Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225389
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115225389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.,
o zaplatenie 1.323,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 20. novembra 2017, č.k. 27C/468/2015-65, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 70,70 eur s
príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,70 eur s úrokom z omeškania

vo výške 8,75% ročne od 24.11.2012 do zaplatenia, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 29,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
sumu 787,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 24.11.2012 do
zaplatenia, všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku
nanáhradutrovkonaniasúdrozhodoltak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonania
v rozsahu 18%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1 a 2, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 122 a § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke tak, ako to

vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka,
občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah
účastníkovnazákladespotrebiteľskejzmluvy,priuzatváraníktorejbolžalovanývpostaveníspotrebiteľa.
Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom,
ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v

prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžuodchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Pristupujúc ku skúmaniu
jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o presnom dátume
konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona.

Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvyinformovanývakýchtermínoch,kedyavakejvýškeaakodlhojepovinnýsiplniťsvojepovinnosti.
Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky.
Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz
o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Uvedený

obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať
za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej
špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku, prípadne aká časť je započítaná na poplatky.
V zmluve chýba údaj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých
splátok) nachádza vo Všeobecných podmienkach, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v predposlednom

odseku zmluvy, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu.
Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými
podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka.
Sú formulované menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej
výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu

možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj
riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ a v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom
nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne
naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto

dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky.
Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1
písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými
dôkazmi súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je len čiastočne dôvodný, nakoľko poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň je nárok čiastočne premlčaný. Nebolo sporné,
že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 989,80 eur. Žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku, okrem
akontáciepriamopriuzatvorenízmluvypredajcovi.Splátkysplatnéod20.6.2012do13.10.2012vovýške
202,76 eur (4x 50,69 eur) sú premlčané z dôvodu, že žaloba bola doručená súdu dňa 14.10.2015, t.j. po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých

splátok uvedených vyššie. Žalobca v žalobe a ani v písomnom vyjadrení nešpecifikoval z čoho sa skladá
splátka, teda aká výška je započítaná na istinu a aká na úroky, pričom súdu je z úradnej činnosti známe,
že pomer istiny a úrokov je v každej splátke iný, preto celú dohodnutú výšku splátky započítal na istinu.
Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 787,04 eur, t.j. vo výške nepremlčaných
splátok splatných od 14.10.2012 do zaplatenia plnenia poskytnutého žalobcom. Súd od poskytnutého

plnenia 989,80 eur odčítal premlčané splátky 202,76 eur. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. vo výške 8,75% ročne z priznanej sumy od
24.11.2012 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí
lehoty troch dní od doručenia výzvy dňa 20.11.2012 na zaplatenie celého dlhu. Žalobca sa domáha
podľa vlastného vyjadrenia i zaplatenia zmluvnej pokuty a sankčného úroku vo výške 178,81 eur bez

bližšej špecifikácie, len s odkazom na predložený Prehľad splátok a úhrad. Z predloženého prehľadu
súd zistil, že obsahuje len sankčnú - zmluvnú pokutu a nie sankčný úrok ako uviedol v svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 13.11.2017. Súd z predloženej úverovej zmluvy zistil, že neobsahuje dohodu strán o
individuálne vyjednanej zmluvnej pokute s náležitosťami požadovanými v zmysle § 544 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ svoj nárok žalobca odvodzuje od ustanovení VOP súd uvádza, že tieto neboli so

žalobcom individuálne dojednané a neboli ani ním podpísané, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
Zároveň zamietol žalobu aj v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie
samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny. Súd o trovách konania rozhodol
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že
žalobcovi bola priznaná suma 787,04 eur spolu s úrokom z omeškania 343,95 eur ku dňu rozhodnutia.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 59% a žalovaný v 41%, t.j. celkový úspech žalobcu v konaní
je 18%. Súd čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 18%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby čo do zaplatenia sumy 70,70 eur s
príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti

zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nebránil právnemu posúdeniu poskytnutého úveru
ako bezúročného a bez poplatkov, avšak mal za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil.
Pokiaľ chcel súd žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok, správny postup by bol taký, keby súd
vypočítal istinu splátky a tú vynásobil počtom nepremlčaných splátok. Žalovanému bol poskytnutý úver

v sume 1.148 eur, z čoho žalovaný uhradil akontáciu v sume 158,20 eur a zvyšnú sumu mal uhradiť v 30
splátkach po 50,69 eur. Súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov, teda pri takomto
posúdení je istina splátky 32,99 eur (989,80 eur : 30). Súd vychádzal zo sumy poskytnutej pôžičky bez
úrokov a poplatkov, avšak zároveň vychádzal z plnej sumy splátky v sume 50,69 eur, t.j. na čistú sumu
úveru 989,90 (bez úrokov a bez poplatkov) započítal celú sumu splátky (pozostávajúcu z istiny, úrokov
a poplatkov). Po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov je suma istiny splátky 32,99 eur,

pričom nepremlčanými boli splátky od 20.10.2012 do 20.11.2014, t.j. 26 splátok po 32,99 eur. Preto mal
súd priznať sumu vo výške 857,74 eur.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27C/468/2015 bolo zaplatenie
sumy 1.323,44 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 787,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%

ročne z istiny od 24.11.2012 do zaplatenia, všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18%.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti zamietnutia žaloby čo do zaplatenia sumy 70,70 eur s príslušenstvom.

8. Medzi stranami bolo nesporné, že predmetný úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému vo výške 1.148 eur, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a čiastočne za
premlčaný, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, pričom odvolací

súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

9. Z vykonaného dokazovania teda celkom nepochybne vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver
v sume 1.148 eur, z čoho žalovaný uhradil akontáciu v sume 158,20 eur a zvyšnú sumu mal uhradiť v 30
splátkach po 50,69 eur. Vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov žalovanému

teda bola poskytnutá suma 989,80 eur (1.148-158,20), ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť v 30 splátkach,
a teda výška splátky bez úrokov a poplatkov je 32,99 eur (989,80 eur : 30). S prihliadnutím na záver
súdu prvej inštancie o premlčaní štyroch splátok splatných od 20.6.2012 do 13.10.2012, žalovaný bol
povinný zaplatiť 26 nepremlčaných splátok po 32,99 eur, a teda sumu 857,74 eur. Vzhľadom na to, že
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 787,04 eur, bolo

dôvodným žalobcovi priznať nárok i na zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom (857,74-787,04 eur).

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby
o zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

11. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 a 2 CSP, a vo veci pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v pomere 29,6%, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešnýv pomere 64,8% a neúspešný v pomere 35,2%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).