
sa nestarala o rodinu a pod., bolo len preukázané, že počas trvania manželstva nepracovala, bola
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Sama predložila listiny preukazujúce, že nemôže vykonávať

náročnú prácu, že má zdravotné problémy a hoci riadne ukončila stredoškolské štúdium, nedarilo sa jej
nájsť si vhodnú prácu aj s poukazom na jej zdravotný stav. V čase rozhodovania súdu bola poberateľkou
sociálnych dávok, avšak vykonávala tzv. aktivačné práce. To, že by žalobkyňa na žalovanom už
počas manželstva parazitovala a nechala sa živiť žalovaný tvrdil až v konaní o vyporiadanie BSM,
v rozvodovom konaní takéto tvrdenia z jeho strany neodzneli. Okrem toho skutočnosť, že jeden z

manželov sa svojimi príjmami väčšou mierou pričinil o nadobudnutie spoločného majetku nemôže bez
ďalšieho viesť k rozhodnutiu o disparite podielov. Všetky tieto okolnosti podľa názoru súdu potom
nevytvárajú predpoklad k tomu, aby súd rozhodol inak, než na základe rovnosti podielov oboch
manželov.

37. K sume 18.112,45 eura súd dospel nasledovne: súdom stanovená cena nehnuteľnosti
(rozostavaného domu bez pozemkov) predstavuje sumu 48.420,80 eura. Súd vyššie popísal ako dospel
k uvedenej cene, pričom iné dôkazné návrhy (či už odborné ohodnotenie alebo znalecké dokazovanie)
zo strany strán v konaní navrhnuté ani produkované neboli. Celú utŕženú kúpnu cenu, ako bolo v konanípreukázané, si ponechal žalovaný, preto s poukazom na vyššie uvedené (princíp parity) je povinný
vydať žalobkyni polovicu zo sumy 48.420,80 eura, t.j. sumu 24.210,40 eura. Ďalej súd určil, že zostatok
prvého úveru tzv. „Hypopôžičky“ vo výške 18.966,47 eura prevezme žalobkyňa. Z tohto dôvodu je

žalovaný povinný zaplatiť jej jednu polovicu z tejto sumy, t.j. 9.483,24 eura, od ktorej je potrebné ešte
odpočítať sumu 2.047,20 eura, ktorú žalovaný zaplatil na tento úver po rozvode manželstva. Teda,
žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumu 9.483,24 eura mínus 2.047,20 eura, t.j. sumu 7.436,04
eura. V konaní bolo preukázané, že druhý úver, tzv. „Flexipôžičku“ po rozvode manželstva splácal
výlučne žalovaný, preto žalobkyňa je povinná zaplatiť mu jednu polovicu zo sumy zostatku úveru ku dňu

rozvodu manželstva, ktorý predstavoval 27.067,98 eura, z čoho 1 predstavuje sumu 13.533,99 eura.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 13.533,99 eura, kým
žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumy: 7.436,04 eura a 24.210,40 eura, t.j. spolu 31.646,41 eura.
Keď sa od sumy 31.646,41 eura odpočíta suma 13.533,99 eura ostatne suma 18.112,45 eura, ktorú
sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného finančného vyporiadania a to do 30 dní od
právoplatnostitohtorozsudku.Paričnúlehotusúdurčil,resp.ponechal tak,akotonavrhovalažalobkyňa.

38. Vzhľadom k tomu, že podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, tunajší súd sa s
ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na argumentáciu súdu irelevantná, nezaoberal.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. keď ustálil, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná na 74,40% (žiadala priznať 24.345,39 eura) a neúspešná na 25,60% (súd jej
priznal 18.112,45 eura), jej čistý úspech preto predstavoval 48,80%. V tomto rozsahu má právo na
náhradu trov konania žalovaným. O výške náhrady trov (vrátane trov štátu a súdneho poplatku) bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)