Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/375/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219467
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116219467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu G. J., s. r. o., so sídlom C.
X/A, H., IČO XXXXXXXX, zastúpeného N. & C., s. r. o., so sídlom D. XX, T., IČO XXXXXXXX, proti
žalovanej I. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom H. XXX/X, štátnej občianky SR, o zaplatenie 272,68 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2017,
č.k. 18Csp/98/2016-42, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu žalobe, ktorou sa žalobca ako
právny nástupca pôvodného dodávateľa energií (J. X.) (ďalej len žalobca) domáhal zaplatenia dlhu
za dodávky elektriny a plynu vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Vznesenú
námietku premlčania považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, pretože pre začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné vychádzať zo splatnosti faktúr a nie je ho možné viazať na mesiac
nasledujúci po mesiaci, za ktorý je dodanie účtované. Po zistení danosti zmluvného vzťahu, na základe
ktorého mal žalobca povinnosť dodávať žalovanej elektrickú energiu a plyn, súd prvej inštancie

konštatoval, že uvedené faktúry nie sú v celom rozsahu zaplatené a žaloba je dôvodná. K obrane
žalovanej, že dlh uhradila platbami dňa 19.06.2012 v celkovej výške 124 eur a dňa 11.09.2013 vo
výške 88,29 eur súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dôveryhodným spôsobom preukázal, na úhradu
ktorých položiek boli predmetné sumy započítané, a to prehľadom platieb žalovanej. V prípade sumy
88,29 eur v prevodnom príkaze sama žalovaná uviedla variabilný symbol, ktorým bolo číslo faktúry
XXXXXXXXXX, čím jednoznačne vyjadrila vôľu uhradiť pohľadávku žalobcu vyplývajúcu práve z tejto
faktúry. Preto nebolo pochybením žalobcu, ak poukázanú sumu vo výške 88,29 eur započítal na

žalovanou uvedenú faktúru a nie na faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Čo sa týka platieb
poukázaných žalovanou dňa 19.06.2012, tieto zjavne s konaním nesúvisia, nakoľko žalobca si uplatňuje
nárok z faktúr, ktoré boli vyhotovené jednak za obdobie od 19.04.2013 do 28.02.2014 v prípade
plynu a jedna za obdobie od 09.08.2013 do 31.01.2014 v prípade elektriny, t. j. žalovaná dokladovala
platby z obdobia takmer rok predchádzajúceho obdobiu, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa
súdu prvej inštancie je nelogické brániť sa tvrdením, že platba zo dňa 19.06.2012 bola platbou na
faktúru vystavenú dňa 20.02.2014, prípadne na faktúru vystavenú dňa 07.03.2014. Obranu žalovanej

spočívajúcu v tvrdenom zaplatení preto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Rovnako ako
námietku neprijateľných zmluvných podmienok, pretože žalovaná suma predstavovala výlučne odplatu
za dodanú elektrinu a plyn. Predmetné faktúry neobsahujú žiadne poplatky, zmluvné pokuty, príp. iné
sankcie, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné dojednania. Preto ak by aj zmluva alebovšeobecné obchodné podmienky nejaké neprijateľné podmienky obsahovali, nemalo by to vplyv na
povinnosť žalovanej uhradiť cenu za dodané služby, práve z dôvodu, že žalobca iné plnenia okrem ceny
za spotrebovanú elektrinu a plynu nepožaduje, uzavrel súd prvej inštancie. Vzhľadom na omeškanie

žalovanej so zaplatením dlhu priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OZ. Ako plne úspešnej strane v konaní aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Uviedla, že zmluvu na elektrinu ukončila 31. 1. 2014 a na plyn
bol 28. 2. 2014. Bolo povinnosťou dodávateľa vystaviť faktúry do mesiaca od vykonania služby čo
žalobca zámerne neurobil. Považovala za záhadné, že platby za 6. a 9. mesiac 2013 neboli zahrnuté
do vyúčtovacej faktúry. Nesúhlasila so záverom, že pri platbe sumy 88,29 eura vyjadrila vôľu uhradiť
pohľadávku z faktúry XXXXXXXXXX. Daná pohľadávka patrí do vyúčtovacej faktúry. Platby za 6. až 9.
mesiac 2013 si mohol podľa žalovanej dodávateľ uplatniť 1. 7. 2013 a 1. 10. 2013, a tým, že žaloba bola

podaná až 31. 10. 2016, došlo k premlčaniu uplatneného práva. Žalovaná považovala za nesprávne, že
žalobca od dlžnej sumy 272,68 eura neodpočítal platby 124 eur a 88,29 eur. Napokon poukázala na to,
že od samého začiatku komunikovala s dodávateľom a snažila sa vec objasniť, ale zo strany pôvodného
dodávateľa to neriešili.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Súhlasil
so záverom súdu prvej inštancie, že začiatok plynutia premlčacej doby pripadá až na splatnosť
faktúry, pretože až uplynutím splatnosti faktúry sa môže žalobca domáhať zaplatenia neuhradenej
fakturovanej sumy. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade sa domáhal zaplatenia nárokov vyplývajúcich
z vykonaného vyúčtovania a nie z nezaplatenia preddavkových platieb, ako to nesprávne uvádza

žalovaná. Žalobca považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie o zohľadnení platieb vykonaných
žalovanou.

4. Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387.

5. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými významnými námietkami,
ktoré žalovaná uvádza v odvolaní, keďže tieto boli súčasťou jej procesnej obrany už v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a považuje ich za správne. V otázke

premlčania je skutočne významné, že žalobou bol uplatnený dlh predstavujúci nezaplatený nedoplatok
z vyúčtovania za dodané energie. Aj v prípade platenia pravidelných preddavkov na platbu za energie
je skutočná výška odplaty za dodané energie známa až po vyúčtovaní, a preto o začiatku plynutia
premlčacejdobyodplatyzaenergienemožnouvažovaťskôr,akojeznámakonkrétnavýškadlhu,tedaaž
po vyúčtovaní skutočnej spotreby a poskytnutých preddavkov. Záver súdu prvej inštancie, že uplatnené

právo nebolo premlčané bol preto správny.

6. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie o započítaní platby 88,29 eur na pohľadávku z faktúry
XXXXXXXXXX. I keď to v súčasnosti žalovaná spochybňuje, zodpovedá uvedené započítanie platby
plne vôli žalovanej. Práve takúto vôľu jednoznačne preukazuje uvedenie čísla faktúry alebo zmluvy ako

variabilného symbolu realizovanej platby. Jedná sa o typické a zaužívané vyjadrenie účelu platby.

7. Napokon bol správny aj žalovanou namietaný postup súdu prvej inštancie keď od dlžnej sumy 272,68
eur neodpočítal platby 124 eur a 88,29 eur. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
z akých dôvodov nepovažoval uvedené platby za úhradu žalovaného dlhu. V prípade platby 88,29 eur

bolo jej určenie jednoznačne dané variabilným symbolom a ostatné platby uvádzané žalovanou boli
vykonané ešte pred vznikom dlhu uplatneného v tomto konaní, preto nemohli byť jeho úhradou. Súčasne
jezrejmé,ženebolianinezohľadnenýmipreddavkami,pretožežalovanýjednoznačnepreukázalpoužitie
platieb, o ktorých žalovaná tvrdila, že boli úhradou na dlh uplatnený žalobou (č.l. 29 - 31). Závery súdu
prvej inštancie plne zodpovedajú vykonanými dôkazom a jeho rozhodnutie je preto správne. Napokon

neboli dôvodné ani námietky žalovanej o neprijateľných zmluvných podmienkach, pretože predmetom
konania bola iba odplata za poskytnuté plnenie, na ktorú sa ustanovenia o neprijateľných zmluvných
podmienkach nevzťahujú (§ 53 ods. 1 OZ), ako správne uviedol aj súd prvej inštancie.8. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.