Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116230013
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116230013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717
769, so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, zastúpeného AK: JUDr. Alan Strelák, so sídlom Bratislava,
Na vŕšku 12, proti žalovanej: M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U., H. XXXX/X, o zaplatenie 636,50 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/217/2016-18
zo dňa 25. januára 2018 v časti lehoty na plnenie prisúdenej sumy (I. výrok), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej lehote plnenia v I. výroku m e n
í tak, že istinu, úroky z omeškania, týmto rozsudkom prisúdenú, žalovanej p o v o ľ u j e zaplatiť v

splátkach po 20,- Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomuložilžalovanejzaplatiťžalobcovisumu491,50
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne počítaným: zo sumy 491,50 Eur od 14.10.2015
až do zaplatenia, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom rozhodol, že žalobca má právo na

náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 54,44 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm.
f), j), k), § 11 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 1, 2, príloha č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ust.
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzatvorili dňa 23.3.2015 Zmluvu o
úvere č. K220150726, na základe poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500,- Eur, s dohodnutým
úrokom vo výške 100,- Eur, servisným poplatkom 45,- Eur, celková suma úveru 645,- Eur, pri úrokovej
sadzbe 14,51 % z istiny, s uvedením priemernej RPMN 34,42 %, RPMN vo výške 50,22 %. Za záväzkom
veriteľa poskytnúť úver 500,- Eur bolo uvedené, že úver je poskytnutý za odmenu vo výške 20 % z istiny
(ďalej len úrok a odmena spoločne označovaná ako „odplata“). Žalovaná bola povinná

poskytnutý úver splatiť v 13 splátkach, prvé tri vo výške 2,50 Eur a ďalších 10 po 63,75 Eur. Prvá splátka
bola splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. V zmysle Obchodných podmienok bod 1. má veriteľ právo žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatenímktorejkoľvek splátky v plnej výške. Žalovaná uhradila spolu 8,50 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa
9.10.2015 bola vyzvaná žalovaná na vrátanie dlžnej sumy 190,25 Eur do 5 dní od obdržania upomienky.
Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 13.11.2015 bol dlh bolku dňu 13.10.2015 zosplatnený z

dôvodu omeškania so splácaním dlhu, pričom celkový dlh je vo výške 636,50 Eur (oznámenie bolo podľa
poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovanej dňa 16.11.2015).

4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že uzavretú zmluvu o úvere považoval za zmluvu spotrebiteľskú,
keď sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu. Pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí

zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti
zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch,
kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške
splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená
konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť

aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V zmluve tiež nie je uvedená presne
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok
bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na
poplatky. Priamo v zmluve je síce uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmysle § 9
ods. 2, písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa

keď je uvedená hodnota 50,22 %, pričom reálna RPMN podľa parametrov zmluvy predstavuje hodnotu
57,40 %. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru,
udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy
nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v
poskytovanom úvere. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f),

j) a k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Žalobabolapodanádôvodnelenvčastiistiny491,50Eur,t.j.včastinevrátenej
istiny z poskytnutej sumy 500,- Eur, od ktorej odčítal zaplatené splátky 8,50 Eur. V časti odplaty a úroku
vo výške 145,- Eur s príslušenstvom z tejto sumy žalobu ako nedôvodnú zamietol. Spolu s istinou
zaviazal žalovanú zaplatiť i požadovaný úrok z omeškania 5,05% ročne po zohľadnení čiastočných

úhrad vykonaných po splatnosti nasledovne: zo sumy 491,50 Eur od nasledujúceho dňa po zosplatnení
úveru, t.j. od 14.10.2015 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s vyššie
citovanými predpismi, preto súd návrh v tejto časti vyhovel.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v pomere

akom bol úspešný v konaní. Pri výpočte pomeru úspechu strán v konaní vychádzal z
nasledovných skutočností: žalobca bol úspešný v konaní o zaplatenie sumy 491,50 Eur. Žalobca pritom
žiadal priznať sumu vo výške: 636,50 Eur, Po prepočítaní tak mal žalobca úspech v 77,22 % (491,50
Eur je 77,22 % zo sumy 636,50 Eur) predmetu konania, neúspech v 22,78 %. Čistý úspech žalobcu v
konaní predstavuje 54,44 % /Hodnota sporu 100 % - 22,78 % = 77,22 % (úspech žalobcu) - 22,78 %

(úspech žalovanej) = 54,44 %, t.j. čistý úspech žalobcu/.

6.Protitomutorozsudkuvýlučnevlehotesplatnostiprisúdenejčasti(I.výrok)podalaodvolaniežalovaná,
pričom navrhla, aby prisúdenú sumu mohla zaplatiť v splátkach. Argumentovala tým, že okamžitá platba
priznanej sumy, ktorú je pre ňu likvidačná, je ochotná splatiť úver splátkovým kalendárom, ktorý určí súd.

Jej príjem je dôchodok, spláca splátku 150,- Eur ako dlh po manželovej smrti, ďalej platí nájomné a fond
opráv, zostáva jej 100,- Eur až 120,- Eur na mesiac. Pripojila výpis z osobného účtu zo dňa 31.1.2018,
podľa ktorého dňa 17.1.2018 bolo odoslaná suma 19,- Eur ZSE Energia, a.s., dňa 17.1.2018 bola prijatá
suma 474,60 Eur od Sociálnej poisťovne, dňa 19.1.2018 bola odoslaná suma 150,- Eur

7. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.d/ah/CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo naprípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej (čo do lehoty splatnosti) je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie je v lehote splatnosti
prisúdenej sumy (I. výrok) postupom podľa § 388 CSP zmenil.

9. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané len v časti lehoty plnenia, vo zvyšnej vyhovujúcej časti (I.
výrok), v zamietnutej časti (II. výrok), ako aj v časti náhrady trov konania (III. výrok) rozhodnutie súdu
prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nestalo sa predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak ohľadom prisúdenej sumy nerozhodol

o povolení splátok pre žalovanú.

11. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ods. 2 súd vykonáva dôkaz
mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom
dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak

bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

12. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený
a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

13. Keďže žalobca listinný dôkaz (výpis z osobného účtu žalovanej zo dňa 31.1.2018) uvedený v odseku
6, ktorý mu bol v kópii doručený (spolu s odvolaním) nespochybnil pričom mal možnosť sa k nemu
aj písomne vyjadriť, odvolací súd v súlade s § 204 CSP nevykonával dôkaz prečítaním,
resp. oboznámením obsahu listín a preto nepovažoval za potrebné nariaďovať za týmto účelom vo

veci odvolacie pojednávanie. Takýto postup je zároveň v súlade s princípom rýchlej a účinnej ochrany
subjektívnych práv teda princípom hospodárneho konania súdu v zmysle čl. 5 ods. 2 základných zásad
CMP. Nariaďovanie pojednávania len za účelom oboznámenia listiny, ktorá bola stranám doručená, a
ku ktorej im bolo umožnené i vyjadriť sa, by bolo v rozpore aj s princípom hospodárnosti konania, došlo
by tým k zbytočným prieťahom, nebolo by to nielen hospodárne, ale účasťou strán na pojednávaní by

došlo aj k ich zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu.

14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

16. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne
preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom
existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už

pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti.

17. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je tiež pravidlo, podľa ktorého by k
zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom

nanajvýš nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už
praktickým donútením žalobcu uplatniť právo na súde.18. V prejednávanej veci má určitý význam, že žalovaná (majúca splniť povinnosť) nedisponujú podľa jej
tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie žalovanej sumy
naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z výnimky

uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal.

19. Výška sumy priznanej už rozsudkom súdu prvej inštancie (I. výrok) predstavovala sumu 491,50 Eur,
ktorá vrátane príslušenstva pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac
na tri roky (odsek 17) odôvodňuje podľa odvolacieho súdu výšku splátky 20,- Eur mesačne, pričom ani

žalobcom nebola namietaná požiadavka žalovanej na povolenie splátok.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
obochstránsporuisozreteľomkokolnostiamvlastnýmtejtokonkrétnejveci(sprihliadnutímkfaktickému
oddialeniu splnenia povinnosti podaním odvolania žalovaným, tiež ku skutočnosti, že žalovaný od
podania žaloby neuhradil dlh ani čiastočne) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako

je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21.Spoukazomnavyššieuvádzané,odôvodňujúcezmenulehotyplneniapovolenímsplátok(prisúdenej
sumy v I. výroku), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu s použitím §
388 CSP zmenil a žalovanej umožnil žalobcovi zaplatiť prisúdenú sumu (491,50 Eur s príslušenstvom)

formou splátok po 20,- Eur mesačne.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Pri takomto výsledku odvolacieho konania súd konštatuje, že výška splátok závisela od úvahy súdu,
preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).